Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, adresa sídla Bratislava, Mýtna 48, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, adresa sídla Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: V. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., E. XXXX/XX, o 1.770,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. januára 2018 č.k. -33 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, s.r.o.) ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvorili dňa 22.3. 2013 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6142058, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 1.700 eur s celkovými nákladmi spotrebiteľa (žalovaného) vo výške 1.481,20 eur, t.j. celková čiastka 3.181,20 eur s dojednanou mesačnou splátkou vo výške 53,02 eur, s termínom konečnej splatnosti 03/2018, RPMN 32 %, priemernou hodnotou RPMN 19,53 % a s dojednaným poistením.

1.2.2 Z bodu 12.4 Zmluvy vyplýva, že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, že je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Podľa bodu 13.3 zmluvy spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

1.2.3 Pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 174,60 eur s upozornením, že ak do 6.4.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2013 pristúpi k zosplatneniu úveru.

1.2.4 Dlh z úverovej zmluvy č. 6142058 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka predstavovala sumu 1.792,41 eur.

1.2.5 Žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130

- pôvodného žalobcu v tejto veci.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na plnenie zo zmluvy o pôžičke podľa , a , , a , , a O.z. ( v znení neskorších zmien a doplnení), ZoOS2007 ( o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a a ZoSÚ2010 / o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnení) a nárok veriteľa na úrok z omeškania z riadne a včas neuhradeného dlhu podľa O.z. a Nariadenia vlády SR č. účinného od 1. februára 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby - nemožnosti priznania žalobcovi uplatnených práv v tomto konaní pre ich premlčanie, vyhodnotiac právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o pôžičke ako vzťah spotrebiteľský, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako dodávateľ, a z toho dôvodu potreby skúmať z úradnej povinnosti (postupom podľa ZoOS2007) či nárok žalobcu nie je premlčaný a v kladnom prípade prihliadnuť na takéto premlčanie pri rozhodovaní vo veci z úradnej povinnosti.

1.4 Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.12.2013 (ktorú neuhradil riadne a včas ani po upozornení žalobcom o možnosti predčasného zosplatnenia), žalobca pristúpil (postupom podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 O.z.) k mimoriadnemu zosplatneniu všetkých splátok splatných do budúcnosti. Premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu potom začala plynúť dňom 20.12.2013 a uplynula dňom 20.12.2016.

1.5 Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 14.2.2017, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súd z úradnej povinnosti prihliadajúc na v tom čase platné a účinné ustanovenie § 5b ZoOS prihliadol na oslabený nárok žalobcu a žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a vecne potrebou priznania žalovanému plnej náhrady trov konania voči žalobcovi pre jeho plný úspech v spore.

2.1 Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,03 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.664,03 eur od 20.4.2014 do zaplatenia a tiež zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobca zároveň navrhol konanie v časti o zaplatenie sumy 106,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 106,04 eur od 20.4.2014 do zaplatenia zastaviť.

2.2 Podľa názoru žalobcu záver súdu, ktorým posúdil nárok žalobcu za premlčaný nie je správny. Ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky ust. § 103 prvá veta O.z., správne by mal za preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20.12.2013 do 20.1.2014 v celkovej sume 106,04 eur (2 x 53,02 eur). Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 19.4.2014 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.3.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 14.2.2017, preto nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.2.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.3.2014 premlčaná nie je. Premlčacia doba pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť dňa 21.3.2014.

2.3 Nakoľko pohľadávky titulom uplatnenia splátok splatných dňa 20.12.2014 v sume 53,02 eur a dňa 20.1.2014 v sume 53,02 eur sú premlčané, žalobu v tejto časti vo výške 106,04 eur s prísl. berie späť.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré aj zistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a v spojení s ).

5. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. je žaloba o zaplatenie 1.770,07 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1.770,07 eur od 20.4.2014 do zaplatenia, titulom nároku žalobcu na vrátenie nesplatenej časti úveru poskytnutého žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke č. 6142058 uzatvorenej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 22.3.2013. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní aj bez námietky žalovaného.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a tak dospel k nesprávnemu záveru o potrebe ex offo prihliadnuť na premlčanie nárokov uplatnených v tomto konaní a následnej nemožnosť priznania plnenia žalobcovi. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa spravuje aj príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

7. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.1 Podstatnou pre rozhodnutie vo veci bola otázka, či je možné aplikovať ust. o ochrane spotrebiteľa (nakoľko žalovaný v konaní nevzniesol námietku premlčania nárokov žalobcom uplatnených v tomto konaní a jediným dôvodom zamietnutia žaloby bola súdom konštatovaná nemožnosť ich priznania pre ich premlčanie), a to aj so zreteľom na skutočnosť, že na Ústavný súd SR, bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podaný návrh na posúdenie súladu ust. ZoOS2007 s a SR.

8.2 Podľa § 5b ZoOS v znení účinnom do 26.7.2018, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8.3 V zmysle § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.4 Ustanovenie bolo do ZoOS2007 vnesené novelou, o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom platnosť a účinnosť nadobudlo 1. mája 2014. Na základe predmetného ustanovenia ZoOS2007, sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladala povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá. Predmetnému ustanoveniu sa prisudzoval v súdnej praxi procesný charakter, preto bolo aplikované súdmi aj v konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia.

8.5 Dňa 8.9.2015 podal Okresný súd Košice II. na Ústavný súd SR návrh na rozhodovanie o súlade ZoOS2007, s a SR. Ústavný súd SR tento návrh prijal na ďalšie konanie uznesením zo dňa 9.11.2016 pod č. k. -7.

8.6 Nálezom -60 zo dňa 7.2.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 . Predmetný nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.9.2018, čím stratilo ustanovenie účinnosť.

8.7 Ústavný súd SR vo svojom náleze -60 zo dňa 7.2.2018 v bode 51. uzavrel, že predmetné ustanovenie prekračuje prah komponentu právnej istoty ako súčasti princípu právneho štátu, ako aj práva na súdnu ochranu, čím je porušený princíp legality ako komponent procesnej férovosti, a takto aj „férovosť“ legislatívna chránená .

8.8 Podľa veta prvá , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

8.9 Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

8.10 Podľa , právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

8.11 V zmysle , ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

8.12 Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

8.13 V právno-aplikačnej praxi sa uplatňuje základné interpretačné pravidlo zakotvené v SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Ide o generálny interpretačný princíp uplatňovaný súdom aj vo svojej rozhodovacej činnosti.

8.14 Ústavný súd SR vo svojom náleze č. k. -37 zo dňa 20.12.2006 konštatoval, že: „Hoci SR a nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. ... Takýto záver korešponduje aj so stanoviskom pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. z 11.10.2006, ktorým ústavný súd prijal zjednocujúce stanovisko k odchylným právnym názorom senátov ústavného súdu...“ (rovnako aj nález Ústavného súdu SR č. k. -24 zo dňa 14.6.2006).

9. Vzhľadom na uvedené východiská, nálezom Ústavného súdu vo veci sp. zn. stratilo ustanovenie ZoOS2007 účinnosť ex tunc, t. j. bolo anulované od počiatku, hľadí sa naň ako by nikdy nebolo účinné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V zmysle ust. SR predmetné ustanovenie nemalo byť v právnej praxi ani nikdy aplikované. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade oprel svoje zamietajúce rozhodnutie o také znenie ZoOS2007, ktoré v čase jeho rozhodovania nebolo účinné, teda súd rozhodol v rozpore s SR a zákonom, čím nielenže vec nesprávne právne posúdil, keď pristúpil k posudzovaniu otázky premlčania nároku žalobcu z úradnej povinnosti a nie na námietku dlžníka, ale nakoľko nezvolil postup podľa ), svojim postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné ( a ).

10. V dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu, sa potom prvoinštančný súd už dôsledne nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov na vrátenie nesplateného plnenia zo zmluvy o pôžičke s príslušenstvom bez prihliadnutia na premlčanie nároku ex offo a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

11. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu s použitím ust. a zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (posudzovaním premlčania z úradnej povinnosti), pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, a podľa v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní i bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ust. doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania ( ).

13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).