Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1062-2008.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/1062/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, v neprospech povinného: D. N., U.. XX.XX.XXXX, bytom D., U. XXX/XX, pre vymoženie 750,54 € s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 15.07.2003, doručeným exekútorskému úradu dňa 30.07.2003 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 750,54 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer vydaný Chemickou zdravotnou poisťovňou Apollo č. 2000060302 zo dňa 19.07.2000, vykonateľný dňa 30.01.2001. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Edite Šupovej.
2. Náhradníkom povereného súdneho exekútora je JUDr. Miroslav Šupa (ďalej len "súdny exekútor"), exekútor so sídlom exekútorského úradu v Nitre.
3. Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2019 oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si náhradu trov exekúcie uplatnil vo výške 39,83 €.
4. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Exre/1697/2005 zo dňa 07.10.2005, súd začal konanie z úradnej moci o výmaz Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo. Vykonal výmaz: Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, so sídlom Martina Čulena 5, P.O.BOX 77, 810 11 Bratislava 111, IČO: 31 386 202, zapísaná v odd. Po vl. č. 405/B sa dňom 1.9.2005 z obchodného registra v zmysle ust. § 74 ods. 2 zák. č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov v dôsledku jej transformácie na APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, IČO: 35 492 436.
5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ (ďalej len "EP"), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len ZoKR/, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
9. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
10. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
11. Z výpisu z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/347/2018 zo dňa 25.09.2018 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, za správcu bol ustanovený Mgr. Martin Hurtiš, so sídlom kancelárie Ul. Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza a bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka (povinného). Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 189/2018 dňa 01.10.2018.
12. Keďže na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol vyhlásený konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR), súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
13. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo dňa 30.07.2003, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 30.11.2006 (vzhľadom na prechodné ustanovenie zakotvené v § 240 ods. 1 Exekučného poriadku). Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13. septembra 2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 30.11.2006.
16. Súd nepopiera, že súdny exekútor má nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa ustanovení Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.
17. Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však nenesie žiadnu zodpovednosť na tom, že sa počas exekúcie povinný dostal do konkurzu. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené súd nemohol ani oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
18. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor Ústavného súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie" (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
19. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavania (podľa osobitného predpisu) nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti II. výroku rozhodnutia zákon odvolanie nepripúšťa.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.