Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPs/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., v zdravotníckom zariadení na základe oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO: 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, umiestnená v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., na základe odvolania umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. – 14 zo dňa 30.11.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -14 zo dňa 30.11.2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia.

2. Uznesením sp. zn. -5 zo dňa 28.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle (ďalej len „“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného bez návrhu.

3. Uznesením sp. zn. -6 zo dňa 28.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil umiestnenej v súlade s , , procesného opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D. na zastupovanie v tomto konaní. Procesná opatrovníčka je matkou umiestnenej.

4. Dňa 28.11.2023 okresný súd doručil súdne písomnosti zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej.

5. Dňa 29.11.2023 sa okresný súd oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch umiestnenej a oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej vedenej v zdravotníckom zariadení (prijímajúca správa, dekurz).

6. Z výsluchu ošetrujúceho lekára okresný súd zistil, že pacientka bola prijatá pod obrazom dekompenzácie psychotického ochorenia. V deň príjmu zavolala sanitku jej mama, pretože pacientka bola doma agresívna, búchala do gauča, trieskala po stole, hovorila, že ju sledujú nejakí ľudia, mama sa teda zľakla a zavolala sanitku. Po tom ako vystúpila zo sanitky, pokúsila sa o útek, personál sanitky ju musel naháňať po okolí areálu. Keď ju chytili, doviezli ju na oddelenie. Na oddelení taktiež pretrvávali neprimeranosti, utekala po oddelení, hľadala najbližší únikový východ s tým, že dookola vykrikovala, že

„polícia, polícia, pomoc“, po podaní terapie sa ukľudnila. Diagnóza pri príjme je paranoidná schizofrénia. U pacientky sa táto diagnóza prejavuje hlavne paranoidnými bludnými obsahmi v myslení, pacientka má pocity, že ju niekto prenasleduje, že ju sledujú ľudia, že od nej niečo chcú, že niečo proti nej majú. Taktiež sa prejavuje aj vizuálnymi halucináciami, v domácom prostredí pacientka bola mamou pozorovaná ako opakovane hovorí, že vidí nejakých ľudí vonka, že si ich natáča na kameru, že jej dačo chcú spraviť, že na nich kričí, že sa niekedy aj rozpráva v miestnosti s tými ľuďmi, ktorí tam nie sú. Ďalej sa prejavuje aj poruchou emotivity a afektivity, celkovo aj poruchami správania fakticky motivovanými. Pacientka v čase príjmu na liečbu dala súhlas s hospitalizáciou. V čase prijatia bola nebezpečná pre seba a pre okolie, pacientka udierala po nábytku v domácom prostredí, bola ako v rapte, mohla kľudne ublížiť aj niekomu ďalšiemu. Aktuálne je v kontakte s vonkajším svetom, má povolené návštevy. Zaujímala sa o ňu jej matka. Predpokladaná liečba pacientky by mohla byť mesiac aj dva. Pacientka je aktuálne schopná chápať obsah súdnych rozhodnutí. Pacientka je vedená v ambulantnej terapii. Táto pacientka bola na psychiatrickej klinike opakovane hospitalizovaná, toto je jej tretia hospitalizácia za tento rok. Prvýkrát to bolo začiatkom tohto roka, kedy bola aj potom prihlásená do ambulancie k doktorke C., avšak v ambulantnej liečbe nespolupracovala, preto sa na psychiatrickú kliniku dostala aj druhýkrát, kde strávila mesiac a pol, po prepustení opäť nespolupracovala v ambulantnej liečbe. To, čo viedlo k príjmu teraz, bolo to, že postupne začala vysadzovať lieky, užívala ich veľmi nepravidelne, vynechávala dni, nechodila na kontroly, preto sa zhoršil aj jej stav. Z toho pramení to, prečo by jej nepostačovala ambulantná liečba, pretože v ambulantnej liečbe nespolupracuje, opakovane sa kvôli tomu dostáva na hospitalizácie s tým, že jej stav progreduje, aj agresivita, čo sa týka búchania po nábytku, čiže brachiálna agresivita, predtým nebola zaznamenaná, toto je nová vec s tým, že ak nebude ďalej liečená, nebude užívať terapiu, tak hrozí závažné zhoršenie stavu pacientky. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že sa predpokladá relatívne zlá prognóza tohto ochorenia, hlavne z dôvodu, že tam chýba náhľad a nie je ochotná spolupracovať vôbec v ambulantnej liečbe. Napriek tomu, že proklamuje ako má záujem spolupracovať, nikdy nespolupracuje, neuvedomuje si závažnosť svojho ochorenia. V čase, kedy pacientka odvolala súhlas s hospitalizáciou by ambulantná liečba nepostačovala, pacientka je naďalej floridne psychotická bez náhľadu na ochorenie. Všetko, čo robí pre to, aby spolupracovala, je manipulatívne, snaží sa čo najskôr odísť, proklamuje ochotu užívať lieky, ale všetko je to len so zámerom toho, aby sa dostala vonku. Ona to aj sama povie, že na psychiatrickej klinike nechce byť, pretože jej nič nie je. Zjavne tam nie je žiadny náhľad a ona by nespolupracovala, nestačila by ambulantná liečba, musí byť nastavená na poriadnu terapiu. Ak by bola teraz prepustená, mohla by byť nebezpečná pre seba aj pre okolie. Halucinácie a paranoidné bludné produkcie, keď prepuknú pri neužívaní liekov, čo sa u nej opakovane deje, môžu spôsobiť až poruchy správania do brachiálnej agresie, ona z nejakého dôvodu udierala po nábytku, z nejakého dôvodu vykrikovala po dome, z nejakého dôvodu si natáčala tých ľudí. Keď bude mať pocit, že tí ľudia ju ohrozujú, môže hocikoho napadnúť, môže začať podozrievať svoju mamu, môže napadnúť svoju mamu, môže sebe ublížiť v strachu, že nemá iného východiska, je tam veľké riziko, že by sa niečo takéto mohlo stať. V čase prijatia podpísala súhlas s tým, že to bolo takého manipulatívneho charakteru, rozhodla sa spolupracovať, navodiť obraz spolupráce, aby ju čo najskôr prepustili. Keď zistila, že aj napriek tomu, že sa snaží tento obraz prezentovať, zdravotníci vidia cez túto jej masku, tak sa rozhodla odvolať súhlas s hospitalizáciou.

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že umiestnená počas výsluchu uviedla, že na psychiatriu prišla minulú stredu k večeru, bolo 22.11. Predtým sa pohádala s mamou, začala kričať, mama zavolala sanitku, ona vybuchla, nevie už prečo začala kričať. Keď videla, že mama volá sanitku, chcela ju zastaviť, pretože matka mohla zavolať políciu alebo sa mohli porozprávať. Vie, že vtedy ešte nebol ani nočný kľud. Keď prišla pred psychiatriu, vystúpila zo sanitky a chcela vtedy ujsť, lebo tu naposledy bola mesiac a pol, preto sa snažila odísť, ale bol to skôr taký skrat, bola vydesená, že na psychiatrickej klinike znova bude musieť byť dlho. Potom sa, ale upokojila a rozhodla sa, že zostane. Keď prišla do ambulancie, tak vedela, čo podpisuje, vtedy sa cítila stále nahnevane a rozrušene, povedala si vtedy, že buď podpíše súhlas s hospitalizáciou alebo sa to pošle na okresný súd. Už to vedela, pretože už bola dvakrát hospitalizovaná. Nesúhlasí teraz s hospitalizáciou, pretože už sa cíti veľmi dobre a chce ísť domov. Prvýkrát bola hospitalizovaná v marci 2023. Vtedy jej bola určená diagnóza paranoidná schizofrénia. Potom, keď ju prepustili, tak je pravda, že neužívala predpísané lieky, potom bola v lete znovu hospitalizovaná a po prepustení už lieky užívala, ale je pravda, že niektoré dni vynechala. Má povolené návštevy, bola „za ňou predvčerom mama“. Teraz sa cíti oveľa lepšie, berie lieky, aj sa snaží spolupracovať, a preto stiahla súhlas, v domácom prostredí sa lepšie cíti, je jej tam pohodlnejšie, aj by užívala lieky. Je pravda, že s mamou má konfliktný vzťah, ale nehádajú sa stále, ani teraz, keď prišla na návštevu na oddelenie, tak sa nehádali. Čo sa týka tej hádky predtým ako prišla po ňu sanitka, „tak bola

to len nejaká bežná vec, asi buď s umývaním riadu alebo s bežnými domácimi prácami, alebo niečo “ Mama vtedy nemala volať sanitku, ale mala volať políciu. Matke povedala, že ak jej vadí, tak nech ju vyhodí z bytu. Odkedy bola prvýkrát hospitalizovaná bola na kontrole u lekára jedenkrát v ambulancii, bolo to možno niekedy v priebehu októbra, nevedela uviesť presný dátum. Aktuálne nepracuje, snaží sa nájsť si prácu, sem-tam má nejakú brigádu, chodí pomáhať v obchodoch alebo ide do výroby, je to tak na pár dní alebo 2 – 3 týždne a aj kvôli tomu je frustrovaná, že si nevie nájsť trvalú prácu. Umiestnená ďalej uviedla, že keď bola v D. a mama zavolala tú sanitku, tak sanitári, ktorí spisovali záznam do neho napísali, že keď sedela u pani doktorky v ambulancii, tak čítala ten záznam, síce len jedným okom a videla, že je tam napísané niečo s halucináciami, ale to podľa umiestnenej nie je pravda. Nemala halucinácie, len nahlas kričala, hovorila to aj pani doktorke a namietala to. Nevie, odkiaľ mali takúto informáciu sanitári, nič také sa nedialo. Vtedy, keď po ňu prišli, tak sanitárom všetko vysvetlila a išla s nimi dobrovoľne.

8. Pri rozhodovaní bolo zrejmé, že okresný súd postupoval podľa , až 3, , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Okresný súd nahliadnutím do prijímacej správy a dekurzu zistil, že umiestnená bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickej klinike dvakrát v roku 2023, je ambulantne liečená u F. C., lieky užíva nepravidelne. Pacientka pri príjme udávala, že sa snaží si nájsť prácu aby odišla, aj mama jej povie niečo občas, aby ju vytočila. Opakovane hovorila, že je zdravá, lieky brala, ale nepravidelne, konflikt s mamou je bežný. Po odchode polície kričala, aby jej pomohli. Dookola asi 20 x opakovala ako s nimi musí hovoriť, tesne po odchode, kedy s nimi nechcela hovoriť. Pacientka bolo privezená RLP pre neprimeranosti v správaní v domácom prostredí. Pred prijatím pacientka utiekla zo sanitky, RLP ju chytala v okolí nemocnice. Odmietala vstúpiť do nemocnice, pre nevyspytateľnosť konania bola privolaná hliadka polície. Pri prijatí bola zvýšená jej intrapsychická tenzia, pacientka počas vyšetrenia opakovane zvyšovala hlas, až miestami kričala, mimika a gestikulácie značili výraznú intrapsychickú tenziu. Počas vyšetrenia si začala čítať papiere od záchranárov, tvrdila, že nemala halucinácie. Pacientka tvrdila, že nemá tú diagnózu, čo jej bola určená, tvrdila, že je duševne zdravá. Počas hliadky polície užila nastavenú perorálnu terapiu, proklamovala spoluprácu pri užívaní liečby, stav sa po ich odchode začal progresívne zhoršovať, pacientka bola preraptózna, odmietala užiť ďalšiu pridanú terapiu per os, vykrikovala na celé oddelenie ,,polícia pomôžte mi“, išla k oknu, hľadala únikovú cestu, následne bola aplikovaná injekčná terapia Haloperideol a Aquarin pre bezpečnosť personálu a spolupacientov z bezprostredne hroziacej brachiálnej agresivity. V kontakte pacientka celý čas paranoidná, odpovede vyhýbavé, kontroluje sa, disimulujúca aj počas informácií poskytovaných SZP. Odmietla aj vypiť pohár vody s podávaným olanzapínom, pretože upodozrievala sestru z pridania kvapiek do nápoja. Prítomné racionalizácie, bagatelizácia okolností prijatia, pacientka sa opakovane dopytovala tie isté otázky. Lucidná, orintácia vzhľadom k zhoršenej spolupráci po odchode polície už nevyšetriteľná, pozornosť narušená globálne vo všetkých zložkách. Bez anxiety, psychomotorické tempo instabilné, pohotovosť k únikovým tendenciám až značiacej agresie pri nevyhovení požiadavkám. Nálada dysforická až sa stupňuje na rezonantnú, afektivita labilná, emotivita plochá, myslenie koherentné, prítomné stereotypné produkcie, heteroanamnesticky prítomné paranoidné-perzekučné bludné produkcie, heteroanamnesticky susp. intrapsychické alebo auditívne halucinácie - pacientka sa rozprávala a kričala na ľudí, ktorí tam neboli, poruchy spánku sa nedajú vylúčiť, stravovanie zachované. V konaní opakované neprimeranosti psychoticky motivované - natáčanie ľudí na kameru, agresivita voči okolitým predmetom, sledovanie kamier v byte a odpočúvania, absolútna anozognózia a narušený kontakt s realitou. Osobnosť je s chronickým psychotickým ochorením akútne dekompenzovaným už aj so známkami počínajúceho postprocesuálneho deficitu. Dg:: F20.0 Paranoidná schizofrénia. Epikríza: Pacientka opakovane hospitalizovaná na klinike 2x v roku 2023, ambulantne liečená u F. C. non compliantná, lieky svojvoľne vysadzovala. Pacientka odvolala IS. Stav bez zmeny, psychotická, fixuje pohľad, stereotypné formulkové produkcie, snaha pôsobiť žiaduco, nálada tupo euthýmna, emotivita plochá, v myslení bez spontánnej bludnej produkcie, zjavná snaha o disimuláciu, totálna anozognózia, redukovaná záujmová sféra, pacientka väčšinu dňa sedí alebo leží bez akejkoľvek aktivity, bez kontaktu so spolupacientami. 12. Článok 17 ods. 6 určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje 5 zákon.

10. Okresný súd zdôraznil, že k tomu, aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijatý do zdravotníckeho zariadenia, v ňom zadržiavaný alebo ponechaný, upravuje v ustanoveniach konanie o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení. V prvej fáze tohto konania súd posudzuje prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, pričom rozhoduje bez nariadenia pojednávania. V konaní vyslúchne umiestnenú osobu, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne iných osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej osoby. Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej osoby do zdravotníckeho zariadenia súd vydá v lehote 5 dní od obmedzenia osobnej slobody umiestnenej osoby a v tejto lehote ho umiestnenej osobe aj doručí.

11. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok ) „k opatreniam na ochranu spoločnosti patrí aj obmedzenie osobnej slobody osoby prejavujúcej znaky duševnej poruchy alebo duševnej choroby. K obmedzeniu osobnej slobody takýchto osôb dochádza aj v záujme ochrany ich zdravia, ale nie iba v záujme ochrany ich zdravia. Preto obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, a v súvislosti s jej ustanoveniami zákon o starostlivosti o zdravie ľudí (pozn. súdu v súčasnosti ) a (pozn. súdu v súčasnosti ) dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Účelom určenia právnych podmienok, za ktorých sa dovoľuje poskytovanie psychiatrickej starostlivosti bez súhlasu chorého nie je zmarenie liečby osôb postihnutých duševnou poruchou alebo chorobou, ale vytvorenie právnych záruk ochrany takých osôb pred neopodstatnenou alebo nenáležitou zdravotníckou starostlivosťou.“ Zásah do osobnej slobody v podobe hospitalizácie je podľa prípustný len, ak osoba trpí duševnou chorobou alebo poruchou a súčasne je nebezpečná pre seba alebo jej okolie alebo u takejto osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

12. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že umiestnená bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 22.11.2023 o 22:24 hod, kedy pri prijatí podpísala súhlas s hospitalizáciou. Dňa 27.11.2023 o 12:00 hod. súhlas s liečbou odvolala, okresný súd teda považoval deň 27.11.2023 za začiatok nedobrovoľnej hospitalizácie umiestnenej v zdravotníckom zariadení. V zmysle súdnej judikatúry v prípade, že umiestnený odvolá počas hospitalizácie v ústave zdravotnej starostlivosti svoj súhlas, súd začne konanie o prevzatí a držaní umiestneného v zdravotníckom zariadení a rozhoduje, či k prevzatiu umiestneného prišlo zo zákonných dôvodov, teda rozhoduje ako keby umiestnený bol prijatý bez svojho písomného súhlasu (R 6/1997).

13. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že umiestnená bol prijatá na II. psychiatrickú kliniku dňa 22.11.2023 o 22:24 hod. v sprievode RLP, keďže sa umiestnená po vystúpení zo sanitky pokúsila o útek, bola privolaná aj polícia. RLP bola privolaná matkou umiestnenej z dôvodu, že umiestnená bola doma agresívna, búchala do gauča, trieskala po stole, hovorila, že ju sledujú nejakí ľudia, matka sa teda zľakla a zavolala sanitku, ktorá umiestenú priviedla na psychiatrickú kliniku. Pri príjme na psychiatrickú kliniku sa u umiestnenej naďalej prejavovali neprimeranosti v spávaní, utekala po oddelení, hľadala najbližší únikový východ, dookola vykrikovala. Pri príjme bola umiestnenej stanovená diagnóza F20. Paranoidná schizofrénia. U umiestnenej sa diagnóza prejavuje hlavne paranoidnými bludnými obsahmi v myslení, umiestnená má pocity, že ju niekto prenasleduje, že ju sledujú ľudia, že od nej niečo chcú, že niečo proti nej majú. Taktiež sa prejavuje aj vizuálnymi halucináciami, v domácom prostredí bola matkou pozorovaná ako opakovane hovorí, že vidí nejakých ľudí vonka, že si ich natáča na kameru, že jej dačo chcú spraviť, že na nich kričí, niekedy sa aj rozpráva s ľuďmi, ktorí tam nie sú. Diagnóza sa u nej prejavuje aj poruchou emotivity a afektivity, celkovo aj poruchami správania fakticky motivovanými. Pri prijatí bola u umiestnenej zaznamenaná zvýšená intrapsychická tenzia, počas vyšetrenia opakovane zvyšovala hlas, až miestami kričala, mimika a gestikulácie značila výraznú intrapsychickú tenziu, tvrdila, že je duševne zdravá. Stav umiestnenej sa po odchode polície začal progresívne zhoršovať, bola preraptózna, odmietala užiť ďalšiu pridanú terapiu per os, vykrikovala na celé oddelenie. V kontakte bola umiestnená celý čas paranoidná, produkovala vyhýbavé odpovede, kontrolovala sa, disimulovala. Umiestnená bagatelizovala okolnosti prijatia, orientácia vzhľadom k zhoršenej spolupráci nebola vyšetriteľná, pozornosť narušená globálne vo všetkých zložkách, psychomotorické tempo instabilné, pohotovosť k únikovým tendenciám, prítomná agresia pri nevyhovení požiadavkám. Nálada dysforická až sa stupňovala na rezonantnú, afektivita labilná, emotivita plochá, myslenie koherentné, prítomné stereotypné produkcie, heteroanamnesticky prítomné paranoidné-

perzekučné bludné produkcie, heteroanamnesticky intrapsychické alebo auditívne halucinácie. Osobnosť umiestnenej je s chronickým psychotickým ochorením akútne dekompenzovaným už aj so známkami počínajúceho postprocesuálneho deficitu. U umiestnenej ide o v poradí tretiu nedobrovoľnú hospitalizáciu, Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. -18 zo dňa 20.03.2023 a uznesením -14 zo dňa 31.07.2023 vyslovil, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. Umiestnená nemá vôbec náhľad na svoje ochorenie, necíti sa byť chorá, chce ísť domov, tvrdí, že spolupracuje a bude brať lieky. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára má súd za preukázané, že v čase prijatia bola umiestnená nebezpečná pre seba a pre okolie, umiestnená udierala do nábytku v domácom prostredí, bola ako v rapte, mohla podľa názoru lekára ublížiť aj niekomu ďalšiemu. V prípade, ak nebude umiestnená liečená, hrozí u nej závažné zhoršenie stavu. Taktiež aj v súčasnosti, ak by bola umiestnená prepustená, mohla by byť nebezpečná pre seba aj pre okolie, keď prepuknú halucinácie a paranoidné bludné produkcie pri neužívaní liekov, môžu spôsobiť poruchy správania - brachiálnu agresiu. Umiestnená je vedená v ambulantnej starostlivosti F. C., avšak odporúčanú terapiu neužívala pravidelne, čo potvrdila aj sama umiestnená. Ambulantná starostlivosť u umiestenej v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia nebola možná vzhľadom na opakovanú nespoluprácu umiestnenej. V čase, kedy umiestnená odvolala súhlas s hospitalizáciou by ambulantná liečba taktiež nepostačovala, umiestnená je naďalej floridne psychotická bez náhľadu na ochorenie. Na základe vyššie uvedených skutočností bol okresný súd toho názoru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase jej prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval a naďalej aj vyžaduje jej hospitalizáciu, a preto rozhodol tak, že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a v súlade so zákonom. V zmysle , zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

14. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie umiestnená, ktorá nesúhlasila so závermi v uznesení, že jej zdravotný stav je natoľko vážny, že by ohrozovala seba alebo svoje okolie. Žije v spoločnej domácnosti s matkou E. B. a ich spolubývanie je konfliktné. V deň jej príjmu do nemocnice došlo medzi nimi k hádke, pri ktorej raz kopla do nábytku, ale nie viac ako je to uvádzané v uznesení. Nebola agresívna a nespomínala žiadnych ľudí, ktorí by ju prenasledovali. Ak sa v uznesení uvádza, že jej ochorenie sa prejavuje vizuálnymi halucináciami, tak uvedené nie je pravda. Nikdy nemala halucinácie. Nie je pravdou, že by sa rozprávala s ľuďmi, ktorí tu nie sú. Súhlasí s tvrdením, že nespolupracovala po prepustení zo psychiatrie. Bola len 1x u pani C. na kontrole. Predpísané lieky užívala i keď je pravdou, že ich nebrala pravidelne, čo bola chyba. Občas ich vynechala. Lieky svoj účel podľa odvolateľky spĺňali. Pri príjme udelila súhlas s hospitalizáciou, pretože chce spolupracovať s lekármi pri liečbe. Momentálne sa cíti oveľa lepšie ako keď prišla, a preto by rada pokračovala v liečbe doma a dochádzala za lekármi na kontrolu.

15. K doručenému odvolaniu umiestnenej sa opatrovníčka nevyjadrila.

16. Psychiatrická klinika SZU, FNsP F.D.R., Cesta k nemocnici 1 v Banskej Bystrici sa vyjadrila k odvolaniu písomne v podaní zo dňa 11.12.2023 (č.l. 29 spisu). Vo svojom vyjadrení uviedli, že na výpovedi lekára uskutočneného pri súdnom konaní na ich oddelení, dôvody na nedobrovoľnú hospitalizáciu boli prítomné pri príjme na oddelenie a ani nepominuli dôvody na nedobrovoľnú hospitalizáciu.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3:0.

18. Uznesením sp. zn. -5 zo dňa 28.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle (ďalej len „“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu.

19. Uznesením sp. zn. -6 zo dňa 28.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil umiestnenej v súlade s , , procesného opatrovníka E. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX/XX, D. na zastupovanie v tomto konaní. Procesná opatrovníčka je matkou umiestnenej.

20. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia.

21. Podľa zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnená“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

22. Podľa súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa , ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

23. Podľa účastníkom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je umiestnený a zdravotnícke zariadenie.

24. Podľa , , súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takomto prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho vždy súd.

25. Podľa súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

26. Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a zaručuje právo na osobnú slobodu.

27. Podľa článku 17 , prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom, a to , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu, upravuje v ustanoveniach až osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).

28. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd po preskúmaní veci uvedených umiestnenou v odvolaní dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje.

30. Odvolací súd na dotvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia rozhoduje súd uznesením, v ktorom vysloví, či bolo prevzatie prípustné alebo neprípustné. Rozhodnutie súdu má deklaratórnu povahu. Ak súd rozhodne, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí. Ak aj bolo rozhodnuté súdom, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, zdravotnícke zariadenie môže rozhodnúť kedykoľvek o prepustení umiestneného, čo bude záležať predovšetkým od zdravotného stavu umiestneného. Proti vydanému uzneseniu je prípustné odvolanie. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa vyslovila prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, nastáva druhá fáza konania, ktorou je konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

31. Z hľadiska priebehu konania sa teda rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Je konaním mimosporovým, ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (tzv. princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Rámcové pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje .

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je zrejmé, že v prípade výsluchu, vzhliadnutia, by mal tento úkon uskutočniť sudca, ktoré postuláty boli dodržané v postupe okresného súdu. K tomu prihliada i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach: proti Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07). Takýto záver je plne súladný i so záverom uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že nakoľko sa vzhliadnutím rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Podľa zistení odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní umiestnenou, k výsluchu umiestnenej sudkyňou okresného súdu došlo.

33. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu umiestneného došlo zo zákonných dôvodov a je vecne správne. Vo všeobecnosti platí, že by bolo proti lekárskej etike vykonávať lekárske úkony proti vôli ošetrovaného. Preto je pravidlom, že si lekári súhlas vyžadujú vopred. Podľa súčasného právneho stavu ( ) informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie alebo ambulantnej starostlivosti, či ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Aby sa dalo kontrolovať, či z akéhokoľvek dôvodu nedochádza k zneužitiu ústavnej starostlivosti, zaviedlo sa tzv. detenčné konanie. Súd sa v ňom vyjadruje o prípustnosti držania a zadržania chorého v ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu, prípadne, či je chorý v styku s vonkajším svetom obmedzený alebo vylúčený. Listina základných práv a slobôd vychádza z toho, že v takých prípadoch ide o ochranu slobody, teda základného ľudského práva. Preto požaduje, aby túto kontrolu vykonával súd. Podľa a má súd na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia 5-dňovú lehotu. Je zrejmé, že v tejto lehote nemožno vykonať dôkladnejšie dokazovanie, a preto v tejto lehote možno iba rozhodnúť, či prevzatie bez súhlasu chorého sa uskutočnilo v zhode s predpisom upravujúcim, kedy možno vykonať liečebný úkon bez súhlasu pacienta. Súd pri rozhodovaní o tejto skutočnosti skúma a vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Za týmto účelom sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočuje umiestneného (chorého) a ošetrujúceho lekára.

34. Odvolací súd, sumarizujúc vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách a vecne správne rozhodol, keď konštatoval, že k prevzatiu umiestnenej do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodol tak o. i. po výsluchu umiestnenej, ošetrujúceho lekára a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu umiestnenej potvrdil, že psychický stav umiestnenej sa v danom čase dal hodnotiť ako stav, ktorý ohrozuje jej život a okolie, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodom, aby aj napriek nesúhlasu pacientky, táto bola umiestnená v zdravotníckom zariadení za účelom liečby jej zdravotného stavu, pričom diagnóza pri príjme bola stanovená ako paranoidná schizofrénia. U pacientky sa táto diagnóza prejavuje hlavne paranoidnými bludnými obsahmi v myslení, pacientka má pocity, že ju niekto prenasleduje, že ju sledujú ľudia, že od nej niečo chcú, že niečo proti nej majú. Taktiež sa prejavuje aj vizuálnymi halucináciami, v domácom prostredí pacientka bola mamou pozorovaná ako opakovane hovorí, že vidí nejakých ľudí vonka, že si ich natáča na kameru, že jej dačo chcú spraviť, že na nich kričí, že sa niekedy aj rozpráva v miestnosti s tými ľuďmi, ktorí tam nie sú. Ďalej sa prejavuje aj poruchou emotivity a afektivity, celkovo aj poruchami správania fakticky motivovanými. Pacientka v čase príjmu na liečbu dala súhlas s hospitalizáciou. V čase prijatia bola nebezpečná pre seba a pre okolie, pacientka udierala po nábytku v domácom prostredí, bola ako v rapte, mohla kľudne ublížiť aj niekomu ďalšiemu. Predpokladaná liečba pacientky by mohla byť mesiac aj dva. Táto pacientka bola na psychiatrickej klinike opakovane hospitalizovaná, toto bola jej tretia hospitalizácia za rok 2023. Prvýkrát to bolo začiatkom roka 2023, kedy bola aj potom prihlásená do ambulancie k F. C., avšak v rámci ambulantnej liečby nespolupracovala, preto sa na psychiatrickú kliniku dostala aj druhýkrát, kde strávila mesiac a pol, po prepustení opäť nespolupracovala v ambulantnej liečbe. To, čo viedlo k príjmu o prípustnosti držania sa vedie konanie, bolo to, že postupne začala vysadzovať lieky, užívala ich veľmi nepravidelne, vynechávala dni, nechodila na kontroly, preto sa zhoršil aj jej stav a to tak, že jej nepostačovala ambulantná liečba, pretože v ambulantnej liečbe nespolupracuje, opakovane sa kvôli tomu dostáva na hospitalizácie s tým, že jej stav progreduje, aj agresivita, čo sa týka búchania po nábytku, čiže brachiálna agresivita, predtým nebola zaznamenaná, toto je nová vec s tým, že ak nebude ďalej liečená, nebude užívať terapiu, tak hrozí závažné zhoršenie stavu pacientky. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že sa predpokladá relatívne zlá prognóza tohto ochorenia, hlavne z dôvodu, že tam chýba náhľad a nie je ochotná spolupracovať vôbec v ambulantnej liečbe. Napriek tomu, že proklamuje ako má záujem spolupracovať, nikdy nespolupracuje, neuvedomuje si závažnosť svojho ochorenia. V čase, kedy pacientka odvolala súhlas s hospitalizáciou by ambulantná liečba nepostačovala, pacientka je naďalej floridne psychotická bez náhľadu na ochorenie. Všetko, čo robí pre to, aby spolupracovala, je podľa lekára manipulatívne, snaží sa čo najskôr odísť, proklamuje ochotu užívať lieky, ale všetko je to len so zámerom toho, aby sa dostala vonku. Ona to aj sama povie, že na psychiatrickej klinike nechce byť, pretože jej nič nie je. Podľa lekára zjavne u umiestnenej nie je žiadny náhľad a ona by inakšie nespolupracovala, nestačila by ambulantná liečba, musí byť nastavená na poriadnu terapiu. Ak by bola teraz prepustená, tak podľa lekára by mohla byť nebezpečná pre seba aj pre okolie. Halucinácie a paranoidné bludné produkcie, keď prepuknú pri neužívaní liekov, čo sa u umiestnenej podľa lekára opakovane deje, môžu spôsobiť až poruchy správania do brachiálnej agresie, ona z nejakého dôvodu udierala po nábytku, z nejakého dôvodu vykrikovala po dome, z nejakého dôvodu si natáčala tých ľudí. Keď bude mať pocit, že tí ľudia ju ohrozujú, môže hocikoho napadnúť, môže začať podozrievať svoju mamu, môže napadnúť svoju mamu, môže sebe ublížiť v strachu, že nemá iného východiska, je tam veľké riziko, že by sa niečo takéto mohlo stať. V čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia podpísala súhlas s tým, že to bolo podľa lekára manipulatívneho charakteru, rozhodla sa spolupracovať, navodiť obraz spolupráce, avšak len preto, aby ju čo najskôr prepustili. Keď zistila, že aj napriek tomu, že sa snaží tento obraz prezentovať, zdravotníci vidia cez túto jej masku, tak sa rozhodla odvolať súhlas s hospitalizáciou. Odvolací súd po vykonanom odvolacom prieskume konštatuje, že v tomto konaní boli podmienky pre umiestnenie umiestnenej splnené a k prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle , potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.