Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: HOTCAR s.r.o., Dopravná 2819/12, Košice, IČO: 36 574 783, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárova č. 30, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. č. zo dňa 26.03.2018, takto:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal osobne na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu dňa 4.6.2018, ktorou žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.3.2018, ktorým tento zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach pre Košický kraj č. zo dňa 12.7.2017 vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta tak, že zo sumy 3.000 Eur túto znížil na 1.500 Eur. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca žiadal vec vrátiť správnemu orgánu na nové rozhodnutie. 2. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.3.2018 žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 12.7.2017 vo výroku o uložení výšky pokuty tak, že uložil pokutu vo výške 1.500 Eur žalobcovi.

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. z 20.7.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 Eur pre porušenie zákazu upraveného v o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky v spojitosti s a a zákona a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca v čase kontroly na základe zistení kontrolného orgánu ponúkal na predaj motorové vozidlo Škoda Octavia II 1.6 TDI Ambition (VIN: P.), ktoré bolo vystavené v kontrolovanej prevádzke a súčasne ponúkané na webových portáloch. Ku dňu aktualizácie 8.3.2017 v počte km 135 000, keď skutočný údaj bol k 15.3.2017 159028 km. Toto konanie žalobcu bolo spôsobilé zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Rozhodnutie bolo vydané po vykonaní kontroly v prevádzkarni Autobazár HOTCAR s.r.o. na Priemyselnej 3 v Košiciach, zameranej na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa evidovaného pod číslom 207/17 a zistení, že žalobca nezabezpečil dodržanie povinnosti predávajúceho podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa nesmie používať nekalá obchodná praktika v nadväznosti na a zákona v spojení s zákona o ochrane spotrebiteľa a v čase kontroly ponúkal na predaj motorové vozidlo Škoda Octavia II 1.6 TDI Ambition (VIN: P.), pričom vozidlo bolo vystavené v prevádzkarni kontrolovanej u žalobcu a zároveň inzerátmi na označených portáloch www. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že došlo k porušeniu , a v spojení s zákona o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že v zmysle v plnom rozsahu je žalobca subjektom, ktorý zodpovedá za zistené nedostatky.

4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 20.7.2017.

5. Žalovaný vychádzal zo záverov správneho orgánu prvého stupňa, ktorý pri rozhodnutí o uložení pokuty vychádzal z výsledkov vykonanej kontroly v prevádzkarni Autobazár HOTCAR, Priemyselná 3, Košice, zameranej na prešetrenie písomného podnetu spotrebiteľa č. 207/2017 a zistil porušenie povinností predávajúceho podľa § 4 ods.1 písm. c/ a § 7 ods.1 a 4 a § 8 ods.1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa vo výroku popísaným konaním žalobcu uvedením nižších jeho počtu kilometrov ponúkaného motorového vozidla, čím mohol spôsobiť a zapríčiniť rozhodnutie o obchodnej transakcii spotrebiteľa, ktoré by inak neurobil.

6. Konštatoval podľa § 33 ods.2 zákona 71/1967 o správnom konaní, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca sa vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote. Vo vyjadrení 12.6.2017 prehlásil, že došlo k administratívnej chybe pri vyhlasovaní inzerátu. Podľa neho došlo len k zámene motorových vozidiel aj VIN čísiel, lebo preberacie protokoly boli doručené až 15.3.2017. K zisteniu správneho stavu kilometrov došlo až pri fyzickom odovzdaní vozidiel v prevádzke 14.3.2017. Hneď po zistení tohto stavu mal snahu vykonať na webových stránkach opravu. Prehlásil, že nešlo o úmyselnú chybu zatajiť skutočný stav tachometra a upravovať ho. Uviedol, že zamestnanec v čase kontroly rovnakým spôsobom odôvodnil v podstate vzniknuté podľa žalobcu nedorozumenie. Uvedené tvrdenie je základom odvolania i správnej žaloby žalobcu.

7. V odôvodnení rozhodnutia dodal, že za porušenie zákona zodpovedá žalobca v plnej miere, je osobou v postavení a pri plnení povinností podľa spotrebiteľskej zmluvy, koná v predmete svojej činnosti na svoj účet, je podnikateľom a zákon mu ukladá povinnosti, za splnenie ktorých objektívne zodpovedá. Správny orgán prvého stupňa citovaním právnej úpravy § 4 ods.2 písm. c/, § 7 ods.1 a 4, ako aj § 8 ods.1 písm. b/ a § 2 ods.1 písm. p/ zákona o ochrane spotrebiteľa konštatoval, že ide o nekalú praktiku, ktorá nie je dovolená, je zakázaná, ide o klamlivé konanie a nekalou praktikou je nielen klamlivé opomenutie konania a podľa § 8 agresívna obchodná praktika podľa § 9. Ďalej citoval § 2 písm. z/ Zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. V zmysle § 4 ods.2 psím. c/ zákona predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle § 7 ods.1 zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané.

Podľa § 7 ods.4 zákona sa za nekalú obchodnú praktiku považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods.1 písm. b/ zákona sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postu a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte a k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa § 2 písm. p/ zákona o ochrane spotrebiteľa, sa rozumie obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. z/ zákona o ochrane spotrebiteľa, sa rozumie rozhodnutím o obchodnej transakcii rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok výrobok kúpi, zaplatí zaň vcelku alebo po častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo si uplatní práva zo záväzkového vzťahu vo vzťahu k výrobku bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania.

9. Žalovaný uviedol, že vykonanou kontrolou boli zistené spoľahlivo skutočnosti, že predávané motorové vozidlo označené v rozhodnutí v kontrolovanej prevádzke aj prostredníctvom inzerátov bolo ponúkané s iným stavom kilometrov ku dňu 8.3.2017 ako ku dňu 15.3.2017, kedy bol stav tachometrov namiesto 135000 159028.

10. Podľa žalovaného poskytnutie týchto informácií pre spotrebiteľa bolo zavádzajúcim a klamlivým, na základe ktorých mohol urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Za takéto konanie zodpovedá žalobca ako podnikateľ. Ide o protiprávny stav, ktorý má objektívny charakter bez ohľadu na jeho úmysel.

11. Odstránenie nedostatkov podľa žalovaného, bolo povinnosťou kontrolovanej osoby v zmysle //. Konštatoval, že bolo jeho povinnosťou postupovať uložením pokuty pri zistení nedostatku v kontrolovanej prevádzke žalobcu s akcentom na citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa podľa uložiť pokutu. Pri jej uložení vychádzal z výšky pokuty, ktorá má mať na protiprávne konanie preventívny aj represívny účinok vo vzťahu k žalobcovi aj k tretím osobám. Prihliadal na nedodržanie zákazu použitia nekalej praktiky, zakázané konanie mohlo vplývať na konanie spotrebiteľa. Konštatoval, že aj keď protiprávne konanie trvalo od 8. do 15.3.2017 a v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa je účelom poskytnúť každému spotrebiteľovi právo na pravdivé informácie sledujúce jeho ochranu ekonomických záujmov. Keďže výška pokuty vo svojej hornej hranici predstavuje sumu 66.400 Eur, pokladal správny orgán prvého stupňa uloženú pokutu 3.000 Eur za stanovenú na dolnej hranici a dostatočnú.

12. Žalobca v správnej žalobe konštatoval, že napriek zmene rozhodnutia správnym orgánom druhého stupňa na základe jeho odvolania podáva správnu žalobu s poukazom na to, že správny orgán pri rozhodovaní o odvolaní, čiže žalovaný, nevzal do úvahy všetky argumenty uvedené v jeho odvolaní, a to najmä s poukazom na omyl a ľudské zlyhanie, chybe zamestnanca, ku ktorému sa doznal, pokiaľ ide o stav najazdených kilometrov.

13. Žalobca navrhol vypočuť ďalšieho zamestnanca, k čomu nedošlo, pričom konateľ spoločnosti detailne vysvetlil ako došlo k závadnému, resp. nezákonnému stavu. Mal za to, že nejde o nekalú praktiku, ani pokus, ani náznak pokusu, ale o nedorozumenie, ľudské zlyhanie, omyl. Konkrétne uviedol ako k tomuto omylu došlo, ak došlo k prezentovaniu dvoch motorových vozidiel, ktoré boli v podstate odlišné len VIN číslom a rokom výroby, rovnaké typy objemové a iné ukazovatele boli zhodné. K chybe, ku ktorej došlo ľudským zlyhaním došlo len na krátky čas a bola odstránená z vlastnej iniciatívy. Nikomu nevznikla žiadna škoda, preto mal za to, že nebol správne zistený skutkový stav správnym orgánom prvého stupňa, ktorého závery si žalovaný osvojil rozhodujúc o jeho odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a napriek zmene rozhodnutia vo výroku o uložení pokuty konštatoval, že pokiaľ ide o zavinenie, vnútorný psychický stav, predpokladá a je vybudované na dvoch zložkách a to vôľovej a vedomostnej a k pochybeniu došlo v dôsledku personálneho pochybenia. Ani vedomostná ani vôľová zložka nebola obsiahnutá ako atribút preukázaného zavinenia v zmysle právnej teórie a preto pokladal aj uloženú pokutu za neadekvátne vysokú až likvidačnú vo vzťahu k žalobcovi. Konštatoval, že ani správne orgány nemôžu konať svojvoľne a v rozhodnutí uvádzať len nimi zistené nedostatky bez toho aby sa vysporiadali pri hodnotení dôkazov aj s dôvodmi a dôkazmi predkladanými účastníkom správneho konania.

14. Pokladal právny názor žalovaného, ktorý si osvojil závery správneho orgánu prvého stupňa za nesprávne, ak konštatoval, že zistenia sú zavineným konaním, za ktoré objektívne zodpovedá žalobca a nekalou praktikou zavádzajúcou spotrebiteľa, napĺňajúcou skutkovú podstatu deliktu, pre porušenie zákazu podľa o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa nesmú používať nekalé obchodné praktiky a v nadväznosti s a v spojení s písm. / a teda, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách boli naplnené ponukou predaja motorového vozidla žalobcom spotrebiteľovi s uvedením nesprávneho údaju o počte najazdených kilometrov.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril 9.8.2018 elektronicky. Uviedol, že vývoj uloženej pokuty súvisí s inšpekciou vykonanou 15.3.2017 v prevádzkarni autobazár HOTCAR, Priemyselná 3, Košice, kde vykonanou kontrolou bolo zistené na základe prešetrenia podnetu spotrebiteľa, ktoré označil, že došlo k nedodržaniu povinnosti predávajúceho s uvedením tých zákonných ustanovení, ktoré obsahuje rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa.

16. Konštatoval, že podané odvolanie zvážil a zaoberal sa tiež dôkazmi predloženými žalobcom a konštatoval, že žalobcom namietaný nesprávne zistený skutkový stav a právne posúdenie nekalej praktiky, kedy podľa žalobcu nedošlo ani len k pokusu takéhoto konania a demonštroval omyl a ľudské zlyhanie porovnaním inzerovaných a ponúkaných dvoch typov motorových vozidiel, ktoré sa odlišovali len číslami VIN. Rozobral dôvody odvolania žalobcu a s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o správnom konaní mal za to, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý odvolaniu nevyhovel, uviedol.

17. Konštatoval, že rozhodol o znížení uloženej pokuty a mal za to, že upravená, nižšie uložená pokuta, má preventívny a represívny charakter v dostatočnom rozsahu. Konštatoval, že dôvodom uloženia pokuty bola inšpektormi v prevádzkarni HOTCAR žalobcu zistené porušenie povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ku ktorému sa mohol žalobca vyjadriť. Jeho vyjadrenia boli vzaté na zreteľ postupom podľa zákona o správnom konaní, boli prejednané. Všetky dôkazy boli vykonané a vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Poukázal na ust. § 34 ods.5 zákona o správnom konaní.

18. Konštatoval, že žalobca zodpovedá za zistené nedostatky na základe princípu objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, to znamená úmysel alebo nedbanlivosť. Zodpovedá pri výkone svojej podnikateľskej činnosti vo svojej prevádzke, v ktorej bol povinný zaškoliť zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom pri výkone svojej činnosti a v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností zachovávali aj povinnosti, ktoré je povinný rešpektovať podnikateľ.

19. Žalovaný konštatoval, že pokiaľ v odvolaní žalobca navrhoval v priebehu správneho konania vypočutie ďalšieho účastníka konania, správny poriadok umožňuje žalobcovi podľa § 34 ods.3 navrhnúť výsluch svedka a aj označiť dôkazy, ale skutkový stav zistený vykonanou kontrolou bol nesporným a vykonávanie ďalšieho dokazovania a vypočúvania svedkov by neprinieslo nové skutočnosti a zvrátenie objektívnej zodpovednosti žalobcu za protiprávny stav zistený kontrolnou činnosťou. Ani krátke trvanie pochybenia, ktoré má charakter nekalej praktiky, nie je možné hodnotiť inak ako porušenie povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, preto neprihliadol na argumenty žalobcu obsiahnuté v odvolaní v tomto smere.

20. K tomu, že nevznikla žiadna škoda, žalovaný uviedol, že tá nie je podmienkou vzniku zodpovednosti. Slovenská obchodná inšpekcia plní povinnosti na úseku štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa podľa v spojení so o ochrane spotrebiteľa a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný kontrolný orgán v prípade porušenia povinností uložiť pokutu.

21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu obsiahnutú v jeho odvolaní o vysokej pokute, žalovaný konštatoval, že uložená sankcia síce bola uložená v zákonnej sadzbe, ale pokutu znížil na 1500 Eur na výšku 1500 Eur, majúc za to, že táto postačuje subjektívne aj objektívne aby preventívne aj represívne pôsobila proti ďalším konaniam, či žalobcu alebo tretích osobách v preukázanom smere. Teda žalovaný prihliadol na odôvodnené námietky žalobcu v tomto smere.

22. Pokiaľ ide o vôbec možnosť neuložiť pokutu, žalovaný konštatoval, že takáto alternatíva v prípade zistenia porušenia povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možná a preto kontrolný orgán bol povinný navrhnúť a správny orgán rozhodnúť o zistení skutkového stavu o uložení pokuty. Skutkový stav bol preukázaný, pretože počet kilometrov uvádzaný predávajúcim žalobcom na portáloch webu aj v mieste kontroly v jeho prevádzke bol nižší ako skutočný stav tachometra predávaného motorového vozidla. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Žalobca nežiadal pojednávanie. Žalovaný sa k otázke pojednávania nevyjadril.

23. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán prvého stupňa 2.6.2017 oznámil začatie správneho konania žalobcovi, ktoré prevzal 7.6.2007. 25.8.2007 sa vyjadril žalobca tak, že podal odvolanie vo veci pre nesprávne uloženú pokutu a charakterizovaný zistený nedostatok v prevádzke žalobcu.

24. Aj z inšpekčného záznamu o vykonanej kontrole vyplýva, že táto bola vykonaná od 15.3.2017 od 8,35 hod. do 12,45 hod. Kontrolované boli ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, podmienky prevádzky vozidiel a o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Podnetom bol podnet súkromnej osoby 207/2017, ktorý uvádza nesprávnosť najazdených kilometrov ponúkaného motorového vozidla žalobcom. Uvádza sa tu zistený skutkový stav, ako aj aktualizované údaje žalobcom, zistené kontrolnými orgánmi. Z vysvetlivky predajcu W.. K. Y. vyplýva, že tento bol prítomný pri kontrole, porozumel a podal vysvetlivku, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tohto protokolu. Prílohou protokolu je kópia osvedčenia o technickom preukaze, servisná knižka, kópia kúpnej zmluvy z 24.2.2017 medzi predchádzajúcim vlastníkom a žalobcom a fotodokumentácia.

25. Z vysvetlenia k inšpekčnému záznamu podpísaného predajcom žalobcu W.. K. Y. za HOTCAR s.r.o. Košice prehlasuje čestne, že k stavu zisteného rozdielu stavu tachometrov a k odstráneniu nedostatkov k tomu došlo na základe omylu, nebolo cieľom zákazníka uviesť do omylu. V spise sa nachádzajú technické preukazy o motorových vozidlách ponúkaných žalobcom, konkrétne aj o motorovom vozidle, ktoré bolo kontrolované a u ktorého pochybenie bolo zistené. 15.3. bolo poskytnuté vysvetlenie iného totiž konateľa žalobcu, ktorý tiež čestne prehlásil, že toto konanie nebolo úmyselné, nemalo za úmysel porušovať práva zákazníka, ani porušovať pravidlá ochrany spotrebiteľa a došlo k dôsledku zlyhania jeho ľudského činiteľa zámenou čísel VIN u oboch motorových vozidiel, ponúkaných rovnako označených typov o zámene kilometrov. Z úradného záznamu zo dňa 17.3.2017, ktorý bol zaevidovaný u správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že 15.3. bola prostredníctvom elektronickej pošty doručená servisná knižka motorového vozidla, z ktorej vyplýva aj v dôsledku elektronickej komunikácie, že je stav tachometra odlišný.

26. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa veľmi podrobne s obsahom súdneho a administratívneho spisu a konštatuje, že žaloba nie je dôvodná. Preto správnu žalobu postupom podľa (ďalej len ) zamietol.

27. Predmetom prieskumu súdu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci uloženia pokuty za porušenie o ochrane spotrebiteľa, ku ktorému došlo na základe zistení kontrolnej činnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie žalovaný a znížil výšku uloženej pokuty správnym orgánom prvého stupňa z 3.000 Eur na 1.500 Eur.

28. Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že uloženie správnej pokuty v tomto prípade bolo v zmysle § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa povinnosťou správneho orgánu.

29. Žalovaný, ktorý zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa uložil pokutu v spodnej hranici sadzby možnej na uloženie tejto pokuty, pri moderovaní výšky pokuty vychádzal zo skutočností uvedených aj v jeho odvolaní, že pokuta 1.500 Eur v tejto situácii, keď bol údaj, ktorý charakterizoval správny orgán na základe kontrolných zistení ako pochybenie, ako nekalú praktiku, trval krátku dobu, ale mohol viesť k zavádzaniu spotrebiteľa s odkazom na § 4 ods.2 písm. c/ zákona, preto predávajúci, ktorým nepochybne bol kontrolovaný žalobca, porušil zákaz nepoužívať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

30. V posudzovanej veci bol riadne a dostatočne zistený skutkový stav. Bol preukázaný, pretože počet kilometrov uvádzaný predávajúcim žalobcom na portáloch webu aj v mieste kontroly v jeho prevádzke bol nižší ako skutočný stav tachometra predávaného motorového vozidla. Nekalá obchodná praktika podľa § 7 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa je zakázaná. Pri kontrole predávaných motorových vozidiel u konkrétneho motorového vozidla ponúkaného na predaj žalobcom označeného vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola tato pomenovaná nekalá obchodná praktika t.j. uvedenie nižšieho počtu kilometrov ponúkaného motorového vozidla.

Podľa § 7 ods.4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika. Podľa § 9 cit. zákona o takú praktiku ide, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to tak vo vzťahu k vecnej stránke, ako aj vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je výhodnosť, riziká, dostupnosť, zloženie, príslušenstvo, servis pri predaji, pozáručný servis, výrobný postup, dátum výroby, spôsob dodania, účel použitia, možnosť špecifikácie, zemepisný, obchodný pôvod, očakávané výsledky použitia, výsledky a podstatné ukazovatele skúšok a kontrol vykonaných na produkte k právu spotrebiteľa, vrátane práva na výmenu dodaného tovaru, vrátenie peňazí alebo k rizikám, ktorým môže byť spotrebiteľ vystavený.

31. Správny súd konštatuje na základe oboznámeného obsahu administratívneho spisu, že z protokolu vyplýva, že vozidlo bolo prijaté a ponúkané na predaj a až do opravy správnosti výšky najazdených kilometrov bol spotrebiteľ zavádzaný. Treba súhlasiť s tým, že správny orgán prvého stupňa správne uzavrel, že ide o obchodnú praktiku, ktorá je nekalá a schopná objektívne poškodiť spotrebiteľa pri jeho rozhodnutiach o dôležitých otázkach, týkajúcich sa rozhodovania o kúpe.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie obchodnou praktikou aj opomenutie konania. To znamená, že argumentácia žalobcu smerujúca k tomu, že nebol zistený skutkový stav, pretože sa nevzalo do úvahy ľudské zlyhanie, ktoré nemalo nič spoločné s vôľou a s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a teda nebola naplnená skutková podstata deliktu, podľa ktorého je konanie žalobcu zavinené.

32. Z obsahu správnej žaloby je možné zistiť, že žalobca v odvolaní, ale aj v správnej žalobe, označil rozhodnutia správnych orgánov za také, ktoré sú založené na nesprávnom zistení skutkového stavu, porušení procesných pravidiel upravených v zákone o správnom konaní. Rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa , .

33. Žalobca teda namietal žalobné dôvody podľa SSP, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a , keď namietal, že zistenia skutkového stavu orgánu verejnej správy neboli dostatočné na riadne posúdenie veci. V tejto súvislosti predovšetkým poukazoval predovšetkým na nedostatočné vyhodnotenie dokazovania, nevykonanie dokazovania a ústneho pojednávania vo veci výsluchom svedka, ktorého navrhol vypočuť.

34. Správny súd pokladá za správny postup žalovaného, ktorý vyhodnotil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné aj v otázke nenariadenia pojednávania a nevykonania dôkazu výsluchom svedka, pretože považoval v rámci svojej správnej úvahy za dostačujúce zistenia kontrolných orgánov o tom, že došlo k zavádzaniu spotrebiteľa spôsobom, aký je popísaný v rozhodnutiach, teda uvádzaním údajov o najazdenom počte kilometrov predávaného motorového vozidla. Správny súd nepochybuje o správnosti záveru, že ani prípadné nariadenie ústneho pojednávania vo veci by neprispelo k inému zisteniu skutkového stavu prejednávanej veci. Vychádzajúc z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku pri prejednávaní správneho deliktu orgán verejnej správy nie je povinný nariaďovať na prejednanie ústne pojednávanie. Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. februára 2014 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/l/2013 už konštatovali, že „z § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán preto nie je povinný nariaďovať ústne pojednávanie, limitovaný je však povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci /rovnako v rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR konštatoval: „ námietka ohľadom nevykonania ústneho pojednávania neobstojí, nakoľko z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku takáto povinnosť správneho orgánu nie je obligatórna ak žalobca nepredložil iné dôkazy, ktoré by bolo potrebné prejednať na ústnom pojednávaní, takže ústne pojednávanie by v danom prípade nebolo účelné a hospodárne“/. Aj súčasná judikatúra kasačného súdu pokračuje v tomto zmysle pri posudzovaní povinnosti orgánov verejnej správy nariaďovať vo veci prerokovania správnych deliktov ústne pojednávanie. Preto hoci žalobca priamo namietal porušenie povinnosti správnymi orgánmi dôsledne zisťovať skutkový stav veci pred rozhodnutím vo veci, žalovaný uvedenú povinnosť nemal, ak považoval povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci za splnenú a tiež za naplnenú požiadavku zaručenú žalobcovi podľa čl 46 ods. 1 na inú právnu ochranu.

35. S poukazom na hore uvádzané správny súd považoval teda žalobu za nedôvodnú, preto ju podľa § 190 zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol v konaní úspešný. Žalovaný vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania neuplatnil.

37. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov podľa 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. ( v spojení s ust. ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.