Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-879-2007.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Subarea
14Er/879/2007
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu: Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 7342/07, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2007, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.11.2007, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatený na mieste č. AA 2320202 zo dňa 13.04.2006, ktorý sa stal právoplatným dňa 13.04.2006 a vykonateľným dňa 29.04.2006.
2. Poverením č. 5606 046011 zo dňa 30.11.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 7342/07.
3. Dňa 19.06.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Súdny exekútor zároveň uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie, na úhradu ktorých žiada zaviazať oprávneného.
4. Následne súd kontrolou exekučného spisu vedeného Okresným súdom Lučenec sp. zn. 14Er/879/2007 zistil, že v predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, nakoľko exekučným titulom, ktorý je podkladom na vedenie predmetnej exekúcie je rozhodnutie o priestupku, v podobe bloku na pokutu nezaplateného na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2006 a vykonateľnosť dňa 29.04.2006.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.11.2007, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
10 Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur) nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 29.04.2009 došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva, nemožno v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie posudzoval predovšetkým skutočnosti, či sú splnené podmienky ustanovené v § 203 Exekučného poriadku na to, aby niektorému z účastníkov konania uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
17. V tejto súvislosti rešpektujúc právny názor, že v prípade, ak oprávnený včas podal návrh na vykonanie exekúcie (čo v danom prípade podal, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po roku od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, pričom prekluzívna lehota je v predmetnom exekučnom konaní trojročná) neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23.10.2014). Preto aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 o uložení povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora neprichádza do úvahy.
18. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora by mal súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať povinného. Nakoľko ten je podľa zistenia súdneho exekútora nemajetný, nie je možné aby súd zaviazal nemajetný subjekt na náhradu vzniknutých trov exekúcie v danej veci. Súd taktiež poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mihal verzus SR, ktorý argumenty súdneho exekútora nepodporuje a taktiež na rozhodnutie Európskeho súdu pred ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983 a rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08, II. ÚS 272/08 z 22.10.2008, I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, I. ÚS 256/08 zo 07.08.2008, v ktorých opakovane ústavný súd poukázal na to, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor, ktorý má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, resp. odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že môže nastať aj taká právna situácia ako aj v danej veci, kde niet subjektu, ktorý by nahradil súdneho exekútorovi trovy exekúcie v dôsledku nedostatku hmotno-právnej legitimácie na strane účastníka konania na strane oprávneného ako aj povinného, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko ten je právnickou osobou, ktorá nevlastní žiadne majetkové hodnoty. Nemajetnosť povinného prešetril práve súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonávaním exekúcie.
19. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č.659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to po prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.