Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/65/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne D. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/ XX, XXX XX C., zastúpená S. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovaným: 1./ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 14092 Praha 4- Michle IČ: 64948242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, 2./ Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684 618, o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -10 zo dňa 25. marca 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I. so spresnením označenia žalovaného v 1.rade a to tak, že správne označenie žalovaného v 1.rade znie: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 14092 Praha 4- Michle IČO: 64948242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336.

II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že ukladá žalobkyni, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podala na súde žalobu o vyplatenie poistného plnenia voči poisťovni poskytujúcej poistenie schopnosti splácať úver, alebo žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1. a 2.rade.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. U k l a d á žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva podľa zmluvy č. J.-I.- XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU/A zo dňa 07.08.2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území C., obec C., okres C., vedeným Okresným úradom, katastrálny odbor na LV č. XXXX a to: a) byt č. XX, na X. poschodí, vchod XX, v stavbe: bytový dom, súpisné číslo XXXX, na pozemkoch - parcela registra „C“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to vo veľkosti 6758/431296 a to odo dňa vyhotovenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. U k l a d á žalobkyni, aby v lehote 60 dní podala na súde žalobu o uloženie povinnosti plniť resp. neplatnosť úverovej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva strán sporu, ktoré predstavujú žalobkyňu a žalovaných v 1./ a 2./ rade resp. príslušnú poisťovňu.

III. N e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami ,, , , , , , a (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodu hrozby zmeny osoby vlastníka predmetných nehnuteľností zapísanej na liste vlastníctva, pričom hrozba zmeny vlastníka vyplýva z bezprostrednej hrozby dražby predmetných nehnuteľností. Súd potrebu dočasnej úpravy pomerov strán odôvodnil aj právom na ochranu obydlia dotknutých osôb. Zdôraznil primeranosť nariadeného opatrenia vzhľadom na skutočnosť, že uvedené nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru. Súd uložil žalobkyni podať žalobu o plnenie voči poisťovni, prípadne žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy alebo o zriadení záložného práva v lehote 60 dní.

3. V zákonnom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 1.rade namietajúc, že záloh zabezpečuje pohľadávku z úverovej zmluvy č. J.-I.-XXXXXXXX-XXXX- BRXX-IU zo dňa 7.8.2014, pričom právna predchodkyňa žalobkyne nesplácala úver riadne a včas, preto banka listom zo dňa 18.4.2018 oznámila pôvodnej dlžníčke zosplatnenie celého úveru ku dňu 18.4.2018 a vyzvala ju na jej úhradu. Pôvodná dlžníčka naposledy uhradila riadne splátku úveru dňa 20.11.2017, odvtedy uhradila iba splátku dňa 23.2.2018, preto došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 18.4.2018. Pôvodná dlžníčka umrela dňa XX.X.XXXX a univerzálnou dedičkou sa stala žalobkyňa. Zo strany žalobkyne nedošlo ani k jedinej úhrade, preto žalovaný začal s výkonom záložného práva predajom zálohu prostredníctvo dobrovoľnej dražby organizovanej žalovaným v 2.rade. Žalovaný poukázal na fakt, že súd prvej inštancie v uznesení označil ako žalovaného jeho organizačnú zložku, ktorá však nemá právnu subjektivitu a teda nemôže byť účastníkom konania. Uviedol, že žalobkyňa nedostatočne odôvodnila samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň ani nepredložila žiadne potvrdenie ani vyjadrenie z príslušnej poisťovne a ani len dôkaz o tom, že si nárok z poistnej udalosti vôbec uplatnila. Podľa názoru žalovaného v 1.rade samotná skutočnosť, že existuje spor medzi žalobkyňou a poisťovňou ako treťou osobou nemôže mať vplyv na záväzky žalobkyne voči žalovanej v 1.rade, na jej povinnosť plniť dlh voči žalovanej v 1.rade a rovnako ani na právo žalovanej domáhať sa uspokojenia použitím všetkých zákonných a zmluvných prostriedkov, vrátane výkonu záložného práva. Na základe uvedeného mal za to, že žalobkyni sa nepodarilo osvedčiť danosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Žalovaný namietal aj časové trvanie neodkladného opatrenia, keďže ho súd nariadil od vyhotovenia rozhodnutia do právoplatného skončenia vo veci samej, pričom žalovaný mal za to, že uvedené rozhodnutie môže nadobudnúť vykonateľnosť až odo dňa doručenia strane, teda nemôže byť jeho časové trvanie vymedzené od vydania rozhodnutia ale až od jeho doručenia. Výrok II. napadnutého uznesenia žalovaný považoval za zmätočný a nevykonateľný, keďže z neho nie je zrejmé akú žalobu má žalobkyňa podať, voči komu a aký nárok si má uplatniť. Uviedol, že súd konal nad rozsah žalobkyňou uplatňovaného návrhu, keď žalobkyňu zaviazal na podanie žaloby o neplatnosť úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, keďže žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzala žiadne skutočnosti, pre ktoré by mali byť uvedené zmluvy vyhlásené za neplatné. Z predmetného výroku taktiež nevplýva, ktorá poisťovňa má byť žalovaná, keďže k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli priložené žiadne listinné doklady. Na základe uvedeného navrhla žalovaná zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4. V odvolaní žalovaného v 2.rade proti výroku I. napadnutého uznesenia, tento namietal zjavnú neúspešnosť návrhu vo veci samej, teda absenciu tvrdení potrebných pre osvedčenie nároku vo veci samej. Poukázal na to, že žalobkyňa netvrdí, že pohľadávka žalovaného v 1.rade nevznikla alebo že zanikla, nakoľko nepopiera poskytnutie predmetného úveru žalovaným v 1.rade. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že nemá žiadnu relevanciu podanie žaloby o neplatnosť, ak žalobkyňa iba namieta, že žalovaného v 1.rade mala vyplatiť poisťovňa dlžnú sumu titulom poistného plnenia z dôvodu, že nastala poistná udalosť. Taktiež uviedla, že žalovaný v 2.rade nie je nositeľom predmetného záložného práva a teda zákaz jemu adresovaný je nevykonateľný a bezúčelný. Žalovaný v 2.rade mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, keďže v prípade, ak by došlo k dražbe nehnuteľností, ktorá by bola následne vyhlásená za neplatnú, došlo by zo zákona k navráteniu vlastníckeho práva žalobkyni. Záverom žalovaný v 2.rade poznamenal, že jediným dôvodom uvedeným v napadnutom neodkladnom rozhodnutí je skutočnosť, že žalobkyni hrozí zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zmena vlastníckeho práva k zálohu pri zákonnom výkone existujúceho záložného práva v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je v súlade s právom a nemôže

sa stať dôvodom na zásah súdu do práv účastníkov neodkladným opatrením. Na základe uvedeného žalovaný v 2.rade žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Zákonný zástupca žalobkyne S. R. podaním zo dňa 20. 05. 2019 žiadal, aby odvolací súd upresnil rozhodnutie vo výroku II. tak, že sa žalobkyni ukladá v lehote 60 dní podať na súde žalobu o uloženie povinnosti plniť, resp. žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy alebo o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1.rade ako aj žalovaného v 2.rade nie je dôvodné.

7. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa domáhal návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.3.2019 nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C., je zrejmé, že žalovaný v 1.rade zriadil na uvedenom byte záložné práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. J.-I.-XXXXXXXX-XXXX- BRXX-IU/A zo dňa 7.8.2014. Z listu žalovaného v 2.rade zo dňa 12.3.2019 adresovaného žalobkyni je zrejmé, že žalovaný v 2.rade ju vyzval, aby dňa 2.4.2019 umožnila súdnemu znalcovi Ing. N. F. vykonanie ohodnotenia uvedenej nehnuteľností ako predmetu dražby. Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 5.2.2019 oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva. Zo zmluvy o úvere zo dňa 7.8.2014 uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným v 1.rade, konkrétne z bodu X. predmetnej zmluvy vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne súhlasila s poistením špecifikovaným v Základných podmienkach Úveru, ktoré poskytuje J. C., a.s. so sídlom Z. H. X. II, H. D, v zmysle Rámcovej poistnej zmluvy č. XXX XXX zo dňa 14.3.2013 uzatvorenej medzi poistiteľom a bankou ako poistníkom a pristupuje k poisteniu v Súbore poistenia a to dňom uzavretia zmluvy. Prílohou k zmluve o úvere č. J.- I.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU/A zo dňa 7.8.2014 podľa bodu 14 bolo aj poistenie na dobu 5 rokov odo dňa prvého čerpania úveru v súlade s vyhláseniami a súhlasom uvedeným v článku X v rozsahu Súbor poistenia B. Poplatok za zaradenie do poistenia je medzi bankou a poisteným dohodnutý vo výške 3% zo sumy Úveru uvedenej v bode 3.2. základných podmienok úveru, zaokrúhlený matematicky na celé číslo. Poplatok je splatný a banka ho zúčtuje v prvom poradí pri čerpaní čo i len časti úveru.

9. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ustanovenia , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa ustanovenia , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

14. Podľa ustanovenia , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

16. Podľa ustanovenia predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

18. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala ( , písm. c, ).

19. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.

20. Odvolací súd má z obsahu spisového materiálu osvedčené, že žalovaný v 2.rade začal výkon záložného práva v zmysle v spojení s a to doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyni, pričom v rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o úpravu výkonu záložného práva, táto umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Dobrovoľná dražba predstavuje akési ultima ratio, a teda nie je nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, aby sa žalovaný v 1.rade domáhal na súde voči žalobkyni zaplatenia zvyšku dlhu, kde by bolo možné dosiahnuť, prípadne aby sa žalovaný v 1.rade domáhal vyplatenia poistnej sumy. Taktiež súdu nevyplýva, že by sa žalovaný v 1.rade domáhal vyplatenia poistnej sumy, pričom v zmysle bodu X úverovej zmluvy ako aj bodu 14 Základných podmienok úveru je zrejmé, že žalovaný v 1.rade podmienil poskytnutie úveru poistením, ktoré poskytuje J. a.s., pričom v zmysle bodu 14 Základných podmienok úveru je zrejmé, že uvedené poistenie bolo dohodnuté na dobu 5 rokov odo dňa prvého čerpania úveru a to v rozsahu Súbor poistenia B, pričom poplatok za zaradenie do poistenia bol dohodnutý vo výške 3% zo sumy úveru a banka ho zúčtovala v prvom poradí pri čerpaní čo i len časti úveru. Ak teda žalobkyňa namieta, že poisťovňa bola povinná vyplatiť poistné plnenie žalovanému v 1.rade, je nevyhnutné poskytnúť žalobkyni dočasnú ochranu, kým súd nerozhodne o uvedenom merite veci. Odvolací súd v súvislosti s tým, poukazuje na fakt, že výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

21. Výkon záložného práva na nehnuteľnosti označené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle SR má prednosť pred zákonom.

22. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008., sť. č. 19009/04, bod 50.).

23. Neodkladné opatrenie je v prejednávanej veci dočasným opatrením, nakoľko je časovo limitované. V prípade, ak žalobkyňa v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, podá na súd žalobu o vyplatenie poistného plnenia, alebo žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva, v tom prípade, bude trvať do rozhodnutia vo veci samej. Ak v uvedenej lehote žalobkyňa žalobu nepodá, súd prvej inštancie neodkladné opatrenie v zmysle zruší. Žalobkyňa dôvodnosť potreby úpravy pomerov strán osvedčila, keď je zrejmé, že žalovaný v 1.rade pristúpil k výkonu záložného práva, kde dražobníkom je žalovaný v 2.rade, pričom žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že jej dlh mal byť vyplatený poisťovňou, keďže nastala poistná udalosť, na ktorú sa vzťahovalo poistenie schopnosti splácať úver.

24. Neodkladné opatrenie v tomto konkrétnom prípade zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Toto stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd definitívne rozhodne o žalobe vo veci samej, ktorej podanie uložil žalobkyni vo výroku II. predmetného uznesenia. Neodkladné opatrenie teda nie je opatrením konečným ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. Pokiaľ by však odvolací súd nepotvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, mohol by žalovaný v 1.rade pokračovať vo výkone záložného práva a nehnuteľnosť žalobkyne predať na dražbe, čím by došlo k strate vlastníckeho práva žalobkyne k svojmu obydliu, a to aj napriek tomu, že táto namieta nesplnenie povinnosti poisťovne vyplatiť poistnú sumu žalovanému v 1.rade.

25. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobcu - záložcu jeho vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu.

26. Uložením povinnosti žalovaným v 1. a 2.rade zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovaným žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh žalobkyne zamietol, tejto by reálne hrozila strata

jej obydlia. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred pozbavením jeho vlastníckeho práva k obydliu.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe a prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, , ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, ). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“

28. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (JUDr. Ing. M. Budjač a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397).

29. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. ).

30. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške.

31. Zo správania žalovaných v 1. 2.rade je zrejmé, že začali realizovať výkon záložného práva predajom obydlia žalobkyne na dražbe, pričom existujú pochybnosti o proporcionalite dobrovoľnej dražby, keďže sa javí, že uspokojenie dlhu možno dosiahnuť aj inými spôsobmi, následkom ktorých by nebola strata obydlia žalobkyne. Za tohto stavu je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku I ako vecne správne (, ) so spresneným označením žalovaného v 1.rade.

32. Záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorá sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m.m ).

33. Čo sa týka výroku II. napadnutého uznesenie, odvolací súd ho zmenil podľa , keďže povinnosť uložená súdom prvej inštancie žalobkyni podať žalobu v lehote 60 dní o uloženie povinnosti plniť, resp. neplatnosť úverovej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva strán sporu, ktoré predstavujú žalobkyňu a žalovaných v 1.a 2.rade, resp. príslušnú poisťovňu, nebola dostatočne špecifikovaná v zmysle ustanovenia , . V prvom rade odvolací súd upravil lehotu na podanie žaloby vo veci samej a to tak, že stanovil 60 dňovú lehotu odo dňa právoplatnosti uznesenia, čím odstránil vadu vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Zároveň však aj spresnil predmet konania vo veci samej tak, aby bolo zrejmé, aký druh žaloby má žalobkyňa v uvedenej lehote podať.

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd má za preukázané naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ostatné námietky žalovaných považoval za irelevantné.

35. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní ako aj v konaní na súde prvej inštancie bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).