Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-14-2017.pdf
PDF · 142.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcov: 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V., 2/ E. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, V., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., IČO: 36 800 040, so sídlom Jégého 8, Bratislava, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, V., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Barbora Holíková, s.r.o., IČO: 36 863 971, so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, o určenie, že dôvody vydedenia neboli dané a určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 10.02.2014, pod N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX, a to L.. U. M., M. XX, V., ktorou poručiteľ E. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zosnulý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. vydedil V. B., trvale bytom: P. XXXX/XX, XXX XX V., narodenú XX.XX.XXXX, nie sú dané. II. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 10.06.2016, pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, a to L.. U. M., M. XX, V., ktorou poručiteľ E. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zosnulý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. vydedil mal. E. B., trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., narodeného XX.XX.XXXX, nie sú dané. III. Súd konanie v časti, že listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 10.02.2014, pod N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX a listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX, pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX sú neplatné z a s t a v u j e . IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2017 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 10.02.2014, pod N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX, a to L.. U. M., M. XX, V., ktorou poručiteľ E. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zosnulý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. vydedil mal. E. B., trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V., narodeného XX.XX.XXXX, nie sú dané a tiež, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 10.06.2016, pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, a to L.. U. M., M. XX, V., ktorou poručiteľ E. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, zosnulý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/ XX, XXX XX V. vydedil V. B., trvale bytom: P. XXXX/XX, XXX XX V., narodenú XX.XX.XXXX, nie sú dané. Žiadali tiež určiť, že listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 10.02.2014, pod N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX a listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX, pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX sú neplatné a taktiež žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnili tým, že poručiteľ - ich otec - E. B. zomrel so zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanými formou notárskej zápisnice notárom, L.. U. M. a závetom ustanovil za svoju univerzálnu dedičku svoju manželku - žalovanú. R.
dôvody vydedenia poručiteľ uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ dlhodobo neprejavujú o neho opravdivý záujem, resp. žiaden záujem. Dcéra - žalobkyňa 1/, prestala s ním komunikovať v čase rozvodového konania a mala vyjadrenia voči jeho osobe, ktoré boli hrubo urážajúce a neslušné. Rovnako hrubým a neslušným spôsobom sa vyjadrovala aj k starým rodičom. V dôsledku správania sa dcéry bol otec nútený opustiť spoločnú domácnosť. Od vtedy neprejavila o otca záujem, nenavštívila ho, netelefonovala a to ani formálne pri príležitosti sviatkov. Napísala otcovi len dva listy. V prvom ho informovala, že bola prijatá na vysokú školu a v druhom poslala číslo účtu, na ktoré jej mal posielať výživné. Nakoľko dcéra trvalo neprejavovala o neho záujem, mal za to, že sú splnené podmienky podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Výslovne poručiteľ uviedol, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda na prípadných potomkov vydedenej dcéry. Syn - žalobca 2/, bol listinou o vydedení vydedený z dôvodu, že aj keď bol v tom čase maloletý, dlhodobo cca 4 roky, teda trvalo neprejavoval záujem o svojho otca a nekontaktoval sa s ním písomne ani telefonicky a to ani pri príležitosti sviatkov, ani pri príležitosti životných jubileí. Keďže syn Richard trvalo neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý by ako syn prejavovať mal, mal za to, že sú splnené podmienky podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Výslovne poručiteľ uviedol, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda na prípadných potomkov vydedeného syna.
2. Žalobcovia1/, 2/ v priebehu konania zobrali žalobu v časti o určenie, že listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 10.02.2014, pod N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX a listina o vydedení obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 10.06.2016, pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. 21XXX/XXXX sú neplatné späť a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaná strana so späťvzatím súhlasila.
X. Súd s poukazom na ustanovenie §144, § 145 ods. X N. konanie v späťvzatej časti zastavil.
4. Žalobkyňa 1/ uviedla, že v čase rozvodu jej rodičov mala 19 rokov a príčinou rozvratu manželstva boli rozdielne názory rodičov na výchovu detí a manželské spolužitie. V detstve sa jej otec venoval, chodil s ňou von avšak, keď sa narodil brat tak sa otec začal správať agresívne a vzťahy v rodine sa zhoršovali. Otec sa s ňou nikdy neučieval, učievala sa iba s mamou. Otec sa jej posmieval keď napríklad nevedela násobilku, nemal trpezlivosť učiť sa s deťmi. Keď išla na strednú školu, vybrala si zdravotnú školu, napriek tomu, že otec jej navrhoval aby išla na gymnázium a hovorieval, že zdravotnú školu aj tak nedokončí. V súčasnej dobe sa venuje zdravotníctvu a absolvovala aj vysokú školu. Keď boli deti, tak ich nemohli navštevovať kamaráti v čase keď bol otec doma, pretože nikoho v dome nezniesol, chodili iba vtedy keď otec nebol doma. Keď otcovi ukázala maturitné oznámenie tak sa jej opýtal „či si má s tým vytrieť riť“? Doma býval otec nepríjemný a neustále si robil z nich posmešky. Situácia v domácnosti bola v kuse napätá. Bezdôvodne ich fyzicky napádal. Otec sa pretvaroval , napríklad keď boli na návšteve u jeho rodičov správal sa príjemne, objímal deti pred nimi, posadil si deti na kolená, akoby bolo všetko v poriadku. Jeden konflikt, ktorý sa stal medzi žalobkyňou 1/ a otcom počas rozvodu utkvel žalobkyni 1/ v pamäti. Otec v tom čase nebýval doma, domov sa chodil iba sprchovať a pozerať televíziu. Chcel jej zobrať notebook v ktorom mala maturitné témy, ona mu ho však nechcela dať a povedala mu, že radšej ho vyhodí von oknom akoby mu ho mala dať a keď ho chcela vyhodiť von oknom, vtedy jej ho vytrhol a potom ju vystrčil von oknom a do pol pása ju držal vystrčenú zo 7. poschodia. Notebook bol pri tom darček od jeho rodičov k birmovaniu. Žalobkyňa 1/ mala so starými rodičmi z otcovej strany veľmi dobrý vzťah, so starým otcom som chodila do kina, do múzeí, tento vzťah sa narušil po narodení brata. V čase keď mala asi 19 rokov otec jej oznámil, že starý otec jej odkazuje, že nemá nikdy prekročiť jeho prah. Bolo to v čase rozvodového konania rodičov. Po rozvode manželstva nemali s otcom žiadne vzťahy, styk otca s deťmi upravený nebol. Otec si vyživovaciu povinnosť k deťom plnil a deťom sa v podstate vyhýbal. Keď sa mali stretnúť na chodníku prešiel na druhú stranu. Keď sa ho opýtala, ako sa má, povedal, že sa nemá starať. O tom, že je chorý deťom nepovedal. Žalobkyňa1/ sa to dozvedela v práci, keď náhodou videla v laboratóriu skúmavku s jeho menom. Na pohrebe otca nebola nakoľko jej nikto nedal vedieť, že zomrel. Otca v podstate brala ako cudzieho človeka, keďže sa o deti nezaujímal. Ani v čase keď boli deti si na nich nespomenul a to ani pri príležitosti sviatkov. Žalobkyňa 1/ nevedela kde otec býva a nesnažila s otcom nadviazať kontakt nakoľko on sám vyhlásil, že deti si majú vytvárať vzťah s otcom, pričom podľa jej názoru, to má byť opačne. Uviedla, že poslednú vôľu otca neakceptuje, nakoľko predmetom dedenia je byt v ktorom býva spolu s matkou a bratom a príde jej to nespravodlivé.
5. Žalobca 2/ uviedol, že mal 12 rokov, keď sa rodičia rozvádzali, pamätá si, že sa často hádali. Otec sa mu vôbec nevenoval tak ako otec synovi, žalobca 2/ sa učieval s mamou a so sestrou. Otec bol na sestru zlý, bil ju, nadával jej. Na žalobcu 2/ bol lepší, toho nebil. Po rozvode sa deti s otcom vôbec nestretávali, o styk s nimi otec vôbec neprejavil záujem a nekupoval im darčeky ani pri príležitostí sviatkov. Po rozvode rodičov otec chodieval domov iba aby sa osprchoval, najedol a pozrel si televíziu. Na dovolenku spoločne ako rodina nechodievali. O tom, že je otec chorý som sa žalobca 2/ dozvedel od matky. Mužským vzorom bol pre neho starý otec z maminej strany. Otca nekontaktoval ani keď sa dozvedel, že je chorý, prišlo mu to normálne, keďže ani on o neprejavoval záujem o deti. Otec vykonával prácu šoféra, často býval mimo domova a keď prišiel bolo dusno.
6. Žalobcovia 1/, 2/ žiadali zohľadniť v konaní skutočnosť, že vzťahy v rodine neboli dobré, ich otec o nich neprejavoval záujem a oni to vnímali tak, že o nich nestojí preto ani z ich strany nevychádzala iniciatíva na stretnutia s otcom keďže nemali na spolužitie s otcom dobré spomienky. Vnímali to tak, že taký stav otcovi nevadil a sám k takému stavu prispel.
7. Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedla, že nie je pravdou, že by sa otec o žalobcov nezaujímal a nestaral sa o nich. Rozvod rodičov žalobcov 1/, 2/ bol 24.11. a 27.11. mal ich otec narodeniny, pričom dostal od nich prvú ranu, že mu vôbec negratulovali. Týždeň po rozvode boli vypratané jeho veci do lodžie a matka žalobcov 1/, 2/ mu poslala SMS, že si má prísť po veci. Následne v januári sa do bytu už vôbec nedostal. Správanie sa otca k dcére si vykoledovala samotná dcéra tým, že bola drzá a manžel rozprával, že sa montovala aj do hádok medzi rodičmi. Žalovaná poznala manžela roky, bol klient banky v ktorej pracuje, často chodil na služobné cesty do zahraničia, doma býval málo a celé finančné zabezpečenie rodiny bolo iba na ňom. Často sa rozprávali, takže vie ako to v domácnosti vyzeralo. Pracoval od nevidím do nevidím. Poznala ho od októbra 1999. Vzťah s manželkou nemal dobrý až to vyústilo k rozvodu. Podľa jej názoru sa o deti staral a kupoval im darčeky aj na Vianoce, pretože jej o tom hovoril. Jeden krát sa stalo, že bol so synom u lekára a cestou si prišiel vybaviť niečo do banky, teda je zrejmé, že sa o deti staral. Z rozprávania manžela vie, že stretol syna na pošte, v tom čase bol po mozgovo cievnej príhode, mal barle, povedal synovi aby ho počkal, ten však odišiel a nepočkal ho. Manžel mal záujem stretávať sa s deťmi a veľmi trápilo aký majú k nemu vzťah a často to rozoberal. Vzťah detí k otcovi bol zlý z dôvodu, že ich ovplyvňovala ich matka. Manželovi poslala po rozvode SMS, že aby sa k deťom ani nepriblížil a písala mu sprosté listy. Otec vyhľadával aktívne deti a sama žalovaná bola svedkom, keď išli spolu do bytu kde deti bývali, zvonili a nikto neotvoril a na 100% boli doma. Vzhľadom k tomu, že v rodine bola rozpútaná vojna, veľmi zvažovali podanie trestného oznámenie na bývalú manželku v čase vyporiadania BSM a neurobili to len na radu advokátky. Manžel sa rozhodol, že to nechá na deťoch, aby sa oni dobrovoľne rozhodli či sa chcú s ním stretávať. Uviedla, že tvrdenia žalobcov 1/, 2/ sú nepravdivé, špekulatívne, vykonštruované a majú za cieľ citovým pôsobením vyvolať presvedčenie, že žalobkyňa 1/ ako osoba blízka veku mladistvých nenesie zodpovednosť za svoje správanie k nebohému otcovi, nakoľko to má byť ospravedlnené rozpadom manželstva rodičov. Žalobkyňa 1/ sa už pred rozvodom svojich rodičov správala k otcovi drzo a bez rešpektu, pričom jej správanie bolo podporované matkou a starou matkou zo strany matky a tým názor otca na výchovu detí nebol akceptovaný. K otcovi sa správala vulgárne bez rešpektu a úcty a absolútne sa nezaujímala o jeho osobu a zdravie. Otec veľmi ťažko znášal nezáujem žalobcov o jeho osobu a tento fakt ešte znásobila jeho choroba počas ktorej žalobcovia oňho neprejavili záujem ani súcit z toho dôvodu sa rozhodol žalobcov1 /, 2/ vydediť. Správanie žalobcov 1/, 2/ odporovalo dobrým mravom. Žiadala zohľadniť správanie žalobcov voči poručiteľovi, dlhodobý nezáujmu detí sprevádzaný neúctivým správaním voči jeho osobe a jeho ťažká choroba viedli k vydedeniu svojich potomkov. Poručiteľ „netlačil“ na žalobcov aby k nemu zmenili správanie, chcel im poskytnúť dostatok času aby zmenili svoj odmietavý postoj k nemu, žiaľ tento čas mu nebol dopriaty.
8. Svedkyňa Y. B., matka žalobcov 1/, 2/ uviedla, že po narodení dcéry v roku 1993 boli šťastná rodina, manžel sa staral o rodinu, venoval sa dcére, kúpal ju kočíkoval ju, zvrat nastal až vtedy, keď mu oznámila, že je opäť tehotná. Vtedy sa prestal so ňou rozprávať a povedal, že ďalšie dieťa už nechce. Manžel často striedal zamestnania, prišiel z práce domov najedol sa, osprchoval a chodil von za kamarátmi. Po narodení syna už s deťmi nepomáhal. Deti nikde nebrával, povedal že sa mu nechce. Všetko nechával na ňu, učenie s deťmi, krúžky, hovorieval, že si má všetko urobiť ako chce. Pamätá si, že so synom možno 2 krát hral futbal. Keď išla dcéra na strednú školu, povedal, aby sa rozhodli sami kde pôjde študovať. Dcéra chcela ísť na zdravotnú školu, avšak manžel s jeho rodičmi chceli aby išla na gymnázium. Po narodení syna už manžel nemal záujem o rodinu. Celé manželstvo zhodnotila ako utrpenie pre ňu aj
deti. Bolo to tak, že ona a deti boli traja a manžel proti nim spolu s jeho rodičmi. Výživné na deti si v celku plnil, nezaplatil asi 3 krát potom požiadala o výživné avšak o styk s deťmi nemal záujem. Bolo jej ľúto, že nemal k deťom vzťah, chcela, aby sa vzťah zlepšil, aj mu to povedala, na čo jej on povedal, že keď chcela deti, nech sa stará. O deti po rozvode vôbec neprejavil záujem. Kontakt nemali žiaden. Stretli sa náhodne u lekára alebo na súdnych pojednávaniach. Bývalý manžel považoval deti za príťaž a ona na deti nenaliehala aby sa sním stretávali. O tom, že je chorý sa dozvedela od dcéry, ktorá to zistila v laboratóriu a potom manžel požiadal o zníženie výživného z dôvodu choroby. V čase keď boli manželia striedal zamestnania a bolo obdobie keď dal na domácnosť 30 Eur na mesiac, obyčaje dával 500 Eur a to aj v čase keď mal dobrý príjem a bol podnikateľ. O rozvod podal manžel. Syna nikdy neudrel nenadával mu, avšak dcéru bil a nadával jej. Darčeky pre deti kupovala iba ona a po rozvode deťom už vôbec žiadne darčeky z príležitostí sviatkov nedával. Svedkyňa tiež uviedla, že sa chcela rozviesť v roku 2000 a potom ešte v roku 2008. Keď to povedala manželovi v roku 2008 začal piť a vyhrážať sa, že ich vyhodí z bytu, že deti vydedí, to bolo na každodennom poriadku. Spolužitie bolo konfliktné, manžel bol hrubý na dcéru aj na svedkyňu, stalo sa, že ich aj fyzicky napadol, nemá však o tom lekárske potvrdenie. Dcéra mala modrý chrbát čo ju zbil. On ju zbil napríklad aj za to, že keď jej povedal, aby niečo urobila a ona mu povedala, že dobre. Manžel bol výbušný cholerik. Nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc ani to neoznámila na políciu ani sociálke, pretože keď manžel bíjaval dcéru a ona mu povedala, že to oznámi na sociálke povedal, že to bude jej posledné.
9. Svedkyňa R. U. stará matka žalobcov zo strany matky uviedla, že sa im zať javil ako dobrý človek keďže po na rodení dcéry sa o ňu staral, všetko bolo v poriadku. Veľmi sa zmenil keď ostala dcéra druhom stave so synom, vtedy vraj na ňu naliehal, aby išla na umelé prerušenie tehotenstva. Po rozvode deti nedostali od neho žiadne darčeky ani len lízatko. Uviedla, že bola svedkom ako zať bezdôvodne vnučku napadol a skopal ju. Stalo sa, že jeden krát jej vnučka ukázala chrbát a mala ho celý spálený od bitky od otca a celý víkend jej ho ošetrovala. Napriek tomu ich deti nikdy nepožiadali o pomoc. Vnučka jej raz povedala, že sa jej otec vyhrážal, že keď niečo povie, tak dostane. Spomínala, že ju otec doma bil mokrou utierkou, a že ju chcel vyhodiť z okna. Voči synovi nebol taký hrubý. Jeden krát sa stalo, keď sa rozvádzali, že ju zať objal, plakal a žiadal svedkyňu o odpustenie, že bol hrubý na jej dcéru a vnučku. Starých rodičov navštevovali často, celá rodina, každé dva týždne. Svedkyňa uviedla, že jej svokra dala každému dieťaťu po 150.000 Sk na bývanie, dala to všetkým vnukom. Dcéra so svojim manželom, dnes nebohým, si prišli po tie peniaze, peniaze boli v banke, ešte museli zaplatiť poplatok za to, že nedodržali výpovednú lehotu a odovzdali dcére a jej manželovi 150.000Sk, pretože peniaze mal na starosti on, dcéra mala ešte vlastné peniaze 25.000 Sk. Nevedela s určitosťou potvrdiť či za tieto peniaze bol skutočne kúpený byt na P. ulici. M. si pýtala papiere, tak jej ich nedali. Neskôr vyšlo najavo, že byt kúpil iba zať sám.
10. Svedkyňa U.. P.. M. P., suseda žalovanej uviedla, že manžela žalovanej poznala od roku 2013 stretávali sa pravidelne na káve alebo si len tak posedeli. Chodili spolu aj na kultúrne podujatia alebo na kúpalisko. Rozprávali sa veľmi často a od manžela žalovanej sa dozvedela, že má komplikovaný vzťah s deťmi, a že syn je uzavretý a ťažko nadväzuje kontakt, a že má problémy v matematike na čo sa svedkyňa ponúkla, že by ho vedela aj doučovať, pretože učí matematiku. Na to on povedal, že s tým by musela súhlasiť bývalá manželka. Manžela žalovanej veľmi mrzelo, že vnučka vynadala jeho matke a spomínal, že ho to trápi, že dcéra nemá úctu k nemu, ani k starým rodičom. Povedal, že syn nemá záujem sa s ním stretávať a spomínal, že ho stretol na pošte, že sa mu prihovoril a syn utiekol. Svedkyňa uviedla, že manžela žalovanej vnímala ako milého človeka. Ako pedagóg nevnímala na ňom ani kúsok agresivity. Celkovo ho poznala tri roky.
11. Svedok R. B. starý otec žalobcov 1/, 2/ zo strany otca uviedol, že by charakterizoval vzťah svojho syna k deťom ako veľmi dobrý a časom keď slečna dorastala a bola v puberte bola drzá na svojho otca. Keď sa narodila vnučka, všetci boli šťastní, pretože to bola dcéra po dvoch generáciách chlapcov. Spolu s manželkou ju opatrovali 6 týždňov počas hospitalizácie nevesty v čase, keď vnučka mala asi 4 roky. Starí rodičia sa do rodinného života svojho syna nestarali a ani nevedeli, že sú tam problémy. Keď sa narodil vnuk, všetci sa tešili. K starým rodičom chodili celá rodina každých 14 dní na obed. Syn mal k svojmu synovi vzťah ako otec k synovi a bolo vidno, že s dcérou sú problémy, lebo je v puberte. Starí rodičia mali s vnúčatami dobrý vzťah. Raz mu syn povedal, že dcéra sa vyjadrila o starej matke, že je „drbnutá omama“. Svedok uviedol, že nikdy som nebol svedkom toho, že by bol syn na deti hrubý. Vnúčatá sa starým rodičom nikdy na svojho otca nikdy nesťažovali. Po rozvode manželstva nevesta zamedzovala prístup k deťom. Syn mu raz hovoril, že keď si išiel pre setobox po rozvode, keď sa rozhodol, že už
nebude platiť UPC, že setobox ho čakal zavesený na kľučke a keď zazvonil, že sa chcel stretnúť s deťmi nikto mu neotvoril. Syn sa s deťmi nerozprával. Svedok uviedol, že je pravdou, že povedal synovi, že pokiaľ sa vnučka neospravedlní starej matke za slová, ktoré na jej adresu povedala, tak nemôže k nim prísť a pokiaľ sa ospravedlní, má dvere otvorené. Bývalá manželka syna s rodinou nekomunikovala.
12. Notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, poručiteľ E. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom: P. XXXX/XX, V. po tom, čo sa notár osvedčil, že je poručiteľ správne miestne a časovo orientovaný, požiadal notára L.. U. M. o spísanie závetu a listiny o vydedení do notárskej zápisnice. Poručiteľ do zápisnice uviedol, že je pri plnej pamäti a spôsobilosti na právne úkony so svojim majetkom pre prípad smrti nakladá tak, že všetko čo vlastní alebo v čase smrti vlastniť bude, teda všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok a majetkové práva zanecháva svojej manželke D. B., rod. P., narodenej: XX.XX.XXXX v celosti ako jedinej dedičke jeho majetku. Poručiteľ v Závete a listine o vydedení okrem iného uviedol, „Ja mám syna z prvého manželstva menom E. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom P. XXXX/ XX, V. - P., ktorého vydeďujem z dôvodu, že menovaný môj syn napriek tom, že ešte nie je plnoletý, už dlhodobo to je cca štyri roky, teda už trvalo, neprejavuje o mňa nijaký záujem, nekontaktuje sa so mnou osobne, písomne ani telefonicky a to ani pri príležitosť sviatkov ani pri príležitosti mojich životných jubileí. Keďže môj vyššie uvedený syn E. B. trvalo neprejavuje o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako môj syn prejavovať mal, zastávam názor, že spĺňa podmienky na vydedenie § 469a písm. b, Občianskeho zákonníka, preto som ho vydedil. Výslovne určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov môjho vydedeného syna E. B. (§473 ods. 2, Občianskeho zákonníka). Zároveň uviedol v texte zápisnice nasledovné: „Toto je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne a bez donútenia. Prajem si, aby bola každým rešpektovaná a nikým nenapadnutá.“
13. Notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, poručiteľ E. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, bytom: P. XXXX/XX, V. po tom, čo sa notár osvedčil, že je poručiteľ správne miestne a časovo orientovaný, požiadal notára L.. U. M. o spísanie závetu a listiny o vydedení do notárskej zápisnice. Poručiteľ do zápisnice uviedol, že je pri plnej pamäti a spôsobilosti na právne úkony sa rozhodol vydediť dcéru V. B., rodenú B., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, V. - P., „nakoľko menovaná moje dcéra už dlhodobo a trvalo neprejavuje o mňa opravdivý záujem, resp. žiaden záujem. Tento stav nastal v roku 2012, keď som sa rozviedol s jej matkou Y. B., rodenou U. v dôsledku nezhôd medzi mnou a bývalou manželkou som bol nútený opustiť spoločnú domácnosť. Moja menovaná dcéra už v čase, keď som ešte býval v spoločnej domácnosti, avšak potom, čo som podal návrh na rozvod, prestala so mnou komunikovať a jej vyjadrenia k mojej osobe boli len hrubo urážajúce a neslušné slová. Rovnako hrubým, neslušným a urážajúcim spôsobom sa vyjadrovala aj vo vzťahu k mojim rodičom. Aj v dôsledku jej správania sa ku mne som bol nútený opustiť spoločnú domácnosť. Od uvedenej doby neprejavuje o mňa žiaden záujem, to znamená, že od uvedenej doby ma nenavštívila, ani mi nezatelefonovala, a to ani formálne pri príležitosti sviatkov. Napísala mi len dva listy, keď v prvom ma informovala, že bola prijatá na vysokú školu (aby som neprestal platiť výživné) a v druhom mi poslala číslo účtu, kam jej mám posielať výživné, čiže uvedené listy nesvedčia o jej čo aj len minimálnom záujme o moju osobu. Keďže moja dcéra V. trvalo neprejavuje o mňa žiaden záujem, zastávam názor, že spĺňajú podmienky na vydedenie podľa §469a písm. b, Občianskeho zákonníka, preto, že som ju vydedil. Výslovne určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v §473 ods. 2, Občianskeho zákonníka, teda na prípadných potomkov mojej dcéry V.. Zároveň uviedol v texte zápisnice nasledovné: „Toto je moja posledná vôľa, ktorú som prejavil slobodne, vážne a bez donútenia. Prajem si, aby bola každým rešpektovaná a nikým nenapadnutá.“
14. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2017, č.k. 1D XXX/XXXX-XX, Y. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.03.2017, bolo prerušené konanie o dedičstve po poručiteľovi E. B. a bola uložená povinnosť žalobcom 1 a 2, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o určenie, že dôvody ich vydedenia neboli dané.
15. Z obsahu poručenských spisov súd zistil, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 295/2012-27 zo dňa 23.11.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov žalobcov 1,2 rozvedené, bol toho času maloletý žalobca 2 zverený na čas po rozvode do výchovy a opatery matky. Bola schválená rodičovská dohoda o zvedení a výživnom. Otec sa zaviazal výživným 190 Eur a dieťa mali zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2012.
16. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 22P XX/XXXX súd zistil, že poručiteľ (ďalej ako otec) žiadal návrhom zo dňa 01.03.2016 o zníženie výživného na v tom čase maloletého E. zo sumy 190 Eur na sumu 100 Eur. Svoj návrh zdôvodnil tým, že mu bol priznaný invalidný dôchodok a poklesli mu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. V priebehu konania otec zomrel, konanie bolo zastavené dňa 17.10.2016. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2016.
17. Z obsahu spisu sp.zn XXC XXX/XXXX súd zistil, že žalobkyňa 1/ návrhom zo dňa 08.10.2012 požiadala o určenie výživného zo strany otca na sumu 200 Eur od 01.09.2012. Uznesením zo dňa 17.01.2013 bol schválený súdny zmier v ktorom sa otec zaviazal platiť na výživu žalobkyne 1/ 200 Eur od 01.10.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2013.
18. Z obsahu spisu sp.zn. XXC XXX/XXXX súd zistil, že otec žalobcov žiadal návrhom zo dňa 19.05.2015 žiadal zrušenie výživného k plnoletej dcére Barbore z dôvodu, že ukončila štúdium na vysokej škole v dennej forme, pri čom bude pokračovať v štúdiu už len v externej forme a to popri zamestnaní v ktorom je od 16.03.2015. Rozsudkom zo dňa 15.10.2015 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca voči žalobkyni 1/ s účinnosťou od 16.03.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.11.2015.
19. Z potvrdenia U.. R. B., N.. - patológa súd zistil, že žalobkyňa 1/ sa v roku 2015 opakovane informovala o povahe ochorenia svojho otca E. B., o možnostiach jeho liečby, o kvalite ďalšieho života a prognóze jeho choroby.
20. Z čestného prehlásenia R. B. súd zistil, že táto je kamarátkou žalobkyne 1/ zo strednej školy a zdôverovala sa jej s tým, že má zlý vzťah s otcom.
XX. Z čestného vyhlásenia R. U. súd zistil, že žalobkyňa 1/ sa jej zdôverovala, že sa jej otec vyhrážal bitkou. Videla ju zbitú s modrinami.
22. Z čestného vyhlásenia P.. M. V. triednej učiteľky E. B. a školskej psychologičky súd zistil, že E. ťažko niesol nezáujem otca a rozvod rodičov bol pre neho sklamaním.
23. Z čestného vyhlásenia R. B. súd zistil, že žalobcovia 1/, 2/ počas choroby a hospitalizácií ich otca ho ani raz nenavštívili, hoci o jeho ťažkom zdravotnom stave vedeli a nezúčastnili sa ani jeho pohrebu. Vyhýbali sa aj ich starým rodičom.
24. Z čestného vyhlásenia U.. P.. M. Pekníkovej súd zistil, že je susedou žalovanej a s jej manželom mala kamarátsky vzťah. Nakoľko je učiteľkou s tridsaťtri ročnou praxou a dvoma atestáciami a bohatými skúsenosťami pri riešení problémov rodičov s deťmi ponúkla svoju pomoc pri riešení problémov týkajúcich sa rodiny manžela susedy predovšetkým jeho detí.
25. Z SMS komunikácie matky žalobcov 1/, 2/ a poručiteľa súd zistil, že ich vzťahy neboli dobré, komunikácia bola konfliktno - vulgárna.
26. Žalovaná 1/ založila do súdneho spisu fotokópiu notárskej zápisnice číslo N XXX/XX, Nz XXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX o rozšírení V. o byt na P. ulici č. XX v V., číslo bytu XX na X.poschodí, spolu so spoločnými časťami a zariadeniami domu. Jednalo sa o BSM matky žalobcov a poručiteľa. Zmluvou zo dňa 20.09.2001 Bytové družstvo P. previedlo predmetný byt do vlastníctva matky žalobcov a poručiteľa teda do BSM. Vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava V, Katastrálnym odborom dňa 04.12.2001 pod číslo X Konanie o vysporiadanie BSM matky žalobcov a poručiteľa prebieha na tunajšom súde pod sp.zn. XXC XXX/XXXX, vo veci nie je rozhodnuté a konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
27. Žalovaná preukázala ochorenie poručiteľa potvrdením Sociálnej poisťovne a preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
28. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
29. Podľa § 461 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona alebo zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.
30. Podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
31. Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
32. Podľa § 469a odsek 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 odsek 2.
33. Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia ustanovenia § 476 a 480 ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
34. Podľa § 476 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
35. Podľa § 476d Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa úkon musí urobiť pred svedkami.
36. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
37. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
38. Podľa § 194 ods.2 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
39. Vydedenie ako jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, patriace mu podľa zákona, umožňuje poručiteľovi právnym úkonom zabrániť dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom neprejavil o poručiteľa záujem v situácii, keď poručiteľ potreboval jeho pomoc. Okrem formálnych náležitostí /forma potrebná pre závet/ musí vydedenie spĺňať materiálnu náležitosť - existenciu konkrétneho dôvodu vydedenia vymedzeného zákonom, ktorý musí poručiteľ v listine o vydedení uviesť. Existenciu dôvodu vydedenia súd posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, vychádzajúc z predpokladu, že dôvod vydedenia musel reálne existovať v čase urobenia právneho úkonu o vydedení. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §469a Občianskeho zákonníka, pri riešení skutkovej otázky a posudzovaní dôvodov vydedenia je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, či poručiteľ sám mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
40. Dôsledkom vydedenia je skrátenie alebo vylúčenie dedičských práv potomka poručiteľa. Vydedený dedič sa môže proti vydedeniu brániť žalobou o neplatnosť vydedenia. Pri posúdení naliehavého právneho záujmu žaloby na určenie neplatnosti listiny o vydedení je potrebné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou takejto listiny z hľadiska ustanovení §469a odsek 3 Občianskeho zákonníka vo väzbe na ustanovenie §476 a §480 Občianskeho zákonníka a dôvodmi pre vydedenie podľa §469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zatiaľ čo na prvú skutočnosť súd prihliada ex offo, druhá potomkom poručiteľa
tvrdená skutočnosť, že neboli dané dôvody pre jeho vydedenie poručiteľom, musí byť preukázaná v sporovom konaní a uplatní sa postup súdu podľa § 194 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku.
41. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v §469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka a do akej miery bol poručiteľ aj na pomoc potomka odkázaný.
42. Skutková podstata citovaného ustanovenia §469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2009 4 Cdo 129/2009).
43. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia §469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval súd za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkami, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v §469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v §469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).
44. Ako relevantná skutočnosť, ktorá je spôsobilá zaviniť nezáujem potomka o rodiča v značnej miere v zmysle judikatúry je uvádzaná napríklad situácia, keď rodič zavrhne svoje dieťa hneď po jeho narodení a neprejavuje oň počas celého detstva záujem. Potom nemožno od dieťaťa, ktoré nemalo vybudovaný žiadny vzťah s takýmto rodičom, požadovať zmenu v jeho postoji voči rodičovi po dosiahnutí plnoletosti a neprejavenie opravdivého záujmu za zavinené konanie a neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe za konanie v rozpore s dobrými mravmi (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo 123/2009 a 5 Cdo 239/2009). Z toho je zrejmé, že musí ísť o nejakú mimoriadnu okolnosť, alebo okolnosti (možno to vyvodiť aj z formulácie „v značnej miere“), nie ako v tomto prípade.
45. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 173/96 judikovalo obdobnú právnu vetu, cit. „O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný poručiteľom samým.“
46. Neplatné tak bude vydedenie neopomenuteľného dediča zo strany poručiteľa, pokiaľ sám poručiteľ svojim zavrhnutiahodným správaním zapríčinil to, že medzi sebou nemali a ani nemohli mať bežné štandardné vzťahy a na základe toho o poručiteľa potomok neprejavoval opravdivý záujem.
47. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné sa vždy zaoberať otázkou, kto prevažujúcou mierou spôsobil to, že poručiteľ a potomok medzi sebou nemali bežné príbuzenské vzťahy, avšak ako konštatoval Najvyšší súd, je to spravidla nezáujem rodiča o dieťa, ktorý je príčinou nezáujmu dieťaťa o rodiča. Preto nemožno klásť na roveň správanie rodiča, ktorý o dieťa neprejavuje záujem a správanie dieťaťa, ktoré v dôsledku toho neprejavuje záujem o rodiča.
48. Vydedenie prichádza do úvahy tam, kde poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí. Naopak neprichádza do úvahy v situácii, keď je tento stav poručiteľovi ľahostajný.
49. Súd samozrejme posudzoval existenciu dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení a závetu, ktoré nastali za obdobie pred ich napísaním. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ bol odkázaný na pomoc v chorobe a v starobe a teda, že by potreboval pomoc svojho syna a dcéry (do času r. 2014 až 20016 spísania závetu a listiny o vydedení). O pomoc ich nikdy otec ani jeho manželka nežiadali a o zdravotnom stave poručiteľa ich nikto neinformoval. Poručiteľ do spísania listiny o vydedení sa neocitol v takej situácii, že by potreboval pomoc predovšetkým od žalobcov 1/, 2/. Nakoľko pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je navyše ďalej nevyhnutné, aby potomok mal aj reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať. Poručiteľovi bola riadne poskytnutá starostlivosť jeho manželkou a teda poručiteľ nebol vyslovene a výlučne odkázaný na morálnu či inú pomoc žalobcov 1/ a 2/. To, že sa žalovaná o poručiteľa starala je plnenie si povinnosti v zmysle ustanovení Zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne si pomáhať. Súd preto konštatuje, že v konaní nebol preukázaný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka.
50. Súd mal za to, že sa žalovaná účelovo v konaní vykreslila poručiteľa ako otca túžiaceho po láske svojich detí, ktoré nejavili o svojho otca záujem a neposkytli mu pomoc opomenúc podmienky, v ktorých žalobca 2/ ako maloleté dieťa a žalobkyňa 1/ ako devätnásť ročné dievča nemali pekné spomienky na detstvo strávené s rodičmi v čase ich manželstva.
51. Je potrebné zdôrazniť, že o situáciu, že o poručiteľa neprejavovali žalobcovia 1/, 2/ záujem si spôsobil v značnej miere sám poručiteľ a to nielen svojím vzťahom k nim ale aj vzťahom k ich matke, jeho bývalej manželke. Nakoľko už v rozvodovom konaní uvádzal, že ako manželia majú rozdielne názory na spolužitie v dôsledku rozdielnosti pováh a problémovej vzájomnej komunikácii spôsobenej potláčaním názorových rozdielov či už na výchovu detí, financovanie domácnosti a tiež kritický postoj k rodičom, čo bolo vzájomné. Doslova uviedol, že sa nezhodnú v žiadnej oblasti života a atmosféra domácnosti mu neumožňuje oddych po náročnom pracovnom týždni a takéto prostredie nie je vhodné ani pre výchovu detí. Nebolo povinnosťou žalobcov 1/, 2/ kontaktovať poručiteľa, keďže boli deťmi z rozvedeného manželstva, kde vzťahy neboli dobré ani medzi rodičmi a nerealizoval sa styk otca s deťmi, a keď žalobca 2/ bol v tom čase maloletý, naopak, bolo práve na poručiteľovi, aby po všetkých udalostiach a najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcov 1/, 2/ mal rád mal vyvinúť maximálne úsilie o obnovenie vzájomného vzťahu čo neurobil. Ani svedeckými výpoveďami sa stranám sporu nepodarilo dokázať, že by sa niektorá zo strán snažila vzťahy v rodine upraviť alebo prispieť k ich zlepšeniu. Svedkovia každej strany tvrdili, že vinníkom zlých vzťahov v rodine je opačná strana. Súd teda konštatuje, že vzťahy v rodine boli konfliktné ešte z čias rozvodového konania poručiteľa a matky žalobcov 1/, 2/, pričom však ich nezhody a konflikty medzi sebou neprekračovali rámec bežných nezhôd v rozhádanej rodine. Ako už bolo vyššie povedané, poručiteľ nebol odkázaný na starostlivosť od žalobcov 1/, 2/ v chorobe nakoľko mu ju poskytla jeho manželka.
52. Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že dôvody vydedenia v čase spísania notárskych zápisníc a listiny o vydedení neboli dané, vydedenie žalobcov 1/, 2/ poručiteľom je tak neúčinné a žalobcovia 1/, 2/ ako tzv. neopomenuteľní dedičia majú nárok na dedičský podiel vo výške stanovenej zákonom. Súd má
za to, že to, že poručiteľ nemal s deťmi vzťahy po akých túžil si zapríčinil sám keď sa ako otec nepodieľal na ich výchove, nekontaktoval sa s nimi a sám svojim konaní neprispieval k zlepšeniu vzťahov, naopak sám k takémuto stavu prispel. V danom prípade mal súd za to, že poručiteľ tento stav akceptoval a nesprával sa tak, že mu vadí. Súd určil, že dôvody vydedenia žalobcov 1/, 2/ neboli dané keď žalobe po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
53. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal každou konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04) súd sa všetkými námietkami strán sporu nezaoberal.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods.2 CSP s použitím §256 ods.1 CSP, vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli úspešní v 50% tách, nakoľko v časti neplatnosti listiny o vydedení vzali žalobu späť bezdôvodne, (žalované z opatrnosti) teda zavinili späťvzatie žaloby v tejto časti. Súd vyhodnotil celkový pomer úspechu strán 50:50, teda rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z..