Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-61-2019.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, V. M., o zaplatenie 779,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 352,94 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 352,94 Eur od 09.12. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 05. 11. 2018 v rámci upomínacieho konania navrhol žalobca súdu uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 779,01 Eur, úroky z omeškania vo výške 9,00 % p. a. zo sumy 779,01 Eur od 09. 12. 2014 do zaplatenia, zmluvné úroky 23 % p. a. zo sumy 779,01 Eur od 09. 12. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 09. 2006 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške 1 659,70 Eur. žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, resp. v zozname platieb, v prípade ak tieto boli poukázané po vystavení listiny Aktuálny stav úveru. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, pôvodnému veriteľovi - Poštová banka, a.s. si právo požadovať od dlžníka (žalovaného) predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami iplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V konaní je voči žalovanému uplatňovaná nesplatená istina úveru, ako aj zmluvné úroky vo výške 23 % a úroky z omeškania vo výške 9 %. Úroky sú
uplatňované odo dňa nadobudnutia pohľadávky od pôvodného veriteľa titulom postúpenia, t. j. od 09. 12. 2014. Úhrady realizované žalovaným boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2014, uzavretá medzi spol. Poštová banka, a.s. ako postupcom a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 12. 2014, uzavretá medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spol. PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. Predmetnými zmluvami po postúpení je preukázaný celý rad postúpení a tým aj aktívna vecná legitimácia žalobcu pre toto konanie. Pohľadávka voči žalovanému bola už súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 30. 05. 2014, sp. zn. IA-B/0314/0090, právoplatným dňa 31. 07. 2014, vykonateľným dňa 04. 08. 2014. Dňa 23. 03. 2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá. pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zamietnutí, resp. zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého iniciovanie je závislé výlučne od vôle dlžníka. Záverom dodal, že žalovanému bola zaslaná výzva v súlade s § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek tomu k dnešnému dňu žalobcovi nezaplatil v celom rozsahu dlžnú sumu.
2. Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 21. 12. 2018 vyzval žalobcu v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy a) ozrejmiť spôsob započítania čiastočných platieb žalovaného uskutočnených po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (t. j. po 11. 12. 2010), ktoré sú uvedené v prílohe „Aktuálny stav úveru“, b) v prípade, ak nebolo plnenie žalovaného po zosplatnení úveru započítané na istinu dlhu, resp. nedisponuje listinou alebo iným dokumentom, z ktorého vyplýva individuálne dojednanie započítania čiastočných platieb so žalovaným, uviesť, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny vo výške 352,94 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 352,94 Eur od 09. 12. 2014 do zaplatenia.
3. Žalobca, na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica, v súlade s ust. § 8 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov súhlasil dňa 25. 01. 2019 s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýkal.
4. Okresný súd Banská Bystrica Platobným rozkazom sp. zn. 3Up/990/2018 zo dňa 29. 01. 2019 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 352,94 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 352,94 Eur od 09. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 102,35 Eur.
5. Následne dňa 12. 04. 2019 Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu o tom, že žalovanému nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a zároveň žalobcu vyzval (v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní /v texte ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“) navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
6. Žalobca podal Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 04. 2019 (v súlade s ust. § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní) návrh na pokračovanie v konaní, t. j. navrhol, aby súd postúpil vec súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.
7. Okresný súd Banská Bystrica dňa 03. 05. 2019 postúpil predmetnú vec (v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní) tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie.
8. Podľa ust. § 116 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako „C. s. p.“) ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
9. V zmysle ust. § 106 ods. 3 C. s. p. písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
10. Súd tak dňa 23. 05. 2019 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli Okresného súdu Rožňava. Oznámenie bolo týmto spôsobom žalovanému doručené dňa 07. 06. 2019.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca. Právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 05. 09. 2016 Zmluvu o úvere č. 7682913906. Na základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 50 000,00 Sk (1 659,70 Eur) a žalovaný sa zaviazal tento úver vrátiť v 60. mesačných splátkach po 1 500,00 Sk (49,79 Eur) s dátumom prvej platby do 17. 10. 2006 a každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci. RPMN činila 26,18 %.
13. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako „Ob. z.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. V zmysle ust. § 499 Ob. z. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (ust. § 502 ods. 1 Ob. z.)
16. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako „O. z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (ods. 1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. (ods. 2)
17. V zmysle ust. § 53 ods. 1 O. z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ust. § 53 ods. 5 O. z.)
19. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 O. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (ods. 1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (ods. 2)
20. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v texte ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
21. V zmysle ust. § 3 ods. 1-3 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (ods. 1) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (ods. 2) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. (ods. 3)
22. Podľa ust. § 566 ods. 1 O. z. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
23. V zmysle ust. § 566 ods. 2 O. z. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
24. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď predmetná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Ob. z.) je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia O. z. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52a nasl. O. z.) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Ob. z.. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v O. z.) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia O. z. je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti O. z. a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Ob. z. (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia O. z. (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 O. z., podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
25. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05. 09. 2006 úverovú zmluvu. Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplatil, právny predchodca žalobcu ku dňu 11. 12. 2010 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru vo výške 779,01 Eur.
26. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
27. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 659,70 Eur, pričom žalovaný titulom úveru uhradil len jeho časť. Zo žalobcom predložených listín však vyplýva, že žalovaný realizoval čiastočné platby po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (po 11. 12. 2010) v celkovej výške 725,85 Eur. Zo žalobcom predloženého „Aktuálneho stavu úveru“ je zrejmé, že uvedené platby vo výške 299,78 Eur boli započítané na istinu a zvyšok úhrad bol započítaný na poplatky a na úroky. S poukazom na ust. § 566 ods. 2 O. z. tak platby vo výške 426,07 Eur uskutočnené žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (po 11. 12. 2010) neboli započítané v zmysle zákona, pričom súd nemal preukázané, že by dlžník (žalovaný) určil poradie, v akom sa čiastočné plnenia budú započítavať tak, ako ich započítal žalobca, teda najprv na príslušenstvo pohľadávky, pretože spotrebiteľ má oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Z daného dôvodu priznal žalobcovi sumu 352,94 Eur titulom istiny. Taktiež súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 352,94 Eur
od 09. 12. 2014 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 O. z. a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995Z. z.
28. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 779,01 Eur, súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čoby spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Súd však taktiež poznamenáva, že žalobu v časti, ktorú považoval za nedôvodnú (nesprávne započítané platby žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu vo výške 426,07 Eur na úroky a poplatky, taktiež aj zmluvný úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 779,01 Eur), nezamietol, a to vzhľadom na súhlas žalobcom prejavený v rámci upomínacieho konania s vydaním platobného rozkazu len v časti, ktorej sa rozpor netýkal (istina vo výške 352,94 Eur a zákonný úrok z omeškania).
29. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ust. § 255 ods. 2 C. s. p.)
31. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).