Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-700-2012.pdf
PDF · 69.88 KB
Case nature
Subarea
10Er/700/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Košice so sídlom Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Delix, s.r.o., so sídlom Hradišská 627/10, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 180 670, o vymoženie pohľadávky vo výške 571,60 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 34, Košice, pod spisovou značkou EX 1385/2012, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom sa dňa 05. 04. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1385/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 571,60 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, číslo 700-3410513812-GC04/12 zo dňa 13. 02. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505*036386 zo dňa 02. 05. 2012, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 571,60 eur a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný nemá majetok, nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, nemá príjmy podliehajúce exekúcii, je dlhodobo nefunkčný, od roku 2011 nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,93 eura, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, ktorý je v priebehu exekúcie povinný zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Ak exekútor dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t. j. k záveru, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet na zastavenie exekúcie.
7. Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor a keďže šetrením nezistil exekvovateľný majetok povinného, v záujme hospodárnosti predložil podnet na zastavenie
núteného výkonu rozhodnutia. Z predloženého exekútorského spisu mal navyše súd preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetok povinného dostatočným spôsobom. Šetreniami nezistil nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, nebolo zistené ani motorové vozidlo v jeho vlastníctve. Neúspešná bola aj lustrácia v registri Sociálnej poisťovni, povinný v nej nie je evidovaný od roku 2011. Nebol zistený bankový účet vedený v peňažnom ústave v Slovenskej republike. S poukazom na uvedené tak nemožno vykonať exekúciu žiadnym zo zákonných spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Súd sa preto stotožnil s názorom súdneho exekútora o potrebe zastavenia exekúcie, pretože jej ďalším vykonávaním by pre nemajetnosť povinného vznikali ďalšie neúčelné trovy, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený. Na základe uvedeného tak súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil.
8. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
9. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.