Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_79Ek-54-2019.pdf
PDF · 116.39 KB
Case nature
Subarea
79Ek/54/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EEI s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 871 113, zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 905 832, proti povinnému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48A, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 00 691 135, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Michal Kruppa, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 284EX 32/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I Súd exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. b) v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.01.2019 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia spočívajúceho v príkaze povinnému poskytovať oprávnenému súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy, ďalej v príkaze povinnému zdržať sa konania, ktoré by oprávnenému znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä konaní ktoré by oprávnenému zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice oprávneným a ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy a v uložení povinnosti povinnému zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv oprávneného podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi oprávneným a povinným. na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/68/2018 zo dňa 02.10.2018. Poverením zo dňa 22.01.2019 ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119205352.1 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michala Kruppu, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Štefana Kukuru 12, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp.zn.284EX 32/19.
2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa 25.01.2019) podal u súdneho exekútora dňa 07.02.2019 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 27.02.2019 návrh na zastavenie exekúcie povinného. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie povinného doručil súdny exekútor aj vyjadrenie oprávneného.
3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. d) a § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. So zreteľom na ďalej uvádzané skutočnosti povinný má za to, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný poukazuje na § 6a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (cestný zákon). Uvádza, že Mesto Košice ako subjekt v pozícii orgánu verejnej správy (obec) je bez akýchkoľvek pochybností oprávnený prijímať VZN podľa § 6a cestného zákona. V podmienkach mesta Košice je systém plateného parkovania upravený vo všeobecne záväznom nariadení mesta Košice č. 157 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice (ďalej len „VZN č. 157“). VZN č. 157 (vrátane zmien) bolo schvaľované nasledovne: číslo uznesenia mestského zastupiteľstva v Košiciach a dátum schválenia účinnosť VZN (resp. jeho zmeny), VZN č. 157 uznesenie č. 157/2015 zo dňa 22. 6. 2015 1. 7. 2016, prvá zmena VZN č. 157 uznesenie č. 574/2016 zo dňa 12. 12. 2016 1. 1. 2017, druhá zmena VZN č. 157 uznesenie č. 1137/2018 zo dňa 18. 6. 2018 6. 7. 2018, tretia zmena VZN č. 157 uznesenie č. 1216/2018 zo dňa 17. 9. 2018 15. 10. 2018. V prílohe podania priložil povinný kompletné znenie VZN č. 157 vrátane jeho zmien, ako aj kópie jednotlivých uznesení Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Z dôvodu prehľadnosti priložil tiež osobitne aktuálne platné a účinné VZN č. 157 v konsolidovanom (úplnom) znení ku dňu účinnosti tretej zmeny VZN č. 157 (t. j. k 15. 10. 2018). Uvádza, že treťou zmenou VZN č. 157 bolo do textu VZN doplnené ustanovenie § 11b. Podľa § 11b ods. 5 VZN č. 157 od 1. 1. 2019 je mesto Košice výlučným prevádzkovateľom parkovacích miest v zóne plateného parkovania podľa tohto nariadenia. Ďalej povinný uvádza, že je potrebné osobitne zdôrazniť, že proces schvaľovania VZN je upravený najmä v § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pri schvaľovaní tretej zmeny VZN č. 157 boli dodržané všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky potrebné na to, aby príslušná zmena VZN vyvolala právne účinky, a to najmä: a) je daný právny základ na schválenie VZN (resp. jeho zmeny), vyplývajúci zo zmieneného ustanovenia cestného zákona, so zreteľom na výkon samosprávnej pôsobnosti v súlade s čl. 68 Ústavy SR (vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia); b) návrh zmeny VZN bol zverejnený zákonom ustanoveným spôsobom dňa 31. 8. 2018; c) návrh zmeny bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Košiciach kvalifikovanou (trojpätinovou) väčšinou poslancov dňa 17. 9. 2018; d) schválený návrh zmeny VZN bol zverejnený zákonom ustanoveným spôsobom dňa 27. 9. 2018.Povinný ďalej uvádza, že VZN č. 157 (podobne ako každé iné VZN) je normatívny správny akt požívajúci prezumpciu správnosti do času jeho zrušenia k tomu zmocneným orgánom. Všeobecne záväzným nariadením sú povinní sa riadiť všetci jeho adresáti až do jeho zrušenia samotným obecným zastupiteľstvo, ktoré VZN prijalo alebo až do jeho zrušenia správnym súdom alebo Ústavným súdom SR. Podľa konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 589/2014-10) i právnej doktríny, dôsledkom prezumpcie správnosti správneho aktu je, že i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 68/2007 z 25.3.2008). Účinky zrušenia správneho aktu plynú až ex nunc. Povinný uvádza, že v súčasnosti nejestvuje žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu verejnej moci, ktoré by malo zrušiť VZN č. 157 (resp. jeho ostatnú zmenu). Povinný dokonca nemá poznatky ani o tom, žeby malo prebiehať nejaké konanie smerujúce k jeho zrušeniu (napr. konanie o súlade VZN so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku alebo konanie o súlade VZN s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi na základe čl. 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR). Povinný ďalej uvádza, že tým, že v súčasnosti platné VZN č. 157 jednoznačne deklaruje povinného ako jediného prevádzkovateľa najneskôr od 1. 1. 2019, neodkladné opatrenie nariadené v exekučnom titule je v zjavnom rozpore s platným všeobecne záväzným predpisom. Práve naopak, nariadené neodkladné opatrenie javí ako nevykonateľné prinajmenšom od 1. 1. 2019. Počnúc týmto termínom mal byť jediným prevádzkovateľom parkovacieho systému povinný, ktorému táto úloha priamo vyplýva z platného a účinného VZN č. 157. Podľa názoru povinného právne účinky predmetného VZN ako všeobecne záväzného právneho predpisu, u ktorého platí prezumpcia správnosti, majú prednosť pred právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia. O nariadení neodkladného opatrenia bolo v čisto teoretickej rovine možné uvažovať ešte pred schválením ostatnej zmeny VZN č. 157 - oprávnený (EEI) však príslušný návrh nepodal dostatočne včas, hoci o zamýšľanej (tretej) zmene VZN č. 157 nepochybne vedel. Po schválení ostatnej zmeny VZN č. 157 je teda mesto Košice ako povinný viazané
primárne týmto všeobecne záväzným právnym predpisom. Účinnosť VZN môže byť pozastavená len zákonným postupom na základe uznesenia príslušného správneho súdu alebo ústavného súdu (§ 362 Správneho súdneho poriadku resp. § 74 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky) - takéto uznesenie však dosiaľ vydané nebolo. Zároveň povinný poukazuje aj na skutočnosť, že uznesenie súdu o neodkladnom opatrení bolo doručené povinnému dňa 8. 10. 2018, t. j. po tom, ako bola tretia zmena VZN č. 157 schválená (17. 9. 2018) a zverejnená (27. 9. 2018). Ak by povinný konal tak, ako mu ukladá neodkladné opatrenie, jeho konanie sa dostane do zjavného rozporu s platným a účinným VZN č. 157, ktoré jednoznačne určuje mesto Košice ako jediného prevádzkovateľa v zóne plateného parkovania. So zreteľom na uvedené povinný konštatuje, že exekučný titul v podobe neodkladného opatrenia nemôže povinný rešpektovať a plniť v ňom vymedzené povinnosti bez toho, aby pritom súčasne nedošlo ku konaniu v priamom rozpore s platným a účinným VZN č. 157 ktorým je povinný viazaný. Neodkladné opatrenie ako exekučný titul je tak podľa povinného v zásade nevykonateľné. Pri exekúciách na nepeňažné plnenie je pritom všeobecným pravidlom, že požiadavky na materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu sú zvýšené v porovnaní s exekúciami na peňažné plnenie, pri ktorých absentuje potreba špecifikovať povinnosti povinného tak, aby nič nebránilo súdnemu exekútorovi preverovať dodržiavanie týchto povinností a v prípade ich porušenia uložiť povinnému sankciu v podobe pokút. Ukladanie pokút súdnym exekútorom ako sankcia povinného za porušenie povinností vymedzených neodkladným opatrením ako exekučným titulom za súčasného stavu, v ktorom je sporná jeho vykonateľnosť, by v tomto prípade malo charakter určenia, že neodkladné opatrenie má prednosť pred platným a účinným VZN č. 157. Povinný je toho názoru, že posúdenie vzťahu neodkladného opatrenia a všeobecného opatrenia by nemalo byť priznané osobe súdneho exekútora a jeho právnej úvahe, ale práve súdu s ohľadom na prebiehajúce súdne konania. Povinný poukazuje na skutočnosť, že včas podal proti neodkladnému opatreniu riadny opravný prostriedok, o ktorom však doteraz nebolo rozhodnuté. Vykonateľnosť exekučného titulu môže byť v tomto konaní spochybnená. Ďalej povinný uvádza, že ak sa exekučný súd domnieva, že niektoré ustanovenia VZN č. 157 nie sú v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily (a teda že neodkladné opatrenie sa javí byť legitímnym opatrením proti povinnému), ako aktívne procesne legitimovaný subjekt podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. môže podať návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Okrem toho, povinný nijako nedisponuje majetkom oprávneného - povinný vôbec nevyužíva parkovacie automaty na výber parkovného, ani ich fyzicky neodstraňuje, nepoškodzuje, a ani s nimi inak nenakladá. Povinný tiež nevyužíva SMS systém oprávneného a neruší oprávneného vo vzťahu k technickej infraštruktúre na rampových (závorových) parkoviskách. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že v tomto prípade osobitne existuje ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, pretože neodkladné opatrenie v tejto časti je nevykonateľné. Povinný zároveň predložil súdu doplňujúce vysvetlenie okolností ktoré viedli k schváleniu tretej zmeny VZN č. 157 (vrátane dotknutého ustanovenia § 11b ods. 5).Povinný zároveň uviedol, že podáva námietky voči postupu exekútora. Povinný namieta nesprávny postup exekútora, ktorý v upovedomení o začatí exekúcie vyzval povinného, aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia v zmysle ust. § 47 a 50 ods. 2 Exekučného poriadku uspokojil trovy konania oprávneného, príslušenstvo a trovy exekúcie. Zároveň exekútor v poučení uviedol, že povinný môže vzniesť u súdneho exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Exekútor pri uvedenej výzve a poučení vychádzal podľa povinného zo zjavne už neplatných ustanovení Exekučného poriadku, pričom ak by povinný využil svoje právo v zmysle zmieneného poučenia, jeho procesná situácia by sa v exekučnom konaní mohla zásadne zhoršiť.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností má povinný za preukázané, že je splnená podmienka podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, na základe ktorej je nevyhnutné zastaviť exekučné konanie pre nevykonateľnosť neodkladného opatrenia ako exekučného titulu, a to z dôvodu existencie platného a účinného VZN č. 157, ktoré výslovne ustanovuje mesto (povinného) ako jediného prevádzkovateľa parkovacích miest v meste Košice od 1. 1. 2019. Účinnosť žiadneho ustanovenia VZN č. 157 nebola pozastavená (ani zrušená). Exekučný titul nemôže povinný rešpektovať a plniť v ňom vymedzené povinnosti bez toho, aby pritom súčasne nedošlo ku konaniu v priamom rozpore s platným a účinným VZN č. 157 ktorým je povinný viazaný. Pre úplnosť povinný uvádza, že obnovenie stavu vyžadovaného neodkladným opatrením nemôže exekútor dosiahnuť bez zmeny/zrušenia VZN č. 157, teda bez toho, aby o tom rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Zároveň má za to, že nemožno obmedzovať oprávnenia mestského zastupiteľstva formou neodkladného opatrenia. Z ust. § 6a ods. 1 cestného zákona vyplýva právo obce (mesta) vo VZN ustanoviť spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest - čo nepochybne zahŕňa aj možnosť určiť, či bude prevádzkovanie parkovacích miest
zabezpečené samotnou obcou (mestom) alebo prostredníctvom tretej (poverenej) osoby. Na základe toho nemožno mať pochybností, že mesto Košice vždy bolo oprávnené schváliť zmenu VZN č. 157 vrátane predmetného ust. § 11b ods. 5. Schvaľovanie VZN je vo všeobecnosti výkonom verejnej moci, a teda na schválenie VZN (v konkrétnom znení) nie je daný právny nárok, ktorý by mal byť založený na základe prípadného súkromnoprávneho vzťahu mesta Košice s iným subjektom. Limity obce pri schvaľovaní VZN ustanovuje priamo Ústava SR (čl. 68 resp. čl. 71 ods. 2), príp. zákon (napr. § 4 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnosť obmedziť oprávnenie mesta schvaľovať VZN (inštitút verejného práva) na základe zmluvy (inštitút súkromného práva).So zreteľom na uvedené skutočnosti, že povinný nemôže plniť povinnosti uložené exekučným titulom bez porušenia iných predpisov ktorými je viazaný, pričom zmenu týchto predpisov v prospech exekučného titulu nie je možné vynucovať a dosiahnuť v rámci exekučného konania, má povinný za to, že tu existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ako to predpokladá § 61k odsek 1 písmeno d) Exekučného poriadku. Povinný preto navrhuje exekučnému súdu, aby exekúciu zastavil.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoje stanovisko. Oprávnený uvádza, že konštatovanie povinného o údajnej prednosti VZN pred Neodkladným opatrením je nesprávne a to aj z dôvodu, že vzťah oprávneného a povinného je súkromnoprávnym vzťahom, kde majú obaja rovnaké postavenie a nie postavenie nadriadeného a podriadeného, a preto akékoľvek spory medzi nimi nie je možné riešiť vydaním VZN, ale len štandardnými súkromnoprávnymi prostriedkami ochrany uvedenými v právnych predpisoch, napr. súdnym konaním a podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak, ako to korektne robí oprávnený. V prípade VZN sa jedná o normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo Vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že povinný prijatím VZN nemôže jednostranne upravovať svoj zmluvný (súkromnoprávny) vzťah s oprávneným a brániť prijatím VZS vo vykonaní Neodkladného opatrenia. Zároveň povinný uvádza, že VZN č. 157 účinné od 15. Októbra 2018 (na ktoré sa odvoláva povinný) bolo schválené dňa 17. Septembra 2018 a oprávnený informoval o schválení tohto VZN OS BA I v konaní o nariadenie Neodkladného opatrenia. OS BAI teda v čase vydania Neodkladného opatrenia (2. Októbra 2018) mal preukázateľne vedomosť o VZN č 157 (schválené 17. Septembra 2018) účinného ku dňu 15. Októbra 2018. OS BA I sa s existenciou tohto VZN č. 157 vysporiadal v odôvodnení neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že povinný ako orgán verejnej moci prijal VZN č. 157, ktoré je v rozpore s Neodkladným opatrením, nemá žiaden vplyv na existenciu a vykonateľnosť Neodkladného opatrenia. Povinný tvrdí, že plnením Neodkladného opatrenia poruší VZS č. 157. Oprávnený má za to, že povinný nesprávne interpretuje záväznosť a vykonateľnosť Neodkladného opatrenia a VZN. Podľa názoru oprávneného Neodkladné opatrenia a VZN sa vzájomne nevylučujú, ale existujú popri sebe. Skutočnosť, že povinný prijal také VZN, ktoré je v rozpore s Neodkladným opatrením, nemôže byť pripisovaná na ťarchu Oprávneného, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený uvádza, že skutočnosť, že ak povinný bude dodržiavať Neodkladné opatrenie, poruší tým VZN, neznamená nevykonateľnosť Neodkladného opatrenia. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že medzičasom došlo k schváleniu ďalšej zmeny VZN č. 157, ktorá je účinná od 16. Februára 2019. Nové znenie VZN č. 157 však stále uvádza, že prevádzku parkovacích miest zabezpečuje výlučne povinný. Prijaté zmeny VZN č. 157 preukazujú, že povinný má fakticky plne vo svojej dispozícií úpravy VZN č. 157 a kedykoľvek má možnosť navrhnúť a upraviť VZN č. 157 spôsobom, ktorý nebude v rozpore s vykonateľným Neodkladným opatrením. Z pohľadu aktuálnych prijímaných krokov povinným je však podľa oprávneného zrejmé, že namiesto takých úprav, ktoré by zabezpečili možnosť plniť vykonateľné Neodkladné opatrenie, prijíma povinný aktívne také kroky, ktoré sú v rozpore so súdom vydaným vykonateľným Neodkladným opatrením. Povinný v čl. III: Návrhu na zastavenie exekúcie uvádza „doplňujúce vysvetlenie“, v ktorom sa venuje argumentácií, prečo je podľa jeho názoru nájomná zmluva neplatná. K uvedenému oprávnený uvádza, že tieto skutočnosti sú predmetom konaní vo veci samej a vyjadruje sa k nim v rámci týchto konaní. Okrem toho oprávnený zdôrazňuje, že predmetom daného exekučného konania je vymoženie nepeňažného plnenia, a to povinností uložených vydaným Neodkladným opatrením, ktoré povinný verejne popiera a odmieta ich plniť, vzhľadom na pozíciu povinného je jediným spôsobom, ako sa môže oprávnený domôcť toho, aby povinný začal plniť Neodkladné opatrenie, exekučné konanie. Taktiež oprávnený poukazuje na to, že konanie a rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je sporom o začatie
exekúcie, kde exekučný súd na návrh povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a či je vedená v súlade so zákonom. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcií, ktorej účelom je zastavenie neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v Exekučnom poriadku. Oprávnený poukazuje na ustanovenie § 61k ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie neuviedol, ani neodôvodnil. Povinný v zásade len rozporuje Neodkladné opatrenia, s ktorým subjektívne nesúhlasí. Takáto subjektívna nespokojnosť povinného s vydaním Neodkladného opatrenia však podľa oprávneného nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
6. Vzhľadom na to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne dôvody, ktoré by predstavovali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, je oprávnený názoru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) a skutočnosť, že povinný neplnil dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné Neodkladné opatrenie, preto by súd návrh povinného na zastavenie exekúcie mal zamietnuť.
7. V závere oprávnený poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 283/2018-16, ktorým bola odmietnutá sťažnosť s tým, že Ústavný súd sa odvolal aj ja nasledovnú citáciu a argumentáciu exekučného súdu, ktorý v danom konaní uviedol nasledovné: „Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konania bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008).“ Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že argumentácia prezentovaná povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a kde namieta údajnú spornú materiálnu vykonateľnosť Neodkladného opatrenia podľa oprávneného nemôže obstáť. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd Návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Dňa 18.03.2019, bolo súdu doručené podanie od povinného, v ktorom uviedol, že nahliadnutím do príslušného elektronického súdneho spisu sa povinný dozvedel, že Krajský súd v Bratislave (ako odvolací súd) uznesením č. k. 3Cob/16/2019-669 zo dňa 25.02.2019 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/68/2018-187 zo dňa 02.10.2018 (t. j. zrušil exekučný titul, na základe ktorého bolo iniciované toto exekučné konanie). V prílohe priložil predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu (...), ak exekučný titul bol zrušený. So zreteľom na vyššie uvedené žiadal povinný exekučný súd, aby vykonal príslušné úkony smerujúce k zastaveniu exekúcie. Povinný k uvedenému podaniu predložil súdu uvedené Uznesenie bez doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.
9. Za účelom overenia vykonateľnosti exekučného titulu ako podmienky pre vedenie exekúcie, súd výzvou zo dňa 30.04.2019 vyzval povinného na predloženie Uznesenia Krajského súdu Bratislava č.k. 3Cob/16/2019-669 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti v zákonom stanovenej forme pokiaľ ním disponuje. Dňa 11.05.2019 bola exekučnému súdu od povinného doručená odpoveď v ktorej uviedol, že Okresný súd Bratislava I dňa 02.04.2019 doručil žalovanému uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/16/2019-669 zo dňa 25.02.2019 (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“). Uznesením odvolacieho súdu došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/68/2018-187 zo dňa 2. 10. 2018 (t. j. bol zrušený exekučný titul, na základe ktorého bolo iniciované toto exekučné konanie). V prílohe priložil elektronickú podobu uznesenia odvolacieho súdu. Povinný uviedol, že predpokladá, že uznesenie odvolacieho súdu už muselo byť doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu, a preto nadobudlo právoplatnosť. Ďalej uviedol, že ešte 10.04.2019 elektronicky (emailom) urgoval Okresný súd Bratislava I o vyznačenie údaju o právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia odvolacieho súdu v príslušnom informačnom systéme. Na základe telefonického rozhovoru zo dňa 06.05.2019 so zamestnancom Okresného súdu Bratislava I (zrejme zo súdnej kancelárie 26Cb) sa povinný dozvedel, že právoplatnosť uznesenia odvolacieho súdu v informačnom systéme vyznačená údajne nie je, avšak v súčasnosti je už celý spis postúpený na Okresný súd Košice II (k postúpeniu spisu malo dôjsť 15.04.2019). "Fyzické" postúpenie spisu podľa názoru povinného ešte viac podporuje predpoklad, že predmetné uznesenie bolo doručené všetkým stranám v konaní, a teda je právoplatné (a vykonateľné). Povinný uviedol, že nahliadnutím do elektronického súdneho spisu sme zistil, že konanie by malo byť
vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 35Cb/32/2019. So zreteľom na vyššie uvedené povinný žiadal exekučný súd, aby vykonal príslušné úkony smerujúce k zastaveniu exekúcie.
10 Z uvedených dôvodov exekučný súd žiadosťou dňa 15.05.2019 žiadal na Okresnom súde Košice II o poskytnutie informácie, ohľadne exekučného titulu - Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/16/2019-669 zo dňa 25.02.2019, ktorým sa zrušilo Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/68/2018 - 187 zo dňa 02.10.2018, spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti v zákonom stanovenej forme. Dňa 31.05.2019 bolo exekučnému súdu z Okresného súdu Košice II doručené podanie obsahujúce Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/16/2019-669 spolu s elektronickou doložkou právoplatnosti vytvorenou dňa 30.05.2019, ktorou má súd za preukázané, že uvedené Uznesenie nadobudlo dňa 02.04.2019 právoplatnosť.
11. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
12. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
16. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
17. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
18. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
19. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a Uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 3Cob/16/2019-669 zo dňa 25.02.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2019 mal súd za preukázané, že Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/68/2018-187 zo dňa 02.10.2018 bolo zrušené. Zrušenie exekučného titulu, na základe ktorého bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože daný exekučný titul nespĺňa podmienky vyjadrené v ustanovení § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Nakoľko exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol zrušený, súd podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
21. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
22. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č.68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
23. Podľa § 21 ods.2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
24. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur.
25. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
26. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
27. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu zrušenia exekučného titulu.. Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa §
199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30,- eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- eur (20 % z 30,- eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.