Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne: B. B., bytom B. K. XX, XXX XX B., právne zastúpená: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti 1) Q. O., bytom O. XXXX/XX, B. Z. B., 2) P. X., bytom X. XXX/X, B. Z. B., 3) J. D., bytom B. XXXX/XX, I., 4) M. A., bytom L. H., K C. XXX/X, B. Z. B., 5) F. A., bytom L. H., X. XXX/X, B. Z. B., 6) K. F., bytom V. C. XX, 7) M. A., bytom O. Z. XXX, R., 8) P. V., bytom O. H. XXX, B. Z. B., 9) F.. P. A., bytom O. H. XXX, B. Z. B., XX) A. B., bytom O. H. XX, B. Z. B., 11) Q. X. G., so sídlom B. XX, B., D.: XX XXX XXX, 12) F. B. Z. B., so sídlom Z.. K.K. X, B. Z. B., D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31.05.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.08.2017 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31.05.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru č. C 015/2008-60 zo dňa 11.07.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán nevyhovel námietke, podanej dňa 14.02.2008 F. G. - právnou predchodkyňou žalobkyne - proti výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov zostavovaného pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou (ďalej aj „ROEP“) podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z dôvodu, že ním malo dôjsť k zmene právnej hranice a tým k zníženiu výmery pozemkov vo vlastníctve Márie Čukanovej.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, keď v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou platil katastrálny operát, zapísaný do katastra nehnuteľností podľa ROEP, ktorý bol schválený rozhodnutím príslušného správneho orgánu dňa 27.02.2009 a zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 07.04.2009. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o schválení ROEP vydal správny orgán v čase, keď o námietke proti výpisu z návrhu ROEP bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 04.11.2008, potvrdeným rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu zo dňa 05.01.2009, proti ktorému síce bola podaná správna žaloba za účelom jeho súdneho preskúmania, táto však nemala odkladný účinok. Právoplatné rozhodnutie o námietke bolo zapracované do návrhu ROEP, ktorý ako celok bol schválený. Žalovaný tiež zdôraznil, že na skutočnosť, že ROEP bol schválený a do katastra nehnuteľností už zapísaný ako platný operát katastra, od 07.04.2009, opomenuli podľa žalovaného prihliadať nielen správne súdy rozhodujúce o skorších správnych žalobách žalobkyne, ale aj správne orgány. Správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti výpisu z návrhu ROEP, keď tento bol v čase ich rozhodovania už ako ukončené dielo schválený. S poukazom na ustanovenie malo byť podanie, obsahujúce námietku právnej predchodkyne žalobkyne, v ďalších konaniach po zápise ROEP do katastra nehnuteľností posudzované už ako podnet na zmenu údajov schváleného ROEP. S poukázaním na skutočnosť, že o zmene údajov už schváleného ROEP bolo možné rozhodnúť podľa v tom čase platných ustanovení do 3 rokov od zápisu údajov ROEP do katastra nehnuteľností, je podľa žalovaného zrejmé, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo možné ďalej konať po dni 07.04.2012, pretože týmto dňom zo zákona zanikla komisia ROEP pre dané katastrálne územie.

3. Žalobkyňa sa petitom správnej žaloby domáhala, aby správny súd po prejednaní veci na pojednávaní zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, za súčasného uloženia mu povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Podľa žalobkyne ak by aj žalovaný mal pochybnosti o zachovaní ústavného princípu legality, t.j. či správne orgány sú oprávnené rozhodnúť o námietkach žalovanej proti návrhu ROEP v tomto a nie v inom konaní, je potrebné prihliadnuť na ciele konania ROEP a v rámci tohto konania aj ciele konania o námietkach v zmysle a tiež na skutočnosť, že výkladom žalovaného o nemožnosti konať v predmetnej veci dochádza k zásahu do základných práv žalobkyne formou odmietnutia súdnej a inej právnej ochrany a tým k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a tiež k zásahu do základného práva vlastniť majetok. Žalobkyňa zdôraznila, že v zmysle a stálej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „“) je konanie o ROEP osobitným druhom správneho konania vytvoreným za účelom zistenia všetkých dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, na základe ktorých sa zostavuje a schvaľuje ROEP. V rámci konania ROEP je možné v preskúmavacích konaniach o námietkach alebo o zmene údajov schváleného registra na základe predložených podkladov v zmysle odstrániť chyby v návrhu ROEP resp. v schválenom ROEP. Účelom konania o námietkach ako aj konania o zmene údajov schváleného ROEP je teda odstránenie chýb a zápis správnych údajov do katastra nehnuteľností tak, aby zápis zodpovedal skutočnosti. Pre dosiahnutie účelu zákona (pravdivý zápis údajov v katastri nehnuteľností) je teda irelevantné, či chyby boli odstránené v konaní pred zápisom registra do katastra nehnuteľností (konanie o námietkach) alebo po zápise registra do katastra nehnuteľností (konanie o zmene údajov schváleného registra).

4. Žalobkyňa ďalej ozrejmila, že v súvislosti s ochranou práv účastníka konania v konaní o námietkach sa vyjadril aj k charakteru 3-ročnej lehoty podľa zákona , a to v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.01.2009, keď uviedol: „O charaktere trojročnej lehoty na rozhodnutie správneho orgánu (prekluzívna, poriadková) sa dôvodová správa k novele zákona (, ktorým sa mení a dopĺňa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. septembra 2002) nezmieňuje; zákonná úprava ustanovenia je nejednoznačná a v prípade, že by o zmene schváleného registra nemohol v lehote troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností vydať rozhodnutie správny orgán, ... bolo by porušené právo účastníka na prístup k súdu nielen v zmysle , ale aj . Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok vo veci sp. zn. zo dňa 28.07.2011, podľa ktorého „...pre objektívne prekážky na strane správneho orgánu nemôže byť účastník konania ukrátený na svojich právach, keďže táto preklúzia (3 roky) zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva, .... V je uvedené, že o zmene údajov schváleného ROEP možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak uvedené ustanovenie nemožno využiť v neprospech účastníkov konania - žalobcov, ktorí riadne a včas podali návrh na zmenu údajov..., konania sa aktívne zúčastňovali, a to, že správa katastra právoplatne nerozhodla počas obdobia 2 rokov a 7 mesiacov (keďže jej rozhodnutie vo veci bolo dvakrát zrušené a vrátené správe katastra na nové prejednanie), nemôže svedčiť v neprospech žalobcov.“ Podľa žalobkyne rovnako nejednoznačne je upravená aj 3-ročná lehota na opätovné zriadenie komisie ROEP podľa (prechodné a záverečné ustanovenia) Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákon č. bol prijatý na určité, vzhľadom na zložitosť právnych vzťahov k pozemkom na dlhé, časové obdobie. Vzhľadom na zmysel a účel uvedeného zákona, ktorým je dostatočné zistenie dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a zostavenie a schválenie registra obnovenej evidencie pozemkov na ich základe a s poukazom na žalobkyňou citované rozhodnutia , má žalobkyňa za to, že z procesného hľadiska je 3-ročná lehota uvedená v a len poriadková lehota a správne orgány v zmysle tohto zákona a súdy sú pri včasnosti podania námietok proti návrhu ROEP resp. včasnosti návrhu na zmenu údajov schváleného ROEP a v zmysle zachovania práva na spravodlivý súdny proces príslušné a oprávnené na základe zákona rozhodovať o odstránení chýb v ROEP bez časového obmedzenia.

5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, ktorý správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nepožadujúc nariadenie pojednávania. Upozornil na skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť po vydaní rozhodnutia o schválení ROEP podať proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, čo však nevyužila. Zhrnul, že právna predchodkyňa žalobkyne podala v zákonnej lehote námietku voči výpisu z návrhu ROEP v súlade s , o ktorej rozhodol prvostupňový správny orgán. Žalobkyňa sa odvolala, druhostupňový správny orgán odvolanie zamietol. Dňa 07.04.2009 bol na základe právoplatného rozhodnutia do katastra nehnuteľností zapísaný ROEP, po ktorom dátume už nebolo možné konať o námietke proti výpisu z návrhu ROEP, ale už iba o zmene údajov schváleného ROEP v súlade s Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, podľa ktorej 3-ročná lehota (v súčasnosti už 5-ročná) pre možnosť rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra je len poriadkovou lehotou a pri včasnosti podania námietok proti výpisu z návrhu ROEP sú príslušné orgány oprávnené rozhodovať o odstránení chýb v ROEP bez časového obmedzenia, čo by znamenalo právnu neistotu pre všetkých účastníkov konania. Ak by zákonodarca mal taký úmysel, neuvádzal by v uvedenú lehotu. Žalovaný uzavrel, že hoci sú správne orgány viazané právnym názorom , nie je možné pokračovať v administratívnom konaní, ktoré nemá oporu v zákone.

6. Podľa (ďalej len „“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba bola podaná žalobkyňou zastúpenou v konaní pred správnym súdom v súlade s ustanovením , v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, jeho doručení žalobkyni a ostatným účastníkom konania, následnom doručení repliky žalobkyne žalovanému a ostatným účastníkom konania, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o to požiadala žalobkyňa.

8. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. Co 3/2017 zo dňa 31.05.2017, ktorým žalovaný na odvolanie žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru č. C 015/2008-60 zo dňa 11.07.2016.

9. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 14.02.2008 doručila F. G. - právna predchodkyňa žalobkyne - správnemu orgánu námietky k návrhu Registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou. Jej námietky sa týkali pozemku parc. č. X-XXX/X a parc. č. X-XXX/X, pri ktorých malo dôjsť k zmene právnej hranice a tým k zníženiu pôvodnej výmery, pri jednom z pozemkov až o 616 m2. Namietla tiež zaevidovanie spoluvlastníckeho podielu na parcele č. X-XXX/XX o výmere 1 ha 3966 m2.

10. Správa katastra Bánovce nad Bebravou rozhodnutím č. C 15/2008 zo dňa 04.11.2008 námietkam F. G. vyhovela len čiastočne, a to v časti namietaného zaevidovania spoluvlastníckeho podielu na parcele parc. č. X-XXX/XX. Námietkam smerujúcim proti zmene právnej hranice a zníženiu výmery pozemkov par. č. X-XXX/X a parc. č. X-XXX/X nevyhovela. Poukázala na to, že ide o parcely z pôvodného pozemkovoknižného územia L. H.. Pre túto časť katastrálneho územia bola ako mapa určeného operátu, t.j. najvhodnejšieho operátu, v ktorom sú evidované zobrazené pôvodné nehnuteľnosti, stanovená stará komasačná mapa nevyhovujúcej kvality (tzv. katastrálny náčrt). V katastrálnych územiach s takýmto typom operátu sa výmery parciel predmetu konania určujú zo stavu vzájomnej identifikácie katastrálnej mapy a mapy určeného operátu, nepreberajú sa z pozemkovoknižných vložiek. Spracovateľ ROEP preto podľa správneho orgánu postupoval správne, keď určil výmeru k grafickej časti návrhu registra. Grafické zobrazenie pôvodných parciel parc. č. X-XXX-X a X-XXX/X vykonal so zohľadnením ich zobrazenia v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorým bola pôvodná parcela parc. č. XXX rozdelená na parcely parc. č. XXX/X a XXX/X. Následne zohľadnil geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX, ktorým bola oddelená časť pôvodnej parcely parc. č. XXX/X, ako aj zobrazenie časti týchto parciel v katastrálnom území F. C.. Napokon zohľadnil i parcely, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované na listoch vlastníctva v celosti a ktoré nie sú predmetom tohto konania. Výmeru určil ako odvodený údaj z jej tvaru, rozmerov a zobrazenia v zobrazovacom systéme, ktorý je daný v grafickej časti návrhu registra. K námietke týkajúcej sa zmeny právnych hraníc správny orgán uviedol, že v návrhu ROEP boli v jeho grafickej časti prevzaté hranice parciel, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované na listoch vlastníctva v celosti tak, ako sú zobrazené na katastrálnej mape. Spracovateľ ROEP tieto hranice správne prevzal z katastrálnej mapy a nemenil ich. V prípade neuznania týchto hraníc ako hraníc vlastníckych je podľa správneho orgánu potrebné obrátiť sa na súd, v ktorého kompetencii je riešiť sporné vlastnícke hranice.

11. Proti rozhodnutiu Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 15/2018 zo dňa 04.11.2008 podala odvolanie žalobkyňa ako právna nástupkyňa F. G.. Katastrálny úrad v Trenčíne rozhodnutím č.j. Co 4/08, C 15/08 sp. zn. zo dňa 05.01.2009 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. Žalobkyňa následne podala správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne. Namietala, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade s uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a sp. zn. , ktorým bola schválená právna hranica pozemku parc č. XXX/X. Pozemok parc. č. XXX bol v roku XXXX rozdelený na základe geometrického plánu č. XX/XX na pozemok parc. č. XXX/ X a parc. č. XXX/X. Poukázala na ďalšie následné právne úkony ako aj faktické úkony týkajúce sa týchto pozemkov. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -66 zo dňa 10.11.2009 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že správa katastra rozhodla o námietkach právnej predchodkyne žalobkyne s prihliadnutím na stanovisko komisie na obnovu evidencie pozemkov aj preto, lebo v podkladoch ROEP nebolo vyznačené, že hranica medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X je sporná a teda spracovateľovi ROEP nemohla byť táto skutočnosť známa. Spracovateľ bol zo zákona viazaný pri spracovaní návrhu ROEP už existujúcimi vlastníckymi vzťahmi a nemá právomoc do nich zasahovať. Správny súd zaujal názor, že ROEP pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou bol zostavený v súlade so zákonom. V konaní nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne o nesúlade návrhu ROEP s uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 16.10.1972, ktorým bol schválený zmier v konaní o určenie právnej hranice a o náhradu škody, pričom uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. E118/1973 zo dňa 05.03.1973 bol povolený výkon tohto uznesenia. K námietke žalobkyne týkajúcej sa priebehu právnej hranice medzi pozemkami sa správny súd stotožnil s názorom správneho orgánu, podľa ktorého správne orgány v konaní podľa nemajú právomoc rozhodovať o priebehu právnej hranice medzi pozemkami a tiež nemajú právomoc určovať vlastníctvo k pozemkom. Ak žalobkyňa tvrdí, že došlo k úbytku vo výmere je patriacich pozemkov, môže sa podľa správneho súdu domáhať svojho vlastníckeho práva na príslušnom súde v občianskoprávnom konaní, s ktorým je spojené aj konanie o rozsahu vlastníctva.

13. Na odvolanie žalobkyne rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.07.2010 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.11.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Katastrálneho úradu v Trenčíne - č.j. Co 4/08, C 15/08 sp. zn. zo dňa 05.01.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v nadväznosti na skutočnosti tvrdené právnou predchodkyňou žalobkyne ako aj samotnou žalobkyňou. poukázal na to, že konanie o obnove evidencie nehnuteľností podľa je technicky a právne zložitý proces, ktorých pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zostavenie návrhu ROEP a z konania o schválenie ROEP. Účelom je v konaní o obnove niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Podľa názoru správne orgány postupovali v rozpore s účelom zákona.

14. Viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Katastrálny úrad v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 28.10.2010 zrušil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 15/2018 zo dňa 04.11.2008 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

15. Správa katastra Bánovce nad Bebravou rozhodnutím č. C 15/2008 zo dňa 31.05.2011 opätovne o námietkach vznesených právnou predchodkyňou žalobkyne rozhodla, a to tak, že nevyhovela námietke týkajúcej sa zmeny právnej hranice pôvodného pozemku parc. č. 2-657/2 a tým zníženiu výmery v časti, kde je hranica tohto pôvodného pozemku totožná s hranicou reálneho pozemku parc. č. XXXX a nevyhovela námietke týkajúcej sa zmeny právnej hranice pôvodného pozemku parc. č. X-XXX/X a tým zníženiu výmery v časti, kde je hranica tohto pôvodného pozemku totožná s hranicou reálnych pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

16. Proti rozhodnutiu Správy katastra Bánovce nad Bebravou zo dňa 31.05.2011 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom Katastrálny úrad v Trenčíne rozhodnutím č.j. Co 4/11, C 15/2008, sp. zn. zo dňa 30.08.2011 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

17. Žalobkyňa opätovne podala správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne, namietajúc, že sa správne orgány dostatočne neriadili právnym názorom Najvyššieho súdu SR v otázke potrebného doplnenia dokazovania. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.03.2012 žalobu zamietol.

18. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.07.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.03.2012 tak, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trenčíne č.j. Co 4/11, C 15/2008, sp. z. A/2011/2449 zo dňa 30.08.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správny orgán sa dôsledne neriadil právne záväzným názorom vysloveným skorším rozsudkom o rozsahu, v akom je potrebné doplniť dokazovanie pred rozhodnutím o námietkach žalobkyne.

19. Viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Okresný úrad Trenčín rozhodnutím zo dňa 08.10.2013 zrušil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. C 15/2018 zo dňa 31.05.2011 a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

20. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C 015/2008 zo dňa 08.09.2015 námietke podanej právnou predchodkyňou žalobkyne vyhovel a zmenil údaje v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Bánovce nad Bebravou v rozsahu vyplývajúcom z rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, kde poukázala na opakované nerešpektovanie právneho názoru vyjadreného rozhodnutiami , nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci.

21. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. Co 6/2015 zo dňa 18.02.2016 rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, zo dňa 08.09.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, keď v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou platil katastrálny operát, zapísaný do katastra nehnuteľností podľa ROEP, schváleného rozhodnutím príslušného správneho orgánu dňa 27.02.2009 a zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 07.04.2009. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o schválení ROEP vydal správny orgán v čase, keď o námietke proti výpisu z návrhu ROEP bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 04.11.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu zo dňa 05.01.2009. Právoplatné rozhodnutie o námietke bolo zapracované do návrhu ROEP, ktorý ako celok bol schválený. Zdôraznil, že na skutočnosť, že ROEP bol schválený a do katastra nehnuteľností už zapísaný ako platný operát katastra, od 07.04.2009, opomenuli podľa žalovaného prihliadať nielen súdy rozhodujúce o správnych žalobách žalobkyne, ale aj správne orgány. Správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti výpisu z návrhu ROEP, keď ROEP bol v čase ich rozhodovania už ako ukončené dielo schválený. S poukazom na ustanovenie malo byť podanie, obsahujúce námietku, v ďalších konaniach po zápise ROEP do katastra nehnuteľností posudzované ako podnet na zmenu údajov schváleného ROEP. S poukázaním na skutočnosť, že o zmene údajov už podľa schváleného ROEP bolo možné rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov ROEP do katastra nehnuteľností, je podľa žalovaného zrejmé, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo možné ďalej konať po dni 07.04.2012, pretože týmto dňom zo zákona zanikla komisia ROEP pre dané katastrálne územie.

22. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C 015/2008 zo dňa 11.07.2016 rozhodol tak, že námietkam právnej predchodkyne žalobkyne nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

23. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. Co 3/2017 zo dňa 31.05.2017 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, zo dňa 11.07.2016 s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil. Prevzal právnu argumentáciu zo svojho skoršieho rozhodnutia zo dňa 18.02.2016. Zdôraznil, že právna predchodkyňa žalobkyne podala námietku proti výpisu z návrhu ROEP, pričom správne orgány o tejto námietky nemohli rozhodovať po schválení ROEP a jeho zapísaní do katastra nehnuteľností. S poukazom na malo byť podanie právnej predchodkyne žalobkyne, na ktorom žalobkyňa zotrvala, následne posudzované ako návrh na zmenu údajov už schváleného ROEP. Vybaviť podanie ako návrh na zmenu údajov už schváleného katastra však nebolo možné po 07.04.2012, pretože týmto dňom zo zákona zanikla komisia ROEP pre katastrálne územie Bánovce nad Bebravou.

24. Podľa v znení účinnom do 30.10.2009 v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register").

25. Podľa v znení účinnom do 30.10.2009 správny orgán zriaďuje pre každú obec na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "").

26. Podľa v znení účinnom od 01.09.2002 zaniká uplynutím troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

27. Podľa v znení účinnom od 01.09.2002 (ustanovenie bolo do ) správny orgán na účely posúdenia zmeny chybných údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim v schválených registroch () zriadi pre obec, v ktorej zanikla zápisom údajov registra do katastra nehnuteľností, opätovne , ak od jej zániku neuplynuli tri roky.

28. Podľa právny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie podľa a . Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu registra.

29. Podľa námietky posúdi , ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.

30. Podľa prvej vety schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.

31. Podľa v znení účinnom do 30.04.2014 ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

32. Podľa v znení účinnom od 01.05.2014 (na základe novelizácie vykonanej ) ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

33. Správny súd po preskúmaní veci dospel k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Za správny a logicky odôvodnený možno považovať právny záver žalovaného, podľa ktorého prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, keď v katastrálnom území Bánovce nad Bebravou platil katastrálny operát, zapísaný do katastra nehnuteľností podľa ROEP, ktorý bol schválený rozhodnutím príslušného správneho orgánu ešte dňa 27.02.2009 a zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 07.04.2009. Rozhodnutie o schválení ROEP ako celok zrušené nebolo. Rozhodnutie o schválení ROEP vydal správny orgán v čase, keď o námietke proti výpisu z návrhu ROEP bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 04.11.2008, potvrdeným rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu zo dňa 05.01.2009, proti ktorému síce bola podaná správna žaloba za účelom jeho súdneho preskúmania, táto však nemala odkladný účinok. Právoplatné rozhodnutie o námietke právnej predchodkyne žalobkyne bolo zapracované do návrhu ROEP, ktorý ako celok bol schválený predtým, ako rozhodnutiami správnych súdov iniciovaných skoršou správnou žalobou žalobkyne došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia zo dňa 05.01.2009 a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia zo dňa 04.11.2008. Za takéhoto stavu je správny výklad žalovaného, že po schválení ROEP a zapísaní údajov z neho do katastra nehnuteľností už nie je možné správne vrátiť do stavu (procesného štádia), v rámci ktorého sa dotknuté osoby vyjadrujú k návrhu ROEP, podávajú voči nemu námietky a následne sa o týchto námietkach po prerokovaní v príslušnej komisii rozhoduje. Preto správne orgány nemali a nemohli rozhodovať o námietke proti návrhu ROEP, keď tento bol v čase ich rozhodovania už ako ukončené dielo schválený.

34. S poukazom na ustanovenie , aby nedošlo k ukráteniu procesných práv žalobkyne, mohlo byť podanie, obsahujúce námietku právnej predchodkyne žalobkyne, v procesnom štádiu po zápise ROEP do katastra nehnuteľností posudzované už ako podnet na zmenu údajov schváleného ROEP. V tejto súvislosti spornou otázkou je, či lehota ustanovená v posledná veta je svojím charakterom lehotou poriadkovou, ako tvrdí žalobkyňa, alebo takúto povahu nemá. S uvedenou spornou otázkou sú podľa názoru správneho súdu spojené ďalšie. Prečo najprv žiadnu lehotu neustanovil, neskôr ju () stanovil na 3 roky a ak ju pôvodne ustanovil na 3 roky, prečo ju ďalšou novelizáciou () predĺžil na 5 rokov bez toho, aby sa prípadnou reformuláciou textu právnej normy pokúsil ozrejmiť aj charakter tejto lehoty? Ostatná novelizácia predlžujúca uvedenú lehotu na 5 rokov bola zákonodarcom prijímaná v čase, keď už aplikačnou praxou boli artikulované nejasnosti ohľadne charakteru tejto lehoty, resp. príslušné orgány charakter tejto lehoty vnímali rôzne. Taktiež si treba položiť otázku, aký zmysel by malo časové obmedzenie podľa , v súčasnosti na 5 rokov, ak by hraničným ukazovateľom pre posúdenie jeho splnenia, t.j. či lehota bola alebo nebola správnym orgánom dodržaná, nemala byť právoplatnosť rozhodnutia o zmene schváleného registra, ale iba včasné uplatnenie práva účastníkom (napr. podaním námietky) s neistým časovým horizontom konečného rozhodnutia o nej?

35. Správny súd považuje za akceptovateľný naznačený názor žalovaného, podľa ktorého súbežným cieľom právnej úpravy usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom je dosiahnutie stability a právnej istoty tak, aby sa ROEP, zapísaný v katastri nehnuteľností, stal spoľahlivou informačnou základňou pre následné scudzovacie právne úkony pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností. Riadiac sa touto výkladovou axiómou je potom potrebné mať za to, že charakter lehoty ustanovenej v je prekluzívny, t.j. je nevyhnutné, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov rozhodnutie správneho orgánu o zmene údajov do skončenia tejto lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Dôraz na stabilitu vlastníckych vzťahov vyplývajúcich zo schváleného ROEP ako jeden z hlavných sprievodných účelov úpravy tohto inštitútu a z toho vyplývajúcu možnosť tretích osôb konať v dobrej viere vo vzťahu k informáciám vyplývajúcim zo schváleného ROEP, je zdôraznená aj ustanovením , podľa ktorého o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Sám zákonodarca tu rozlišuje v súvislosti s možnosťou prípadného zásahu do už schváleného ROEP dve rôzne právne skutočnosti, brániace zmene údajov schváleného ROEP, po identifikácii existencie ktorých buď o zmene schválené ROEP nemožno rozhodnúť, ak už začalo a ešte sa neskončilo (ods. 6), resp. o prípadnej zmene nemožno ani len začať (ods. 7).

36. Správny súd pripomína, že v jeho pôvodnej podobe cez následné novelizácie mal možnosť vyjadriť svoj názor (ratio legis), ako treba lehotu vyplývajúcu z ustanovenia pri aplikácii právnej normy vnímať. Ak by chcel vyjadriť, že postačuje v uvedenej lehote vydať aspoň prvostupňové rozhodnutie bez potreby nadobudnutia jeho právoplatnosti, prípadne že postačuje, aby bol na príslušnom správnom orgáne vykonaný procesný úkon dotknutého účastníka iniciujúci správne o zmene údajov schváleného ROEP, neriešil by novelizáciou iba predĺženie lehoty z 3 na 5 rokov, ale by sa zaoberal aj zmenou jazykového vyjadrenia jednotlivých častí štruktúry právnej normy tak, aby užívateľovi právnej normy (správnemu orgánu) bol jeho úmysel nevnímať túto lehotu ako prekluzívnu nepochybne zrejmý. Ak to tak neriešil a pri novelizácii predmetného ustanovenia sa uspokojil iba so zmenou slova „troch“ na slovo „piatich“, dal tým najavo, že právnu normu obsiahnutú v ustanovení v otázke charakteru lehoty považuje za jasnú a zrozumiteľnú, t.j. vníma túto lehotu ako prekluzívnu. Správny súd znovu pripomína, že zákonodarca tu zreteľne rozlišuje medzi možnosťou správneho orgánu o zmene ROEP rozhodnúť (ods. 6) a možnosťou o zmene ROEP vôbec začať (ods. 7), z čoho treba usúdiť, že údajná (putatívna) nejednoznačnosť ustanovenia ňou nie je naozaj, ale ide o úmysel zákonodarcu, keďže jedným zo základných výkladových prístupov pri aplikácii právnych noriem je ten, že zákonodarca koná ako racionálne sa správajúci subjekt verejnej moci.

37. Správny súd poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp. zn. a , v ktorých je vyjadrený názor, že správny poriadok, podľa ktorého postupovali aj správne orgány v preskúmavanej administratívnej veci, nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, či už jej nezačatím, spočívaním, neskončením, prerušením jej plynutia a pod. V citovaných rozhodnutiach tiež vyjadril názor, z ktorého možno odvodiť, že pri slovnom spojení „správny orgán pokutu uloží“ použitom v právnej norme a jeho následnom naviazaní na u/plynutie konkrétnej lehoty je potrebné, aby administratívne rozhodnutie v určenej lehote aj nadobudlo právoplatnosť, nepostačuje iba samotné vydanie rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu je podobný aplikačný a výkladový prístup potrebné zvoliť aj vtedy, ak právna norma uvádza, že do konkrétne určenej lehoty správny orgán o nejakej otázke rozhodne, napr. použitím slov „o zmene možno rozhodnúť.“ Hoci vyššie uvedené rozhodnutia sa týkajú odvetvia administratívneho trestania, možno z nich vyabstrahovať, že až právoplatnosťou administratívneho rozhodnutia je priamo dotknutá právna sféra subjektu, ktorému (ako adresátovi) je rozhodnutie správneho orgánu určené. Bez atribútu právoplatnosti administratívneho rozhodnutia nie je možné hovoriť o zásahu do subjektívnych práv, ktorá sa najčastejšie prejavuje zmenou v subjekte alebo v predmete práva. Preto lehoty určené pre orgány verejnej správy treba vnímať zásadne ako lehoty prekluzívne. Ak všeobecne záväzné právne predpisy stanovujú, že orgán verejnej správy v určitej lehote môže o určitej otázke rozhodnúť, platí, že v tejto lehote musí administratívnoprávna činnosť orgánu verejnej správy byť zavŕšená existenciou rozhodnutia, ktoré okrem jeho vydania (či oznámenia účastníkovi ) stihne nadobudnúť právoplatnosť pred uplynutím určenej prekluzívnej lehoty.

38. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

39. O trovách vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov nepriznal. Správny súd vychádzal aj zo skutočnosti, že žalovaný si náhradu trov neuplatnil.

40. Vo vzťahu k ďalším (pribratým) účastníkom správny súd rozhodol o trovách podľa ustanovenia , v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie neukladal, nevzniklo ani im právo na náhradu trov .

41. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka . Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o o správnej žalobe podľa a ,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.