Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/122/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, v zastúpení: Mgr. Lenka Heřmánková, advokátka so sídlom Bratislava - Ružinov, Košická 5590/56, proti žalovanému: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Zámky, N. XXXX/XX, v zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, o zaplatenie 18379,80 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 18379,80 CZK, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 4364,21 CZK od 21.08.2003 do 14.09.2018, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1454,66 CZK od 17.09.2017 do 14.09.2018, 8,05 % úrok z omeškania p. a. zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 19,90 % p. a. zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.09.2018 domáhal zaplatenia sumy 18379,80 CZK, s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 4364,21 CZK od 21.08.2003 do 14.09.2018, so zmluvným úrokom vo výške 19,90 % p. a. zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 1454,66 CZK od 17.09.2017 do 14.09.2018 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % p. a. zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o úvere ku kreditnej karte č. 102553 zo dňa 21.08.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Podmienky pre kreditné karty (ďalej len „Podmienky“). Žalovanému bola k poskytnutému úveru vydaná kreditná karta, čo potvrdil podpisom potvrdenia o prevzatí/odovzdaní platobnej karty. Žalobca následne žalovanému vystavoval vždy nové kreditné karty po tom, kedy uplynul dátum platnosti karty, pričom posledná kreditná karta bola žalovanému vydaná dňa 19.09.2014. Na základe zmluvy žalobca poskytoval žalovanému peňažné prostriedky formou úveru ku kreditnej karte až do maximálneho úverového limitu vo výške 15000 CZK. Žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať v mesačných splátkach v minimálnej výške 5 % z vyčerpanej čiastky úveru vždy k 16. dňu v mesiaci s tým, že minimálna splátka činila 500 CZK. Pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,2 % p. a. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z účtu za obdobie od 02.02.2011

- 01.03.2011 novú úrokovú sadzbu 19,9 % p. a. s účinnosťou od 01.04.2011. Splatnosť úrokov pri čerpaní peňažných prostriedkov bola dohodnutá vždy k 16. dňu v mesiaci. Keď k tomuto dňu nedošlo k ich úhrade, stali sa úroky, z ktorých platením bol žalovaný v omeškaní, podľa článku 4.3 Podmienok dňom nasledujúcim po splatnosti súčasťou vyčerpanej istiny. Žalobca bol ďalej oprávnený podľa článku 4.4 Podmienok účtovať žalovanému poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov, tieto poplatky sa podľa uvedeného článku okamihom pripísania na účet stávali súčasťou vyčerpanej istiny. Žalovaný bol povinný podľa článku 5.5 Podmienok zaistiť k úhrade úrokov, úrokov z omeškania dostatok peňažných prostriedkov, z ktorých by mohli byť jeho záväzky uhradené. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď neuhradil riadne a včas splátky počnúc od 16.04.2017, a to ani napriek výzve, preto žalobca k 16.09.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa článku 9.1 písm. a) a ch) Podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 22.10.2017, čo potvrdil žalovaný svojim podpisom.

2. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 18379,80 CZK, zmluvného úroku vo výške 4364,21 CZK a úroku z omeškania vo výške 1454,66 CZK.

3. Žalovaný mohol čerpať úver počnúc dňom 21.08.2003, žalovaný prvýkrát vyčerpal dňa 30.09.2003 sumu 400 CZK, ďalej dňa 31.10.2003 sumu 2761,66 CZK, dňa 31.10.2003 sumu 121,42 CZK, dňa 29.12.2003 sumu 1315,37 CZK a ďalej sumy, ktoré žalobca uviedol v prílohe k žalobe. Žalovaný čerpania z roku 2003 uhradil, tieto nie sú predmetom podanej žalobe, naposledy mal úplne uhradené vyčerpané prostriedky k 17.01.2017, keď v tento deň uhradil sumu 14000 CZK a mal na účet kladný zostatok 214,12 CZK. Následne však žalovaný čerpal

- dňa 17.01.2017 čerpal sumu 15200 CZK (po tomto čerpaní bolo celkom prečerpané 14985,88 CZK)

- za túto transakciu mu bol dňa 17.01.2017 vyúčtovaný poplatok 150 CZK (pripísaný k istine, celkom prečerpané 15135,88 CZK)

- dňa 31.01.2017 mu bol vyúčtovaný poplatok za služby spojené s kreditnou kartou vo výške 20 CZK (pripísaný k istine, čerpané prostriedky 15155,88 CZK)

- dňa 14.02.2017 uhradil sumu 2000 CZK (celkom prečerpané 13 155,88 CZK)

- dňa 14.02.2017 čerpal sumu 1708 CZK (celkom prečerpané 14863,88 CZK)

- za túto transakciu mu bol dňa 14.02.2017 vyúčtovaný poplatok 150 CZK (pripojený k istine, celkom prečerpané 15013,88 CZK)

- dňa 17.02.2017 boli k istine pripísané kapitalizované úroky vo výške 283,16 CZK (celkom prečerpané 15297,04 CZK)

- dňa 28.02.2017 mu bol vyúčtovaný poplatok za služby spojené s kreditnou kartou vo výške 20 CZK (pripísaný k istine, čerpané prostriedky 15317,04 CZK)

- dňa 13.03.2017 uhradil sumu 1797,04 CZK (celkom prečerpané 13520 CZK)

- dňa 13.03.2017 čerpal sumu 1480 CZK (celkom prečerpané 15000 CZK

- za túto transakciu mu bol dňa 13.03.2017 vyúčtovaný poplatok 150 CZK (pripísaný k istine, celkom prečerpané 15150 CZK)

- dňa 17.03.2017 boli k istine pripísané kapitalizované úroky vo výške 258,05 CZK (celkom prečerpané 15408,05 CZK)

- dňa 31.03.2017 mu bol vyúčtovaný poplatok za služby spojené s kreditnou kartou vo výške 20 CZK (pripísaný k istine, čerpané prostriedky 15428,05 CZK)

- dňa 17.04.2017 boli k istine pripísané kapitalizované úroky vo výške 288,68 CZK (celkom prečerpané 15716,73 CZK)

- dňa 18.04.2017 uhradil sumu 1700 CZK (celkom prečerpané 14 016,73 CZK),

- dňa 20.04.2017 čerpal čiastku 410,85 CZK,

- dňa 26.04.2017 čerpal čiastku 85,06 CZK. Takto žalovaný celkovo vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 14512,64 CZK. Keďže však žalovaný po dátume poslednej úhrady, t. j. po 18.04.2017 neuhradil žiadne prostriedky, žalobca mu účtoval poplatok vo výške 20 CZK, a to dňa 30.04.2017, dňa 31.05.2017, dňa 30.06.2017 a dňa 31.07.2017. Žalovanému boli ďalej dňa 19.04.2017 a dňa 24.05.2017 vyúčtované poplatky za zaslané upomienky vo výške 300 CZK a následne mu bol účtovaný poplatok 4x po 500 CZK za nedodržanie zmluvných podmienok. Celková výška poplatkov činila sumu 2680 CZK. Žalovanému boli v súlade s článkom 4.1 Podmienok účtované zmluvné úroky, k 17.05.2017 vo výške 279,26 CZK (za obdobie od 17.04.2017 do 16.05.2017), k 17.06.2017 vo výške 286,82 CZK (za obdobie od 17.05.2017 do 16.06.2017), k 17.07.2017 vo výške 296,52 CZK (za obdobie od 17.06.2017 do 16.07.2017), k 17.08.2017 vo výške 324,56 CZK (za obdobie od 17.07.2017 do 16.08.2017). Celková výška kapitalizovaných úrokov, ktoré sa stali súčasťou istiny, po dátume poslednej úhrady, činí sumu 1187,16 CZK. Takto výška istiny činí sumu čerpaných prostriedkov 14512,64 CZK, kapitalizovaných úrokov 1187,16 CZK a poplatkov 2680 CZK k 16.09.2017, ku dňu zosplatnenia úveru činí sumu 18379,80 CZK.

4. Žalobca si uplatnil dlžné úroky vo výške 4364,21 CZK, ktorý úrok vyčíslil za obdobie od 17.08.2017 do 14.09.2018 zo sumy 18379,80 CZK vo výške 19,9 % p. a. okrem toho si žalobca uplatnil úrok z omeškania, a to zo sumy 1908,05 CZK od 16.04.2017 do 17.04.2017, ďalej zo sumy 208,05 CZK od 18.04.2017 do 15.05.2017, z čiastky 1680,81 CZK od 16.05.2017 do 15.06.2017, z čiastky 3792,71 CZK od 16.06.2017 do 15.07.2017, z čiastky 7011,43 CZK od 16.07.2017 do 15.08.2017, z čiastky 11046,67 CZK od 16.08.2017 do 15.09.2017 a z čiastky 18379,80 CZK od 16.09.2017 do 14.09.2018. Celková suma dlžných úrokov z omeškania bola teda ku dňu 14.09.2018 vo výške 1454,66 CZK.

5. Tunajší súd v konaní sp. zn. -38 vydal dňa 22.10.2018 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca v žalobe nepostupoval v zmysle / a / , teda žalobca vo svojej žalobe neupresnil v akej výške poskytol žalovanému úver, v akom rozsahu čerpal žalovaný úverový rámec, koľko zaplatil, akú úrokovú sadzbu si v zmluve dohodli. Namietal zaslanie oznámenia o zosplatnení úveru, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Podľa jeho názoru sa jedná o vec spotrebiteľskú, bola porušená zásada sudcovskej koncentrácie. V ďalšom svojom podaní zo dňa 23.01.2019 právny zástupca žalovaného opätovne namieta výšku aj dôvodnosť poskytnutého úveru, namieta, že žalobca až po podaní odporu zo strany žalovaného doplnil žalobu, čo pri spotrebiteľských veciach v zmysle je neprípustné. Žiadal, aby súd zmenu petitu žaloby nepripustil, na tejto svojej požiadavke trval až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Takisto vzniesol námietku premlčania uplatneného práva žalobcu spred doby troch rokov od podania žaloby. Podľa jeho tvrdenia rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, a to v zmysle / o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a v zmysle článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady ES č. 593/2008 (Rím I). Poukázal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nemôže byť znevýhodnený v porovnaní s iným spotrebiteľom, tak ako o tom rozhodol Okresný súd Nové Zámky v uznesením sp. zn. . V replike z 15.04.2019 právny zástupca žalovaného opätovne namietal, že vo vyjadrení žalobcu z 11.04.2019 sú nové skutkové tvrdenia, teda súd má rozhodnúť o zmene petitu žaloby a žalobu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 06.06.2019 právny zástupca žalovaného o podaniach žalobcu tvrdil, že sú enormným zmätkom a žalovaný mal v roku 2017 preplatok 1504,09 CZK. Už netrval na svojej námietke premlčania. Žalobca si uplatnil podľa neho sumu vyše 18000 CZK, ale nevie z akej sumy, z čoho si to žalobca uplatnil a všetky jeho podania sú totálne chaotické. Súd mal dvakrát rozhodnúť o zmene žaloby, či ju pripúšťa alebo nie a až potom rozhodnúť o žalobe, ktorú žalovaný považuje za nezrozumiteľnú.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou, Žádostou o ČSOB Kreditní kartu z 15.08.2003, Oznámením o poskytnutí úveřu k ČSOB Kreditní kartě z 21.08.2003, Potvrzením o převzetí/odevzdání platební karty, Oznámením o zesplatnění úvěru z 18.09.2017, poslední výzvou k zaplacení dluhu z 27.07.2017, Obchodními podmínky pro ČSOB Kreditní kartu, výpisom karty, predžalobnou upomienkou z 02.08.2018, výpisom z OR žalobcu, lustráciou v REGOB, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, uznesením o zrušení platobného rozkazu, doplnením žaloby, platobnou históriou, Sazebník ČSOB pro fyzické osoby - občany, replikou k vyjadreniu žalovaného z 11.12.2018, vyjadrením žalovaného z 23.01.2019, ako aj z 05.03.2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu spolu s obchodnými podmienkami pro ČSOB Kreditní kartu a podmínkami pro platební karty klientu ČSOB z 11.04.2019, replikou k vyjadreniu žalobcu zo strany právneho zástupcu žalovaného z 15.04.2019, ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu z 31.05.2019 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere ku kreditnej karte č. 102553 zo dňa 21.08.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Podmienky pre kreditné karty. Žalovanému bola k poskytnutému úveru vydaná kreditná karta, čo potvrdil podpisom potvrdenia o prevzatí/odovzdaní platobnej karty. Žalobca následne žalovanému vystavoval vždy nové kreditné karty po tom, kedy uplynul dátum platnosti karty, pričom posledná kreditná karta bola žalovanému vydaná dňa 19.09.2014. Na základe zmluvy žalobca poskytoval žalovanému peňažné prostriedky formou úveru ku kreditnej karte až do maximálneho úverového limitu vo výške 15000 CZK. Žalovaný sa zaviazal čerpaný úver splácať v mesačných splátkach v minimálnej výške 5 % z vyčerpanej čiastky úveru vždy k 16. dňu v mesiaci s tým, že minimálna splátka činila 500 CZK. Pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,2 % p. a. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z účtu za obdobie od 02.02.2011 - 01.03.2011 novú úrokovú sadzbu 19,9 % p. a. s účinnosťou od 01.04.2011. Splatnosť úrokov pri čerpaní peňažných prostriedkov bola dohodnutá vždy k 16. dňu v mesiaci. Keď k tomuto dňu nedošlo k ich úhrade, stali sa úroky, z ktorých platením bol žalovaný v omeškaní, podľa článku 4.3 Podmienok dňom nasledujúcim po splatnosti súčasťou vyčerpanej istiny. Žalobca bol ďalej oprávnený podľa článku 4.4 Podmienok účtovať žalovanému poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov, tieto poplatky sa podľa uvedeného článku okamihom pripísania na účet stávali súčasťou vyčerpanej istiny. Žalovaný bol povinný podľa článku 5.5 Podmienok zaistiť k úhrade úrokov, úrokov z omeškania dostatok peňažných prostriedkov, z ktorých by mohli byť jeho záväzky uhradené. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď neuhradil riadne a včas splátky počnúc od 16.04.2017, a to ani napriek výzve, preto žalobca k 16.09.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa článku 9.1 písm. a) a ch) Podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 22.10.2017, čo potvrdil žalovaný svojim podpisom. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 18379,80 CZK, zmluvného úroku vo výške 4364,21 CZK a úroku z omeškania vo výške 1454,66 CZK.

8. V žalobe z 24.09.2018 bol špecifikovaný nárok žalobcu tak, ako to bolo uvedené vyššie. Žalobca následne dvoma podaniami doplnil opis rozhodujúcich skutočností, pričom v pôvodnej žalobe žalobca len odkázal na označené dôkazy, ktoré k žalobe pripojil, a to hlavne na zmluvu o úvere, obchodné podmienky a výpis z účtu žalovaného, kde boli konkrétne rozpísané jednotlivé čerpania, ako aj platby zo strany žalovaného, a to počnúc od 16.10.2009 do 16.04.2017. Žalobca síce doplnil opis rozhodujúcich skutočností na výzvu súdu, avšak ani po takomto doplnení žaloby nedošlo k takej zmene žaloby, ktorou by si žalobca uplatňoval menší alebo väčší nárok, než ktorý bol uvedený v žalobe. z tohto dôvodu súd nerozhodoval o zmene žaloby, pretože v zmysle / a / zmenou žaloby je len návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, resp. i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade však nedošlo k zmene žaloby, len k doplneniu skutočností uvedených už v pôvodnom znení žaloby, čo súd nepovažoval za zmenu petitu žaloby. Navyše zmenu petitu žaloby navrhoval právny zástupca žalovaného a nie žalobca, ktorý žalobou disponuje, z toho dôvodu súd o zmene petitu žaloby nerozhodoval, pretože k zmene žaloby nedošlo a žalobca o zmenu petitu žaloby nepožiadal.

9. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v podaní zo dňa 23.01.2019 a ktorú na pojednávaní dňa 06.06.2019 vzal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu späť, súd posúdil nárok žalobcu na uplatnenú sumu a dospel k tomu záveru, že žalobca si uplatňuje nárok z roku 2017, a to konkrétne za obdobie od 17.01.2017 do 18.04.2017, žaloba bola podaná dňa 24.09.2018, teda žalobca svoju žalobu podal vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá mu začala plynúť najskôr od 18.01.2017, preto súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú.

10. Žalobca v žalobe uviedol, že daný právny vzťah založený zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky a že žalobca žalobu podal na vecne a miestne príslušný súd v zmysle Nariadenia Rady ES č. 593/2008, podľa čl. 4.1 písm. b) ak nedošlo k voľbe práva pre zmluvu, sa zmluva o poskytovaní služieb spravuje právom krajiny, v ktorej má poskytovateľ služby obvyklý pobyt. V tomto prípade súd zistil, že žalobca má sídlo v Českej republike, zmluva bola uzavretá v súlade s § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov.

11. Súd dokazovaním zistil, že zmluva o úvere bola uzavretá na území Českej republiky medzi veriteľom, ktorý má sídlo na území Českej republiky a konal v rámci svojho predmetu činnosti a žalovaným v pozícii dlžníka, ktorý je fyzickou osobou (spotrebiteľom). Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou.

12. Pri aplikácii rozhodného práva súd vychádzal z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému v Ríme na podpis dňa 19. júna 1980 (ďalej Rímsky dohovor), ku ktorému Slovenská republika i Česká republika pristúpili v roku 2005.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru „zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy; voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu; účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“

14. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že zmluva o úvere zo dňa 21.08.2003 bola uzavretá medzi žalobcom - Československá obchodní banka a.s. a žalovaným, štátnym občanom Slovenskej republiky, ktorý pracoval a žil v Českej republike od roku 2003. Zo zmluvy o úvere mal súd preukázané, že účastníci zmluvy (t. j. strany sporu) si zvolili právny poriadok, ktorým sa spravovala celá zmluva, zvolili si české právo, ktoré sa aplikovalo aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Rímskeho dohovoru - keďže zmluvou o úvere boli žalovanému (spotrebiteľovi) poskytnuté finančné prostriedky na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť ich podnikania alebo povolania. Z čl. 5 ods. 2 Rímskeho dohovoru vyplývajú podmienky za akých sa bez ohľadu na ustanovenie článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu, resp. zamestnania. Keďže štátom zamestnania žalovaného v dobe uzavretia zmluvy o úvere bola Česká republika, uskutočnenou voľbou českého práva žalovaný - spotrebiteľ nebol zbavený ochrany v zmysle citovaného článku.

15. Žalovaný sa bránil tým, aby zmluva o úvere bola posudzovaná podľa právneho poriadku slovenského práva v kontexte s o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej „“) podľa ktorého: „Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom“.

16. Súd skonštatoval, že Rímsky dohovor je právne záväzným aktom sekundárneho práva Európskej Únie, ktorý má v zmysle prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. A preto súd pri rozhodovaní aplikoval Rímsky dohovor a tak dospel k záveru, že voľba rozhodného práva v zmluve o úvere bola uskutočnená v súlade s čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru a pri právnom posúdení tohto sporu súd aplikoval České právo.

17. Podľa § 261 zák. č. 513/1991 Sb., tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti. (2) Touto částí zákona se řídí rovněž závazkové vztahy mezi státem nebo samosprávnou územní jednotkou a podnikateli při jejich podnikatelské činnosti, jestliže se týkají zabezpečování veřejných potřeb. K tomuto účelu se za stát považují i státní organizace, jež nejsou podnikateli, při uzavírání smluv, z jejichž obsahu vyplývá, že jejich obsahem je uspokojování veřejných potřeb. (3) Touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy

a) mezi zakladateli obchodních společností, mezi společníkem a obchodní společností, jakož i mezi společníky navzájem, pokud jde o vztahy týkající se účasti na společnosti, jakož i vztahy ze smluv, jimiž se převádí podíl společníka,

b) mezi zakladateli družstva a mezi členem a družstvem, jakož i mezi členy družstva navzájem, pokud vyplývají z členského vztahu v družstvu, jakož i ze smluv o převodu členských práv a povinností,

c) z úplatných smluv týkajících se cenných papírů a jejich zprostředkování (§ 642),

d) ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716),

e) z bankovní záruky (§ 313), z cestovního šeku (§ 720) a slibu odškodnění (§ 725),

f) mezi společností nebo družstvem a osobou, která je statutárním orgánem nebo jiným orgánem nebo jeho členem,

g) mezi zakladateli a správcem vkladu,

h) z finančního zajištění19). (4) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění plnění závazků v závazkových vztazích, jež se řídí touto částí zákona podle předchozích odstavců a zástavní právo k cenným papírům v rozsahu stanoveném zvláštním zákonem.(5) Při použití této části zákona podle odstavců 1 a 2 je rozhodující povaha účastníků při vzniku závazkového vztahu.(6) Smlouvy mezi osobami uvedenými v odstavcích 1 a 2, které nejsou upraveny v hlavě II této části zákona a jsou upraveny jako smluvní typ v občanském zákoníku, se řídí příslušnými ustanoveními o tomto smluvním typu v občanském zákoníku a obchodním zákoníkem. Směnná smlouva související s podnikáním stran se však řídí tímto zákonem a použijí se na ni přiměřeně ustanovení tohoto zákona o kupní smlouvě; při plnění závazku dodat zboží má každá ze stran postavení prodávajícího a při převzetí zboží postavení kupujícího.(7) Pojistná smlouva se řídí občanským zákoníkem a zvláštními zákony.

18. Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Sb., strany si mohou dohodnout, že jejich závazkový vztah, který nespadá pod vztahy uvedené v § 261, se řídí tímto zákonem. Jestliže taková dohoda směřuje ke zhoršení právního postavení účastníka smlouvy, který není podnikatelem, je neplatná. (2) Dohoda podle odstavce 1 vyžaduje písemnou formu.(3) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění závazků ze smluv, pro něž si strany zvolily použití tohoto zákona podle odstavce 1, jestliže osoba poskytující zajištění s tím projeví souhlas nebo v době vzniku zajištění ví, že zajišťovaný závazek se řídí touto částí zákona.(4) Ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

19. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb., smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

20. Podľa § 1 ods. 1/ zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, tento zákon stanoví některé podmínky smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, v souladu s právem Evropských společenství.

21. Podľa § 2 zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, pro účely tohoto zákona se rozumí

a) spotřebitelským úvěrem poskytnutí peněžních prostředků nebo odložená platba, například ve formě úvěru, půjčky nebo koupě najaté věci, za které je spotřebitel povinen platit. Spotřebitelským úvěrem není 1. platba, kterou spotřebitel platí za nesplnění závazku vyplývajícího ze smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, 2. platba, kterou spotřebitel platí mimo kupní cenu, aniž byl na koupi poskytnut spotřebitelský úvěr, 3. platba za převod peněžních prostředků a platba za vedení účtu, který je určen ke splácení spotřebitelského úvěru; to neplatí pro případ, kdy tato platba je nepřiměřeně vysoká a kdy spotřebitel nemá možnost volby ůsobu placení; do celkové výše spotřebitelského úvěru se však započítává cena za přijetí platby, 4. platba související s účastí na dohodách, které se přímo neváží na smlouvu, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, a to i tehdy, když tyto dohody mají vliv na podmínky spotřebitelského úvěru, 5. platba za pojištění nebo záruku, pokud se nejedná o pojištění nebo záruku, která má věřiteli zajistit splacení spotřebitelského úvěru v případě smrti spotřebitele, jeho invalidity, pracovní neschopnosti nebo nezaměstnanosti, a to maximálně ve stejné výši, jako je celková výše spotřebitelského úvěru, včetně úroku a jiných plateb spojených s poskytnutím spotřebitelského úvěru,

b) spotřebitelem fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti a v jejíž prospěch je spotřebitelský úvěr sjednáván,

c) věřitelem fyzická nebo právnická osoba poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo sdružení takovýchto osob,

d) roční procentní sazbou nákladů na spotřebitelský úvěr procentní podíl z dlužné částky, který je spotřebitel povinen zaplatit věřiteli za období 1 roku.

22. Podľa / zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také

a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr ůsobem uvedeným v příloze tohoto zákona,

b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele,

c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení,

d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden ůsob jejich výpočtu,

e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr,

f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru,

g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (),

h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah,

i) ůsob placení.

23. Podľa § 6 zák. č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, nesplňuje-li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou; ujednání o jiných platbách na spotřebitelský úvěr se stávají neplatnými, to vše s účinností ode dne, kdy spotřebitel tuto skutečnost uplatní u věřitele.

24. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 15000 CZK, ktorý žalovaný čerpal postupne. Žalobca predložil súdu vyčíslenie istiny, ktorú žalovaný celkovo vyčerpal, a to vo výške 14512,64 CZK. Takisto v zmysle článku 4.3 Podmienok úroky, z ktorých platením bol žalovaný v omeškaní sa dňom nasledujúcim po splatnosti stali súčasťou vyčerpanej istiny. Takto žalovaný pri úrokovej sadzbe 19,9 % p. a. čerpal prostriedky v roku 2017, pričom bol v omeškaní s ich plnením, preto žalobca pripísal žalovanému na ťarchu úroky v celkovej výške 1187,16 CZK. Medzi stranami sporu boli dojednané poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov, a to poplatky za upomienky podľa článku 4.4 Podmienok, výška týchto poplatkov činila sumu 2680 CZK a takisto sa poplatky pripísali k vyčerpanej istine. Výška istiny takto celkovo činila sumu 18379,80 CZK. Pri podpise zmluvy bola táto skutočnosť žalovanému ozrejmená, žalovaný nemal výhrady voči týmto úverovým podmienkam, riadne sa oboznámil s obchodnými podmienkami ako aj s podmienkami pre platobné karty, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom pri podaní žiadosti o ČSOB kreditní kartu dňa 15.08.2003. Žalovaný nenamietal ani v období platnosti úverovej zmluvy tieto skutočnosti. Začal ich namietať až po vydaní platobného rozkazu, keď tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že žalobca nebol oprávnený od žalovaného žiadať jednorazové splatenie dlhu. Žalovaný potvrdil, že prevzal oznámenie o zosplatnení úveru, bol si vedomý skutočnosti, že banka mu zablokovala kartu, ale myslel si, že sa jedná o omyl. Žalovaný však tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, len úvahami, ktoré nemali právny základ. Aj keď sa jednalo o spotrebiteľský spor, žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, teda súd na predmetné konanie nepoužil ustanovenie , pretože žalovaný tým, že bol v konaní riadne zastúpený advokátom, stratil postavenie slabšej strany. Tvrdenia žalovaného o tom, že v zmluve nebolo dohodnuté jednorazové splatenie dlhu, neboli preukázané žiadnymi dôkazmi zo strany žalovaného, v podstate žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal niektoré zo svojich tvrdení.

25. Žalovaný riadne neplatil, porušil platobnú disciplínu tak, ako bola dohodnutá v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach. Žalobca v spore preukázal oprávnenosť nároku (zmluva o úvere má zákonné náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 321/2001 Sb.), pričom obranu žalovaného pri rozhodovaní nevzal do úvahy z dôvodov uvedených vyššie. Žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi istinu vo výške 18379,80 CZK, ktorú je povinný žalobcovi zaplatiť. Súd priznal žalobcovi aj zmluvný úrok vo výške 4364,21 CZK, ktorý bol vyčíslený zo sumy 18379,80 CZK od 17.08.2017 do 14.09.2018, a to z toho dôvodu, že sa jednalo o úrok z poskytnutých prostriedkov do doby zosplatnenia, ktorý bol žalobcom riadne vyčíslený a vyplýva z výpisu z účtu, keďže tento úrok bol dojednaný medzi stranami podľa článku 4.3 Podmienok.

26. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 1454,66 CZK, ktorý úrok z omeškania vyčíslil v súlade s článkom 4.2 Podmienok, a z ktorých vyplýva, že tieto úroky boli žalovanému vyčíslené z dlžných splátok od 16.04.2017 do 14.09.2018, žalovaný preukázateľne neuhradil splátky splatné v lehote splatnosti, preto mu bol účtovaný úrok z omeškania, pričom ich výšku žalobca riadne konkretizoval a žalovaný nevzniesol žiadny argument, prečo by ho nemala zaväzovať povinnosť zaplatiť dlžný úrok z omeškania.

27. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorý bol žalovaný povinný z istiny zaplatiť vo výške určenej nariadením vlády č. 142/1994 Sb. v platnom znení, t.j. vo výške REPO sadzby ČNB zvýšenej o 8 bodov p. a., t. j. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia, pretože žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s plnení peňažného dlhu.

28. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19,90 % p. a. zo sumy 18379,80 CZK od 15.09.2018 do zaplatenia zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca si uplatnil tieto úroky z úveru po zosplatnení úveru, t. j. po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti. Súd bol toho názoru, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii, tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku a predstavuje takýto úrok kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca veriteľ nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili ak by spotrebiteľ takéto právo držby finančných prostriedkov mal, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy. Aplikačná prax súdov sa už zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, NSSR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, toto rozhodnutie NSSR bolo potvrdené aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2012. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

29. Podľa / , výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene . V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi uplatnený nárok od žalovaného v CZK.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa / tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle / a / .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.