Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/115/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: L.. Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., M. A. X, proti žalovanému: A.. A. O., bytom XXX XX G. D. C., X.. W. X/XX, v konaní zast. JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom 934 01 Levice, Hollého 11, IČO: 31 140 114, o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 5.500 eur, o písomné ospravedlnenie a potvrdenie o tom, že žalobca netrpí žiadnou poruchou osobnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e ta.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 5.500 eur za jeho majetkovú a nemajetkovú ujmu a aby žalovanému prikázal, aby sa žalobcovi písomne ospravedlnil, že proti nemu spísal nepravdivý znalecký posudok, čím mu odobral právomoci rodiča na výchovu, vzdelávanie a stretávanie sa s vlastnými deťmi. Žalovaný nech písomne potvrdí, že žalobca netrpí žiadnou poruchou osobnosti a má predpoklady byť dobrým otcom pre svoje deti. Ďalej v žalobe uviedol, že je rozvedený otec detí V. a F. O.. V roku 2001, keď deti boli batoľatá, trenčiansky súd mu stanovil rozsah stretávania sa s nimi na nepárnu sobotu v mesiaci v rozsahu 5 hodín v mieste ich trvalého bydliska. Napriek mnohým návrhom sa nízka intenzita stretávania s deťmi v ďalších rokoch nerozšírila. Exmanželka p. W. O.G. (teraz N.) neustále marila všetky snahy o rozšírenie. Klamstvami poškodzovala meno žalobcu pred deťmi, viedla deti k nenávisti a k odmietaniu stretnutí. Dlhodobo marila výkon rozhodnutia, keď deti nepúšťala z domu na stretnutia. Podvodmi a dezinformáciami zavádzala súd, sociálnu kuratelu a znalcov. Od poškodzovania práv rodiča - žalobcu až do súčasnej doby neustúpila. Nikdy nedovolila, aby žalobca mohol byť s deťmi jeden celý deň, jeden víkend, Vianoce, alebo iné sviatky. Ďalej v žalobe poukázal na to, že v máji 2012 si podal znovu návrh na rozšírenie nízkej intenzity stretávania sa s deťmi (sp. zn. OS Trenčín ). V návrhu žiadal vyšetriť exmanželku psychológom, ktorá žalobcovi od útleho veku detí zamedzovala akokoľvek sa podieľať na výchove detí a zamedzovala mu normálny kontakt s nimi. Súd nariadil psychologické vyšetrenie všetkých účastníkov v konaní, teda mňa - žalobcu, jeho detí a exmanželky. Pokiaľ bolo nariadené aj psychologické posudzovanie detí, kompetencie k takému šetreniu patrili výlučne do pôsobnosti súdneho znalca z odboru detskej psychológie. Na vykonanie znaleckého posudku v odbore psychológia detí a psychológia dospelých bol určený žalovaný A.. A. O.. Žalovaný v čase určenia a ani v čase šetrenia nebol znalcom z odboru detskej psychológie. Okrem falošnej identity v odbore, ktorej znalcom nebol, spísal proti žalobcovi dehonestujúci nepravdivý posudok, ktorý bol tendenčne zameraný na úplné znemožnenie žalobcových rodičovských práv pre stretávanie sa s deťmi, ich výchovu a vzdelávanie. Žalovaný v posudku vedome klamstvami dehonestoval žalobcove charakterové vlastnosti. Prisúdil žalobcovi vlastnosti, ktoré mu nepatria. Závery žalovaného v posudku boli irelevantné, neprofesionálne, bez akéhokoľvek vysvetlenia, ako k svojim nelogickým záverom došiel. Žalovaný v záveroch odmietol, aby sa žalobca podieľal na výchove detí a stretával sa s nimi. Na základe žalovaným vyhotoveného nepravdivého posudku, trenčiansky súd žalobcovi zamietol návrh na rozšírenie styku s deťmi. Rozhodnutie si žalobca prevzal 14.10.2016, čo bolo takmer po 4,5 roku od jeho podania. Žalovaný vedome zakryl trestnú činnosť exmanželky, ktorá sa jej naďalej dopúšťa. Nepravdivý znalecký posudok žalobcovi spôsobil rozsiahle nezvratné škody v kompetenciách žalobcu ako rodiča. Za vedomý podvod, ktorého sa žalovaný dopustil, žiadal úhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 5.500 eur a písomné ospravedlnenie žalovaného za nepravdivé hodnotenie žalobcovej osoby. Žalovaný stanovil šetrenie na deň 28.05.2014. V tom čase a ani v čase určenia pre vykonanie posudku, dňa 26.08.2013, žalovaný nebol znalcom z odboru detskej psychológie, v ktorej mal šetrenie vykonať. Znalecké šetrenie žalovaného dňa 28.05.2014 bol protiprávny úkon. Rozhodnutie sudkyne trenčianskeho súdu na vyhotovenie posudku v odbore detskej psychológie mal žalovaný odmietnuť, keďže nemal k tomu oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR. Posudok neprávom poškodil žalobcove dobré meno a exmanželku podporil k ešte väčším výtržnostiam a násilnostiam páchaným na deťoch a voči žalobcovi. Znalecký posudok, ktorý žalovaný neoprávnene vypracoval je len množstvom klamstiev a fabulácií. Psychodiagnostické služby znalca boli v rokoch 2013 a 2014 charakteru spôsobilosti držať zbraň, dopravná psychológia a výkon práce v SBS. Žalovaný sa neoprávnene vydával za znalca z odboru detskej psychológie, v ktorej znalcom nebol. Žalovaný neodmietol vykonať úkon, ktorý mu podľa Ministerstva spravodlivosti SR neprináležal a zneužil svoje právomoci znalca. Je zrejmé, že k neoprávnenému úkonu na vykonanie posudku v odbore detskej psychológie žalovaný pristúpil z osobitného motívu, aby vyhotovil kompromitujúci posudok. Výsledky šetrenia boli skreslené, zavádzajúce a irelevantné, pretože 11 mesiacov pred šetrením nemohol byť žalobca s deťmi v žiadnom kontakte. Žalovaný vykonal znalecké dokazovanie v odbore psychológia detí, aj keď na to nemal oprávnenie, výsledky šetrenia detí vedome nesprávne zhodnotil. Zo šetrenia je zrejmé, že deti sú nespokojné s tlakom, ktorý trvale na nich vyvíja exmanželka. Nepriaznivý stav u detí nie je z prítomnosti žalobcu. Žalobca s nimi v spoločnej domácnosti a v čase šetrenia nežil, videl ich prvýkrát po 11 mesiacoch, pretože mu exmanželka bránila v stretávaní. Zúfalosť detí z ťaživej situácie bolo a je z dôvodu, že žijú s despotickou matkou, ktorá ich psychicky týra a vyžaduje od nich absolútnu poslušnosť. Miesto toho, aby žalovaný priznal, že žalobcova prítomnosť s deťmi je nevyhnutná pre zlepšenie ich zdravého vývoja, úplne znevážil žalobcove kompetencie otca. Nezmyselne a bez racionálneho vysvetlenia neodporučil žalobcove stretávanie sa s deťmi a rovnako odmietol rozšírenie intenzity stretávania sa žalobcu. Samotný posudok v odbore psychológia dospelých žalovaný vypracoval nepravdivo a zavádzajúco, žalovaný zatajil, že exmanželka je zlý človek. Znalcove hodnotenie žalobcovej osoby je plné fabulácii a dezinformácii, ktorých cieľom bolo poškodiť reputáciu a kompetencie žalobcu ako otca.

2. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na to, že je letecký inžinier, má vysoko špecializovanú prácu a zodpovednosť za životy stoviek ľudí na palube technologicky najmodernejších dopravných lietadiel, pracoval v mnohých firmách doma, aj v zahraničí. Keby bol žalobca v skutočnosti človekom s toľkými negatívami, ktoré žalovaný bez sebazaprenia falošne napísal, nikdy by nemal dovolené pracovať v leteckom odbore. Posudok osoby žalobcu je plný negatív, ktorým žalovaný poškodil reputáciu žalobu a je úplne v rozpore s posudkami dvoch psychologičiek, ktoré vykonávali šetrenia v obdobiach pred ním. Podľa psychologičiek O.. O. z Bratislavy a O.. G. z Českej republiky žalobca bol úplne normálny človek bez akýchkoľvek psychologických porúch. Hlavnou príčinou, prečo sa žalobcova nedostatočná intenzita stretávania s deťmi určená v roku 2001, nerozšírila ani po 15 rokoch, bol nezákonný postup žalovaného. Vypracoval proti žalobcovi znalecký posudok a ten poškodil žalobcovu reputáciu, obmedzil žalobcove práva rodiča a na základe návrhu na rozšírenie stretávania sa s deťmi bol po viac ako 4 rokoch zamietnutý. Žalovaný nepoukázal na protiprávne správanie exmanželky, nechal ju ďalej páchať násilie na deťoch a ďalej sa chovať agresívne voči žalobcovi. Z tohto dôvodu sa žalobca so svojimi deťmi nestretol už 3,5 roka, nemá na ne telefonický ani e-mailový kontakt. Žalovaný A.. A. O. svojou nezákonnou činnosťou spôsobil žalobcovi škodu veľkého rozsahu a dlhodobej účinnosti.

3. Dňa 01.03.2017 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že Okresným súdom v Trenčíne zo dňa 26.08.2013, č. k. vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. O., nar. XX.XX.XXXX a maloletého F. O., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku a o návrhu matky na zákaz styku, bol ustanovený na vypracovanie znaleckého posudku. V čase vypracovania znaleckého posudku bol zapísaný ako znalec v odbore psychológia, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, preto má potrebnú odbornosť na vypracovanie uvedeného znaleckého posudku. Otázky v uznesení sa týkajú poradenskej psychológie a klinickej psychológie dospelých. Ak by bolo potrebné v znaleckom posudku zodpovedať na otázky týkajúce sa z odboru detskej psychológie, bol by využil možnosť pribrať na posúdenie otázok iného znalca, alebo konzultanta z príslušného odboru, čo mu umožňovalo odôvodnenie v uznesení. Otázky, ktoré sú dané uznesením okresného súdu znalec nemôže meniť ani do nich zasahovať, môže len odpovedať na položené otázky. Poradenská psychológia je aplikovaná psychologická disciplína, ktorej úlohou je zisťovanie a meranie psychických vlastností jedincov ovplyvňujúcich ich fungovanie v určitej oblasti (rozvod, zverenie dieťaťa do starostlivosti, atď.). Občiansko-právne spory riešiace rodinné spory (vzťah rodič - dieťa, rodič - rodič) spadajú do kompetencie poradenskej psychológie, nie do klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých. Dňa 03.12.2014 bolo vytýčené pojednávanie v hore uvedenej veci, kde bol účastný ako súdny znalec. Žalobca vtedy namietal len výšku vyúčtovania nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku. Na pojednávaní boli vypočuté aj maloleté deti O., ktoré sa k uvedenému vyjadrili. To, že sa žalobca už 3,5 roka nestretol so svojimi deťmi, nemá na ne telefonický ani emailový kontakt, nie je spôsobené znaleckým posudkom žalovaného, resp. závermi znaleckého posudku, nakoľko v bode č. 21 str. 23 (viď. príloha č. 2) uviedol, že nemá námietky, aby sa otec s maloletými deťmi stretával. Nie si je vedomý, že by bol žalobcovi spôsobil vypracovaním znaleckého posudku majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, znalecký posudok je len súčasťou súdneho konania, kde o všetkom rozhoduje príslušný súd. Znalecký posudok vypracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia (znaleckú činnosť vykonáva už 35 rokov), s použitím štandardizovaných psychodiagnostických techník, ktoré žalovaný používa pri svojej klinicko-psychologickej praxi. Súčasťou psychologického vyšetrenia je aj vzájomná konfrontácia účastníkov. Vyšetrované deti boli v čase znaleckého posudku vo veku, kedy už majú svoj názor a vedia ho prezentovať a v konfrontácii sa jednoznačne vyjadrili pred žalobcom, že nemajú záujem o stretávanie sa s ním. Pokiaľ otec detí nedokáže zmeniť postoje detí, nedokáže to zmeniť ani žiaden posudok alebo súd svojim nariadením. Žalovaný žalobcu nepozná a tak isto nepozná ani jeho bývalú manželku W. N. ani jeho deti, so žalobcom sa stretol prvýkrát pri vyšetrení, a preto nevidí a nemá dôvod podávať krivý znalecký posudok.

4. Dňa 07.04.2017 sa vyjadril žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného a poukázal na to, že cieľom žalovaného bolo vypracovanie nepravdivého znaleckého posudku, čím chcel žalobcovi zamedziť jeho snahu o rozšírenie nedostatočného styku s deťmi. Jeho podvod so znaleckým posudkom mal za následok, že ani po 15 rokoch sa stretávanie žalobcu nerozšírilo a boli mu upreté štandardné kompetencie rodiča na stretávanie, výchovu a vzdelávanie vlastných detí. Žalovaný vedel o tom, že exmanželka žalobcu niekoľkokrát v rôznych rokoch v podaných návrhoch žiadala zamedziť žalobcov styk s deťmi. Zmanipulovaným znaleckým posudkom nezabránil exmanželke žalobcu páchať násilie a v trestnej činnosti ju ešte viac podporil. Ide o psychické a v minulosti aj fyzické týranie detí. Učila deti, ako majú klamať pred inštitúciami, viedla ich k nenávisti voči žalobcovi a nútila ich odmietať stretnutia so žalobcom. Exmanželka celý život pracuje v pohostinskom zariadení, kde o násilnosť nie je núdza a môže požiadať kumpánov, aby si to so žalobcom vybavili. Vyjadrenie žalovaného nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Súd stanovil nielen šetrenie rodičov, ale i detí a takéto šetrenie bolo výlučne v kompetencii znalca z detskej psychológie. Žalovaný vo svojom vyjadrení klamal, že v znaleckom posudku neuviedol, že je proti stretávaniu sa žalobcu s deťmi. Znalecký posudok bol len útok na osobu žalobcu. Žalovaný nepravdivým posudkom priamo útočil na charakterové vlastnosti žalobcu. Skutočnosti prevracal naruby, pripisoval žalobcovi násilné nenormálne chovanie, ktoré prináleží práve exmanželke. V závere znaleckého posudku žalovaný prehlásil, že žalobca má príznaky poruchy osobnosti a tiež mu odporučil v bode 20 cielenú psychoterapeutickú liečbu. Exmanželka pochádza z rozvrátenej rodiny a jej biologický otec bol alkoholik, zavretý v kriminále. Neskôr mala exmanželka žalobcu otčima. V rodine rozhodovala jej násilná matka, ktorá pracovala v krčme Potkan poslednej cenovej skupiny 30 rokov. Svoju dcéru vyzdvihovala, ako si vedela zarobiť vlastným telom. Žalovaný klamal, že namietal len voči výške znalečného. Voči žalovanému podal niekoľko námietok v konaní na trenčianskom súde. Boli proti neprimeranému navýšeniu znalečného a proti klamstvám v spracovanom posudku. Voči žalovanému podal aj žalobu na Ministerstvo spravodlivosti SR a odpoveďou ministerstva bolo, aby si vymáhal škodu voči žalovanému v súdnom konaní. Zneužitím právomoci a vypracovaním nepravdivého znaleckého posudku žalovaný žalobcovi spôsobil ujmu veľkého rozsahu.

5. Na pojednávaní dňa 06.06.2019 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žaloba bola dosť podrobne popísaná, s tým, že navrhuje výsluch žalovaného.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 06.06.2019 uviedol, že prostredníctvom emailovej komunikácie v roku 2014, kedy žalovaný vyhotovoval znalecký posudok, sa chcel dozvedieť, aké ciele ho viedli k podaniu takéhoto posudku. Posudok je tendenčný, aby žalobcovi nebolo umožnené stretávať sa s deťmi. Ide o znalecký posudok, ktorý bol žalovaným podaný v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Za celých 18 rokov Okresný súd v Trenčíne návrhy žalobcu na rozšírenie styku zamietol na základe znaleckého posudku. Žalovaný v znaleckom posudku vedome klamal a zavádzal a žalovaný mal za cieľ poškodiť žalobcu. Je veľký počet znalcov z odboru detskej psychológie a nie je známe, prečo bol žalovaný vybratý ako súdny znalec. Zrejme k tomu došlo z toho dôvodu, že niekto z rodiny pozná žalovaného. Poškodenie osoby žalobcu vychádza z trenčianskeho súdu a nie od znalca. Žalovaný nebol súdnym znalcom z odboru detská psychológia. Napokon sa táto záležitosť dostala do stavu, že jeho znalecký posudok išiel na ministerstvo a následne potom žalovaný si zvýšil odbornosť. V čase, keď žalovaný vyhotovil znalecký posudok, nebol znalcom z odboru detská psychológia. Aj konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. trvalo 4,5 roka, hoci pri maloletých deťoch by sa takéto konanie malo skončiť rýchlejšie. S deťmi sa nestretáva, nevidel ich 6 rokov. Ďalej uviedol, že žalobu podal pre obsah znaleckého posudku, pretože jeho obsah ho poškodzuje ako rodiča a mal dosah aj na oprávnenie stretávať sa s deťmi, pričom tento znalecký posudok podal žalovaný. Poukázal na to, že žalovaný sa vyjadroval aj k deťom, hoci ako znalec nemá oprávnenie deti hodnotiť. Na deti nemá telefónne čísla, žiaden kontakt ani email. Žalovaný všade písal, že žalobcovi nie je zamedzovaný styk s deťmi. Nevie, prečo sa normálny otec nemôže s deťmi stretávať, pričom znalecký posudok ukazuje, že žalobca nie je normálny. Znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v konaní na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. dal lekárovi z odboru kardiochirurgia a povedal, že žalovaného pozná a že to robil amatér, že 12 ročný chlapec by vyhotovil takýto posudok lepšie. Žalovaný prišiel na pojednávanie absolútne nepripravený a keď odpovedal, asi to bolo tak, keď som to napísal. Žalovaný vedel o psychickom a fyzickom týraní detí. Žalovaný bol oboznámený so spisom a exmanželku vyhodnotil ako ženu v superlatívoch. Žalobca ale bol hodnotený so samými chybami, žalovaný poškodil žalobcu, že nie je normálny, je debil. Uviedol, že pracuje ako letecký inžinier a keby bol debil, nemohol by vykonávať takúto profesiu. Čo sa týka majetkovej ujmy za pseudoposudok žalovaného musel zaplatiť 970 eur, čo aj zaplatil a druhá strana nezaplatila nič, pričom žalobca nikdy o posudok nežiadal. Práve žalobca to bol, čo sa odmietol dostaviť k žalovanému ako k znalcovi. V tom období 11 mesiacov nevidel deti, a tak nevie, ako mohli byť zo žalobcu frustrované. Ďalej uviedol, že deti sú stratené, majú 20 rokov a keď im matka povie, aby nevolali, tak nič nezmôže.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 06.06.2019 uviedla, že žalobca má za to, že žalovaný v čase vykonania posudku nebol znalcom z odboru detskej psychológie. Žalobca preto pociťuje ujmu, ktorá sa prejavuje v tom, že žalovaný napísal nepravdivý zavádzajúci posudok, ktorý spôsobil zamietnutie jeho návrhu na rozšírenie styku s deťmi a ktorý mu škodí do dnes. Žalobca má za to, že posudok poškodil jeho dobré meno, pretože pred ním vykonávali šetrenia o jeho osobe dve ďalšie psychologičky, ktoré jeho osobnosť hodnotili oveľa pozitívnejšie. Na základe vykonaného dokazovania a po dohode so žalobcom žiada žalobca, aby súd nariadil žalovanému zaplatiť sumu aspoň 970 eur a tiež aby sa mu žalovaný písomne ospravedlnil za napísanie dehonestujúceho znaleckého posudku.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 06.06.2019 uviedla, že z podanej žaloby nevyplýva žiadny právne relevantný dôkaz ani o majetkovej ujme na strane žalobcu a ani o nemajetkovej ujme. Žalobca vo svojej žalobe ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 07.04.2017 bez akýchkoľvek dôkazov osočuje žalovaného, že úmyselne podvádzal a klamal pri posudzovaní posudku. Žalobca ďalej tvrdí aj o trenčianskom súde, že sa podieľal na zmanipulovanom procese, pričom deti na šetrení klamali. Ustanovenie znalca je v plnej dispozícii súdu prvej inštancie a nie je preto jasné, ako túto skutočnosť mohli ovplyvniť sporové strany, resp. matka a otec. Žalovaný bol v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. vo veci úpravy styku a o návrhu matky na zákaz styku vypočutý, kde sa žalobca mohol dostatočne opýtať na otázky. Podmienkou priznania materiálovej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. Vypracovaným znaleckým posudkom žalovaný v žiadnom prípade nespôsobil žalobcovi rozsiahle nezvratné škody v jeho kompetenciách rodiča tak, ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe. Znalecký posudok bol žalovaným vyhotovený v roku 2014, pričom sám žalobca v podanej žalobe uvádza v bode 1, že v roku 2001 trenčiansky súd stanovil rozsah jeho stretávania na nepárnu sobotu v mesiaci v rozsahu 5 hodín, a napriek mnohým jeho návrhom sa mu nízka intenzita stretávania s deťmi v ďalších rokoch nerozšírila, to znamená, že od roku 2001 do roku 2014 nebol v žiadnom prípade ovplyvňovaný žiadnym znaleckým posudkom. Zo samotnej žaloby ani z vyjadrenia žalobcu nevyplýva výška nemajetkovej ujmy a ani výška majetkovej ujmy. Nie je možné požadovať sumu vo výške 5.500 eur bez akéhokoľvek odôvodnenia alebo právnej argumentácie a relevantných dôkazov. Nie je možné súhlasiť s tvrdením, že žalobcovi vznikli rozsiahle nezvratné škody práve konaním žalovaného, žalobca niekoľkokrát na dnešnom pojednávaní sa vyjadril v zmysle, že práve Okresný súd Trenčín mu odopieral jeho práva, nakoľko tvrdil, že trenčiansky súd sa podieľal na zmanipulovanom procese, matka mu bránila v styku s deťmi, čo v žiadnom prípade nemôže byť kladené za vinu žalovanému. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. bol žalovaný ustanovený za znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelý. V tom čase bol znalec zapísaný ako znalec v odbore. Čo sa týka majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 970 eur, aj táto bola prejednávaná Okresným súdom aj Krajským súdom v Trenčíne a žalobca bol v konaní zaviazaný k úhrade týchto trov a rozhodnutie bolo odôvodnené. Žiaden súd nerozhodne len na základe jedného dôkazu, a to znaleckého posudku, konanie, v ktorom sa vyhotovil znalecký posudok žalovaným, prebiehalo niekoľko rokov na Okresnom súde Trenčín a súd nevychádzal len z tohto jedného dôkazu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jeho tvrdenia nie sú ničím podložené, sú len v teoretickej rovine, a preto žiada, aby súd žalobu zamietol.

9. Súd vykonal dokazovanie uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 26.08.2013 č. k. -164, odpoveďou na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.05.2016 žalobcovi, znaleckým posudkom vyhotoveným žalovaným pod č. 12/2014 zo dňa 11.06.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. , fotografickými snímkami založenými do spisu, správou z psychologického vyšetrenia zo dňa 09.05.2012 O.. W. O., záznamom z psychologického vyšetrenia zo dňa 21.09.2010 O.. W. G., emailovou komunikáciou zo dňa 04.01., zo dňa 14.03., zasielaním odvolania žalovaného Okresným súdom Trenčín zo dňa 06.11.2014 - odvolanie proti nepravdivému znaleckému posudku v konaní pod sp. zn. , odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -268 zo dňa 16.07.2014, vyjadrením sa k odvolaniu k sp. zn. žalovaným, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.07.2015 č. k. -415, žiadosťou o úhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej vedomým podvodom nekompetentného súdneho znalca A.. A. O. zo dňa 16.08.2016 adresovanej žalobcom Ministerstvu spravodlivosti SR, návrhom na rozšírenie styku otca s deťmi vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. , odvolaním proti nepravdivému znaleckému posudku zo dňa 11.06.2014 vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. zo strany žalobcu, odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. -268 zo dňa 16.07.2014, vyjadrením žalobcu, aby nariadil pani W. O. neodkladne oznámiť telefónne čísla detí a ich vlastné emailové adresy zo dňa 28.11.2013 vo veci neplnenia rozsudku č. k. -33, potvrdením OO PZ Dubnica nad Váhom zo dňa 06.12.2008 o oznámení, ktoré vykonal žalobca na svoju exmanželku W. O. vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 06.12.2008, potvrdením o nahlásení skutku žalobcom zo dňa 20.12.2008 na bývalú manželku W. O. na príslušnom OO PZ o bránení styku s maloletými deťmi, potvrdením o nahlásení skutku žalobcom dňa 03.01.2009 na OO PZ Dubnica nad Váhom na exmanželku W. O. o bránení styku s dvomi maloletými deťmi, oznámeniami žalobcu na bývalú manželku W. O.Ú. na príslušné OO PZ o bránení styku s maloletými deťmi zo dňa 17.11.2009, 14.02.2009, 03.01.2009, 08.07.2014, 23.11.2013, trestným oznámením žalobcu na bývalú manželku W. O. na OO PZ Trenčín zo dňa 24.07.2014 vo veci prečinu ohovárania, potvrdením o oznámení žalobcu na OO PZ Trenčín zo dňa 26.10.2013 o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za znemožnenie stretnutia s deťmi bývalou manželkou, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne zo dňa 07.12.2017 o úhrade sumy 970,18 eura žalobcom z titulu výdaja na A.. A.. O. vo veci sp. zn. , právoplatným uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 22.06.2017 č. k. -583, uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.09.2017 č. k. -601, ponukovým listom zo dňa 10.08.2018 žalobcovi obchodnou spoločnosťou JOB AIR Technic a.s., podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. a z neho najmä návrhom na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi zo dňa 28.05.2012, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.01.2001 č. k. , vyjadrením znalca A.. M. Z. zo dňa 03.06.2010, prílohou č. 2 k tomuto vyjadreniu, uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.11.2012 č. k. -55, správou z konzultácie zo dňa 13.12.2012, zmenou návrhu zo dňa 19.02.2013, uznesením OS Trenčín zo dňa 04.04.2013 č. k. -79 a odvolaním proti tomuto uzneseniu, uznesením KS Trenčín zo dňa 07.06.2013 č. k. -97, otázkami na znalca a vyjadrením, uznesením OS Trenčín zo dňa 26.08.2013 č. k. -164 o ustanovení žalovaného za znalca, odvolaním otca voči uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, hodnotením maloletých detí zo základnej školy zo dňa 02.09.2013, Správou z účasti zo dňa 04.09.2013, odvolaním otca voči trovám znaleckého dokazovania zo dňa 09.09.2013, psychologickým vyšetrením zo dňa 21.09.2010 O.. W. G., vyjadrením matky mal. detí k odvolaniu zo dňa 29.09.2013, emailom zo dňa 14.07.2013, uznesením KS Trenčín zo dňa 29.11.2013 č. k. -196, vyjadrením otca zo dňa 25.11.2013, oznámením o zmarení stretnutia otcom zo dňa 28.11.2013, písomnosťami adresovanými mal. deťom, uznesením OS Trenčín zo dňa 16.04.2014 č. k. -223, výzvou a odpoveďou zo dňa 14.04.2014, vyjadrením otca zo dňa 09.05.2014, uznesením OS Trenčín zo dňa 22.05.2014 č. k. -230, vyhlásením znalca zo dňa 11.03.2014, vyúčtovaním odmeny znalca zo dňa 11.06.2014, znaleckým posudkom č. 12/2014 zo dňa 11.06.2014 vyhotoveného žalovaným, oznámením matky mal. detí (čl. 261-262), uznesením OS Trenčín zo dňa 16.07.2014 č. k. -268 o priznaní odmeny znalcovi, odvolaním otca zo dňa 31.07.2014, oznámením otca zo dňa 12.08.2014, vyjadrením k odvolaniu zo dňa 11.08.2014, uznesením OS Trenčín zo dňa 27.08.2014 č. k. -292, sťažnosťou otca, vyjadrením otca zo dňa 12.08.2014, rozsudkom OS Trenčín zo dňa 31.03.2003 č. k. -22, uznesením OS Trenčín č. k. -160 v časti, uznesením KS Trenčín zo dňa 26.09.2014 č. k. -196, uznesením OS Trenčín zo dňa 13.05.2014 č. k. -74, uznesením KS Trenčín zo dňa 27.01.2009 č. k. -91, uznesením KS Trenčín zo dňa 27.01.2009 č. k. -192, podstatným obsahom vyjadrenia znalca dňa 03.12.2014 a ostatných prítomných, Správou ÚPSVaR Trenčín zo dňa 26.04.2010, správou zo dňa 10.02.2014, podstatným obsahom zápisnice zo dňa 18.12.2014, vyjadrením otca zo dňa 18.12.2014, vyhlásením otca mal. detí zo dňa 04.12.2014, uznesením KS Trenčín zo dňa 12.01.2015 č. k. -387, oznámením zo dňa 16.02.2015, uznesením OS Trenčín zo dňa 10.03.2015 č. k. -402, odvolaním otca zo dňa 23.04.2015, uznesením KS Trenčín zo dňa 29.07.2015 č. k. -415, uznesením KS Trenčín zo dňa 29.07.2015 č. k. -419, oznámením Kancelárie verejného ochrancu práv zo dňa 11.10.2012, v časti, čiastočným stanoviskom ÚPSVaR Trenčín, uznesením OS Trenčín zo dňa 28.09.2015 č. k. -446, uznesením OS Trenčín zo dňa 04.12.2015 č. k. -452, odvolaním otca zo dňa 29.12.2015, vrátením spisu, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.06.2016, rozsudkom OS Trenčín zo dňa 20.04.2016 č. k. -478, odvolaním otca proti rozsudku zo dňa 04.05.2016, odpoveďou zo dňa 03.05.2016, rozsudkom KS Trenčín zo dňa 25.08.2016 č. k. -571, uznesením OS Trenčín zo dňa 22.06.2017 č. k. -583 a odvolaním otca proti tomuto uzneseniu, uznesením KS Trenčín zo dňa 27.09.2017 č. k. -601.

10. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

11. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Podľa kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalobcu viedlo k podaniu žaloby, že v máji 2012 si podal znova návrh na rozšírenie nízkej intenzity stretávania sa s deťmi, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . V návrhu žalobca žiadal vyšetriť exmanželku psychológom, ktorá mu od útleho veku detí zamedzovala akokoľvek sa podieľať na výchove ich detí a zamedzovala mu normálny kontakt s nimi. Ďalej v žalobe uviedol, že súd nariadil psychologické vyšetrenie všetkých účastníkov konania - žalobcu, exmanželky aj ich spoločných detí. Pri vyšetrení bola prítomná aj matka žalobcu L.. M. O., ktorá žiadala o stretávanie sa s vnúčatami. Psychologické posudzovanie detí a kompetencie k takémuto vyšetreniu patrili výlučne do pôsobnosti súdneho znalca z odboru detskej psychológie. Na vykonanie znaleckého posudku bol v odbore psychológia detí a psychológia dospelých určený žalovaný - A.. A. O.. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný nebol v tom čase znalcom z odboru detská psychológia, naviac proti žalobcovi spísal nepravdivý dehonestujúci posudok tendenčne zameraný na úplné znemožnenie žalobcových rodičovských práv pre stretávanie sa s deťmi, ich výchovu a vzdelávanie. V posudku žalovaný žalobcovi prisúdil vlastnosti, ktoré mu nepatria, pričom závery posudku boli irelevantné, neprofesionálne, bez akéhokoľvek vysvetlenia ako žalovaný k svojim nelogickým záverom došiel. Aj napriek tomu, že žalovaný zistil, že deti sa u exmanželky cítia utláčané, frustrované, necítia sa dobre a bezpečne v domácom prostredí, odmietol žalovaný, aby sa žalobca stretával s deťmi a podieľal sa na ich výchove. Nepravdivý znalecký posudok žalobcovi spôsobil rozsiahle nezvratné škody v kompetenciách rodiča. Preto žalobca za vedomý podvod, ktorého sa žalovaný dopustil, žiadal úhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 5.500 eur a písomné ospravedlnenie žalovaného za nepravdivé hodnotenie žalobcovej osoby. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný stanovil šetrenie na deň 28.05.2014, pričom v tom čase ani v čase určenia pre vykonanie posudku, dňa 26.08.2013 žalovaný nebol znalcom z odboru detskej psychológie. Znalecké šetrenie žalovaného zo dňa 28.05.2014 bol protiprávny úkon, preto žalovaný mal rozhodnutie sudkyne trenčianskeho súdu na vyhotovenie posudku v odbore detskej psychológie odmietnuť, keďže nemal k tomu oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR. Je zrejmé, že žalovaný pristúpil k neoprávnenému úkonu na vykonanie posudku v odbore detskej psychológie z osobitného dôvodu, aby vyhotovil kompromitujúci posudok. Žalobca žalovanému kládol za vinu, že kvôli tomu, že žalovaný v posudku nepoukázal na protiprávne správanie exmanželky, nechal ju ďalej páchať násilie na deťoch a ďalej sa chovať agresívne voči žalobcovi. Žalobca sa preto nestretol s deťmi už 3,5 roka, nemá na ne telefonický ani emailový kontakt. Žalovaný mu nezákonnou činnosťou spôsobil škodu veľkého rozsahu a dlhodobej účinnosti.

16. Žalovaný počas konania uviedol, že žalobcu ani jeho bývalú manželku a ich spoločné deti nepozná, prvýkrát sa s nimi stretol pri vyšetrení a nemal dôvod podávať krivý znalecký posudok. Znalecký posudok vypracoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, s použitím štandardizovaných psychodiagnostických techník, ktoré používa pri svojej klinicko-psychologickej praxi. Znaleckú činnosť vykonáva 35 rokov. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie súdneho znalca v súdnom konaní je v plnej dispozícii súdu prvej inštancie s tým, že mu nie je jasné ako tieto skutočnosti mohli ovplyvniť matka a otec detí. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. bol žalovaný vyslúchnutý a žalobca mal možnosť mu klásť otázky. Podmienkou priznania materiálovej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. Zo samotnej žaloby ani z vyjadrenia žalobcu nevyplýva výška nemajetkovej ujmy ani výška majetkovej ujmy. Nie je možné požadovať sumu vo výške 5.500, eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia alebo právnej argumentácie a relevantných dôkazov.

17. Na pojednávaní dňa 06.06.2019 žalobca uviedol, že žalobu podal pre obsah znaleckého posudku, pretože jeho obsah ho poškodzuje ako rodiča a znalecký posudok vyhotovený žalovaným mal dosah aj na oprávnenie stretávať sa s deťmi. Žalobca preto žiadal, aby sa žalovaný ospravedlnil za nepravdivý znalecký posudok, čím žalovaný odobral žalobcovi právomoci rodiča na výchovu, vzdelávanie a stretávanie sa s deťmi. Tiež žalobca žiadal, aby žalovaný potvrdil, že žalobca netrpí žiadnou poruchou osobnosti a má predpoklady byť dobrým otcom pre svoje deti.

18. Právo na ochranu osobnosti (tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe. Pod osobnostnými právami chápe zákon súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti človeka. Objektom ochrany osobnostných práv je nielen samotný človek, jeho súčasti (zdravie, telesná integrita, život) a zložky (česť, dôstojnosť, meno), jeho vnútorný svet (psychika), ale aj jeho prejavy (písomnosti osobnej povahy, obrazové snímky), ako aj právo stýkať sa s inými ľuďmi. V ustanovení ide o demonštratívny výpočet jednotlivých chránených stránok osobnosti človeka. Sem patrí najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, sloboda prejavu, ľudská dôstojnosť a vážnosť osoby, rešpektovanie rodinného života, ochrana osobného súkromia, ochrana prejavov osobnej povahy. Pojem osobnostných práv je značne široký.

19. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením a nasl. . Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

20. Subjektom ochrany osobnostných práv podľa a nasl. je iba fyzická osoba.

21. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:

a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením ,

b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a

c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

22. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia .

23. Teda základnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych sankcií uvedených v je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami a nasl. . Je postačujúce, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením , a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktorá je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a časť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom.

24. Treťou podmienkou vzniku občianskoprávnej sankcie podľa je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade:

a) privolenia dotknutej fyzickej osoby,

b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, napr. právo na informácie,

c) ak ten, kto sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo,

d) tzv. zákonných licencií uvedených v ustanovení .

25. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného v prípadoch, kde je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, ak súčasne neboli prekročené medze stanovené zákonom.

26. Do tejto skupiny patria tiež prípady, pri ktorých je do osobnosti fyzickej osoby zasahované, resp. zasiahnuté v súdnom konaní, či už ide o trestné alebo občianskoprávne konanie. Ide o situácie, keď nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do osobnosti, ktorých je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem. Nie je napríklad možné pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný urobiť také rozhodnutie. Náprave tu slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu (Z III., str. 197 ods. 6). Je potrebné uviesť, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu oprávnení, resp. povinnosti stanovených zákonom (napr. postupcom príslušných orgánov v konaní, ku ktorému sú povolané zo zákona, výpoveďou svedka, úkonmi advokáta konajúceho za klienta a nepochybne aj súdneho znalca ustanoveného súdom v súdnom konaní), nepôjde spravidla o neoprávnený zásah, pokiaľ subjekt, ktorý sa dopustil zásahu, nevybočil z medzí takto stanovených práv a povinností. Takýmto vybočením z medzí takto stanovených práv a povinností v súdnom konaní je najmä krivé obvinenie, krivá výpoveď alebo priestupok podľa osobitného zákona.

27. Dotknutá osoba sa môže v prípade vzniku nemajetkovej ujmy zásahom do práva na ochranu osobnosti domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Osoba, ktorá je pôvodcom tohto zásahu, je povinná poskytnúť takéto zadosťučinenie. Podmienky vzniku jej zodpovednosti za nemajetkovú ujmu sú nasledujúce:

a) neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti,

b) nemajetková ujma na osobnosti,

c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

28. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Ide teda o ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry postihnutej osoby. Túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami.

29. Povinnosti zodpovedného subjektu zodpovedá satisfakčný žalobný návrh dotknutej osoby, a to na:

a) primerané morálne zadosťučinenie ( Obč. zák.) alebo

b) náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ( Obč. zák.).

30. Pod pojmom „primerané zadosťučinenie“ má ustanovenie Obč. zákonníka na mysli morálnu (nepeňažnú) satisfakciu. Ako nepochybná forma zadosťučinenia sa javí byť ospravedlnenie.

31. v ustanovení umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto morálneho (nepeňažného) zadosťučinenia peňažnú náhradu (peňažné zadosťučinenie). Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy. Možnosť súbehu zadosťučinenia v morálnom plnení a v peňažnom plnení nemusí byť v konkrétnom prípade vylúčená. Morálne zadosťučinenie v peňažnej forme plní, rovnako ako inštitút zodpovednosti za škody, dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu reparačnú.

32. Peňažné zadosťučinenie súd môže priznať len svojím rozhodnutím. Peňažné zadosťučinenie má miesto len v prípade, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky:

a) morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce a

b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.

33. Dôvody, ktoré majú viesť k priznaniu peňažného zadosťučinenia musí súd výslovne uviesť vo svojom rozhodnutí.

34. Peňažné zadosťučinenie môže súd priznať, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, pričom tento zásah má značnú intenzitu. Na priznanie odškodnenia nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Súd musí bezpečne zistiť, že k takému zníženiu skutočne došlo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ujmu preukazuje prostredníctvom svedeckých výpovedí.

35. Súd vykonaným dokazovaním z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zistil, že otec mal. detí L.. Ľ. O. žiadal o rozšírenie úpravy styku s mal. V. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. O., nar. XX.XX.XXXX, pričom návrh doručil na Okresný súd v Trenčíne dňa 28.05.2012.

36. Okresný súd v Trenčíne uznesením dňa 26.08.2013 ustanovil vo veci návrhu otca na zmenu úpravy styku a o návrhu matky na zákaz styku pod. sp. zn. - 164 súdneho znalca - žalovaného A.. A. O. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, proti ktorému uzneseniu podal otec mal. detí odvolanie čo do výšky preddavku, pričom rozhodnutie čo do ustanovenia znalca nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013, nakoľko proti tejto časti odvolanie nebolo podané. Žalovaný dňa 11.06.2014 vyhotovil vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. znalecký posudok pod číslom 12/2014, v ktorom sa okrem iného vyjadril, že nemá námietky voči stretávaniu sa s mal. deťmi, je však potrebné, aby otec detí zmenil svoje správanie a prispôsobil sa potrebám a záujmom mal. detí tak, aby aj oni mali záujem so stretávaním sa s otcom, pričom za súčasných postojov správania sa otca nepovažuje styk s deťmi za vhodný. Žalobca sa dňa 31.07.2014 odvolal proti nepravdivému znaleckému posudku, pretože nesie všetky známky kompromitovania jeho osoby, posudzovanie nebolo urobené objektívne a pravdivo, a preto považuje tento posudok za nehodnoverný. Dňa 03.12.2014 bol na pojednávaní vypočutý žalovaný ako súdny znalec, pričom žalobca - ako otec mal. detí žalovanému na výzvu súdu nepoložil žiadne otázky.

37. Okresný súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp. zn. - 478 rozhodol dňa 20.04.2016 rozsudkom tak, že návrh otca na zmenu úpravy styku a na uloženie výchovného opatrenia zamietol ako aj návrh matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi. Otec mal. detí - žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že žalovaný nemal žiadne oprávnenie na šetrenie detí, pretože nebol v určenom čase znalcom z odboru detskej psychológie, domnieva sa, že za korupčný úplatok sa znalec znížil k tomu, aby spísal nepravdivý, neobjektívny posudok a znalecký posudok je plný klamstiev. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 25.08.2016 pod sp. zn. - 571 rozsudok Okresného súdu V Trenčíne č. k. - 478 zo dňa 20.04.2016 potvrdil. Odvolací súd vo svojom odôvodnení poukázal na to, že zamietnutím návrhu otca (žalobcu) na rozšírenie styku nie je upierané rodičovské právo otca maloletého dieťaťa, ani právo na jeho rodinný život. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi musí byť realizované dobrovoľne, bez nátlaku, čo je jediný prípad, kedy úprava styku môže pozitívne vplývať na zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Pozitívny citový vzťah nie je možné vynútiť a nie je vinou súdu, že sa styk dobrovoľne nerealizuje, ani úlohou súdu analyzovať, z akých dôvodov maloleté deti v súčasnosti otca odmietajú. Krajský súd v Trenčíne zohľadnil aj znalecké dokazovanie znalca A.. A. O.. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, sa zaoberal aj spochybňovaním záverov znaleckého dokazovania otcom maloletých detí (žalobcom) pričom uviedol, „že v posudzovanej veci znalca A.. A. O. vypracoval znalecký posudok č. 12/2014 s dátumom 11.06.2014. V tom čase bol zapísaný do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia. Do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, bol zapísaný dňa 21.04.2015. V čase vypracovania znaleckého posudku bol znalec zapísaný v zozname pre odvetvie poradenská psychológia, ktoré odvetvie sa podľa inštrukcie MS SR č. 7/2009 zo dňa 25.03.2009 v organizácií a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti vymedzuje tak, že ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občianskoprávnych konaniach, najmä dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne prisúdenia dieťaťa do výchovy a starostlivosti jedného z rodičov, tiež sa venuje posudzovaniu osobnostných predpokladov rodičov pre výchovu dieťaťa. Vzhľadom na to, že odvetvie, pre ktoré bol znalec A.. A. O.Á. zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie poradenská psychológia, zahŕňa znalecké posudzovanie vzťahov dieťaťa s rodičmi v rámci úpravy styku, je aj táto námietka neopodstatnená“.

38. Žalobca dňa 30.08.2018 navrhol, aby bola predvolaná svedkyňa L.. M. O. (matka žalobcu). Žalobca na pojednávaní dňa 06.06.2019 nenavrhol výsluch svojej matky L.. M. O.. Súd tu pripomína, že dokazovanie by týmto smerom ani nevykonal s poukazom na to, že konanie vedené na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. bolo vedené za účasti L.. M. O., starej matky mal. detí, ktorá je matkou žalobcu. L.. M. O. sa v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. vyjadrovala, zúčastňovala sa pojednávaní a tiež bola prítomná na pojednávaní dňa 03.12.2014, na ktorom bol vypočutý aj žalovaný, pričom žalovanému aj kládla otázky ako súdnemu znalcovi v súvislosti so znaleckým posudkom, ktorý vo veci vyhotovil. Výsluch L.. M. O. súd nenariadil, považoval ho za nadbytočný, nakoľko celý spisový materiál vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. má súd k tejto veci pripojený. Žalovaný bol vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne vypočutý na pojednávaní dňa 03.12.2014 (vo veci sp. zn. ), na ktorom žalovanému kládli otázky stará matka mal. detí L.. M. O., žalobca aj právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa k veci samej vyjadril písomne dňa 01.03.2017, pričom uviedol, že žalobcu, jeho exmanželku W. N. ani ich deti nepozná, pričom žalovaný bol dňa 06.06.2019 na pojednávaní zastúpený advokátom, a preto súd nenariadil výsluch žalovaného osobne. Žalobca na pojednávaní dňa 06.06.2019 uviedol, že žalobu proti žalovanému podal pre obsah znaleckého posudku a to bol tiež dôvod, ktorý viedol súd k tomu, že nie je potrebné realizovať osobný výsluch žalovaného a vo veci je postačujúce dokazovanie vykonané súdom do 06.06.2019, nakoľko s poukazom na zistené skutočnosti by dôkazná situácia nezmenila ani výsluchom L.. O. ani osobným výsluchom žalovaného.

39. Žalobca dňa 06.06.2019 tvrdil, že žalobu podal pre obsah znaleckého posudku, pretože obsah ho poškodzuje ako rodiča a mal dosah aj na oprávnenie stretávať sa s deťmi, pričom znalecký posudok podal žalovaný.

40. Súd žalobu s poukazom na vykonané dokazovanie ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za to, že žalovaný pri podávaní znaleckého posudku vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. pod č. 12/2014 zo dňa 11.06.2014 ničím nevybočil zo svojich práv a povinností, a preto nejde zo strany žalovaného o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalovaný podával znalecký posudok v občianskom konaní, pričom konanie o rozšírenie styku otca (žalobcu) s mal. deťmi vo veci vedenej na Okresnom súde V Trenčíne pod sp. zn. bolo právoplatne skončené. Žalobca v tejto veci podal v zákonnej lehote opravný prostriedok, pričom Krajský súd Trenčín prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v tomto konaní o ochranu osobnosti sa domáha z dôvodov, ktoré použil argumentačne v celom rozsahu aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. , pričom súdy sa s jeho argumentáciou vysporiadali.

41. Žalovaný bol konajúcim súdom právoplatne ustanovený za znalca, aby podal znalecký posudok, žalovaný znalecký posudok vyhotovil a žalobca následne podal voči znalcovi návrh na ochranu osobnosti. Žalovaný si len plnil svoje povinnosti ako súdny znalec, keďže bol za znalca ustanovený súdom. V danom prípade je súd toho názoru, že sú tu okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Totiž o neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade, ak si niekto plní svoju právnu povinnosť - žalovaný, ako súdny znalec, bol povinný znalecký posudok vyhotoviť, keďže bol súdom právoplatne za znalca ustanovený. Žalovaný, ako znalec, v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom podával znalecký posudok a teda si len splnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. V konaní o ochranu osobnosti nemožno skúmať pravdivosť a správnosť znaleckého posudku v inom občianskoprávnom konaní. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov (napr. ako aj výpoveď svedka), ktorý súd vyhodnocoval v konaním vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. a tiež odvolací súd. Súdne konanie, či už trestné alebo civilné v rámci dokazovania je činnosťou, v ktorej je podľa názoru judikatúry súdov vylúčená neoprávnenosť zásahu. Napr. v konaní o ochranu osobnosti nemožno skúmať pravdivosť výpovede urobenej v občianskoprávnom konaní (uznesenie NS ČR z 27.9.2006). Podanie znaleckého posudku je jedným z dôkazných prostriedkov ako aj výpoveď svedka. Žalovaný, ako znalec, si v rámci výkonu znaleckej činnosti len plnil svoje povinnosti, pričom žalobca ničím nepreukázal, že by pri tejto činnosti znalca postupoval tak, že vykonal neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, prekročil by medze stanovené zákonom. Táto zásada platí aj vtedy, ak žalobca nesúhlasí s obsahom znaleckého posudku pre rôzne dôvody. Žalobca dôvody nesúhlasu so znaleckým posudkom prezentoval v pôvodnom konaní, pričom prvostupňový aj druhostupňový súd sa s nimi zaoberali, čo uviedli aj vo svojich rozhodnutiach.

42. Žalobca zásah do svojej osobnosti vidí v tom, že pre znalecký posudok žalovaného bol poškodený ako rodič a nemal možnosť sa stretávať so svojimi mal. deťmi. Žalovaný podával znalecký posudok v roku 2014, pričom sám žalobca na pojednávaní dňa 06.06.2019 uviedol, že Okresný súd v Trenčíne za celých 18 rokov zamietal žalobcove návrhy na rozšírenie styku s mal. deťmi, teda aj pred rokom 2014, kedy znalec - žalovaný - znalecký posudok ešte nevyhotovil. Súd vyhodnocuje jednotlivé dôkazné prostriedky, výpoveď svedkov, listiny, znalecký posudok nie len jednotlivo ale celkove, komplexne tak, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. vrátane odvolacieho súdu. Prvoinštančný aj druhoinštančný súd vyhodnocovali všetky dôkazy komplexne. Okresný súd v Trenčíne návrh žalobcu na rozšírenie styku otca zamietol, ale nie len z dôvodu podaného znaleckého posudku žalovaným. Tu súd pripomína, že žalovaný pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z uskutočneného pohovoru s mal. deťmi žalobcu za účelom zistenia názoru na stretávanie sa s otcom a jeho matkou (t. j. starou matkou mal. detí). Obidve mal. deti uviedli, že sa s otcom stretávať nechcú. Okresný súd v Trenčíne vyhodnotil všetky dôkazy - vrátane stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal návrh otca o rozšírenie styku s mal. deťmi zamietnuť, vyhodnotil výsluchy mal. detí ako aj znalecký posudok. Prvoinštančný a aj druhoinštančný súd vzal do úvahy aj vlastné názory maloletých detí, ktoré sa so žalobcom stretávať nechcú.

43. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu a teda ani to, že takýto zásah by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu žalobu na jeho právach chránených ustanovením § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti žalobcu a to 1.) existenciu zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobných práv chránených ust. § 11 Obč. zák. 2.) nepreukázal neoprávnený (protiprávny) charakter zásahu a 3.) existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Peňažné zadosťučinenie môže súd priznať, ak v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, pričom tento zásah má značnú intenzitu. Žalobca nepreukázal zníženie dôstojnosti značnej intenzity. Totiž stranami konania vedenom na Okresnom súde Trenčín boli len žalobca, jeho exmanželka, za účasti matky žalobcu, a preto ani nemohlo dôjsť k zníženiu vážnosti žalobcu v spoločnosti. Žalobca k majetkovej ujme uviedol, že musel zaplatiť 970 eur za znalecký posudok, ktorý podal žalovaný. Aj keď žalobca nežiadal znalecký posudok, niet tu žiadnych dôvodov na to, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu vo výške 970 eur, ktoré žalobca uhrádzal v konaní na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. v rámci trov dôkazu. Znalecký posudok bol vyhotovovaný v súdnom konaním súdnym znalcom, pričom súde konanie bolo právoplatne skončené. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom znaleckého posudku, nedošlo k zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti, keďže znalecký posudok bol vyhotovený v súdnom konaní. Žalovaný ako znalec si plnil len svoje právne povinnosti v zmysle platnej právnej úpravy, pričom v tomto súdnom konaní súd nemôže skúmať a hodnotiť obsah znaleckého posudku vyhotoveného v inom občianskoprávnom konaní.

45. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.