Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-22-2018.pdf
PDF · 155.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobcu N..H. X., bytom W. XXXX/XX, O., právne zastúpeného Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: W.-L.-W zo dňa 02. augusta 2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného sa správny súd oboznámil s priestupkovým konaním, ktoré bolo dokumentované Správou o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. W.-L.-W zo dňa 04.02.2018, z ktorej vyplynulo, že žalobca sa mal dňa 04.02.2018 o 10.25 hod. v L. na Ul. X., križovatka pri OD I., dopustiť konania, ktorým nerešpektoval dopravné zariadenie, pričom prešiel na červený signál „Stoj!“ a pred jazdou neodstránil vrstvu ľadu a snehu z motorového vozidla, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b), § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Správu o výsledku objasňovania priestupku žalobca odmietol podpísať. K správe o výsledku objasňovania priestupku bol priložený náčrtok a fotodokumentácia.
2. S príslušníkmi Policajného zboru, ktorí zistili spáchanie priestupku žalobcu, bol spísaný Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch Č. p.: W.-L.-W zo dňa 07.02.2018 (B.. Z. W.) a č. W.-L.-W zo dňa 08.02.2018 (L. T. X.).
3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydalo dňa 12.03.2018 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok Č. p.: C.-L.-C ktorým uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zákona o priestupkoch a podľa §22 ods. 3 písm. d) a e) zákona o priestupkoch uložilo mu sankciu - pokutu vo výške 100,-- eur a to na základe skutočnosti, že dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. na Ul. X. v L. pri OD I. porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b), § 38 ods.4 zákona o cestnej premávke tým, že ako vodič osobného motorového vozidla zn. P., ev. č. L.-XXXEX, nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia a to svetelný signál S 1a „Signál s plným
červeným svetlom so znamením - „Stoj!“ a uvedenou križovatkou prešiel na signál STOJ! a taktiež pred jazdou neodstránil z motorového vozidla vrstvu snehu, čím tým svojim konaním v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. f) citovaného zákona porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. Proti rozkazu o uložení sankcie podal žalobca dňa 21.03.2018 odpor bez uvedenia konkrétnych dôvodov alebo námietok.
4. Prvostupňový správny orgán na základe podaného odporu žalobcu nariadil ústne pojednávanie 28.05.2018 o 09.00 hod., na ktoré predvolal žalobcu predvolaním Č. p.: C.-L.-C zo dňa 23.04.2018. Žalobca predvolanie prevzal osobne dňa 04.05.2018. O ústnom pojednávaní spísal prvostupňový správny orgán Zápisnicu Č. s.: C.-L.-C zo dňa 28.05.2018, z ktorej vyplynulo, že podľa §74 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupok je prejednávaný v neprítomnosti obvineného, pretože sa na pojednávanie priestupku nedostavil, hoci bol riadne a včas prostredníctvom pošty formou doručenky do vlastných rúk predvolaný. Predvolanie na pojednávanie o priestupku, ktorého termín bol stanovený na deň 28.05.2018 v čase o 09.00 hod. prevzal dňa 04.05.2018, čo potvrdil aj svojim podpisom na doručenke do vlastných rúk, ale na ústne pojednávanie o priestupku sa nedostavil a ani sa náležite neospravedlnil. Preto správny orgán prejednal priestupok v neprítomnosti obvineného v stanovenom termíne.
5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 28.05.2018 rozhodnutie o priestupku Č. s.: C.-L.-C ktorým rozhodol, že obvinený z priestupku - žalobca dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. viedol motorové vozidlo zn. P., ev. č. L.-XXXEX po Ul. X. v L. pri OD I., pričom nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia a to svetelný signál S 1a „Signál s plným červeným svetlom so znamením - „Stoj!“ a uvedenou križovatkou prešiel na signál STOJ! a taktiež pred jazdou neodstránil z motorového vozidla vrstvu snehu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. f) citovaného zákona závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) a písm. l) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) a písm. g) zákona o priestupkoch uložil mu pokutu vo výške 100 eur. Zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania o priestupkoch v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. vo výške 16 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že priestupky uvedené v rozhodnutí nespáchal .
II.
6. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím Č. p.: W.-L.-W zo dňa 02.08.2018, ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané prvostupňovým správnym orgánom potvrdil.
7. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, popísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v celom rozsahu a nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku.
8. Konštatoval, že spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku a záznamami o podaní vysvetlenia príslušníkov hliadky Diaľničného oddelenia KDI KR PZ v Prešove, ktorí daný dopravný priestupok zistili a dokumentovali. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že žalobca dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. v L. na Ul. X., križovatka pri OD I., bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Diaľničného oddelenia L. z dôvodu nerešpektovania dopravného zariadenia a červeného signálu a neodstránenia z vozidla kusov ľadu a snehu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia Z. W. je zrejmé, že dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. stal služobným motorovým vozidlom P. L., ktorého bol vodičom, v križovatke Ul. X. v L. pri OD I. v odbočovacom jazdnom pruhu v smere do centra, pričom v ich smere jazdilo osobné motorové vozidlo P., ev. č.: L.XXXEX, ktorého vodič nerešpektoval dopravné zariadenie a prešiel s týmto vozidlom na červený signál „Stoj!“, čo spolu s kolegom L. X., ktorý bol veliteľom hliadky, zreteľne videli. Po zastavení vozidla si L.. X. vyžiadal od vodiča doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla a zistil, že vodičom je žalobca. Bolo mu vysvetlené, že porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) - jazda na červenú a § 38 ods. 4 - neodstránenie vrstvy ľadu a snehu z vozidla pred jazdou podľa zákona o cestnej
premávke. Vodič začal tvrdiť, že on pozeral na služobné motorové vozidlo hliadky a hneď po vystúpení z vozidla očistil prednú a zadnú tabuľku s evidenčným číslom. Pretože si nebol vedomý priestupku, z tohto dôvodu vypísali správu o výsledku objasňovania priestupku, kde sa vodič nepodpísal a nevyjadril a celý čas sa správal arogantne, drzo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia T. X. je zrejmé, že osobné motorové vozidlo P., ev. č. L.-XXXEX bolo zastavené zvukovým a svetelným výstražným znamením a rozsvietením nápisu STOP na technickom zariadení služobného vozidla 150 m za križovatkou riadenou svetelným zariadením Ul. X. v L. pri OD I. v smere do centra na pravej krajnici vozovky. Po zastavení vozidla L. X. pristúpil k dverám vodiča vozidla, v ktorom sa nachádzal iba vodič sám a vyzval ho, aby mu predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla, pričom bol oboznámený s dôvodom zastavenia. Vodič predložil potrebné doklady a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Následne uviedol, že si nie je vedomý svojho skutku, pretože sa pred prejazdom križovatky pozeral na policajné služobné motorové vozidlo, ktoré sa nachádzalo v ľavom odbočovacom pruhu. Vodič H. X. bol taktiež poučený o skutočnosti, že je povinný pred jazdou odstrániť z vozidla vrstvy ľadu a snehu, ktoré by sa mohli uvoľniť, pretože by mohol počas jazdy poškodiť vozidlá ostatných účastníkov cestnej premávky. Pretože si vodič nebol vedomý spáchania svojho skutku, B.. Z. W. spísal správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorú vodič odmietol podpísať a písomne sa vyjadriť k spáchanému skutku na mieste. Následne si na svojom vozidle očistil iba zadné evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo do toho času zakryté vrstvou snehu a z miesta odišiel.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že k uvedenému priestupku bol spracovaný náčrtok v zmysle spáchania, z ktorého vyplýva, že služobné motorové vozidlo vedené policajtom sa pred svetelne riadenou križovatkou nachádza v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu Ul. X. v L. pri OD I. v smere do centra mesta, kde stále svietil signál s červeným svetlom „Stoj!“ a v pravom priamom jazdnom pruhu v smere do centra mesta, kde taktiež svietil signál s červeným svetlom „Stoj!“, sa pohybovalo vozidlo P. ev. č. L.-XXXEX. Z náčrtku je zrejmé, že služobné motorové vozidlo stálo v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu pred vozidlom P., ktoré sa pohybovalo v priamom jazdnom pruhu, kde svietil taktiež signál s červeným svetlom „Stoj!“.
10. Konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu ako celku a dôkazov v ňom zhromaždených jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s odkazom na vyššie uvedené zastáva názor, že ku skutku došlo tak, ako bol uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia o priestupku. Poukázal na skutočnosť, že policajná hliadka by menovaného bezdôvodne nekontrolovala a nevypísala príslušnú správu a tým ho bezdôvodne obvinila zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l) zákona o priestupkoch, pokiaľ by nebola jednoznačne presvedčená, že žalobca svojim konaním porušil príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke. Vzhľadom na to, že policajti, ktorí zistili a dokumentovali priestupok, nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému žalobcovi, žalovaný nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. ich jednotlivých tvrdení a taktiež nemá žiaden dôvod spochybňovať zmyslové vnemy policajtov a nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by chceli žalobcovi akokoľvek poškodiť. Príslušní Policajného zboru zároveň zistili priestupok pri plnení svojich služobných povinností a pri jeho dokumentovaní postupovali v súlade so zásadou oficiality. Zároveň poukázal na právny význam skutočnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, že policajt pri vykonávaní služobnej činnosti je viazaný prísahou, riadi sa ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbá na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby i svoju vlastnú a je povinný nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma. Podľa záznamov o podaní vysvetlenia členov hliadky PZ títo bol v čase spáchania v službe, z čoho pre policajta vyplývajú určité zákonné povinnosti, medzi iným aj povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, podľa ktorého je policajt v službe povinný v medziach tohto zákona vykonávať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Službukonajúci policajti, ktorí vykonali voči žalobcovi služobný zákrok, ktorým bolo jeho zaslanie a následná kontrola, si dôsledne plnili svoje zákonnom stanovené povinnosti, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný nemá žiadny dôvod pochybovať o protiprávnom konaní žalobcu zaznamenanom v správe o výsledku objasňovania priestupku. Pre konkrétnych policajtov by následok úmyselného protiprávneho konania pri plnení služobných úloh predstavovali neporovnateľne závažnejšie dôsledky, ako zistenie priestupku a jeho páchateľa. Uvedení policajti by sa zároveň nevystavili možnosti trestného stíhania pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona. Žalovaný je toho názoru, že preukázanie spáchania skutku je možné a prípustné aj bez preukázania záznamom technického zariadenia, t. j. bez zdokumentovania priebehu spáchania priestupku žalobcom prostredníctvom technického zariadenia. Čo sa týka samotného dokazovania
skutku, to možno charakterizovať ako poznávaciu činnosť správneho orgánu, ktorej výsledkom je získanie dostatočného množstva skutkových a právnych poznatkov potrebných na rozhodnutie vo veci a to tak z hľadiska procesného ako aj hmotného práva.
11. Citoval ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktoré odargumentoval spolu s ustanovením § 9 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého signál s červeným svetlom „Stoj!“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením. V zmysle ods. 3 písm. b) citovaného ustanovenia signál so súčasne svietiacim červeným svetlom „Stoj!“ a žltým svetlom „Pozor!“ znamená pre vodiča povinnosť pripraviť sa na jazdu. V zmysle ods. 3 písm. d) citovaného ustanovenia signál s plným žltým svetlom „Pozor!“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením; ak je však vozidlo pri rozsvietení tohto signálu už tak blízko, že by vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením, smie pokračovať v jazde.
12. Žalovaný je rovnako toho názoru, že aj keď v konaní o priestupku dôkazné bremeno nesie orgán Policajného zboru, t. j. spáchanie skutku, ktorý je priestupkom, je osobe podozrivej z jeho spáchania povinný preukázať, neznamená to, že takýmto dôkazom je len dôkaz zabezpečený technickým zariadením. Správna úvaha žalovaného v konaní o odvolaní spočíva v posúdení skutočnosti, že policajti objasňujúci priestupok sa v čase spáchania priestupku nachádzali v služobnom motorovom vozidle na tej istej križovatke a v inom - odbočovacom jazdnom pruhu, t. j. prichádzali z toho istého smeru ako žalobca a spôsob jeho prejazdu bezprostredne videli. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva skutočnosť, že predmetné svetelné signalizačné zariadenie bolo v uvedený deň v čase spáchania priestupku v prevádzke. Rovnako je toho názoru, že nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho z dopravného zariadenia - svetelného signalizačného zariadenia je jednak pozorovaním postrehnuteľná činnosť, a preto príslušníci PZ nepochybne mohli uvedenú činnosť pozorovať, resp. vnímať, pričom v uvedenom prípade im vo výhľade nebránili žiadne prekážky. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca spáchal dané skutky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku vydaného prvostupňovým správnym orgánom.
13. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca mal možnosť vyjadriť svoje námietky priamo na mieste spáchania skutku do správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo však nevykonal a do správy o výsledku objasňovania priestupku sa odmietol vyjadriť. Neskôr pri podaní odporu proti vydanému rozkazu neuviedol žiadne námietky. Žalobca bol prvostupňovým správnym orgánom predvolaný na ústne pojednávanie o priestupku, teda mu dal možnosť, aby vyjadril svoje námietky voči správe o výsledku objasňovania priestupku, avšak žalobca sa na pojednávanie priestupku nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Následne žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, kde uviedol, že priestupky uvedené v rozhodnutí nespáchal a neuviedol žiadne nové skutočnosti na svoju obhajobu. Je toho názoru, že je vo vlastnom záujme účastníka konania aktívne pristupovať a pôsobiť v správnom konaní, t. j. aktívne sa domáhať uplatnenia návrhov a námietok svedčiacich v jeho prospech s cieľom zbaviť sa podozrenia zo spáchania priestupku.
14. Citoval ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 písm. b), § 38 ods. 4, § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke, § 9 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., § 22 ods. 1 písm. k), l), § 22 ods. 2 písm. f) a g) zákona o priestupkoch, ako aj § 87 ods. 4, § 74 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch.
15. Konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zabezpečené dôkazné prostriedky preskúmaním spisového materiálu a jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy a pri vyhodnotení zabezpečených dôkazov bol zistený presne a úplne skutočný stav veci tak, ako to okrem iného uvádza ustanovenie§ 32 ods.
1 Správneho poriadku a zhromaždené dôkazné prostriedky boli, resp. sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne, obsahujúce všetky zákonom ustanovené a požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, vrátane odôvodnenia rozhodnutia.
16. Žalovaný konštatoval aj skutočnosť, že preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate viazaná zákonne, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť ako aj na osobu páchateľa, t. j. že žalobca sa skutku dopustil na mieste verejne prístupnom v dopoludňajších hodinách na vysokofrekventovanej križovatke Ul. X. v L. pri OD I., kde nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia, a to svetelný signál S 1a „Signál s plným červeným svetlom so znamením - Stoj!“ a uvedenou križovatkou prešiel na signál STOJ! a taktiež pred jazdou neodstránil z motorového vozidla vrstvu snehu. Takéto konanie účastníka cestnej premávky - žalobcu možno považovať za riskantné, pretože jeho nepozornosťou a nedostatočným sa venovaním sa cestnej premávke mohlo dôjsť k ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom povinnosťou vodiča pred jazdou v zimnom období pri zasneženom vozidle je očistiť si celé vozidlo, nie iba jeho časť, t. j. odstrániť z vozidla kusy ľadu a snehu, ktoré by sa mohli počas jazdy uvoľniť. Prvostupňový správny orgán ďalej prihliada na osobu žalobcu, kde z jeho evidenčnej karty vodiča vyplýva, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1981, pričom za uplynulé dva roky bol celkovo päťkrát sankcionovaný za porušenie pravidiel cestnej premávky, pričom v každom prípade mu bola uložená pokuta v blokovom konaní, čo posudzoval v jeho neprospech. Na základe vyššie uvedeného mu prvostupňový správny orgán uložil sankciu - pokutu vo výške 100 eur. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do 100 eur. Uviedol, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie za konkrétny priestupok. Prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. Žalovaný preto nemá dôvod meniť uloženú sankciu, pretože bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu.
III.
17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodu, že vykazuje vady podľa ustanovenia §191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a argumentuje, že žalovaný vo svojom rozhodnutí, resp. jeho odôvodnení uvádza citáciu, že: „Vodič začal tvrdiť, že on pozeral na služobné motorové vozidlo hliadky a hneď po vystúpení z vozidla očistil prednú a zadnú tabuľku s evidenčným číslom.“ Zároveň však v odôvodnení rozhodnutia uvádza: „Následne si vodič na svojom vozidle očistil iba zadné evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo do toho času zakryté vrstvou snehu a z miesta odišiel, viď fotografia, ktorá je prílohou spisového materiálu.“ Tieto tvrdenia, ktoré žalovaný uvádza v odôvodnení rozhodnutia, pri ktorých sa opieral o tvrdenia službukonajúcich policajtov, ktorí mali zistiť a dokumentovať priestupok, sú rozporuplné, teda navzájom si odporujú a z tvrdení policajtov nie je zrejmé, keby došlo z jeho strany k odstráneniu snehu z tabuliek s evidenčným číslom. Preto je toho názoru, že takým istým spôsobom, ako si odporujú v tvrdeniach týkajúcich sa odstránenia snehu z evidenčných čísel, sa mýlia aj v tom, že spáchal priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. k) a l) zákona o priestupkoch tak, že mal porušiť ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a §38 ods. 4 zákona o cestnej premávke ako je uvedené v rozhodnutí.
18. Poukázal na to, že policajti, ktorí mali priestupok zistiť a dokumentovať, stáli v danom čase v ľavom odbočovacom pruhu pri OD I. v smere do centra, pričom medzi nimi a žalobcom bol ešte jeden jazdný pruh. V prípade, že by skutočne obaja na vlastné oči videli, že prešiel na červenú ako tvrdia, by sa museli obaja zhodne pozerať na dopravné zariadenie (semafór), ktorý je umiestnený v hornej časti pravej
vozovky, pričom oni stáli v ľavom odbočovacom jazdnom pruhu. Uvedený záver vzhľadom na priestorové usporiadanie postavenia policajtov a technického zariadenia, zároveň ich dopravný manéver smerujúci opačným smerom od technického zariadenia v kontexte možností súčasného vnímania červenej farby na technickom zariadení považuje za nepravdepodobný až nereálny, preto tvrdenie žalovaného o nespochybniteľnosti tvrdenia a svedectva policajtov, ktorí mohli podľa neho uvedený priestupok vnímať, pozorovať, pričom bezprostredne videli spôsob jeho prejazdu cez križovatku, ako aj to, že nie je dôvod pochybovať o tvrdeniach policajtov týkajúcich sa údajného priestupku, považuje za predčasný, nepodložený a nevierohodný. V danom prípade podľa názoru ide o žalovaným vykonštruovanú a predčasnú hypotézu, ktorá bez ďalšieho vychádza z teórie pravdivého svedectva policajtov, a ktorá sa opiera o predpoklad nezaujatosti a nestrannosti policajtov, ktorí nemajú osobný záujem na výsledku priestupkového konania.
19. K argumentácii žalovaného, že pri svojom rozhodovaní tým, že policajti vykonávajú svoju služobnú povinnosť, pri ktorej sú viazaní prísahou a nemajú dôvod niekoho bezdôvodne obviniť, pretože by sa tým vystavili možnosti trestného stíhania pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, žalobca uviedol, že takýto záver vo všeobecnej rovine, bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu nemožno podľa jeho názoru akceptovať, pretože nemá žiadne racionálne, praktické a reálne opodstatnenie. V prípade jeho akceptácie by totižto ad absurdum platilo tvrdenie, že policajt sa a priori nemôže dopustiť žiadneho protiprávneho konania, čo je logicky vylúčené.
20. Ďalej dôvodil, že v priestupkovom konaní by na uznanie viny z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej pravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu. Spochybňuje, že žalovaný dokázal nepochybne a jednoznačne spáchanie priestupku, pretože právny poriadok nestanovuje hierarchiu a dôkaznú váhu jednotlivých prameňov dôkazu, z toho dôvodu sú všetky pramene dôkazov ex lege rovnocenné. Pre vyššie uvedený postup žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že proti sebe stoja dve protichodné tvrdenia žalobcu a policajtov, z ktorých je nezákonným postupom žalovaného podľa vyššie uvedeného priznaná legitimita stanoviska policajtom, považuje za potrebné postupovať tak, aby bol zachovaný postulát vyjadrený v § 53 Správneho súdneho poriadku o rovnosti účastníkov konania. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžd/7/2013 zo dňa 26.06.2013.
21. Ďalej žalobca uviedol, že princíp prezumpcie neviny vyjadruje nevyhnutnosť, aby bolo spáchanie priestupku, resp. vina obvineného plne a nepochybne preukázaná, pričom obvinený nie je povinný dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jeho neprospech, ale ani v jeho prospech (nie je povinný preukazovať ani svoju nevinu). Pokiaľ je totiž v konkrétne priestupkovej veci ako verzia policajtov možná a pravdepodobná aj verzia obvineného a ďalšími dôkazmi nie je možné reálne objasniť, ktorá z týchto verzií je dôveryhodnejšia, nemožno obvineného z priestupku práve s ohľadom na pravidlo „in dubio pro reo“ uznať vinným. Toto svoje tvrdenie opätovne podoprel rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/173/2010 ako aj rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 7As/83/2017 zo dňa 17. júla 2011.
IV.
22. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.12.2018, ktorý zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 13.02.2019, v ktorom trval na stanoviskách a vyjadreniach prezentovaných v žalobe.
V.
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
28. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
29. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
30. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Predmetom preskúmania v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: W.-L.W zo dňa 02.08.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, okresným dopravným inšpektorátom, č. p.: C.- L.-S zo dňa 28.05.2018, ktorým tento prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b), § 38 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky tým, že dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. viedol motorové vozidlo zn. P., ev. č. L.-XXXQ., po Ul. X. v L. pri OD I., pričom nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia a to svetelný signál S 1a „Signál s plným červeným svetlom so znamením - Stoj!“ a uvedenou križovatkou prešiel na signál STOJ! a taktiež pred jazdou neodstránil z motorového vozidla vrstvu snehu. Za tento priestupok uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 100 eur podľa § 22 ods. 2 písm. f), g) zákona o priestupkoch a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Žalovaný toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napadnutým rozhodnutím potvrdil.
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
33. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
34. Podľa § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke vodič vozidla je pred jazdou povinný odstrániť z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť.
35. Podľa § 137 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „Stoj!“.
36. Podľa § 9 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov signál s červeným
svetlom „Stoj!“ znamená pre vodiča povinnosť zastaviť vozidlo pred priečnou súvislou čiarou (č. V 5a až V 5c), a kde taká čiara nie je, pred svetelným signalizačným zariadením.
37. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
38. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
39. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.
40. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.
41. Podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.
42. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
43. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona (písm. a), či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku (písm. b), či sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku (písm. c), či uloží ochranné opatrenie (písm. d), či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu (písm. e).
44. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s obsahom podanej žaloby a vyjadreniami účastníkov konania k tejto žalobe, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
45. Úlohou správneho súdu podľa piatej časti prvej hlavy SSP bolo posúdiť, či správne orgány si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci zistili úplne a presne skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi, či obsahuje predpísané náležitosti a či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
46. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
47. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
48. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky, alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
49. Podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky záznam, alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
50. Podľa § 60 ods. 4 a 5 zákona o priestupkoch správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku.
51. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že priestupok bol zaznamenaný Správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 04.02.2018 č. W.-L.W z ktorej vyplýva, že žalobca bol dňa 04.02.2018 v čase o 10.25 hod. v L. na Ul. X., križovatka pri OD I. zastavený a kontrolovaný hliadkou Diaľničného oddelenia L. KDI KR PZ z dôvodu nerešpektovania dopravného zariadenia a červeného signálu a neodstránenia z vozidla kusov ľadu a snehu, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) a § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke a naplnil tým skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l) zákona o priestupkoch. Žalobca bol podrobený k šetreniu na zistenie alkoholu, pričom mu bola prístrojom typu dreger nameraná hodnota 0,00 mg/l. K prejednávanému priestupku podali vysvetlenie službukonajúci príslušníci hliadky diaľničného oddelenia Z. W. a T. X.. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia č. p.: W.-L.-J zo dňa 07.02.2018 vyplýva, že Z. W. uviedol, že dňa 04.02.2018 vykonával hliadkovú službu na Diaľničnom oddelenie PZ v L. od 07.30 hod. do 19.30 hod. spolu s kolegom L.. T. X. na služobnom motorovom vozidle P. L., ktorého bol vodičom. V čase cca 10.25 hod. stáli v križovatke na Ul. X. pri OD I. v odbočovacom jazdnom pruhu smer do centra, pričom v ich smere jazdilo osobné motorové vozidlo P., ev. č.: L.-XXXEX, ktorého vodič nerešpektoval dopravné zariadenie a prešiel s uvedeným vozidlom na červený signál „Stoj!“, čo spolu s kolegom zreteľne videli. Po zastavení kolega vyžiadala od vodiča doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla a zistil, že vodičom je H. X.. Vysvetlil mu, že porušil § 3 ods. 2 písm. b) - jazda na červenú a § 38 ods. 4 - neodstránenie vrstvy ľadu a snehu z vozidla pred jazdou podľa zákona o cestnej premávke. Vodič začal tvrdiť, že on pozeral na nich a hneď po vystúpení z vozidla očistil prednú a zadnú ŠPZ. Pretože nebol si vedomý priestupku, z tohto dôvodu bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, kde sa vodič nepodpísal a nevyjadril a celý čas sa správal arogantne, drzo. Zo Záznamu o podaní vysvetlenia č. W.-L.-W zo dňa 08.02.2018 podaného T. X. vyplýva, že dňa 04.02.2018 hliadka v zložení L.. T. X. a vodič B.. Z. W. vykonávala služobnú činnosť formou motohliadky so služobným vozidlom P. L., pričom v čase o 10.25 hod. na Ul. X. v L., v smere na Ul. J. bolo zastavené osobné motorové vozidlo zn.: P., ev. č. L.-XXXEX, pretože vodič tohto vozidla H. X. nerešpektoval svetelné zariadenie a prešiel cez križovatku v čase, keď na svetelnom zariadení už svietilo červené svetlo. Vodič vyššie uvedeného vozidla porušil ustanovene § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch. Vodič si taktiež nesplnil svoju povinnosť pred jazdou tým, že z vyššie uvedeného motorového vozidla neodstránil vrstvu ľadu a snehu, ktorá by sa počas jazdy mohla uvoľniť a tým porušil ustanovenie podľa § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Vyššie uvedené vozidlo bolo zastavené zvukovým a svetelným výstražným znamením a rozsvietením nápisu STOP na technickom zariadení služobného cestného vozidla na vyššie uvedenej ulici v L., cca 150 m za križovatkou riadenou svetelným zariadením, na pravej krajnici vozovky. Po zastavení vyššie uvedeného vozidla práp. T. X. pristúpil k dverám vozidla osobného motorového vozidla, v ktorom sa nachádzal vodič sám a vyzval vodiča, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku vozidla, pričom bol oboznámený aj dôvod zastavenia. Vodič vyššie uvedeného osobného motorového vozidla s ev. číslom: L.-XXXQ. predložil potrebné doklady a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Následne vodič uviedol, že si nie je vedomý svojho skutku, pretože pred prejazdom križovatky sa pozeral na policajné služobné cestné vozidlo, ktoré sa nachádzalo v ľavom odbočovacom pruhu. Vodič bol taktiež poučený o skutočnosti, že je povinný pred jazdou odstrániť z vozidla vrstvu ľadu a snehu, ktoré by sa mohli uvoľniť,
pretože by mohol počas jazdy poškodiť vozidlá ostatných účastníkov cestnej premávky. Pretože si vodič nebol vedomý svojho skutku, B.. Z. W. spísal správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorú vodič zastaveného osobného motorového vozidla ev. č.: L.-XXXQ. odmietol podpísať a písomne sa vyjadriť k spáchanému skutku na mieste. Následne vodič na svojom vozidle očistil iba zadné evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo do toho času zakryté vrstvou snehu a z miesta odišiel, viď foto, ktoré je prílohou spisového materiálu. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza aj situačný náčrtok spracovaný z miesta jeho spáchania a fotodokumentácia.
52. Žalobca v predmetnom konaní využil svoje právo a podal odpor proti vydanému Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 12.03.2018 č. p.: C.-L.-C v ktorom neuviedol dôvody podaného odporu, nezúčastnil sa nariadeného ústneho pojednávania dňa 28.05.2018 (Zápisnica z ústneho pojednávania č. s.: C.-L.-C zo dňa 28.05.2018), o ktorom bol riadne a včas upovedomený a predvolanie na ústne pojednávanie si prevzal osobne, o čom svedčí doručenka do vlastných rúk dňa 04.05.2018. Žalobca proti rozhodnutiu o priestupku vydaného prvostupňovým správnym orgánom dňa 28.05.2018 č. s.: C.- L.-C podal odvolanie, v ktorom uviedol, že priestupky uvedené v rozhodnutí nespáchal.
53. Správny súd na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a súdnym spisom dospel k záveru, že v danom prípade skutkový stav bol úplne a presne zistený a jeho posúdenie je v súlade so zákonom.
54. Žalobca v žalobe poukazoval na rozporné tvrdenia príslušníkov diaľničnej polície Z. W. a T. X. uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré boli obsahom záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch v časti, kde policajt Z. W. tvrdil, že žalobca po vystúpení vozidla očistil prednú a zadnú ŠPZ a T. X. uviedol, že žalobca na svojom vozidle očistil iba zadné evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo do toho času zakryté vrstvou snehu a z miesta odišiel. Správny súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako účelovú.
55. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) a písm. l) zákona o priestupkoch a to tým, že svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a §38 ods. 4 zákona o cestnej premávke. V § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke je nesporne uložená vodičovi vozidla povinnosť pred jazdou odstrániť z vozidla a z nákladu kusy ľadu a snehu, ktoré by sa počas jazdy mohli uvoľniť. Porušenie povinnosti vodiča vozidla, teda žalobcu, uvedenej v § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke, príslušníci diaľničnej polície zdokumentovali a preukázali fotodokumentáciou, na ktorej je jasne zobrazené osobné motorové vozidlo žalobcu, na povrchu ktorého sa nachádzajú nánosy snehu. Na zadnej strane osobného motorového vozidla žalobcu je zreteľne a čitateľné evidenčné číslo motorového vozidla. Skutočnosť, či žalobca očistil iba zadné evidenčné číslo vozidla alebo aj predné evidenčné číslo vozidla je vo vzťahu k preukázanému priestupku a porušeniu povinnosti podľa § 38 ods. 4 zákona o cestnej premávke irelevantné.
56. Žalobca spochybňoval spôsob, akým policajti dopravného inšpektorátu zistili a zdokumentovali priestupok, ktorého sa mal dopustiť podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, ktorý vzhľadom na priestorové usporiadanie postavenia policajtov a technického zariadenia, zároveň ich dopravný manéver smerujúci opačným smerom od technického zariadenia, v kontexte možností súčasného vnímania červenej farby na technickom zariadení, považuje za nepravdepodobný až nereálny. Ide o žalovaným vykonštruovanú a predčasnú hypotézu. Tvrdenie žalovaného o nespochybniteľnosti tvrdenia a svedectva policajtov, ktorí mohli podľa neho uvedený priestupok vnímať, pozorovať, pričom bezprostredne videli spôsob jeho prejazdu cez križovatku, ako aj to, že nie je dôvod pochybovať o tvrdeniach policajtov týkajúcich sa údajného priestupku, považuje žalobca za predčasný, nepodložený a nevierohodný. Je toho názoru, že v priestupkovom konaní by na uznaní viny z priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej pravdivosť a mal by byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe fotodokumentácie alebo videozáznamu. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky.
57. Zákon o cestnej premávke v § 3 ods. 2 písm. b) ukladá účastníkovi cestnej premávky povinnosť poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Porušenie tejto povinnosti žalobcom bolo zadokumentované v správe o objasňovaní priestupku zo dňa 04.02.2018, ako aj zo záznamov o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde príslušníci
Diaľničného oddelenia L. zhodne vypovedali, že žalobca nerešpektoval dopravné zariadenie a prešiel s osobným motorovým vozidlom P., ev. č.: L.C na červený signál „Stoj!“, teda prešiel cez križovatku v čase, keď na svetelnom zariadení už svietilo červené svetlo.
58. Správny súd tak, ako aj žalovaný, nemá pochybnosť o tom, že títo príslušníci diaľničnej polície vypovedali o udalosti tak, ako to bolo zaznamenané v správe o objasňovaní priestupku a ich výpovede sú zhodné v tom, že obaja videli, že žalobca nerešpektoval dopravné zariadenie a červený signál „Stoj!“. Vo vzťahu k spochybneniu výpovedi policajtov žalobcom ako dôkazu o spáchaní priestupku s dôrazom na uvádzanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sa správny súd nestotožňuje s touto námietkou žalobcu. Otázkou výpovede príslušníka polície ako dôkazu v priestupkovom konaní sa zaoberal v rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.: 6Asan/12/2017 zo dňa 21.02.2018, ktorý vo vzťahu k spochybneniu výpovedí policajtov, ako aj námietky sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia zásady prezumpcie neviny uviedol: „Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na preukazovanie skutkového stavu; v danom prípade však kasačný súd o zistenom skutkovom stave zo strany žalovaného správneho orgánu nemal žiadne pochybnosti. Výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúci, ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníkov polície o nimi zdokumentovanom skutku, bolo by potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a Správnym poriadkom zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy.“
59. Správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu alebo žalovanému iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že tvrdenia príslušníkov polície nie sú objektívne alebo zaujaté. Správne orgány preto nemali dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie zisteného skutkového stavu.
60. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j.: 7As 83/2010, kde je zaznamenaný, že policajta možno považovať za nestranného svedka len vtedy, keď nie je žiadnym spôsobom motivovaný či už negatívne alebo pozitívne, aby jeho svedectvo viedlo k určitému výsledku daného konania, správny súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalší názor tohto Najvyššieho správneho súdu Českej republiky uvedený v odôvodnení tohto rozsudku, a ktorý je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn.: 6Asan/12/2017. Najvyšší správny súd v predmetnom rozsudku uviedol: „Postih stěžovatele za přestupek je opřen o výpovědi policistů. Při posoudení a hodnocení vypovědí policistů vycházely správní orgány i krajský soud mimo jiné z rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 22.10.2008 č. j. 1 As 64/2008-42, dostupného na www.nssoud.cz, v němž se rovněž jednalo o přestupek spočívajíci v držení mobilního telefonu řidičem při řížení motorového vozidla. V tomto rozsudku vycházel Nejvyšší správní soud zejména ze závěru vysloveného již v rozsudku ze dne 27.09.2007, č. j. 4 As 19/2007-114, dostupného na www.nssoud.cz, v němž zdejší soud uvedl, že „K osobě policisty a tím i věrohodnosti jeho výpovědi Nejvyšší správní soud dodáva, že nemá důvodu pochybovať o pravdivosti jeho tvrzení, neboť na rozdíl od stěžovatele neměl policista na věci a jejím výsledku jakýkoli zájem, vykonával jen svoji služební povinnost při níž je vázán závazkem, aby případný zásah do práv a slobod osob, jimž by v souvislosti s jeho činností mohla vzniknout újma, nepřekročil míru nezbytnou k dosažení účelu sledovaného služebním zákrokem nebo úkonem; nebyl zištěn žádný důvod, pro ktorý by policista v této věci uvedené zásady překročil.“ Správní orgány při aplikaci této - v obecné rovině přiléhavé - judikatúry však pominuly, že uvedený závěr je založen na klíčovém výchozím předpokladu, že o důvěryhodnosti výpovědi policisty není zpravidla důvodu pochybovať tehdy, není-li z žádných okolností patrné, že by měl na tom, jak bude věc, ke které vypovídá, vyřízená, jakýkoli zájem. Citovaná judikatúra totiž vychází z úvahy, že je přirozené, že osoba, ktoré hrozí postih za přestupek, není ve své věci nestranná a je u ní pochopiteľné, bude-li tvrdiť pouze takové skutečnosti, které jsou jí ku prospěchu. Naopak u svědka, který nemá žádný zájem na výsledku řízení, bude spíše pravděpodobné, že bude tvrdit takové skutečnosti, o nichž je subjektívně přesvědčen, že jsou pravidové. Proto Nejvyšší správní soud dospěl k závěru, že policisté, kteří byli slyšení jeho svědci, neměli v tehdejší konkrétní situaci žádný zájem na způsobu vyřížení věci, a proto je na ně nutné za daných okolností nahlížet jako na svědky důveryhodné.“
61. Z okolností objasňovania priestupku v danom prípade nevyplývali žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že príslušníci diaľničnej polície mali iný záujem okrem plnenia služobnej povinnosti na spôsobe vybavenia veci, a preto správny súd tak, ako aj žalovaný, nemá dôvod spochybňovať tvrdenia príslušníkov diaľničnej polície a spôsob zistenia priestupku uvedený v správe o objasňovaní priestupku. V prejednávanej veci pred Najvyšším správnym súdom Českej republiky tieto pochybnosti však vzhľadom k okolnostiam prejednania priestupku vznikli. Okolnosti objasňovania priestupku a vzniknuté pochybnosti vyplývali aj z prejednávaných vecí pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/173/2010 a 10Sžd/7/2013, preto správny súd ich nemôže považovať za rozhodujúce pri aplikácii na daný prípad.
62. Správny súd na základe preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že vo vykonanom administratívnom konaní nevznikol dôvod na aplikáciu zásady in dubio pro reo, pretože oproti dôkazom nasvedčujúcim o vine žalobcu stálo len jeho tvrdenie o tom, že priestupok nespáchal, ktoré samo o sebe nebolo spôsobilé vzniesť pochybnosti do skutočného stavu zisteného vykonaným dokazovaním správnymi orgánmi.
63. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne a zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému priznáva správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Správny súd v tomto prípade nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.