Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-161-2017.pdf
PDF · 126.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/161/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcov: 1/ Poľnohospodárske družstvo Vajnory, so sídlom Hospodárska 9, Bratislava, 2/ V.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, H., obaja v spore zastúpení: Advokátska kancelária MULARČÍK a PARTNERI, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, IČO: 36 860 522, proti žalovanej: I.. J. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XXX, H., v konaní zastúpená advokátska kancelária ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, IČO: 36 715 638, o neúčinnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi V.. G. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres H. V., obec H. - m.č. D., katastrálne územie D., parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, v podiele 1/1, vklad ktorých bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore, pod V-17813/17, je voči žalobcom v 1/ a 2/ právne neúčinná, a žalovaná by bola povinná nahradiť žalobcom trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že hoci V.. G. B. dlhuje žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/celkom sumu 120.000,- Eur, previedol žalované nehnuteľnosti darovacou zmluvou na blízku osobu - manželku, a tak sa zbavil majetku, aby zabránil žalobcom uspokojiť z jeho majetku svoje pohľadávky. Voči žalobcovi 1/ má pohľadávku vo výške 60.000,- Eur, svojím písomným podaním zo dňa 19.06.2017, označeným ako uznanie dlhu a jeho úhrada, uznal tento dlh v danej výške a zaviazal sa ho uhradiť do 30.09.2017 a zabezpečiť vrátenie dlhu záložnou zmluvou, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti uvedené v petite žaloby a zmenkou; v rovnakej výške rovnakým spôsobom zabezpečil svoj dlh aj voči žalobcovi 2/. Žalobca 2/ a V.. G. B. uzatvorili dňa 19.06.2017 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, zn. jún/2017, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby. Bezprostredne po podpise zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku previedol darovacou zmluvou na svoju manželku, žalovanú v tomto konaní, všetky nehnuteľnosti, ktoré dal do zálohu žalobcovi 2/, ktorými sa zaviazal zabezpečiť svoj dlh voči žalobcovi 1/. Preto bol návrh žalovaného 2/ vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietnutý rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, zo dňa 26.07.2017, s odôvodnením, že V.. G. B. nie je vlastníkom predmetu záložného práva, ale predmet záložného práva je vo vlastníctve žalovanej, ktorá nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy evidovanej pod V -17813 zo dňa 20.07.2017, darovacia zmluva bola doručená správnemu orgánu dňa 21.06.2017. Podľa žalobcov úmysel žalovaného ukrátiť veriteľa musel byť dlžníkovi známy, keď vedel, že darovacou zmluvou sa zbaví svojho jediného hodnotnejšieho majetku. Žalovaná ako manželka vedela o záväzkoch svojho manžela, a to z rozhovorov so žalobcom 2/, pretože boli rodinní priatelia. Bola dokonca prítomná vtedy, keď jej manžel - V.. B., podpisoval uznanie záväzku obom žalobcom, a napriek tomu vedome prijala dar, ktorým jej manžel krátil svoj majetok a konal proti záujmom žalobcov 1/ a 2/.
3. K žalobe žalobcovia pripojili nasledovné listinné dôkazy: uznanie dlhu o jeho vrátení vo vzťahu k žalobcovi 1, o uznanie dlhu a jeho vrátení vo vzťahu k žalobcovi 2, zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zn. jún/2017, rozhodnutie Okresného úradu katastrálneho odboru zn. V-18286/17 dňa 26.07.2017.
4. Žalovaná sa vyjadrila vo svojom v podaní doručenom súdu 21.02.2018 a žiadala žalobu zamietnuť, dôvodiac tým, že uvedené nehnuteľnosti dostala k 1. výročiu svadby na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017. Manžel ju presvedčil, aby sa spolu so svojimi deťmi presťahovala a prišla bývať za ním do Bratislavy, pričom jej sľúbil, že ju obdaruje rodinným domom. Z dôvodu lepšieho zázemia pre maloleté deti sa rozhodla presťahovať sa s nimi do Bratislavy v roku 2016. V tom čase mal jej manžel na jednej strane dostatočne vysoký, nadpriemerný príjem, ale zároveň trpel zdravotnými problémami súvisiacimi s pracovným stresom, ktorý bol spôsobený najmä veľkou zodpovednosťou a spormi jeho zamestnávateľa. Okrem toho aktívne riešil spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s bývalou manželkou. Preto mali spolu s manželom dôvodnú obavu, že by v prípade akútneho zhoršenia jeho zdravotného stavu mohli prísť o investície do rodinného domu, ktoré pochádzali aj od jej rodičov. Poprela tvrdenia žalobcov, že vedela o záväzkoch svojho manžela, keď skutočnosť, že jej manžel daroval rodinný dom, bola splnením jeho proklamovaného postoja a sľubu voči nej a určitou odmenou za to, že sa s deťmi presťahovali do Bratislavy za ním. Dôvodom, pre ktorý je vylúčené, že nemohla vedieť o záväzkoch svojho manžela, je dátum podpisu darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017, v deň podpisu dokumentu označeného ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, ktorý chronologicky nasledoval až viac ako 2 mesiace po darovacej zmluve. Nebola prítomná ani pri podpísaní uznania dlhu, tento deň sa nachádzala na pracovisku u jej zamestnávateľa, až na ďalší deň sa od manžela dozvedela, že mu boli predložené uznania dlhu, ktoré podpísal. Žalobca mal dňa 19.10.2007 záujem ukončiť s manželom pracovný pomer trvajúci od roku 2013, čo je predmetom žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na tunajšom súde. Preto je presvedčená, že žalobcovia vykonávali zámerné a účelové kroky proti jej manželovi, a jedným z nich je aj táto žaloba. K výške záväzku voči žalobcovi uviedla, že tento mal byť na základe faktúry číslo XXXXXXXXXX uhradený v súlade článkom III bod 3.2. žalobcovi 1/ v lehote splatnosti 14 dní, uvedená faktúra však nikdy manželovi doručená nebola, žalobca 1/ sa ešte pred doručením so žalobcom 2/ dohodol, že túto faktúru záväzok uhradí za jej manžela. K výške tohto záväzku uviedla, že medzi ním a jej manželom nebol dohodnutý podiel na spoločnom dlhu, preto z ustanovenia § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca 2/ disponuje voči jej manželovi z titulu spoločného záväzku za žalobcu 2/ voči žalobcovi 1/ podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia pohľadávku len vo výške 30.000,- Eur, a nie vo výške 60.000,-Eur alebo v sume 120.000,- Eur, ako nesprávne uvádzajú v žalobe žalobcovia. V tomto prípade pôvodný záväzok z titulu úhrady kúpnej ceny vo výške 60.000,- Eur zanikol splnením, z titulu spoločného záväzku vzniknutého pristúpením žalobcu 2/ k záväzku jej manžela bez toho, aby si žalobca 2/ a jej manžel dohodli podiel na ich spoločnom dlhu, preto je ich podiel rovnaký, teda 30.000,- Eur pripadajúci na každého z nich. Namietala aj zmätočnosť uznania dlhu, keď v 1. odseku je uvedené, že jej manžel dlhuje sumu 60.000,-Eur, zo slovného vyjadrenia je zrejmá suma 50.000,-Eur, nie je v ňom uvedený dôvod vzniku záväzku. Ako dôkaz súdu predložila aj svoju vkladnú knižku, kde je 68.000,-Eur, pričom už len z uvedenej sumy vyplýva, že spolu s manželom disponujú dostatočnou výškou majetku na úhradu pohľadávky žalobcu 2/ v lehote splatnosti tejto pohľadávky. Podľa žalovanej pohľadávka, uspokojenie ktorej malo byť údajne darovacou zmluvou podľa žalobcu zmarené, nie je ani vymáhateľná, podanie žaloby sa v tomto štádiu javí ako predčasné, pretože žalobcovia nepreukázali, že odporovaný právny úkon ukracoval uspokojenie ich pohľadávky. Nestačí tvrdenie žalobcu o tom, že nemôžu viesť exekúciu proti majetku jej manžela. Z titulu vyššie uvedenej pohľadávky by exekúciu na majetok na predmet darovacej zmluvy nemohli žalobcovia viesť ani vtedy, ak by k uzavretiu darovacej zmluvy nedošlo, pretože pohľadávka žalobcu podľa uznania dlhu zo dňa 19.06.2017 nie je doteraz splatná. Záväzok jej manžela voči žalobcovi 1/ zanikol a voči žalobcovi 2/ vo výške 30.000,- Eur bude v lehote splatnosti riadne a včasne manželom uhradený, a preto žiadala žalobu zamietnuť.
5. K replike priložila tieto listinné dôkazy: sobášny list, kúpna zmluva č. XX/XX/XXXX, zo dňa 14.12.2015, darovacia zmluva zo dňa 09.04.2017, mzdový dekrét V.. G. B. zo dňa 01.11.2013, vkladná knižka žalovanej s výškou vkladu v sume 68.000,- Eur, potvrdenie zamestnávateľa žalovanej, že dňa 19.06.2017 bola prítomná v práci.
6. Žalobcovia v duplike doručenej súdu dňa 27.03.2018 uviedli, že so skutkovými tvrdeniami žalovanej nesúhlasia. Jej skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátili skutočnosť, že V.. G. B. uznal svoj dlh, čo do dôvodu a výšky dňa 19.06.2017 voči žalobcom v 1/ a 2/, tento úkon je platný s poukazom na ustanovenie § 37 a nasledujúce Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka. Manžel žalovanej sa k podpisu uznania dlhu dňa 19.06.2017 zaviazal, že na účely zabezpečenia dlhu zriadi záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré je predmetom napadnutej darovacej zmluvy, v čase uznania svojho dlhu vedel, že túto nehnuteľnosť už previedol na svoju manželku darovacou zmluvou, čím žalobcov uviedol do omylu. Žalobcovia majú voči manželovi žalovanej vymáhateľnú pohľadávku, pretože takou je potrebné rozumieť nielen pohľadávku na vymoženie, pri ktorej majú veritelia voči dlžníkovi exekučný titul, ale aj takú, ktorá bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil alebo v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná a takou sa stala v čase rozhodnutia súdu. Žalobcovia dodržali prekluzívnu lehotu, pretože k uskutočneniu prevodu nehnuteľnosti darovacou zmluvou došlo dňa 09.04.2017. Právny úkon manžela žalovanej ako dlžníka bol uskutočnený v úmysle ukrátiť svojich veriteľov a z jeho konania je zrejmý úmysel vo vzťahu k žalobcom ich ukrátiť, nakoľko v uznaní dlhu zo dňa 19.06.2017 jednoznačne deklaroval ako formu zabezpečenia splnenia svojho záväzku zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Pretože k právnemu úkonu došlo medzi manželmi, teda osobami blízkymi podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, je dôkazné bremeno na žalovanej, aby preukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla tento úmysel svojho manžela rozpoznať a túto okolnosť podľa žalobcu doteraz nepreukázala. Právnym úkonom manžela žalovanej došlo k ukráteniu veriteľa, ktorým treba rozumieť také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj sčasti. Preto žiadali žalobe vyhovieť.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, výsluchom žalobcu 2/, žalovanej, svedka V.. G. B. a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
8. Z kúpnej zmluvy č. XX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2015, súd zistil, že žalobca 1/ ako predávajúci a V.. G. B. ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu s predmetom kúpy definovaným ako nehnuteľnosti zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, za kúpnu cenu 60.000,- Eur (bod 3.1 zmluvy).
9. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, notársky overený podpis V.. G. B. z toho istého dňa, súd zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000,- Eur vrátiť žalobcovi 1/.
10. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, notársky overený podpis V.. G. B. z toho istého dňa, súd zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000,- Eur vrátiť žalobcovi 2/.
11. Zo zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zn. jún/2017, zo dňa 19.06.2017, súd zistil, že predmetom záložného práva v zmysle zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/ X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, v podiele 1/1, v prospech záložného veriteľa žalobcu 2/.
12. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2017, úrad zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve, v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona s odôvodnením, že záložca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom nehnuteľností.
13. Z listu vlastníctva číslo XXXX, vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava III, obec Bratislava mestská časť Vajnory, katastrálne územie Vajnory, zistil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná, na základe darovacej zmluvy nehnuteľností zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, v podiele 1/1, titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva V-XXXXX/XXXX, zo dňa 20.07.2017.
14. Zo sobášneho listu žalovanej a V.. G. B. súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 09.04.2016.
15. Z darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017 súd zistil, že V.. G. B. ako darca a žalovaná ako obdarovaná nadobudla na základe tejto darovacej zmluvy nehnuteľnosti, zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Vajnory, katastrálne územie Vajnory, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX o výmere 113 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX, o výmere 117 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 208 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX a rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele číslo XXXX, vlastníkom ktorých bol v podiele 1/1 darca, jej manžel.
16. Z vkladnej knižky žalovanej súd zistil, že výška vkladu žalovanej bola ku dňu 20.11.2017 v sume 68.000,- Eur.
17. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej súd zistil, že dňa 19.06.2017 bola žalovaná prítomná v práci.
18. Z výpovede žalobcu 2/ súd zistil, že v čase prevodu nehnuteľnosti zastával V.. B. pozíciu riaditeľa družstva, žalobca 2/ pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva, jeho funkcia bola hierarchicky vyššia. Dohodnutá hodnota nehnuteľností bola 120.000,- Eur, nebolo to prvýkrát, keď ako družstvo prevádzali nehnuteľnosť zamestnancovi, mal 50 % zľavu a v prípade, že by z družstva odišiel, musel by ju doplatiť. Sám svedok prišiel s týmto návrhom, že by to týmto spôsobom - záložnou zmluvou, mohli zabezpečiť. Z tohto princípu vychádzali aj pri kúpnej zmluve s Ing. B., keď kúpna cena bola 120.000,- Eur, ale do kúpnej zmluvy sa uviedla suma 50 %, čiže 60.000,- Eur. Preto dali svedkovi podpísať uznanie dlhu voči družstvu aj voči žalobcovi 2/, dvakrát 60.000,- Eur. Mrzelo ho, že ho svedok neinformoval, že dňa 19.06.2017 v čase podpisu vedel, že 18.06.2017 bol overiť notársky svoj podpis na darovacej zmluve manželke. Dňa 19.06.2017 ho nechal si uznania dlhu prečítať v kancelárii a poobede išli k notárovi, nie je pravdou, že ho to nechal podpísať naraz, nebavili sa o tom, že tie uznania roztrhá alebo zničí. Žalobca situáciu vnímal tak, že pre prípad, keď svedok nebude ich zamestnanec, sa uznania dlhu použijú, preto je aj v poslednom odseku lehota splatnosti do 31.12.2019, keď v čase podpisu nemohol predpokladať, že pracovný pomer so svedkom bude ukončený. Na otázku súdu, prečo existovali dve uznania dlhu na dve sumy po 60.000,- Eur, keď žalobca 2/ uvádzal, že svedok mal ako zamestnanec 50 % zľavu, odpovedal, že si takto chcel svedka ako zamestnanca poistiť, aby zostal vo firme, bol to zabezpečovací akt. Sumy uvedené v uznaniach dlhu zatiaľ nevymáhal na súde, nie sú priznané súdnym rozhodnutím. V listine označenej ako uznanie dlhu voči žalobcovi 1/ vysvetlil absenciu uvedenia dôvodu pohľadávky tým, že obaja vedeli, o čo ide. Benefit prevodu spočíval v tom, že už len hodnota pozemku je podstatne vyššia ako 120.000,- Eur, svedok vlastní oba domy a doteraz za ne nič nezaplatil. Suma 120.000,- Eur vychádzala z dohody na predstavenstve družstva, je to aj zápisnične zachytené ako hodnota rodinného domu, aj p. B. súhlasil, že by to bola reálna hodnota aj pre neho. Bežne sa tak prípady prevodu vlastníctva zamestnancom riešili, suma 60.000,- Eur v kúpnej zmluve bola uvedená ako výsledok predchádzajúcej dohody všeobecne ustálenej na družstve, bola to len prax, nevedel uviesť, či je to písomne podchytené v stanovách družstva alebo iných dokumentoch.
19. Z výpovede žalovanej súd zistil, že manželstvo s Ing. G. B. uzavreli 09.04.2016, manžel pracoval v Bratislave, chcel tu aj zostať a žiadal ju, aby sa spolu s deťmi presťahovali za ním. Nasťahovali sa v lete cez letné prázdniny, manžel sa snažil zrekonštruovať dom, ktorý dostal ako benefit, v dome bolo zrekonštruované prízemie, kde spali. Dom jej daroval na prvé výročie svadby dňa 09.04.2017, notársky overené dňa 18.06.2017. Medzi jej manželom a žalobcom 2/ boli veľmi blízke priateľské, až rodinné vzťahy, on s manželkou boli svedkami na ich svadbe, boli rodinnými známymi. V období júna 2017 sa ich vzťahy začali narúšať a vyhodili ho z práce. Neskôr sa jej manžel zveril, že v júni 2017 bol žalobcom 2/ donútený pod hrozbou, že sa to bude riešiť na predstavenstve, podpísať uznanie dlhu a zabezpečiť ho záložnou zmluvou týkajúcou sa rodinného domu. Vtedy pochopila, o čo žalobcom ide, že chcú získať rodinný dom vo Vajnoroch, ktorý dostal manžel nezrekonštruovaný ako benefit za výkon činnosti pre žalobcov a do ktorého investovali vlastné peniaze. V čase uzavretia darovacej zmluvy boli rok manželia, o dome vedela, že ho dostal ako benefit, pretože predtým žil v nedôstojných podmienkach v sociálnej ubytovni, tam sa s rodinou nemohli nasťahovať a namiesto vyššieho platu dostal tento rodinný dom. O výzore domu predtým majú aj fotodokumentáciu, bol to starý dom, kde bývali Rumuni. Uviedla, že v takom stave, ako ho manžel nadobudol, sa bývať nedalo, zostali iba obvodové múry, robila sa kompletná rekonštrukcia vrátane elektriny, vody, aj teraz je v štádiu, že sa stále niečo opravuje, zatiaľ do neho investovali asi 90.000,- Eur.
20. Z výpovede svedka V.. G. B., manžela žalovanej, súd zistil, že dom nadobudol v roku 2016 kúpnou zmluvou, v tom období začal robiť dom rekonštruovať, dňa 09.04.2016 mali svadbu a chcel, aby manželka prišla bývať k nemu do Bratislavy. Dom dostal ako nejaký benefit z družstva, kde pôsobil ako riaditeľ do od roku 2013 do 17.10.2017 a preukázateľne družstvu výrazne pomohol, sú to overiteľné informácie, zbavili sa dlhov, družstvo bolo predtým pred krachom a za jeho pôsobenia sa činnosť družstva zoptimalizovala. Dom bol v čase darovania barabizňou na zbúranie, dostal ho ako kompenzáciu za nízku mzdu, návrh kompenzácie bol ponukou od žalobcu 2/, kúpna zmluva bola podpísaná dňa 14.12.2015 (č.l. 36). Manželkin otec ju vyplatil z dedičstva akoby vopred, dal im 87.000,- Eur, ktoré investovali do predmetného domu. Dôvodom prevedenia domu na manželku bolo jeho nevyporiadané BSM z minulého manželstva a predstava, že by sa mu mohlo niečo stať a rodinný dom by prostredníctvom detí zdedila jeho bývalá manželka. Manželka by sa po investovaní svojich peňazí do rodinného domu vo Vajnoroch už nemala kam vrátiť a jeho bývalá manželka by pri dispozícii s prípadným dedičstvom po svedkovi nemala nad ňou zľutovanie a skončila by na ulici. Možnosti riešil s právnikmi, aj s právničkou žalobcu JUDr. C., ako aj s pánom H., s ktorým boli viac ako priatelia, boli ako rodina, pre svedkovu mamu to bol ako druhý syn. Darovaciu zmluvu podpísali na prvé výročie ich svadby dňa 9.4.2017, potom sa pridružili jeho zdravotné problémy, a preto osvedčenie pravosti podpisu svedka ako darcu realizovali až dňa 18.06.2017. Svedok sa domnieval, že podpisom darovacej zmluvy je to vybavené, ale na katastri nehnuteľností im zmluvu vrátili s tým, že musí byť overený jeho podpis ako darcu. Keď sa ho manželka pýtala, či má nejaké záväzky, dlhy, odpovedal, že žiadne, lebo taká bola v čase darovania pravda. Žalobca 2/ mal vedomosť o tom, že ide overiť podpis na darovacej zmluve, bolo to riešené cez víkend, na druhý deň v pondelok mali ísť na 2 - dňovú pracovno - spoločenskú akciu k obchodnému partnerovi, ktorý ich pozval, v pondelok ráno za ním prišiel žalobca 2/ s uznaniami dlhu, aby ich podpísal, že buď to podpíše alebo ho musí vyhodiť. Prvý dokument bol uznaním dlhu v sume 60.000,- Eur, aby sa podľa jeho slov mohol preukázať predstavenstvu družstva, že je to za rodinný dom a druhý dokument na rovnakú sumu, to za neho zaplatil on, že tie zmluvy potom roztrhá, aj s ohľadom na ich takmer rodinný vzťah, čo podpísal, pretože mu veril. Od tej doby sa ich vzťahy začali zhoršovať, čo vyústilo až do rozviazania pracovného pomeru dňa 17.10.2017. Žalobcovia ho nikdy nevyzývali na zaplatenie tejto pohľadávky ani telefonicky, ani písomne. Po porade s právnikmi minulý rok žalobcovi zaplatili 30.000,- Eur s tým, že to považovali za vybavené. Účtovne bola kúpna cena za dom uhradená faktúrou žalobcu 2/ voči družstvu.
21. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
22. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
23. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
24. Podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, aby dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
25. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (odsek 2).
26. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi a) dlžníkom a osobou jemu blízkou (§116 a 117); b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom; c) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) v majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo, ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmená a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (ods. 3).
27. Tento právny inštitút slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ak by dlžníkovým právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Aktívne legitimovaným na podanie si takejto žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
28. Špecifikum odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkej osoby spočíva v tom, že sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú (prezumujú), čoho výsledkom je presun dôkazného bremena na osobu dlžníkovi blízku. Je preto na nej, aby preukázala nielen to, že nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej vedomosť, príp. nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Osoba blízka dlžníkovi musí preto v takomto konaní preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala.
29. Podľa ust. § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
30. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia).
31. Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
32. V danej veci je nesporné, že v prípade žalovanej ako manželky Ing. G. B. ide o blízku osobu v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Preto sa v tomto prípade vedomosť žalovanej o úmysle jej manžela ukrátiť veriteľa predpokladá (prezumuje), procesne znamenajúci presun dôkazného bremena na osobu žalovanej. v Konaní musela preukázať nielen to, že nepoznala úmysel jej manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z preukázania skutočnosti, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
33. Súd pri hodnotení výpovede žalovanej v spojení s listinnými dôkazmi, najmä s darovacou zmluvou zo dňa 09.04.2017, konštatuje, že výpoveď žalovanej vyznieva presvedčivo. Aj svedok V.. G. B., manžel žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že manželke sľúbil darovať rodinný dom z dôvodu, že sa za ním presťahovala do Bratislavy, a v prípade, že by sa s ním niečo stalo, aby mala zabezpečené bývanie. Obával sa vplyvu svojej predchádzajúcej manželky, ktorá by v prípade dedenia prostredníctvom detí mohla žalovanú pripraviť o strechu nad hlavou. Darovacia zmluva bola podpísaná v deň 1. výročia ich svadby, t.j. 09.04.2017, ich manželstvo bolo uzavreté 09.04.2016, ako to vyplýva zo sobášneho listu. Výpovede žalovanej a svedka, jej manžela, sa súdu javili ako logicky súvisiace, keď korelovali s obsahom listinných dôkazov, najmä s darovacou zmluvou a jej dátumom podpisu. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej vyplýva, že bola v deň podpisu uznaní dlhu manželom dňa 19.06.2017 v práci, teda nebola prítomná pri rokovaniach manžela so žalobcom 2/ ani pri podpise uznaní dlhu u notára, čo vyvracia tvrdenia žalobcov.
34. Z výpovede žalovanej v spojení s výpoveďou svedka, jej manžela, súd ustálil, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, keď darovacia zmluva bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný 19.06.2017, t.j. po viac ako dvoch mesiacoch odvtedy, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z preukázania skutočnosti, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. O listinách uznania dlhu, podpísaných 19.06.2017, sa jej manžel zveril až po ich podpise. Každopádne je vylúčené, že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich pohľadávky.
35. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, vyplýva, že predpokladom úspechu žalobcu v spore je skutočnosť, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Pre posúdenie vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
36. Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovia nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá je prvým predpokladom úspechu žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu. Túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako dôvodnú, keď lehota splatnosti uznaného dlhu v oboch prípadoch je do 31.12.2019, teda ani jedno z uznaní dlhu nebolo v čase podania žaloby, ani v čase rozhodnutia súdu, splatné.
37. K pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ súd uvádza výklad uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo/102/1999, podľa ktorého sa právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom) v takej rovine, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pre súdom v základnom konaní. Vymáhateľnú pohľadávku teda možno charakterizovať ako žalovateľnú, teda takú, ktorej sa možno domáhať na súde. Na rozdiel od toho vykonateľnou pohľadávkou je taká pohľadávka, ktorú možno exekvovať, teda jej vlastníkovi svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. V danom prípade obe listiny- uznania dlhu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, ktoré sú podstatou vedenia tohto sporu, treba hodnotiť ako nevymáhateľné - zatiaľ nežalovateľné pohľadávky vzhľadom na lehotu ich splatnosti do 31.12.2018, spôsobilé založiť dôvodnosť žaloby. V tomto kontexte, vychádzajúc z nesplnenia predpokladu existencie vymáhateľnej pohľadávky, ktorou by žalobcovia disponovali, súd ustálil, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto aj z tohto dôvodu, okrem ďalších vyššie uvedených, žalobu zamietol.
38. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Z dôvodu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a teda žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania od žalobcov 1/ a 2/ v plnej výške, o výške náhrady ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.