Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Pc-13-2018.pdf
PDF · 108.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49Pc/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté - navrhovateľa: Q. L. T., nar. XX.X.XXXX, občan T. L.h, trvale bytom XXXX R. Dr., U. X., V. U. XXXXX-XXXX, T. štáty americké, právne zastúpeného: KUTAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, proti matke: S.. R.. Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. 7, P., v konaní právne zastúpenej: JUDr. Vladimíra Hrebíková, advokátka, Advokátska kancelária, so sídlom Duklianskych hrdinov 6, Malacky a dieťaťu: mal. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrhy zamieta.
II. Súd priznáva matke nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (ďalej ako navrhovateľ) v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22P 14/2018, v ktorom predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. D., podal dňa 03.09.2018 vyjadrenie k návrhu matky, súčasťou ktorého bol návrh, ktorým sa domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že „ i) Účastník je alebo nie je biologickým otcom Maloletého; ii) ak je Účastník biologickým otcom Maloletého určí otcovstvo Účastníka k Maloletému (ďalej len „Medzitýmny rozsudok“). V prípade, že súd Medzitýmnym rozsudkom rozhodne, že Účastník nie je biologickým otcom Maloletého, Účastník konania navrhuje, aby súd vydal nasledujúci rozsudok i) Súd konanie začaté na návrh Matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 01.02.2018 zastavuje. ii) Súd priznáva účastníkovi konania p. Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX R. Dr., U. X., V. U. XXXXX-XXXX, C., občan C., náhradu trov konania. V prípade, že súd určí, že účastník je otcom maloletého dieťaťa, žiada vydať nasledovný rozsudok: i) Maloletý D. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca. ii) Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je oprávnený otec Q. L. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXXX R. Dr. U. X., V. U. XXXXX-XXXX, C., štátna príslušnosť: C.. iii) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pre prípad, že súd určí, že účastník je otcom maloletého dieťaťa a maloletý nebude zverený do jeho osobnej starostlivosti, žiada alternatívne vydať nasledujúci rozsudok: „ iv) Otec je povinný prispievať na maloletého D. výživným v sume 220,- $ mesačne, a to vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca v roku vopred na účet matky, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia. v) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.09.2018 sp.zn. 22P/14/2018-109, právoplatným dňa 05.11.2018 bola vylúčená časť podania otca týkajúca sa zapretia otcovstva k maloletému D..
3. Návrh bol zdôvodnený tým, že navrhovateľ pred žiadnym orgánom verejnej moci na území Slovenskej republiky ani na území USA otcovstvo neuznal. V prípade, že by k takému vyhláseniu došlo, nebolo by to jeho vyhlásenie, čím absentuje základná náležitosť právneho úkonu, ktorej nedostatok robí takýto právny úkon absolútne neplatným. Tvrdil, že nikdy súhlasné vyhlásenie nevykonal a ani nepodpísal, a preto ak takéto vyhlásenie existuje, navrhol vykonanie dôkazu skúmaním podpisu na súhlasnom vyhlásení rodičov, na základe ktorého malo byť určené jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu. Nepoprel, že mal s matkou maloletého v čase od mája do septembra 2006 vzťah, pričom vedel, že približne v tomto čase matka maloletého otehotnela, z toho dôvodu nepopiera možnosť, že by mohol byť biologickým otcom maloletého, avšak jeho biologické otcovstvo nikdy nebolo potvrdené, napriek tomu, že matku viackrát o vykonanie krvných testov za účelom zistenia, či je biologickým otcom maloletého žiadal. Poukázal na to, že napriek ukončeniu vzťahu s matkou už v čase narodenia maloletého, naďalej matku aj maloletého podporoval zasielaním peňažných súm na mesačnej báze a darčekov v čase Vianoc a narodenín maloletého, čo však nemalo charakter vyživovacej povinnosti, keďže k určeniu otcovstva navrhovateľa k maloletému nikdy nedošlo. Plnenia boli a sú dobrovoľnými plneniami a majú charakter darov, ktorými chcel finančne pomôcť matke a maloletému, nakoľko existovala a stále existuje možnosť, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého.
4. Matka žiadala návrhy zamietnuť pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatňovanie takýchto práv otca podľa Zákona o rodine. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti v štáte V. U. od mája do septembra XXXX, v priebehu gravidity sa vrátila na územie SR, kde ju navrhovateľ navštevoval každé dva mesiace až do narodenia maloletého D., naviac mali naplánovaný sobáš na farskom úrade v J. na deň XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že otcovstvo bolo určené platne súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom P. - Q. L. dňa XX.XX.XXXX, následne však navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou na území C. a vzťah s matkou ukončil. Poukázala na to, že navrhovateľ celé roky nenamietal, že je otcom maloletého D., bol si tým priam istý, keď bol pri pôrode, bol na matrike, dal súhlas dieťaťu k vydaniu amerického cestovného pasu, dal mu súhlas k udeleniu štátneho občianstva občana C.. Ďalej uviedla, že takmer 12 rokov maloletého kontaktoval ako otec a platil na neho výživné 220 USD mesačne, avšak na základe podania matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, kde okrem iného žiadala priznať výživné na maloletého , ktoré je podstatne vyššie ako to, čo platil otec, sa situácia zmenila. Mala za to, že po doručení uvedeného návrhu podal navrhovateľ ako súčasť vyjadrenia k návrhu matky cielene „a špekulatívne“ po dlhých rokoch návrh na určenie a zapretie otcovstva. Zároveň prestal na maloletého posielať výživné a odmietol mu udeliť súhlas k vydaniu pasu občana USA. Vo vyjadrení si uplatnila voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
5. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom matky (žiaden z účastníkov konania návrh na vykonanie dokazovania výsluchom otca nenavrhol), rodným listom maloletého, hlásením o narodení, zápisnicou o určení rodičovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému, súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa X.X.XXXX, konzulárnou správou o narodení zo XX.XX.XXXX, prekladom - konzulárna správa o narodení v zahraničí, osvedčením o štátnom občianstve, sobášnym listom matky, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22P 14/2018 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutočný stav:
6. Z rodného listu (čl. 115) zapísaného v knihe narodení matričného úradu P. - I., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX vyplýva, že maloletý D. T. sa narodil XX.XX.XXXX z matky S.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX a otca Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, z poznámky v rodnom liste súd zistil, že rodičia zapísaného dieťaťa určili otcovstvo pred narodením v dobe, keď už bolo počaté, pred Matričným úradom P.-Q. L. dňa XX.XX.XXXX. Dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa, ak nežijú v manželstve je : mužský tvar „T.“, ženský tvar „T.“.
7. Zo zápisnice o určení rodičovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému, súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa X.X.XXXX (čl. 191) súd mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX rodičia dieťaťa súhlasne vyhlásili na Matričnom úrade P.- Q. L., že otcom doteraz nenarodeného dieťaťa matky S.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX. Zo zápisnice zároveň vyplýva dohoda rodičov o používaní priezviska T.- T..
8. V Hlásení o narodení (čl. 190) zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva údaj otca maloletého D. T., nar. XX.XX.XXXX o XX:XX hod Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, dohoda rodičov o priezvisku T..
9. Z prekladu Konzulárnej správy o narodení v zahraničí občana T. L. (čl. 104) č.XXX-XXXXXXX vyplýva, že otcom maloletého D. T., nar. XX.XX.XXXX je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX.
10. Z prekladu Vyjadrenia súhlasu alebo osobitných okolností : vydanie pasu maloletej osobe mladšej ako 16 rokov súd zistil, že maloletému D. T., nar. XX.XX.XXXX dal ako otec Q. T. (na tlačive uvedené Q. namiesto Q.) súhlas na vydanie pasu T. L. D. pričom súhlas o danom vyhlásení bol notársky overený. Súčasťou vyjadrenia súhlasu bola prísaha v znení: „Vyhlasujem pod trestom za krivú prísahu, že všetky vyhlásenia vykonané v tomto podpornom dokumente sú pravdivé a správne“.
11. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22P 14/2018 súd zistil, že 05.02.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky zo dňa 01.02.2018, ktorým sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude výlučne matka. Zároveň žiada, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 500,- Eur mesačne počnúc dňom 01.02.2018, pričom zročné výživné by otec bol povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Matka vo svojej výpovedi pred súdom odkázala na svoje písomné vyjadrenia a doplnila výpoveď o okolnosti týkajúce sa právneho úkonu a to súhlasného vyhlásenia rodičov. Uviedla, že navrhovateľ priletel pred narodením maloletého D. asi 6. alebo 7. marca. Spolu išli na matriku v Q. L., kde ich čakal súdny prekladateľ i matrikárka, pred nimi sa navrhovateľ podpísal. Termín pôrodu mala mať matka maloletého 13. marca, avšak maloletý D. sa narodil 10. marca. V tom čase matka bývala u svojich rodičov, u ktorých bola i navrhovateľova 5-ročná dcéra, o ktorú sa matkini rodičia starali počas neprítomnosti navrhovateľa, ktorý bol i pri samotnom pôrode. Vypovedala, že navrhovateľ jej zbalil aj tašku do pôrodnice, bol s matkou na pôrodnej sále, kde s ňou čakal na vykonanie cisárskeho rezu. Pri pôrode mu prítomný lekár tlmočil do anglického jazyka.
13. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese odkázala na podaný návrh i písomné podania, ku ktorým uviedla, že úmyselne nebolo neiniciované konanie o zapretie alebo určenie otcovstva, avšak tunajší súd vydal dňa 17.9.2018 uznesenie v konaní na ÚPP k maloletému, ktorým vylúčil časť konania navrhovateľa na samostatné konanie. Predmetná časť konania sa týkala skutočnosti, že otcovstvo k maloletému v prospech navrhovateľa nebolo nikdy určené na základe žiadnej z domnienok predpokladaných Zákonom o rodine. Zistilo sa, že otcovstvo k maloletému malo byť určené na základe druhej domnienky, čo je súhlasným vyhlásením rodičov, avšak navrhovateľ nikdy nepodpísal hlásenie o narodení dieťaťa a ani zápisnicu o určení otcovstva k dieťaťu doposiaľ nenarodenému. Na základe uvedeného tvrdila, že z týchto dôvodov priamo zo zákona nezačala plynúť prekluzívna 3-ročná lehota, v rámci ktorej sa otec môže domáhať zapretia otcovstva. Poukázala na to, že boli vyžiadané od príslušného Okresného úradu Bratislava odd. správne štátneho občianstva a matrík hlásenia o narodení dieťaťa a zápisnica o určení otcovstva k dieťaťu doteraz nenarodenému a to za účelom ich podrobenia znaleckému dokazovaniu, avšak úrady vydali výlučne fotokópie dokumentov, čo by znalcovi nepostačovalo. Ďalej tvrdila, že za účelom zistenia skutočného stavu veci sa matka a navrhovateľ dohodli na testoch otcovstva. V priebehu pojednávania opakovane navrhovala odročiť pojednávanie až do vykonania testov otcovstva a znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva.
14. Právna zástupkyňa matky sa pridržala všetkých písomných vyjadrení a vyjadrila nesúhlas s odročením pojednávania za účelom doplnenia dokazovania navrhovanými znaleckými dokazovaniami, nakoľko mala za to, že ide o účelové predĺženie konania. Zdôraznila, že Hlásenie o narodení, ktoré bolo doložené právnou zástupkyňou navrhovateľa obsahuje jasne viditeľný podpis otca, pričom znalec pokiaľ sa mu iné podklady obsahujúce otcov podpis pošlú elektronicky, ten to dokáže identifikovať. Poukázala na to, že navrhovateľ spochybňuje svoju prítomnosť na matričnom úrade, avšak nespochybňuje prítomnosť pred notárkou Štátu V. U., pred ktorou overil svoj podpis so súhlasom na vydanie pasu maloletého ako jeho otec a to pod hrozbou trestu za krivú prísahu. Taktiež nespochybňuje jeho podpis pri udelení súhlasu maloletému na udelenie štátneho občianstva C.. Avšak, ak aj by toto otec chcel spochybniť, bolo by otázne, kto bol za neho prítomný pred notárkou, pred matričným úradom a pred veľvyslanectvom C.. Navrhla návrhy zamietnuť a zároveň nesúhlasila s tvrdením, že navrhovateľ nie úmyselne inicioval toto konanie, nakoľko ho inicioval až po podaní návrhu matky na ÚPP a to
úmyselne. K dohode o vykonaní testov DNA uviedla, že o tieto testy požiadal navrhovateľ s tým, že si on určí termín, kedy mu bude vyhovovať priletieť na Slovensko, nakoľko jeho návrh na vykonanie testov otcovstva cezhraničnou formou matka odmietla, keďže takejto forme s prihliadnutím na osobu navrhovateľa nedôveruje. Zdôraznila, že matka z dobrej vôle a preto, aby mala „od otca pokoj“ je ochotná podstúpiť testy otcovstva i mimo tohto konania i napriek tomu, že tento dôkaz vôbec nie je relevantný pre toto konanie. 15. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že vzhľadom na vek maloletého je pre dieťa v takomto veku zásadné, keď sa dozvie, že otec popiera otcovstvo k nemu. Zároveň ponechal na úvahe súdu, či vykoná dôkazy navrhované navrhovateľom.
16. Súd na pojednávaní zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazov- znalecké dokazovanie za účelom vykonania testov otcovstva a za účelom skúmania pravosti podpisu otca a neodročil pojednávanie, keď mal za to, že skutočný stav veci bol v konaní úplne zistený. Prihliadol na predmet konania, hospodárnosť konania a záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť, že akýkoľvek záver znaleckého dokazovania týkajúci sa určenia otcovstva by nemal vplyv s prihliadnutím na ďalšie okolnosti na rozhodnutie v tomto konaní ( Krajský súd Prešov sp.zn. 4CoP/11/2018 zo dňa 26.06.2018, NS SR sp.zn. 5Cdo 459/2013 z 28.01.2016, stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011).
17. Čo do skúmania pravosti podpisov otca je potrebné uviesť, že súd vychádzal z verejných listín a to najmä z rodného listu, ktorý je verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo (v inom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu).
18. Predmetom konania bol návrh na zapretie/určenie otcovstva, pričom je potrebné odlišovať návrh na zapretie otcovstva od napadnutia perfektnosti právneho úkonu (súhlasného vyhlásenia rodičov), nakoľko v konaní o zapretie otcovstva súd nemôže skúmať ani ako prejudiciálnu otázku platnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov.
19. Podľa ust. § 40 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
20. Podľa § 106 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
21. Podľa § 108 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
22. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
23. Podľa § 91 ods. 1, 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
24. Podľa § 92 ZoR, súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.
25. Podľa § 93 ods. 1 ZoR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
26. Druhá zákonná domnienka určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevyžaduje k vzniku otcovstva splnenie žiadnej hmotnoprávnej podmienky, pričom z ust. § 91 ods.1 ZoR vyplýva, že za otca sa považuje
muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Nakoľko zákon hovorí o súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve, vyplýva z toho, že predpokladá, že právny stav bude kopírovať biologický stav. Pri tomto spôsobe určenia otcovstva zákonodarca vychádzal z predpokladu, že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobodne a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o dieťa s konkrétnym mužom. Druhá zákonná domnienka určenia otcovstva vychádza z rešpektovania slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa. Práve takýto dobrovoľný a slobodný záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické zázemie.
27. Hmotnoprávnou podmienkou zapretia otcovstva podľa § 93 ods.1 ZoR je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje z akého dôvodu by to malo byť vylúčené, staršie komentáre uvádzajú, že do úvahy prichádzajú dva dôvody: buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa, alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on, napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou súložilo viacero mužov. Súd musí mať niektorú z týchto okolností za preukázanú.
28. Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je deň, kedy sa druhý rodič svojim súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Keďže je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr. Zákon určuje, že nemôže skončiť skôr ako uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Týmto sa predlžuje lehota rodičom, ktorí určili otcovstvo podľa § 92 ešte k nenarodenému, avšak už k počatému dieťaťu.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ uznal otcovstvo k maloletému D. T., nar. XX.XX.XXXX súhlasným vyhlásením rodičov k doposiaľ nenarodenému dieťaťu dňa XX.XX.XXXX na R. úrade R. časti P. - Q. L.. Rodný list maloletého bol vydaný Matričným úradom P. - I.. Z predloženého rodného listu maloletého D. je zrejmé, že jeho otcom je Q. L. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade, a to pred narodením maloletého, v dobe, keď už bol počatý. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že rodný list je verejnou listinou, ktorá v zmysle § 205 CSP potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, k čomu doposiaľ nedošlo (v inom konaní nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu súhlasného vyhlásenia rodičov).
30. Súd v prvom rade skúmal plynutie prekluzívnej lehoty na zapretie otcovstva, resp. splnenie tejto podmienky pre začatie zapieracieho konania.
31. Najskôr odo dňa XX.XX.XXXX začala plynúť 3-ročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva na súd, nakoľko ide o lehotu prekluzívnu a hmotnoprávnu, v rámci nej musí byť právo uplatnené na súde, pričom súd na zmeškanie lehoty prihliada z úradnej povinnosti. Keďže podľa ust. § 93 ods. 1 ZoR, lehota neskončí pred uplynutím troch rokov dieťaťa a mal. D. dovŕšil vek 3 rokov dňa XX.XX.XXXX, lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva uplynula navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný ako súčasť vyjadrenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22P 14/2018 dňa 03.09.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty.
32. Zároveň v danom prípade nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka daná ust. § 93 ods. 1 ZoR, ktorou je vylúčenie možnosti byť otcom dieťaťa na strane navrhovateľa, keď v samotnom návrhu navrhovateľ i sám vzhľadom na všetky popísané okolnosti pripustil možnosť, že je biologickým otcom, čo je v rozpore s citovanou hmotnoprávnou podmienkou podania návrhu na zapretie otcovstva.
33. S poukazom na ust. § 93 ods. 1 ZoR, súd návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný zamietol, keď navrhovateľovo právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva bolo prekludované a naviac nebola splnená ani podmienka vylúčenia otcovstva navrhovateľa k maloletému D.
34. V prípade, ak navrhovateľ mal pochybnosti o svojom otcovstve k dieťaťu a nevyužil právne prostriedky na zapretie otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov a jeho návrh na zapretie otcovstva bol podaný po viac ako 12 rokoch od narodenia dieťaťa je jeho návrh nedôvodný nielen v
zmysle slovenskej právnej úpravy zapretia otcovstva, ale aj s poukazom na judikatúru ESĽP a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých jednoznačne vyplýva, že po uplynutí lehoty na zapretie otcovstva začínajú záujmy dieťaťa prevažovať nad záujmami otca na popretí otcovstva. Z rozhodnutí ESĽP „v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou".
35. Navrhovateľ sa domáhal, v prípade preukázania jeho otcovstva znaleckým dokazovaním určenia biologického otcovstva, avšak tým, že je navrhovateľ uvedený v rodnom liste ako otec a zároveň Zákon o rodine ani Civilný mimosporový poriadok nerozlišujú medzi biologickým otcom a otcom zapísaným v rodnom liste, otec uvedený v rodnom liste je považovaný aj za biologického otca, z toho dôvodu súd zamietol návrh i v časti určenia biologického otcovstva navrhovateľa k maloletému D..
36. Súd pri rozhodovaní starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a pre úplnosť nedalo súdu neskonštatovať, že by bolo potrebné a vhodné, aby sa navrhovateľ dôsledne zamyslel nad negatívnym vplyvom svojho konania (zmena postoja k maloletému, odmietnutie dať súhlas na vydanie pasu T. pre maloletého, spochybnenie otcovstva k maloletému D.) na emocionálny a psychický vývoj 12 ročného dieťaťa, ktoré navrhovateľa legitímne považuje dvanásť rokov za svojho otca.
37. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
38. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
39. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimky, jednou z nich je ustanovenie § 53, ktoré pripúšťa v ňom uvedených konaniach (vrátane konania o zapretie otcovstva) rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní, v prípade ak to možno spravodlivo požadovať. V spore úspešná matka si nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 57 CPM uplatnila.
40. Súd po zohľadnení všetkého, čo počas konania vyšlo najavo dospel k záveru, že náhradu trov konania možno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, a to i vzhľadom na skutočnosť, že už zo samotného skutkového stavu opísaného v návrhu samotným navrhovateľom i požadovaných petitov bolo zrejmé, že navrhovateľ nemôže byť v konaní úspešný, napriek tomu trval na podanom návrhu, i keď bol právne v konaní zastúpený.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie účastníka, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania, ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť- odvolací návrh).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.