Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-98-2010.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Subarea
6Er/98/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému A. R., nar. XX. XX. XXXX, M. F. W. T. XXX, U., o vymoženie 4.594,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod č. EX 125/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúcia je n e p r í p u s t n á .
II. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
III. Súdny exekútor, JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou sa dňa 27. 1. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 125/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 4.594,60 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-1416/07-EK zo dňa 17. 01. 2008, vydaným Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom so sídlom Koceľova 9, Bratislava. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019768* zo dňa 09. 02. 2010, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.594,60 eura s príslušenstvom a trovy exekúcie. Exekútorský úrad pôvodného súdneho exekútora zanikol dňa 06. 02. 2014 a za jeho náhradníka bol ustanovený JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.
2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len Exekučný poriadok), v exekučných konaniach v znení účinnom do 31. 03. 2017, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
4. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku), s tým, že pokiaľ nebudú v lehote 30 dní doplnené (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku), je súd povinný tieto exekúcie zastaviť.
8. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.. Dňa 20. 01. 2016, v 30-dňovej zákonnej lehote, podal oprávnený u súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že dňa 20. 09. 2006 uzatvoril s povinným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 6237573148, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 3.519,22 eur, za poskytnutie úveru sa zaviazal povinný zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 1.759,61 eur. Istinu mal povinný uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 97,76 eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok vznikol oprávnenému nárok aj na zmluvné pokuty vo výške 961,96 eur. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy, a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke, dohodnutým v zmluve, vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky nebol tento právny predpis účinný. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený zároveň predložil Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 20. 09. 2006 vrátane zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere.
9. Z formulárovej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20. 09. 2006 mal súd preukázané, že oprávnený uzatvoril túto zmluvu s povinným ako dlžníkom, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikované rodným číslom (fyzická osoba - nepodnikateľ). Právny vzťah založený touto zmluvou je preto vzťahom spotrebiteľským.
10. Po tom, ako súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok (teda nie zmenkový platobný rozkaz, ako uviedol oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie), na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou nadbytočné.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
16. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Tieto podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, navyše určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.
17. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou, a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale je samostatná zmluva. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
18. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“) obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018). V rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, súd preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znášať oprávnená, pretože zavinila zastavenie exekúcie a to tým, že predložila nespôsobilý exekučný titul. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilný sporový poriadok).