Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/9/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava proti povinnému Q. B., N.. XX.X.XXXX, A. B. M. XXX, Y. M. XXXX,XX Z. B. W.., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -34 zo dňa 10.6.2016, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,49 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. XXX/XX/ XX zo dňa 22.1.2014. Následne konštatoval, že exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonať a to počas celého konania a nie len do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skúmal, či exekučný titul je spôsobilý na nariadenie výkonu rozhodnutia a dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže oprávnený vystupoval v pozícií dodávateľa a povinný v pozícií spotrebiteľa, pričom z rozhodcovskej zmluvy uzavretej v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere vyplýva, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.2.2012 exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne táto nebola individuálne dojednaná. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva síce dáva spotrebiteľovi zdanlivú možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Keďže bola vyhotovená na predtlačenom formulári spotrebiteľa ani nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, teda ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Na základe uvedeného dospel exekučný súd k právnemu záveru, že rozhodcovský súd vydal vo veci rozhodnutie, napriek tej skutočnosti, že nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy,

ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vec rozhodnúť, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci ako aj nesprávne skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Uviedol, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX predstavuje dohodu o alternatívnom spôsobe riešenia prípadných budúcich sporov, nejedná sa o rozhodcovskú doložku pripravenú na predtlačenom formulári, ale sa jedná o samostatnú zmluvu, ktorú uzatvorili obe strany s vedomím, že nezakladá výlučnú povinnosť riešenia sporu touto formou. Poukázal na ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého je možné od tejto zmluvy v lehote 14 dní od jej uzatvorenia odstúpiť. Uviedol, že povinný uvedenú zmluvu nemusel podpísať a uzatvorením rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienené poskytnutie úveru, preto mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť vyhodnotená ako neprijateľná podmienka. Poukázal na znenie rozhodcovskej zmluvy, z ktorej podľa názoru oprávneného jasne vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môže byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Poukázal na rozhodnutia vydané v iných konaniach, kde bola uvedená zmluva posúdená ako rozhodcovská zmluva s identickým obsahom ako platne uzavretá. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu považuje za správne. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný súkromným arbitrážnym súdom, ktorého vylúčenie nemal povinný ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, čo považoval za jednu zo základných neprijateľných zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že arbitrážny súd neskúmal oprávnenosť a výšku úrokov z omeškania a taktiež trovy konania považoval za niekoľkonásobne vyššie.

5. Oprávnený v replike na vyjadrenie povinného zotrval na svojom stanovisku o slobodnom rozhodnutí povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ktorej uzavretie nebolo podmienené poskytnutím revolvingového úveru (bod 2 rozhodcovskej zmluvy). Taktiež tvrdil, že predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za postup, ktorým nemožno uzavrieť individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený poukázal na ustanovenie , ktorý upravuje spôsob výkladu písomných právnych úkonov. Uviedol, že nedostatok zodpovednosti spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočnenie plnenia, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

8. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah oprávneného a povinného, založený zmluvou o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, je potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko oprávnený vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupoval ako fyzická osoba.

9. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať vec a nemohol tak vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, tak nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

10. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

12. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

19. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa . Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť ( ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinný vymieňoval rozhodcovské konanie ( ). Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. 20. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu, že rozhodcovská zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

21. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

22. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

23. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

24. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez akejkoľvek sankcie, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom smernice Rady 93/13/EHS, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.02.2012. Nakoľko súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienkou podľa , v zmysle sa považuje za absolútne neplatnú, teda na základe vyššie uvedeného nemožno od nej odsúpiť.

25. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru a to, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd podľa , potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa . C.s.p v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).