Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária , s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z. nad Z., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.703,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10. decembra 2018, č. k. -49, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a súvisiacom výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 622,09,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 622,09,- eur od 15.06.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. súd žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Vec právne posúdil aplikujúc ust. , až 4, ,,, a , ,, , veta prvá, , b/ , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 31.05.2013 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" s registračným číslom 004425811270513. Poukázal na skutočnosť, že v článku I predmetnej zmluvy sú dohodnuté základné parametre úveru, ktorý žalobca žalovanému poskytol a ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi splácať. Žalobca svoju povinnosť z predmetnej zmluvy poskytnúť žalovanému úver riadne splnil a žalovanému poskytol úver vo výške 2.700,00 eur. Žalovaný podmienky splácania nedodržiaval a úver riadne nesplácal. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátok, žalobca ho opakovane riadne písomne vyzýval na úhradu splátok, kedy mu zasielal pripojené upomienky, napriek tomu žalovaný splátky nezaplatil. Z tohto dôvodu bol žalobca nútený listom zo dňa 13.05.2015 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, kde žalovaného vyzval na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom do 7 dní od doručenia tejto výzvy/tohto oznámenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný si túto výzvu v odbernej lehote neprevzal, z toho dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 15.06.2015 (odberná lehota 18 dní + 7 dní na plnenie). Zostatok istiny úveru 1.426,40 eur uvedený vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 2.700,00 eur a splátok istiny úveru vo výške 1.273,60 eur (tieto sú zrejmé z pripojenej Histórie transakcií na účte za obdobie do 13.05.2015).

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 31.05.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" č. 004425811270513, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.700,00 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v 36-ich mesačných splátkach vo výške 96,81 eur vrátane poistného (z toho mesačná splátka poistného predstavovala sumu 4,00 eur) počnúc dňom 14.06.2013 s termínom konečnej splatnosti dňa 14.05.2016 pri úrokovej sadzbe vo výške 14,90 % ročne. V predmetnej zmluve boli ako celkové náklady dlžníka uvedená suma 695,01 eur, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 17,04 %, priemerná RPMN vo výške 20,44 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom bola v predmetnej zmluve vyčíslená vo výške 3.395,01 eur. V zmysle článku I bod 5 písmeno b/ predmetnej zmluvy v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru , ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu omeškaných splátok upomienkami zo dňa 26.01.2015, dňa 25.02.2015 a dňa 25.03.2015, pričom žalobca zároveň upozornil žalovaného, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Listom - Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.05.2015, žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Poštová zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného a táto sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

4. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa a nasl. ustanovení . Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení , a o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danom prípade súd podrobil uvedenú zmluvu kontrole jej súladu so zákonom a zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Pri počte splátok 36 a výške splátky 96,81 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi (žalobcovi) zaplatiť predstavuje sumu 3.485,16 eur, a teda nie sumu 3.395,01 eur, ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje , o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Súd v tejto súvislosti uvádza, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov v posudzovanom prípade bolo potrebné započítať aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to v danom prípade poistné, ktoré bolo zahrnuté do mesačnej splátky. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať úver, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. Pokiaľ za takýchto podmienok tvorilo výšku splátky úveru aj poistné vo výške 4,00 eur, mali byť tieto náklady s poistením zahrnuté do výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z údajov uvedených v predmetnej zmluve zároveň nie je možné dospieť k záveru, ako žalobca vypočítal celkové náklady dlžníka. Uvedené je významné a rozhodujúce aj pre správne stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške. V predmetnej zmluve tak nebola správne uvedená náležitosť podľa o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (, o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoju povinnosť poskytnúť žalovanému úveru podľa predmetnej zmluvy splnil, na druhej strane žalovaný si svoju povinnosť splácať úver v splátkach podľa zmluvy riadne a včas neplnil. Žalobca na základe ustanovenia článku I bod 5 písmeno b/ predmetnej zmluvy a v zmysle ustanovení v spojení s vyhlásil (predčasnú) mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 13.05.2015, čo žalovaný ani nenamietal. Na základe uvedeného a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 2.700,00 eur a sumou vykonaných úhrad žalovaným veriteľovi titulom predmetnej zmluvy v sume 2.077,91 eur, t. j. sumu 622,09 eur. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného týmto rozhodnutím zaplatiť žalobcovi nevrátenú istinu poskytnutého úveru vo výške 622,09 eur. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný bol po uplynutí lehoty vo výzve žalobcu na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne (podľa a nariadenia vlády č. v príslušnom znení) z dlžnej sumy 622,09 eur za obdobie od 15.06.2015 do zaplatenia, teda za obdobie tak, ako to žiadal žalobca. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s . Žalovaný bol danom spore prevažne úspešný, žalobca prevažne neúspešný. Na základe uvedeného by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a žalovanému preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc , že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Súd prvej inštancie posúdil žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.081,49,- eur a časti príslušenstva ako nedôvodnú, keď aplikoval ust. § písm. g/ z.č. o spotrebiteľských úveroch, úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, keď v zmluve je nesprávne uvedená RPMN a celková výška nákladov. Poistné je potrebné zahrnúť do celkových nákladov , len ak spotrebiteľ uzavrie aj zmluvu o poskytnutí doplnkových služieb. Žalobca s týmto právnym posúdením nesúhlasí. Namietal, že žalovaný nemusel uzatvoriť zmluvu spolu s poistným, ale mohol uzatvoriť zmluvu aj bez dojednania poistného. To, akú verziu zmluvy žalobca použije vyplýva zo žiadosti klienta. Žalobca má tri verzie zmluvy a to, že poistenie v nich nie je dojednané, resp. je dojednaný základný balík poistenia, prípadne je v nich dojednaný rozšírený balík poistenia . Z nijakého ustanovenia platného právneho poriadku nevyplýva, že by veriteľ mal používať zmluvu so všetkými predvolenými možnosťami, z ktorých by si dlžník volil to, o čo má záujem . Podľa takejto úvahy by veriteľ v jednej zmluve robil a uvádzal rôzne výpočty splátky poistného. celkových nákladov a RPMN pre každú variantu zvlášť. Z formulácie Rozšírený balík poistenia použitej v zmluve je zrejmé, že existuje i iný, nerozšírený balík poistenia. Súd nesprávne uzatvára, že zmluva nepredpokladá inú možnosť, resp. odmietnutie poistenia.

Namietali, že zo zmluvy je zrejmé, že poistenie schopnosti splácať úver bolo žalovanému ponúkané ako možnosť, nebolo povinné, zmluvu mohol uzatvoriť aj bez poistenia . Napriek tomu súd nesprávne uzatvára, že zmluva nepredpokladá inú možnosť, resp. odmietnutie poistenia. Namietal i výrok o trovách konania, keď výpočet súdu vychádza z hodnoty, ktorej použitie z napadnutého rozsudku nevyplýva. Súd žalobcu nevyzval na doplnenie podania za účelom zistenia okolností uzatvorenia zmluvy , výpočtu celkových nákladov a RPMN, z ktorého by vyplynuli nedostatky. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepodmieňoval poskytnutie úveru uzavretím poistenia. Súd nesprávne uskutočnil výpočet, keď do výšky splátky zahrnul aj poistné. Samotný výpočet sa vykonáva z celkovej sumy smerom k mesačnej splátke, kedy sa od sumy celkových nákladov odpočítal poplatok za poskytnutie úveru, rozdiel sa vydelil počtom splátok a výsledok sa zaokrúhli na dve desatinné miesta. Súd použil hodnotu celkových nákladov a RPMN, ktorých použitie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal porušenie ust. v neprospech žalobcu , keď súd mal po zistení, že žaloba je zjavne bezdôvodná , vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby, presp. mal vykonať výsluch. Súd nevyzval žalobcu na ozrejmenie mechanizmu uzatvorenia zmluvy, či žalovaný mal možnosť poistenie neuzavrieť , resp. uzavrieť iné. Záverom namietal nedostatočné odôvodnenie poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako i sut. . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.081,49,- eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 804,31,- eur od 15.6.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100% resp. zrušil a vec v napadnutom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie . Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania, je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

9. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ""), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

10. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa , , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úvere „ Flexipôžička „ č. 004425811270513 zo dňa 31.05.2013 (ďalej len " predmetná zmluva ") žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.700,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36-mesačných splátkach vrátane poistného po 96,81 Eur/ mesačná splátka poistného predstavovala sumu 4,- eur/. V zmluve o úvere bolo dohodnuté poistenie ako komplexný súbor poistenia. Ročná úroková sadzba bola vo výške 14,90%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške 17,04%, priemerná RPMN 20,44%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 695,01 Eur. Termín prvej splátky bol dňa 14.06.2013 a termín konečnej splatnosti úveru bol 14.05.2016. V bode 8 zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy, s rozšíreným balíkom poistenia/ pre prípad straty zamestnania , pracovnej neschopnosti, invalidity , smrti/. Predmetná zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, má tak charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný mohol odmietnuť ponúkané poistenie, nemal možnosť voľby úveru bez poistenia. Odvolacie námietky žalobcu poukazom na možnosť voľby žalovaného z troch verzií zmluvy, s poistným so základným balíkom, s rozšíreným balíkom a bez poistenia, preto nie sú dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k správnemu záveru, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pri počte splátok 36 a výške splátok 96,81,- eur je celková suma vo výške 3.485,16,- eur , pričom veriteľ uvádza sumu 3.395,01,- eur. Výšku splátky tvorí aj poistné vo výške 4,- eur, pričom náklady spojené s poistením mali byť zahrnuté do výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa. Nie je možné dospieť k záveru , ako žalobca vypočítal celkové náklady , keď uvedené je rozhodujúce aj pre správne určenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Celkové náklady na úver sú uvedené v nižšej sumy , ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške , čo má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie ako je to v zmluve o úvere výslovne uvedené, odvolací súd je rovnako toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom ( o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkovej čiastky úveru (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca nesprávne uvádzal celkovú výšku úveru , nesprávne uvádzal aj výšku RPMN a to v neprospech spotrebiteľa . Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej). Rovnako slúži na ochranu záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi.

15. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.

16. Nedôvodnou žalobou treba rozumieť žalobu, ktorá má všetky náležitosti podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. Pôjde o žalobu, ktorá bude úplná s ohľadom na to, že z nej bude zrejmé to, čoho, proti komu a na základe akých skutkových tvrdení sa žalobca domáha. Zákon nestanovuje žiadnu osobitnú formu na to, akým spôsobom strane oznámiť predbežné právne posúdenie a vyzvať ju na späťvzatie žaloby. Preto nemožno dospieť k záveru, že by uvedenie predbežného právneho posúdenia muselo byť urobené len žalobcovi doručenou písomnosťou. Predbežné právne posúdenie môže súd žalobcovi uviesť ešte pred doručením žaloby protistrane spolu s vyjadrením žalovaného, pri pokuse o vyriešenie sporu zmierom alebo výslovne podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> i potom, ako na pojednávaní stranám uvedie, ktoré tvrdenia sporné a ktoré nesporné a ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná. Vyjadrenie predbežného právneho posúdenia nemožno vylúčiť ani po čiastočnom alebo úplnom vykonaní dôkazov, pričom pri tomto postupe súd môže i opakovane uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré za nepreukázané. Uvedenie zjavnej nedôvodnosti žaloby je konštruované ako povinnosť súdu, pričom zákon žiadnym spôsobom túto povinnosť nerelativizuje vhodnosťou vykonania tohto úkonu. Zároveň však na druhej strane zo zákona nevyplýva žiaden priamy následok nesplnenia tejto povinnosti. Ak súd bude v konaní postupovať tak, že bude konať o celkom alebo sčasti nedôvodnej žalobe bez toho, aby toto uviedol žalobcovi, nie je možné dospieť k záveru, že by takéto porušenie povinnosti bolo vadou konania odôvodňujúce prípadné zrušenie rozhodnutia vo veci samej (aj uznesenia o zastavení konania).

17. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne tiež žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu predvolal s dodržaním zákonnej lehoty na prípravu pojednávania, a to dňa 10.12.2018, pričom žalobca, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Z obsahu zápisnice zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že súd prvej inštancie dôsledne postupoval podľa , oznámil skutkové tvrdenia, ktoré nie sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné a podrobne a precízne, so zachytením jeho obsahu tiež do zápisnice, oboznámil predbežné právne posúdenie veci. Pokiaľ sa žalobca v dôsledku svojej nečinnosti z vlastnej vôle tohto pojednávania nezúčastnil, bol to on sám, ktorý si znemožnil prostredníctvom svojej neúčasti na pojednávaní realizovať svoje procesné práva, okrem iného tiež vyjadriť sa k predbežnému posúdeniu veci dané mu súdom prvej inštancie priamo na pojednávaní, ktorá nečinnosť rozhodne nemôže byť pripísaná na ťarchu vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ust. . S poukazom na ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.12.2018 odkazom na <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> vyslovil svoj právny názor, že podaná žaloba je čiastočne nedôvodná, keď predmetná zmluva o úvere zo dňa 31.05.2013 neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v ust. z.č. , čo má podľa za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ako dôvodný je nárok na zaplatenie nevrátenej časti istiny poskytnutého úveru a zákonné úroky z omeškania . Z uvedeného teda vyplýva jednoznačne neopodstatnené a nepravdivé tvrdenie žalobcu o porušení ust. v neprospech žalobcu . Pokiaľ vytýka žalobca súdu prvej inštancie, že nedodržal postup podľa a nevyzval ho na späťvzatie žaloby pre nedôvodnosť, tak k tomu odvolací súd uvádza, že zjavnosť nedôvodnosti žaloby je vnútorné posúdenie súdu, teda, ako by rozhodol o žalobe, ak by mal za preukázané všetky skutkové tvrdenia žalobcu a ak by rozhodoval bezprostredne po jej podaní. Mnohé právne otázky však ne možno považovať za vyriešené a sú len predmetom riešenia, nemožno uvedenie nedôvodnosti žaloby považovať len za nástroj, ktorý má viesť žalobcu k späťvzatiu žaloby. však nespája s neuvedením zjavnej nedôvodnosti žaloby žiaden priamy následok. Neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci nemožno považovať bez ďalšieho za taký procesný postup, ktorým by sa znemožňovalo uskutočnenie procesného práva strany sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nejde o takú vadu konania, ktorú môže odvolací súd vyhodnotiť ako dôvod na zrušenie rozhodnutia.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na Základných princípov , v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Inak povedané, žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorým by im bol na prospech. Pokiaľ je strana v tomto smere nedostatočne aktívna, legitímne nemôže očakávať iné, ako v prospech seba nespôsobilé rozhodnutie, k naplneniu čoho došlo tiež v posudzovanej veci.

20. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pričom uviedol, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie predmetnej veci, vo vzťahu ku ktorej vykonal aj dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s a nasl. . Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery riadne odôvodnil.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).