Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-159-2023.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/159/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 73,77 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73,77 Eur spolu s úrokom z omeškania 8% ročne z tejto sumy od 21.07.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona cˇ. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a zˇalovany´m ako dlzˇníkom bola dnˇa 16.3.2007 uzatvorena´ Zmluva o vydaní a pouzˇívaní kreditnej platobnej karty VU´B, a.s. (dˇalej len „Zmluva“), na za´klade ktorej sa zˇalobca zaviazal poskytnu´ť zˇalovane´mu kreditnu´ kartu, ku ktorej viedol u´cˇet cˇ. 17900929. Zˇalovane´mu bol poskytnuty´ u´ver s dohodnuty´m u´rokom vo vy´sˇke 22,80%. Žalovany ´ si nesplnil svoje povinnosti vyply´vaju´ce mu zo Zmluvy. Pred odstu´pením pohľada´vky zˇalobcu na vyma´hanie zˇalobca vystavil ku dnˇu 11.07.2023 novy´ vy´pis z bankovej knihy s konecˇny´m stavom ku dnˇu 30.06.2023 obsahuju´ci su´hrn debetny´ch polozˇiek a to istiny, poplatkov, sankcˇne´ho u´roku, a sˇtandardne´ho u´roku s prihliadnutím na vykonane´ u´hrady žalovaného s konecˇny´m zostatkom na u´hradu vo vy´sˇke 73,77 Eur. Konecˇny´ dlh zˇalovane´ho z doposiaľ neuhradene´ho dlzˇne´ho zostatku predstavuje sumu vo vy´sˇke 73,77 Eur. Zˇalovany´ si nesplnil povinnosť uhradiť svoj penˇazˇny ´ za´va¨zok v lehote splatnosti urcˇenej vo vy´pise z bankovej knihy s konecˇny´m stavom ku dnˇu 30.06.2023, t.j. v lehote splatnosti do dnˇa 20.07.2023. Zˇalobcovi tak vznikol na´rok na u´hradu u ´rokov z omesˇkania v za´konnej vy´sˇke podˇla § 517 Obcˇianskeho za´konníka v platnom znení vo vy ´sˇke urcˇenej Nariadením Vla´dy Slovenskej republiky cˇ. 87/1995 Z.z. odo dnˇa nasleduju´ceho po dni splatnosti, t.j. od 21.07.2023 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 30.10.2023 spolu s prílohami písomne nevyjadril.
3. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 17Csp/159/2023-85 zo dňa 23.10.2023 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 73,77 Eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 01.12.2023.
7. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a pripojil žiadosť o aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota Plus č. l. 11, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. č.l. 12, výpis z autokarty č. l. 13-50, prílohu č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 69, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 70, dodatok č. 6 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.11.2017 v znení jej dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 č. l. 76-80
9. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.
11. Zo žiadosti o aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota Plus vyplýva, že žalovaný mal dňa 01.03.2007 požiadať právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru. V časti I. tejto žiadosti sú uvedené osobné údaje o klientovi dopísané rukou, v časti II. – štandardná mesačná splátka a úverový rámec dopísané rukou žalovaného, kde pod predtlačený údaj: Vami žiadaná výška pevnej mesačnej splátky je rukou dopísané 1000 Sk x 30 = (predtlačené - veriteľom určený počet splátok) a pod predtlačený údaj: úverový rámec (maximálna výška pôžičky) je rukou dopísané 30.000 Sk. Pod čl. III. sú uvedené údaje k používaniu karty, kde je rukou dopísané dve priezviska a to F. a A. E. (nečitateľné, pozn. súdu). Pod čl. IV. údaje o zamestnaní je iba rukou dopísaná suma 5.674 Sk ako priemerný čistý mesačný príjem. V čl. VI. je vyhlásenie klienta. Čl. V. a VI. žiadosti o aktiváciu nákupnej karty COOP Jednota Plus je voľným okom nečitateľná.
12. Z predloženého výpisu z autokarty žalovaného vyplýva, že za obdobie od 16.03.2007 do 31.12.2008 (č. l. 45-50) žalovaný vyčerpal 10.177,57 Sk (Eur 337,83), z toho žalovaný reálne vyčerpal iba sumu 5.872,80 Sk ( Eur 194,94) a v prospech žalobcu uhradil sumu 5.539 Sk ( Eur 183,86).
13. Z výpisu z autokarty (č. l. 34-44) vyplýva, že žalovaný za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2023 vyčerpal spolu sumu 1.264,30 Eur, z toho reálne žalovaný vyčerpal sumu 474,64 Eur a zvyšnú sumu predstavujú úroky, sankčné úroky a rôzne poplatky za správu kartového účtu, náklady vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky a pod. Žalovaný za to isté obdobie uhradil spolu sumu 1.344,50 Eur.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd danú vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
17. Podľa § § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. ( 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy: (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nárok vzniknutý mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
27. Súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky.
28. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť, súd prioritne teda skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, resp. či bolo preukázané zosplatnenie úveru.
29. Nakoľko medzi listinnými dôkazmi predloženými zo stranu žalobcu absentovala výzva pred zosplatnením úveru ako aj oznámenie o zosplatnení úveru súd vyzval právneho predchodcu žalobu F. G. E., H. na predloženie týchto listín, ktorú výzvu prevzal zástupca právneho predchodcu žalobcu dňa 23.10.2023 (č. l. 61), tieto listiny do spisu predložené neboli a to ani zo strany žalobcu, keď súd urgoval predloženie listín preukazujúcich postup pred zosplatnením pohľadávky spolu s doručenkou ako aj oznámenie o zosplatnení úveru aj zástupcu žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o. po tom, čo súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. Zástupca žalobcu výzvu súdu prevzal dňa 27.10.2023 (č. l. 93), listinné dôkazy preukazujúce zosplatnenie úveru súdu rovnako nepredložil.
30. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť. Podľa uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11.6.2019 „Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP).“ Splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru nebolo v preskúmavanom prípade riadne tvrdené, ani riadne preukázané. Za takejto procesnej situácie potom ani pasivita žalovaného nemôže mať za následok aplikáciu ustanovenia §151 ods. 1, 2 CSP, resp. povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek v žalobe uplatnený nárok. Skutkové tvrdenie žalobcu o splnení podmienok v tomto súdnom konaní uplatnené nebolo, preto nemohlo dôjsť ani k jeho popretiu, ani k jeho potvrdeniu zo strany žalovaného, preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V danom prípade totiž žalovaný nemohol poprieť skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré sa neuskutočnilo, v konaní nebolo realizované, preukázané.
31. Keďže žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy a žalobca zároveň nepreukázal zosplatnenie úveru, súd vychádzajúc zo skutočnosti že ide o stále tzv. „živý úver“ konštatuje zároveň aj neplatnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu VÚB, a.s. na Intrum Slovakia, s.r.o. Podľa citovaného ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V danom prípade nebolo žiadnym dôkazom preukázané zosplatnenie úveru a zároveň v zmluve nebol uvedený termín konečnej splatnosti a ani žalobca netvrdil, že došlo k zániku zmluvy. K postúpeniu pohľadávky (ku dňu 30.11.2017) malo dôjsť skôr ako nastala konečná splatnosť úveru.
32. Predpokladom platného postúpenia je postúpenie len takej pohľadávky, vychádzajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je po konečnom termíne splatnosti alebo ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa predpokladá nemožnosť postúpenia nesplatnej pohľadávky, pričom výnimkou je postúpenie iba splatnej pohľadávky, či už z dôvodu uplynutia jej pôvodnej doby splatnosti alebo na základe predčasného zosplatnenia. V každom prípade je predpokladom postúpenia pohľadávky postúpenie iba splatnej pohľadávky, t.j. zákonodarca mienil zabrániť postúpeniu nesplatných pohľadávok (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a Stanovísk NS SR č. 8/2018 pod por. č. 60, kde sa uvádza: „ust. § 92 ods. 8 zákona č. 92/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon.“). Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod por. č. 4, kde sa uvádza: „ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení do 31.12.2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Znamená to, že ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje postúpenie pohľadávky z banky na tretí subjekt, len ak táto pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia, je splatná, inak platí zákaz jej postúpenia na tretiu osobu.
33. Ak banka mienila ďalej postúpiť túto pohľadávku voči žalovanému, podliehala režimu zákona o bankách, avšak aj § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. s možnosťou postúpenia pohľadávky len v prípade splatnosti takejto pohľadávky. Z § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky vyplýva, že „...týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu“, pričom týmto osobitným predpisom je práve § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného potom vyplýva, že aj v prípade banky je nevyhnutným predpokladom pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru splnenie podmienky v ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. že sa jedná o postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi, ktorá je splatná. Vzhľadom na to, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané zosplatnenie úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nedošlo teda ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (pôvodným žalobcom ) a žalobcom. Keďže žalobca nenadobudol platne pohľadávku voči žalovanému, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nároku, pre tento nedostatok musel súd žalobu zamietnuť a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).
34. Súd nad rámec ešte dodáva, že pokiaľ súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, nijako nebráni súdu, aby v predmetnom konaní skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu a v nadväznosti na to, či je žalobca v danom spore aktívne vecne legitimovaný. Uznesenie súdu zo dňa 23.10.2023, ktorým bola pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu, má povahu procesného rozhodnutia, ktoré nijako neosvedčovalo platnosť postúpenia pohľadávky a hmotnoprávnu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vstupujúceho do konania. Súd pri rozhodovaní podľa § 80 CSP predmetný návrh posudzoval len z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobcu, so svojím vstupom súhlasí (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 8Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018 sp. zn. 1Cdo 163/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 743/2006). Vydanie takého procesného rozhodnutia nezbavuje súd povinnosti skúmať aktívnu vecnú legitimáciu.
35. Súd ďalej uvádza, že v danej veci mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe žiadosti o aktiváciu Nákupnej karty poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške úverového rámca 1000 Eur vo forme platobnej karty, teda akéhosi úverového rámca, ktorý umožňoval žalovanému opakované čerpanie danej sumy. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Výška mesačnej splátky v žiadosti o aktiváciu karty bola 30 Eur a úverový rámec 1.000 Eur. Výška úrokovej sadzby v zmluve uvedená nebola, napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádza štandardnú úrokovú sadzbu v zmysle platného cenníka ročne 22,80%. V takomto prípade, ak zmluva neobsahuje potrebné náležitosti je potrebné považovať celý úver za bezúročný a bez poplatkov. Určenie úrokovej sadzby odkazom na obchodné podmienky a cenník, teda na listiny, ktoré klient nepodpísal nebol s nimi oboznámený je neprípustné. V žiadosti/zmluve nebola taktiež uvedená RPMN. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uzavrieť so žalovaným riadne zmluvu, z ktorej by bolo zrejmé, aká je RPMN, ktorá je vlastne určitým indikátorom nákladovosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. Spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver. Aj keď pri revolvingovom úvere nie je možné určiť presný počet splátok je nevyhnuté, aby spotrebiteľovi zo zmluvy jednoznačne vyplývali pravidlá vzťahujúce sa na prípadné poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to aj pre prípad uplatnenia sankcií v prípade porušenia platobných povinnosti.
36. Naviac súd uvádza, že v zmluve nie sú jasne a zrozumiteľne uvedené sankcie dohodnuté pre prípad porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa, ustanovenia týkajúce sa možnosti splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsoby zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy. V prípade, ak by aj niektorá z týchto náležitosti v zmluve bola uvedená je absolútne nečitateľná pre drobné písmo, s obsahom ktorého mal problém sa oboznámiť aj súd. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010.)
37. Pre úplnosť súd uvádza, že praktiky banky, keď žalovaný bol dlžníkom od r. 2020, kedy žalovaný dňa 14.04.2020 vykonal poslednú kreditnú transakciu, účet žalovaného bol v mínusovom stave, banka
takýto stav tolerovala viac rokov (až do 30.06.2023) účtovala rôzne úroky, štandardné sankčné poplatky za správu kartového účtu a pod., takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.
38. Súd má v prejednávanej veci pochybnosti aj o tom, či v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, nakoľko zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť na základe žiadosti o vydanie nákupnej karty Coop Jednota dňa 16.03.2007. Touto listinou však podľa názoru súdu nemohol vzniknúť žiadny konkrétny zmluvný vzťah medzi veriteľom (pôvodným žalobcom), za ktorého konala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným. V podpísanej žiadosti v časti I. žalovaný len uviedol svoje identifikačné údaje. V časti II. sa nachádzajú údaje o úverovom rámci 30.000 Sk, štandardnej mesačnej splátke 1.000 Sk pri počte splátok 30. Z tejto žiadosti vôbec nie je zrejmé, za akých podmienok bol úverový rámec schválený a s akými podmienkami splatnosti. Nie je vôbec zrejmé, či a kedy prípadná akceptácia žiadosti žalovaného bola doručená veriteľovi žalovaného (§ 43c OZ). V tejto súvislosti súd poukazuje, že len vyjadrenie súhlasu s obsahom určitého návrhu má účinky prijatia tohto návrhu. Ak na základe takýchto úkonov začal žalovaný čerpať finančné prostriedky, ktoré mu banka poskytla a to výbermi bankomatovou kartou, nemožno uzavrieť, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, ako to tvrdí žalobca. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti žalovaného bol schválený úverový rámec len v základných parametroch, bez bližšieho uvedenia ostatných zmluvných podmienok, pričom išlo o nový návrh na uzavretie novej zmluvy, ako to má na mysli ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Žalobca, ani jeho právny predchodca nepreukázali ani doručenie akceptácie návrhu zmluvy, ktorú predložil žalobca, samotnému žalovanému. Platné uzavretie zmluvy nemožno nahradiť ani vystaveným jednostranným výpisom z pôžičkovej karty, v ktorom má byť upravená splatnosť úveru, výška splátky, účtovanie úrokov, poplatkov za výpisy. Žalovaný nemohol byť v čase podpisovania žiadosti o pôžičkovú kartu podrobne oboznámený s obchodnými podmienkami banky, ktoré nie sú ani čitateľné, tak ako to súd uviedol už vyššie, pretože sú napísané mimoriadne malým písmom a v spleti spoločností - banky, spoločnosti Consumer finance Holding a. s., je len veľmi ťažké sa vyznať, kto je veriteľom a kto za koho koná. Nie je sporné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z.. Aj s poukazom na uvedené skutočnosti, keďže zmluva nevznikla platným spôsobom, súd by prihliadol na oslabenie práva spotrebiteľa a vyhodnotil by, že vzhľadom na mechanizmus uzatvárania zmluvy táto je neplatná, k uzavretiu písomnej zmluvy vôbec nedošlo (§ 39, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj v takomto prípade, ak by súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zo zmluvy, ktorá nevznikla, aj z tohto dôvodu by súd žalobu zamietol.
39. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Žalovaný v prospech žalobcu za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2023 uhradil sumu 1.344,50 Eur a reálne vyčerpal iba sumu 474,64 Eur, a teda na istine úveru nie je povinný nič plniť, preto by súd zamietol žalobu aj z tohto dôvodu.
41. O trovách konania súd rozhodol takto: Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný. Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne podľa § 262 ods. 2CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
42. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobca, ktorý pred súdom vystupuje v mnohých veciach spotrebiteľského charakteru si musel byť vedomý, že v prípade, ak súdu nepredložili listiny preukazujúce platné zosplatnenie úveru, táto skutočnosť bude mať za následok neúspech v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.