Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_11Co-107-2019.pdf
PDF · 130.4 KB
Case nature
Subarea
11Co/107/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. S., U. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO 00 151 653 a 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO 36 233 935, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaného 1/ aj žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. februára 2019, č.k. 12Csp/16/2019-47, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a v časti uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej r u š í .
II. Žalovaní v 1. a. 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/, aby sa zdržali výkonu záložného práva a zdržali sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, vedených na LV č. XXX v kat. úz. W. S. ako parcely registra „C" zastavané plochy a nádvoria č. 653/13 vo výmere 521 m2 a č. 653/122 vo výmere 52 m2 a rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parc. č. 653/13. Súčasne súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu proti žalovanému 1/ vo veci samej o neplatnosť úverovej zmluvy a neplatnosť záložnej zmluvy.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ďalej ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 13 ods. 4, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, vecne súd dôvodil, že žalobkyňa sa podaním zo dňa 07.02.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že sa mieni v spore vo veci samej domáhať neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ uzavrela dňa 04.06.2015 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 21.000 eur a zároveň bola donútená uzavrieť s veriteľom záložnú zmluvu. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala, celkom zaplatila na úvere 3.707,37 eur. Žalovaný 1/ jej listom zo dňa 12.04.2018 oznámil zosplatnenie úveru so zostatkom 21.153,78 eur, navrhovateľka však s vyčísleným zostatkom nesúhlasí, pričom v zmluve nebolo dojednané mimoriadne zosplatnenie. Poukázala na to, že úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Uviedla tiež, že prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo vykonané v novembri 2018, dražba bola neúspešná a z webovej stránky žalovaného 2/ sa dozvedela o konaní opakovanej dražby. Žalobkyňa má dôvodné obavy, že do rozhodnutia súdu o veci samej bude nehnuteľnosť predaná a žalovaný 1/ bude postupovať voči nej a jej rodinným príslušníkom nezákonne. Nemá inú zákonnú ochranu, len žiadať súd o dočasnú úpravu pomerov strán sporu a následne mieni podať žalobu o neplatnosť úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a úkonov smerujúcich k dobrovoľnej dražbe. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe listinné dôkazy a to zmluvu o splátkovom úvere č. 5072986430 zo dňa 04.06.2015, ktorou jej žalovaný 1/ poskytol úver na bývanie - rekonštrukciu domu vo výške 21.000 eur s dodatkom zo dňa 12.04.2016 o prechodnom znížení splátky; zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.06.2015, ktorou žalobkyňa zabezpečila návratnosť úveru a založila jej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. W. S.; notársku zápisnicu zo dňa 12.11.2018 o priebehu dobrovoľnej dražby; oznámenie žalovaného 2/ o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 23.01.2019, podľa ktorého sa má dražba uskutočniť dňa 22.02.2019 v Trnave; oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 12.04.2018; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W. S., ktorým osvedčila vlastnmíctvo dotknutých nehnuteľností v podiele 1/1 s uvedenou ťarchou - záložným právom v prospech žalovaného 1/. Súd prvej inštancie mal z uvedeného osvedčené, že predmetom záložného práva a predmetom dražby je obydlie žalobkyne a jej manžela, pričom žalobkyňa v súčasnosti obdržala oznámenie o konaní opakovanej dražby. Každý zásah do obydlia znemožňujúci ho riadne užívať, je pritom spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života. Spôsob výkonu záložného práva musí byť vykonávaný tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom výška vymáhanej povinnosti žalobkyne je v danom prípade v zmysle jej tvrdení sporná. Naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia žalobkyňa preukázala vlastníckym právom k sporným nehnuteľnostiam, ktoré trvale obýva. Súd bol toho názoru, že v danom prípade a za daných okolností, keď nie je možné vylúčiť, že žaloba žalobkyne vo veci samej bude úspešná, čím súd v spore uzavrie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je preto zákonom podložené, dôvodné a vyvážené dočasne neodkladným opatrením obmedziť výkon záložného práva žalovaného 1/ a žalovaným 2/. Takýto zásah do práv žalovaného 1/ vzhľadom na okolnosti daného prípadu sleduje legitímny cieľ, dbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody a je nevyhnutným v demokratickej spoločnosti a súčasne primeraný sledovanému legitímnemu cieľu ochrany práv žalobkyne.
3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní.
4. Žalovaný 1/ zdôvodnil odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) h) CSP, osobitne zdôraznil, že mu nebolo umožnené sa k návrhu vyjadriť a navyše mu neboli doručené všetky označené prílohy podania, takže nevie, ktoré listiny predložené boli a ktoré nie a táto skutočnosť zásadným spôsobom narúša zdanie nestrannosti súdu, ktorý namiesto toho, aby šikanózne a neúplné podanie odmietol, postupoval v prospech jednej zo strán, čo predstavuje zásah do základných práv odvolateľa. Súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal mu možnosť konať pred súdom, súd rozhodoval aj keď na to neboli splnené procesné podmienky a nebol správne obsadený. Súd tiež konanie zaťažil inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci okrem iného nie je zrejmé, ako v súlade so zásadou rovnosti účastníkov ustálil skutkový stav, keď podstatné skutkové tvrdenia neboli v úplnosti ani len tvrdené, kľúčové prostriedky osvedčenia napr. vo forme listín neboli vôbec navrhnuté a neboli vôbec predložené a zároveň súd konal o nespôsobilom návrhu, ktorý mal byť odmietnutý, ďalej súd na základe vykonaných dôkazov (resp. prostriedkov osvedčenia) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a napokon postupom a napadnutým rozhodnutím súdu došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čím súd zasiahol do práva na spravodlivý proces, keď úplne absentuje relevantné odôvodnenie, rozhodnutie je v priamom rozpore s judikatúrou NS SR a ide o rozhodnutie arbitrárne. Poukázal na to, že navrhovateľka čakala do 07.02.2019 a až 15 dní pred konaním opakovanej dobrovoľnej dražby ( t.j. skutočnosti vôbec nie náhodilej, nepredvídateľnej) žiada súd k urýchlenému konaniu a to navyše neúplným návrhom, ktorému súd ešte aj vyhovel, porušujúc práva druhej strany. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. W. S. vyplýva iné označenie vlastníčky nehnuteľností než sa označila v návrhu navrhovateľka, tvrdenie, že žalobca úver splácal riadne a včas až do konca roka 2018 je zjavne účelové a nepravdivé, ak má byť opakovaná dražba vo februári 2019 je vylúčené, aby mohol byť úver splácaný do konca roka 2018, včasné a riadne plnenie dlhu nie je ničím osvedčené. Žalobca bol totiž dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností a bol opakovane upomínaný, a ak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 12.04.2018, toto predpokladá omeškanie dlhšie ako tri mesiace, čiže dlžník vedome uvádza nepravdivé skutočnosti. Odvolateľ tiež poukazuje na to, že výkon záložného práva vôbec nie je závislý od skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, keď jedine právne relevantnou skutočnosťou je, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas. Žalobca podal návrh s tvrdením, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný, ale neuvádza pre aké dôvody. Vo vzťahu k tvrdenému predmetu konania vo veci samej - údajnej neplatnosti nejakej úverovej zmluvy, nejakej záložnej zmluvy a nejakých právnych úkonov, nie je uvedené vôbec nič, čo vylučuje možnosť akokoľvek skúmať nárok, tento osvedčiť a možnosť zákonne nariadiť neodkladné opatrenie, zrejme ide o podanie prevzaté z úplne inej veci s jediným cieľom bezdôvodne sa vyhnúť plneniu svojich povinností zo strany navrhovateľa. Napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu, súd vyhovel takémuto návrhu, v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené, nepreukázané, a zároveň rozhodol spôsobom, ktorý navrhovateľ vôbec nenavrhoval. Súd v zmysle platnej judikatúry nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu, ako to urobil v tomto prípade súd. Konanie bolo tiež zaťažené vadou zmätočnosti, majúcou za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie je materiálne nevykonateľné a súd rozhodol ultra petitum, hoci bol viazaný žalobným návrhom. Žalobca vôbec neuviedol, zdržania ktorého záložného práva sa domáha, záložné právo musí byť identifikované V - číslom a jeho predmetom, označením zálohu, ktorý musí byť dostatočne určitý, čo uvedený návrh neobsahuje. Domáhal sa rozhodnutia s časovým obmedzením do rozhodnutia a skončenia vo veci samej, avšak vec sama nie je žiadnym určitým spôsobom identifikovaná. Pokiaľ sa žalobca domáhal zdržania „úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby" takáto formulácie je neurčitá, nevyplýva z nej, o ktoré konkrétne úkony ide, nie je zrejmé, k akej dobrovoľnej dražbe, keďže táto tiež nie je nijako identifikovaná. Takýto návrh je teda neurčitý a materiálne nevykonateľný. Navrhovateľ nenavrhoval uloženie povinnosti navždy ale s časovým obmedzením do rozhodnutia a skončenia vo veci samej, čo súd nerešpektoval. Okrem toho výrok I. je nedeliteľný a súd uložil povinnosť dvom subjektom jedným výrokom, hoci žalovaný 1/ nie je dražobníkom a nevykonáva žiadne úkony smerujúce k vykonaniu dobrovoľnej dražby, preto je nevyhnutné zrušiť uvedené rozhodnutie ako celok. Nesprávny je aj výrok, ktorým súd uložil povinnosť žalobcovi podať v lehote 30 dní žalobu tam označenú, pričom označenie je neurčité i vecne protiprávne a tak materiálne nevykonateľné. Žaloba o určenie, že zmluva je neplatná, nepredstavuje žalobu procesne prípustnú, keďže v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver (ide o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti ktorý je vyňatý z definície spotrebiteľského úveru). Neprípustná je aj žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, pretože takýmto rozhodnutím sa nemôže vyriešiť celý obsah sporného právneho vzťahu, tpreto na takomto určení nemôže byť naliehavý právny záujem. Uloženie povinnosti s nedovoleným obsahom, s obsahom v rozpore so zákonom je rozhodnutím, ktoré je nevykonateľné. Súd svojím rozhodnutím porušil aj princíp rovnosti zbraní, pretože v danom prípade navrhovateľ nielenže neosvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ale ich ani netvrdil a jeho návrh bol návrhom neúplným a nespôsobilým. Súd nemôže poskytnúť ochranu zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. V tomto prípade okrem iného navrhovateľ neuvádza jediný relevantný individualizovaný a posúditeľný dôvod neplatnosti zmlúv/úkonov, keď v celom podaní nie je uvedená ani tvrdená žiadna skutočnosť o tom, z akého dôvodu by úverová zmluva alebo záložná zmluva mala byť neplatná. Ďalej uviedol, že výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe, nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok konania v súlade so zákonom. Samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby nezasahuje do faktického stavu, napr. údajného užívania obydlia. Ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, pričom ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, a ak úspešný nebude a napriek tomu vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne po právoplatnom skončení môže dôjsť k reálnemu vyprataniu nehnuteľnosti. Žiadna právna úprava pritom neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi zmluvy na bývanie. Odvolateľ poukazuje na to, že na rozdiel od nútenej (exekučnej) dražby, ide v prípade dobrovoľnej dražby o odlišný inštitút, keď dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho súhlasu vlastníka na budúce speňaženie svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. Žiadna právna norma nezakotvuje nárok na obydlie ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia, čo sú absolútne rozdielne pojmy. Napokon odvolateľ namietol miestnu príslušnosť, majúc za to, že v danom prípade je predmetom konania uloženie určitej povinnosti žalovanému a nejedná sa o konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva. Nedostatok podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Vychádzajúc z uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh zamietol, prípadne aby podanie navrhovateľa odmietol a priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaný 2/ rovnako považoval napadnuté uznesenie súdu v celom rozsahu za vecne nesprávne a nezákonné, majúc za to, že žalobca hodnoverne neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými. Súd otázku osvedčenia takejto potreby nesprávne právne vyhodnotil a neprimeraným spôsobom postavil požiadavku rýchlosti nad požiadavku úplnosti hodnoverných skutkových tvrdení, čím zároveň zasiahol do práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces. Nevyhnutnou procesnou podmienkou v zmysle § 326 ods. 1 CSP je aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy vzťahov a uvedenie takých skutočností, ktoré hodnoverne preukazujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tieto náležitosti v predmetnom návrhu absentujú. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Žalobkyňa sa k podaným odvolaniam nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.
8. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava na prejednanie veci, keď dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že na konanie je miestne príslušným Okresný súd Bratislava III ako všeobecný súd žalovaného 1/, pretože predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je splnenie určitej povinnosti (povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva) a nejedná sa o konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva (§ 20 písm. a) CSP).
15. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci a v predmetnej veci ide o spor týkajúci sa záložného práva k nehnuteľnosti. Z ustanovenia § 20 písm. a) CSP vyplýva, že pokiaľ je predmetom konania uloženie povinnosti zdržať sa výkonu resp. upustiť od výkonu záložného práva (čo je predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia) k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode Okresného súdu Dunajská Streda, je na konanie vo veci samej i na konanie o neodkladnom opatrení podľa § 20 písm.
a) CSP príslušný Okresný súd Dunajská Streda, keď miestne príslušným na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd, ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej. Námietka miestnej nepríslušnosti tak bola nedôvodnou a odvolací súd na ňu neprihliadal (§ 42 CSP). Na základe uvedeného bola nedôvodnou aj odvolacia námietka týkajúca sa zákonného sudcu, keďže ním v predmetnej veci zjavne bol sudca vecne a miestne príslušného súdu určený na prejednanie veci v súlade s pravidlami stanovenými zákonným rozvrhom práce Okresného súdu Dunajská Streda.
16. Ďalej odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody preskúmaval či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň sa odvolací súd zaoberal aj námietkou odvolateľa ohľadom nedostatku náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne (§ 127 CSP) a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení § 132 a § 326 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Je preto potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností je zo strany žalobcu daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ani chýbajúce označenie dôkazov a listín, ktoré má žalobca pripojiť. Následkom uvedenej absencie je preto zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však jeho odmietnutie).
18. Ak by odvolací súd v danej veci akceptoval námietku ohľadom nedostatku náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takýmto prísne formalistickým postupom by fakticky pripustil stav odmietnutia spravodlivosti a konal by v rozpore so základnými princípmi CSP (por. čl. 2, čl. 3, čl. 6 ods. 2, čl. 11). Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených dôkazov ( výpis z LV č. XXX pre kat. úz. W. S. okres Dunajská Streda, Zmluva o splátkovom úvere číslo 5072986430 zo dňa 04.06.2015, dodatok z zmluve o úvere zo dňa 12.04.2016, Záložná zmluva zo dňa 04.06.2015 zriadená na zabezpečenie pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy č. 5072986430, návrh na vklad záložného práva zo dňa 04.06.2015, rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností číslo vkladu V 3539/2015, potvrdenie Obecného úradu v W. S. o trvalom pobyte žalobkyne I. D., rod. B. a M. D. na adrese W. S., U. XXX/ XX, oznámenie banky zo dňa 12.04.2018 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 12.11.2018 o výsledku dobrovoľnej dražby, Notárska zápisnica č. N 1036/2018, NCRnz 39901/2018, NCRls 40552/2018 o priebehu prvej dražby, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe) je nepochybne zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh má základné náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP. Názor na prílišný formalizmus opakovane vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. aj vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017, v ktorom o.i. uvádza, že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd predmetnú námietku žalovaného 1/ vyhodnotil ako nedôvodnú.
19. Žiada sa ale uviesť, že nie celkom presná formulácia petitu v časti označenia stavieb bola nepochybne formálnym nedostatkom návrhu, ktorý však v zásade nevylučoval vecné prejednanie návrhu. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom vyžaduje i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa strany domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná, pričom petit návrhu sa nemusí doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia a to ani vtedy, keď sa žalobe v plnej miere vyhovuje ( por. I. ÚS 122/2012). V danej veci zrejme išlo o prípad, kedy prvoinštančný súd mienil odlišnou formuláciou petitu odstrániť jeho formálne nedostatky v návrhu, avšak pochybil, pretože súdom zvolená fomulácia výroku vykazuje zjavné známky neurčitosti, ktoré by bez opravy bránili prípadnej vykonateľnosti rozhodnutia. Uvedené pochybenie súdu je však irelevantné vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu a bolo namieste návrh v celosti zamietnuť.
20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
21. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.
22. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že táto ako dlžník uzatvorila dňa 04.06.2015 so žalovanou 1/ ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere číslo 5072986430, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver 21.000 eur ( reálne 20.701 eur, keďže zaplatila poplatok za spracovanie úveru 299 eur) na rekonštrukciu domu. Žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 160,18 eur, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.10.2028 ( ktorý termín vyplýva zo zmluvy, hoci žalobkyňa nesprávne v návrhu uviedla 20.10.2018). Záväzok dlžníka bol zabezpečený záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pričom zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, nachádzajúce sa v katastrálnom území W. S., okres Dunajská Streda, zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, v ktorých má žalobkyňa a jej manžel trvalé bydlisko.
23. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne vzniklo podľa § 151e ods. 2 O.z. zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené predložením rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností číslo vkladu V 3539/2015 a informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. W. S.. Listom zo dňa 12.04.2018 oznámila banka - žalovaná 1/ že vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu 12.04.2018 z dôvodu porušenia povinnosti v zmysle bodu 8.1. písm. a) obchodných podmienok, a zároveň banka vyčíslila dlh žalobkyne k uvedenému dňu na sumu 21.153,78 eur, ktorú sumu ju vyzvala uhradiť do 15 dní. Dňa 12.11.2018 prebehlo prvé kolo dobrovoľnej dražby vykonanej žalovaným 2/ ako dražobníkom na návrh žalovaného 1/ ( v ktorom hodnota dražených nehnuteľností bola ocenená znalcom na 37.700 eur, čo bola aj výška najnižšieho podania), dražba však bola neúspešná, keďže sa nedostavil žiadny účastník, o priebehu bola spísaná notárska zápisnica č. N 1036/2018, NCRnz 39901/2018, NCRls 40552/2018. Dňa 23.01.2019 zaslal dražobník žalobkyni oznámenie o opakovanej dražbe, z ktorého vyplýva, že druhé kolo dobrovoľnej dražby sa bude konať 22.02.2019 a najnižšie podanie je stanovené na 33.930 eur.
24. V zmysle § 151j ods. 1 O.z., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (podľa poznámky 3e - zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (podľa poznámky 3f - napr. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. PL.ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
26. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá O.z.
27. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcu je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.
28. Žalobkyňa neuviedla vo svojom návrhu žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy ako právnych vzťahov, pričom len uviedla, že „daná úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok : poplatky - nerovnováha v právach a povinnostiach, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil sa VOP a nasl., že úverová zmluva sa riadi podľa Obch. zákonníka, poistenie, poradie úhrad jednotlivých záväzkov sa odvolaním sa na rozsudok OS P. Bystrica č.k. 3C/218/2014" a tiež uviedla, že má za to, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, keď nebolo individuálne dohodnuté v úverovej zmluve a žalovaný 1/ sa odvoláva na VOP, s ktorými žalobkyňa nebola nikdy oboznámená. Treba uviesť, že spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, či predčasného zosplatnenia úveru vo všeobecnej rovine bez akejkoľvek bližšej konkretizácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ani skutočnosť, že mimoriadne zosplatnenie nebolo individuálne dojednané v úverovej zmluve nespôsobuje samo osebe neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia, a už vôbec nie neplatnosť úverovej zmluvy alebo záložnej zmluvy.
29. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia samo o sebe to, že žalobkyňa s manželom v uvedenej nehnuteľnosti bývajú. Táto skutočnosť im totiž musela byť zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam je síce nespochybňované, avšak zásah do neho je v danom prípade realizovaný na základe jej vlastnej dispozície, ktorú poskytla v Záložnej zmluve k nehnuteľnostiam a z jej návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy.
30. Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobkyne vo veci samej nebolo v predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobcov a predložených listinných dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia). Navyše navrhovateľkou tvrdený stav ohrozenia práva žalobkyne na bývanie pretrváva v tomto prípade už niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo nesvedčí o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Navrhovateľka sa už z listu žalovaného 1/ zo dňa 19.06.2018 dozvedela o tom, že žalovaný 1/ pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, napriek tomu návrh na neodkladné opatrenie podala až 07.02.2019 krátko pred druhým kolom dobrovoľnej dražby ( je tiež otázne, čo bránilo navrhovateľke doposiaľ podať aj žalobu vo veci samej ak je presvedčená o dôvodnosti svojho nároku). Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 C.s.p.). Pokiaľ určitý stav trvá niekoľko mesiacov ako v uvedenom prípade, nemožno dať za pravdu navrhovateľke, že by práve teraz bol nutný okamžitý zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.
31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a súčasne podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP ako nedôvodný zrušil výrok, ktorým prvoinštančný súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.
32. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného 1/ uvedenými v obsiahlom odvolaní, pretože nemohli zvrátiť správnosť napadnutého rozhodnutia.
33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP, a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).