Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-1-2018.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: W.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, Y., právne zastúpeného: JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Štúrova 29, Levoča, proti žalovanému: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768, zastúpeného: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Zoborská 13, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2017, č. REK2409/2017-UKR-12631, takto:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 13.12.2017, ktorá bola súdu včas doručená 18.12.2018, žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.10.2017 č. REK2409/2017-UKR-12631, v spojitosti s rozhodnutím dekanky Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zo dňa 8.9.2017 č. FIL005760/2017 FIL 002561/2017-105903, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať jej úplnú náhradu trov konania. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne 25. 10. 2017. 2. Rozhodnutím dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ Košice, zn. Fil005760/2017,Fil002561/2017-1055903 zo dňa 8. 9. 2017 bola žalobkyňa podľa § 66 ods.1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách vylúčená zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek Študijného programu a porušenie čl. 4 ods. 11 Študijného poriadku doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. S odkazom na uvedené v odôvodnení dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ Košice uviedla, že po preskúmaní študijných výsledkov žalobkyne zistila, že žalobkyňa nezískala minimálne 90 kreditov na pokračovanie v štúdiu v študijnom programe „sociálna psychológia a sociálna práca“, čím je vylúčená zo štúdia v zmysle zákona o vysokých školách.
3. Žalobkyňa požiadala 21. 9. 2017 o preskúmanie rozhodnutia dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ Košice, zn. Fil005760/2017, Fil002561/2017-1055903 zo dňa 8. 9. 2017 o vylúčení zo štúdia. Napadnuté rozhodnutie označila za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za nezákonné, nejasné, neurčité, nezrozumiteľné a žiadal ho zmeniť a žalobkyni umožniť pokračovať v štúdiu. S poukazom na zákon 131/2002 Z. z o vysokých a zákon č. 71/1967 Zb. z o správnom konaní /správny poriadok/ žalobkyňa namietala porušenie § 46, § 47 správneho poriadku, konštatujúc, že z napadnutého rozhodnutia dekanky nevyplýva, koľko získala kreditov, rozhodnutie nešpecifikuje a dátumovo nekonkretizuje dôvody rozhodnutia a odkazuje len na článok 4 ods.11 Študijného poriadku Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
4. Žalovaný rozhodnutím rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zo dňa 16.10.2017 po preskúmaní rozhodnutia dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ nevyhovel žiadosti žalobkyne na jeho preskúmanie a potvrdil rozhodnutie dekanky o vylúčení žalobkyne zo štúdia. Uviedol, že študijný poriadok doktorandského štúdia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika zo 16.12.2011 bol schválený jej akademickým senátom 15.12.2011 registrovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu od 1.6.2012 v znení dodatku 1 z 25.4.2013 schváleného na zasadnutí akademického senátu 25.4.2013. Z jeho úplného znenia zo dňa 25.4.2013 vyplýva, že žalobkyňa nesplnila jeho podmienky.
5. Žalovaný uviedol, že s poukazom na § 108 zákona 131/2002 Z. z o vysokých školách sa zákon o správnom konaní na konanie nevzťahuje, okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2, zastavenia konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47 a rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a a napokon priznania sociálneho štipendia podľa § 96 zákona. Žalovaný pokladal za nesporné, že dôvodom pre vylúčenie žalobkyne zo štúdia je nezískanie minimálneho počtu kreditov v zmysle článku 4 ods.11 Študijného poriadku. Citoval zo stanoviska dekanky Filozofickej fakulty: „pani W.. W. N., za štyri za sebou idúce semestre nezískala minimálne 90 kreditov. Doktorandka získala 83 kreditov, čo nie je postačujúce podľa Čl.4 bod 11 Študijného poriadku. Podľa Čl. 4 bod 12 Študijného poriadku je uvedená skutočnosť dôvodom na vylúčenie doktoranda zo štúdia, neabsolvovala v akademickom roku 2015/2016 zapísaný predmet vedeckej časti a to: Príspevok v recenzovanom zborníku (10 kreditov), neabsolvovala v akademickom roku 1016/2017 zapísané predmety vedeckej časti a to: Príspevok v recenzovanom zborníku (10 kreditov) a Vystúpenie na domácej vedeckej konferencii (8 kreditov).“
6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyššie uvedené poskytuje reálne fakty o počte získaných kreditov žalobkyňou, sú konštatovaním o nezískaní za štyri za sebou idúce semestre minimálne 90 kreditov potrebných na pokračovanie žalobkyne v štúdiu. Žalovaný konštatoval, že dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ dôvodne konštatovala porušenie čl. 4 ods. 11 študijného poriadku a rozhodla v súlade s § 66 ods.1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z. z., „ o vylúčení žalobkyne zo štúdia na vysokej škole pre nesplnenie požiadaviek, podľa čl. 4 ods.11 a 12 ktoré vyplývajú zo študijného programu“ a sú uvedené aj v čl. 18 ods.6 úplného znenia Študijného poriadku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v znení dodatkov 1 a 2 z 25. 4. 2013 ako dôvod ukončenia štúdia na vysokej škole.
7. Žalobkyňa v správnej žalobe poukazujúc na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /Dohovor/ a článok 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky /ústavy/ konštatovala svoje právo na riadne odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a ich povinnosť dôsledne postupovať podľa § 47 ods.3,4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správneho poriadku/. Rozhodnutia orgánov verejnej správy preto musia byť riadne odôvodnené, zrozumiteľné právne a skutkovo preskúmateľné zachovajúc právo každého na právnu ochranu zaručenú ústavou a Dohovorom.
8. Žalobkyňa tvrdila, že i rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa zákona o vysokých školách, hoci sa na konanie podľa neho nevzťahuje zákon o správnom konaní, majú byť riadne odôvodnené a vydané v súlade s článkom 6 ods.1 Dohovoru, ktorá má podľa čl. 7 ods.5 Ústavy SR prednosť, zaručujúc viac práv ako samotná ústava. Žalobkyňa namietala porušenie jej práva na inú právnu ochranu, nedôsledným odôvodnením rozhodnutia žalovaného a tým aj porušenie jej práv garantovaných v článku 46 ods.1 ústavy. Žalobkyňa tvrdila, že v rozhodnutí dekanky z 8.9.2017 bola nesprávne poučená o opravnom prostriedku a že rozhodnutie žalovaného bolo doručované právnej zástupkyni v rozpore s § 24 ods.1 a 5 správneho poriadku o doručovaní rozhodnutí do vlastných rúk.
9. Žalobkyňa odkázala na povinnosť uplatňovania princípov dobrej správy v praxi s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. sp. zn. 8Sžo 12/2009, v ktorom uviedol, že aj keď zákon o vysokých školách, s výnimkou taxatívne uvedených prípadov vylučuje aplikáciu zákona o správnom konaní, pri rozhodovaní o právach a povinnostiach študentov sa má rešpektovať princíp vyplývajúci z Charty základných práv Európskej únie, článok 41, ako aj odporúčania Výboru ministrov rady Európy CM/Rec (2007) z 20.6.2007. Ďalej uviedla, že v rozsudku č. 4Sžo 24/2016 Najvyšší súd SR uviedol, že vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí sa posudzuje dodržanie hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpisov. Poukázala i na iný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2011, v ktorom súd uviedol, že rozhodnutia o vylúčení z vysokoškolského štúdia musia byť odôvodnené a vychádzať z ústavného princípu uvedeného v článku 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (štátne orgány konajú len podľa zákona a v jeho rámci).
10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 18.7.2018 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil náhradu trov konania za zastupovanie advokátom. Vo vyjadrení z 8. 8. 2018 dôvodil, že v dennej i externej forme doktorandského štúdia musí doktorand pre svoj postup z prvého do druhého roka štúdia získať minimálne 40 kreditov a za štyri za sebou idúce semestre minimálne 90 kreditov pri zohľadnení odporúčanej štruktúry kreditov a konštatoval, že žaloba je bezdôvodná.
11. Žalovaný označil rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ za preskúmateľné a odôvodnené, vydané v súlade so Študijným poriadkom a označenými ustanoveniami vysokoškolského zákona. Napadnuté rozhodnutie odkazuje na ustanovenia študijného poriadku a vysokoškolského zákona a je definované dostatočne v rozhodnutí samotnej dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ i rektora ako štatutárneho zástupcu žalovaného a definitívne konštatuje dôvody rozhodnutia o vylúčení žalobkyne z vysokoškolského doktorandského štúdia. Konštatoval, že Študijný poriadok je verejne dostupný a jeho obsah má povinnosť poznať každý študent vysokej školy.
12. Žalovaný vysvetlil, že ak žalobkyňa namietala počet kreditov, namietajúc, že odôvodnenie rozhodnutia neuvádza koľko kreditov dosiahla a je nejaské, aká je výška dosiahnutých kreditov, tak ich počet vyplýva z akademického informačného systému a na jeho obsah odkazuje. Podľa neho žalobkyňa bola študentkou 4 semestre a to v zimnom a letnom semestri 2015-2016 a zimnom a letnom semestri 2016-2017, počas ktorých získala v akademickom roku 2016-2017 iba 43 kreditov. Preto podľa článku 4 ods.11 a ods.12 študijného poriadku boli splnené podmienky pre jej vylúčenie z doktorandského štúdia. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva hore uvedené, t.j. nenaplnenia podmienok ďalšieho štúdia v doktorandskom smere. Žalovaná poukázala na iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/95/2014 z 20.4.2016, ktorý okrem iného konštatoval vo veci konania podľa vysokoškolského zákona rozhodnutia o nevydaní vysokoškolského diplomu nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní.
13. Pokiaľ ide o námietku správnosti doručovania rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že obe rozhodnutia boli doručované zástupkyni žalobkyne, ktorej miesto doručenia je totožné s bydliskom žalobkyne. Žalobkyni bolo vyhovené v otázkach jej žiadosti o prestup z päťročného na štvorročné štúdium na individuálnu formu štúdia a úprava predmetu v akademickom roku 2015-2016. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutia sú odôvodnené, vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu, právne vychádzajúce z čl.4 ods.11 študijného poriadku, lebo žalobkyňa za 4 za sebou idúce semestre nezískala minimálne 90 kreditov, nakoľko v akademickom roku 2015-2016 z celkového počtu zapísaných predmetov /v počte kreditov 63/ získala 43 kreditov a v akademickom roku 2016-2017 z celkového počtu zapísaných predmetov v počte kreditov /58/, získala 40, t.j. spolu za 4 semestre získala 83 kreditov.
14. Uviedol: „ kreditový systém doktorandského štúdia a hodnotenie študijných výsledkov sa uplatňuje vo všetkých formách doktorandského štúdia. Kredit je jednotkou pracovného zaťaženia doktoranda a v doktorandskom štúdiu je definovaný analogicky ako v bakalárskom, magisterskom a doktorskom štúdiu. Za štandardné pracovné zaťaženie doktoranda v dennej forme štúdia počas akademického roka sa považuje vykonanie činností, ktoré zodpovedajú 60 kreditom a v externej forme 48 kreditom, ak štúdium v dennej forme je štvorročné. Ak štúdium v dennej forme je trojročné, štandardná záťaž doktoranda v externej forme štúdia odpovedá 36 kreditom. Doktorand počas svojho štúdia získava kredity za tieto činnosti: absolvovanie študijnej časti, ktorá pozostáva najmä zo špecializovaných doktorandských predmetov podľa študijného plánu doktoranda. Študijný plán vo forme zápisného listu v AIS si zostavuje doktorand so súhlasom školiteľa z ponuky predmetov študijného programu schváleného odborovou komisiou v predpísanej štruktúre. Predmety sú hodnotené označeniami „prospel" alebo „neprospel“. Doktorand má možnosť zapísať si navyše aj ďalšie predmety so súhlasom školiteľa, ktoré ponúkajú vo svojich študijných programoch, najmä magisterského (doktorského) štúdia fakulty, ak ich neabsolvoval už v predošlom stupni vysokoškolského štúdia. Štúdium ďalších predmetov a individuálne štúdium vedeckej a odbornej literatúry nemôžu nahradiť absolvovanie povinných predmetov, ktoré určuje študijný program, ani vykonávanie pedagogickej činnosti na univerzite alebo fakulte, samostatnú tvorivú činnosť v oblasti vedy (publikácie, ukončenie definovanej etapy vo vlastnej výskumnej práci a pod.), výkon pedagogickej činnosti na Univerzite alebo fakulte (napr. vedenie praktických cvičení, bakalárskych prác, prác v rámci ŠVOČ a pod.) a liečebno-preventívnej činnosti na pracoviskách Lekárskej fakulty, študijnú časť, ktorá sa končí absolvovaním dizertačnej skúšky; doktorand získa za úspešnú prípravu (odovzdaná a kladne oponentom ohodnotená písomná práca), jej obhajobu a úspešne vykonanú dizertačnú skúšku spolu 20 kreditov, vypracovanie dizertačnej práce a jej obhajobu; ak bola dizertačná práca prijatá k obhajobe a úspešne obhájená, získa doktorand spolu 30 kreditov. Počet kreditov za činnosti podľa ods. 4 písm. a), b) a c) určí vedecká rada Univerzity alebo vedecká rada fakulty, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte. Činnosti uvedené v ods. 4 tohto článku sú navzájom nezastupiteľné. Doktorand dennej formy trojročného študijného programu je povinný získať počas štúdia minimálne 40 kreditov podľa ods. 4 písm. a) a 90 kreditov podľa ods. 4 písm. b). V štvorročnom študijnom programe 60 kreditov podľa ods. 4 písm. a) a 120 kreditov podľa ods. 4 písm. b). Ak doktorand absolvoval časť svojho štúdia na inom ako svojom pracovisku (napr. v zahraničí), kredity získané na tomto pracovisku sa započítavajú v plnom rozsahu, ak bol na toto pracovisko vyslaný v rámci plnenia svojho študijného plánu a ak sú kreditové systémy vysielajúceho a prijímajúceho pracoviska kompatibilné (transfer kreditov).Ak dôjde k zmene školiaceho pracoviska, zmene formy doktorandského štúdia, resp. zmene študijného programu, doktorandovi možno uznať dovtedy získané kredity, ak je to v súlade s jeho novým študijným plánom. Doktorandovi, ktorý prišiel z pracoviska, na ktorom nie je zavedený kreditový systém štúdia, môže nové školiace pracovisko na Univerzite alebo na fakulte prideliť adekvátny počet kreditov podľa svojho systému (priznanie kreditov). Nové školiace pracovisko môže doktorandovi v prípade potreby predpísať povinnosť získať doplňujúce kredity za činnosti, ktoré požaduje, napr. za absolvovanie diferenčných predmetov ukončených skúškou. O transfere alebo o priznaní kreditov (podľa ods. 7 až 9) rozhoduje rektor alebo dekan, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, po vyjadrení garanta študijného programu. V dennej i externej forme doktorandského štúdia musí doktorand pre svoj postup z prvého do druhého roka štúdia získať minimálne 40 kreditov a za štyri za sebou idúce semestre minimálne 90 kreditov pri zohľadnení odporúčanej štruktúry kreditov. Nesplnenie podmienok uvedených v ods. 11 je dôvodom na vylúčenie doktoranda zo štúdia. V dennej aj externej forme doktorandského štúdia sa doktorand môže prihlásiť na dizertačnú skúšku, ak má naakumulovaných minimálne 70 kreditov, ak štúdium v denne forme je trojročné alebo 90 kreditov, ak štúdium v dennej forme je štvorročné. Absolvent doktorandského štúdia v dennej aj externej forme musí získať minimálne 180 kreditov, vrátane kreditového ohodnotenia jeho dizertačnej práce, ak denné štúdium je trojročné, alebo 240 kreditov, ak denné štúdium je štvorročné. Po tom, ako doktorand získa počas svojho štúdia 150, resp. 210 kreditov, a po odporúčaní školiteľa prijať dizertačnú prácu doktoranda na obhajobu, môže požiadať o povolenie jej obhajoby“.
15. V replike žalobkyňa 10. 2. 2019 zotrvala na žalobe v plnom rozsahu a uviedla, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 7Sžo/247/2015 vyplýva, že podľa. § 108 ods.1 zákona o vysokých školách správny poriadok sa nevzťahuje na konanie podľa vysokoškolského zákona, ale žalovaný nepostupoval ani v súlade s čl. 6 ods.1 Dohovoru. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nekorešponduje s právom žalobkyne na odpovede na relevantné otázky/odôvodnenie/ a poukázala na rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa odôvodňovania súdnych rozhodnutí a rozhodnutí orgánov verejnej správy.
16. Z dupliky žalovaného z 28.3.2019 vyplýva, že zotrváva na vyjadrení k správnej žalobe a žiada túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný navrhol výsluch oboch štatutárnych zástupcov vysokých škôl a školiteľa žalobkyne.
17. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby podľa § 177 a nasl. v rozsahu jej žalobných bodov, po nariadení pojednávania, po neospravedlnení zástupcu žalovaného z neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní, za účasti žalobkyne konštatuje, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a preto ju postupom podľa § 190 SSP na pojednávaní zamietol.
Podľa § 15 ods.1 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z je vysoká škola, resp. verejná vysoká škola vydáva vnútorné predpisy, študijný poriadok vysokej školy.
Podľa § 66 ods.1 písm. c/ ods.2 zákona č. 131/2002 Z. z okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy.
Podľa § 71 ods.1 a 2 zákona č. 131/2002 Z. z študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje a zo študijného poriadku. Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčasti.
Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z: ,,Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a;
b)rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47; c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a; d)rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia.“ Podľa čl. 4 ods. 12 v spojení s ods. 11 Študijného poriadku doktorandského štúdia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach schváleného Akademickým senátom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dňa 15.12.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.04.2013 (ďalej len ,,Študijný poriadok“):,, Nesplnenie podmienok uvedených v čl.4 ods. 11 je dôvodom na vylúčenie doktoranda zo štúdia. V dennej i externej forme doktorandského štúdia musí doktorand pre svoj postup z prvého do druhého roka štúdia získať minimálne 40 kreditov a za štyri za sebou idúce semestre minimálne 90 kreditov pri zohľadnení odporúčanej štruktúry kreditov.“
Podľa § 47 Správneho poriadku: ,,Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.“
18. Správny súd preskúmajúc napadnuté rozhodnutia v rozsahu námietok uplatnených v správnej žalobe žalobkyňou konštatuje, že tieto sa týkali predovšetkým dodržiavania procesných práv v konaní pred orgánmi verejnej správy, ktorej predstaviteľmi sú štatutárny zástupca vysokej školy nadradenej fakulte, na ktorej vykonávala žalobkyňa štúdium, ktorej dekanka napadnutým rozhodnutím rozhodla o vylúčení žalobkyne zo štúdia na vysokej škole podľa § 66 ods.1 písm. c/ ods.2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
19. Žalobkyňa tvrdila, že i rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa zákona o vysokých školách, na ktoré sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, musia byť riadne odôvodnené a v súlade s čl. 46 ods.1 ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru, namietajúc porušenie jej práva na inú právnu ochranu, nedôsledným odôvodnením rozhodnutia žalovaného.
20. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného rektor UPJŠ citoval a vychádza zo stanoviska dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ, ktoré jej pred vydaním rozhodnutia nebolo žalovaným doručené, čím jej práva boli porušené tým, že sa k tomuto nemohla vyjadriť. Správny súd konštatuje, že uvedené stanovisko bolo predložené v súvislosti s predložením veci žalovanému na základe návrhu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia dekanky. Bolo tak zo strany žalovaného zhrnutím potrebného pre rozhodovanie žalovaného o návrhu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ. Preto námietka žalobkyne o porušení zásady kontradiktórnosti konania postupom žalovaného je nedôvodná. Rektor UPJŠ nebol povinný predložiť žalobkyni obsah predkladacej správy žalovanému, ale posúdiť či bol zistený skutočný stav veci, ktorý vyplýva napokon aj z akademického informačného systému (AIS) vysokej školy.
21. Správny súd pripomína, že podľa § 108 ods. 1 vysokoškolského zákona sa na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a; b)rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47; c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a; d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia. Napriek tomu konštatuje, že pokiaľ ide o obsah rozhodnutia žalovaného toto dáva odpoveď o základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia, ako je to uvedené v bode 11 až 14 tohto odôvodnenia a vychádza z informačného systému vysokej školy. V tejto súvislosti súd považuje obidve posudzované rozhodnutia za dostatočne odôvodnené a poukazuje i na obsah administratívneho spisu v nich premietnutý a relevantnú právnu úpravu danú zákonom o vysokých školách a študijného poriadku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
22. Správny súd zistil z obsahu Študijného poriadku, ako interného predpisu vysokej školy vydaného na základe zmocnenia zákona o vysokých školách, že ukladá povinnosť študentovi získať podľa stanoveného postupu v študijnom poriadku kredity ako kvalifikačný predpoklad postupu v štúdiu. Tento postup žalobkyňa nedodržala. Podľa protokolu o študijnom pláne a výpisov výsledkov štúdia akademický rok 2015 a 2016 vyplýva získaných 43 zo 63 kreditov. Z protokolu o študijnom pláne a výpisov výsledkov štúdia akademický rok 2016 a 2017 vyplýva získaných 40 z 58 kreditov žalobkyňou. Na základe zisteného boli splnené podmienky pre vylúčenie žalobkyne z doktorandského štúdia v externej forme v študijnom programe Sociálna psychológia a psychológia práce s poukazom na čl. 4 ods. 11 Študijného poriadku, pretože žalobkyňa nezískala za štyri za sebou nasledujúce semestre minimálne 90 kreditov, nakoľko v akademickom roku 2015/2016 z celkového počtu zapísaných predmetov v počte kreditov 63 získala 43 kreditov a v akademickom roku 2016/2017 z celkového počtu zapísaných predmetov v počte kreditov 58 získala 40 kreditov, t.j. spolu 83 kreditov.
23. Podľa § 15 ods.1 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z. zákona o vysokých školách /ďalej aj vysokoškolského zákona/ verejná vysoká škola vydáva vnútorné predpisy, študijný poriadok vysokej školy. Podľa čl. 4 ods. 12 v spojení s ods. 11 Študijného poriadku doktorandského štúdia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach schváleného Akademickým senátom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dňa 15.12.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.04.2013 (ďalej len „Študijný poriadok“) nesplnenie podmienok uvedených v čl. 4 ods. 11 Študijného poriadku je dôvodom na vylúčenie doktoranda zo štúdia. V dennej i externej forme doktorandského štúdia musí doktorand pre svoj postup z prvého do druhého roka štúdia získať minimálne 40 kreditov a za štyri za sebou idúce semestre minimálne 90 kreditov pri zohľadnení odporúčanej štruktúry kreditov.“
24. Správny súd konštatuje, že z obsahu napadnutých rozhodnutí je jednoznačne dané, že dôvodom postupu a rozhodnutia dekanky pre vylúčenie žalobkyne z doktorandského štúdia pre nesplnenie podmienky získania minimálne 90 kreditov za štyri za sebou nasledujúce semestre akademických rokov v zmysle čl. 4 ods. 11 Študijného poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa získala menej ako 90 kreditov, za štyri za sebou idúce semestre, počas doktorandského štúdia, za zimný a letný semester 2015/2016, zimný a letný semester 2016/2017. Vyplýva to z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zhrnuté do bodov 4-6 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa správneho súdu preto existoval dôvod vylúčenia zo štúdia, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutia dekanky, a to podľa čl.4 ods. 11a 12 Študijného poriadku vysokej školy pre nesplnenie vyžadovaného počtu kreditov.
25. Podľa § 66 ods. l písm. c/ ods.2 zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy. Pri právnom hodnotení súd vychádza z ust § 71 ods.1 a 2 zákona o vysokých školách, podľa ktorého študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje a zo študijného poriadku. Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy. Posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správnym súdom vychádza z hodnotenia s odkazom na čl. 4 ods. 11 a 12 Študijného poriadku danej vysokej školy, kde je upravený spôsob nadobúdania kreditov doktoranta, potrebný pre postup do druhého ročníka štúdia. V čl. 4 ods. 12 Študijného poriadku je upravený postup dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ, ktorý uplatnila dekanka fakulty za nesplnenie postupu podľa čl. 4 ods. 11 Študijného poriadku a ktorý sa stal dôvodom pre vylúčenie žalobkyne zo štúdia.
26. Správny súd zistil, že nie je dôvodné ani tvrdenie žalobkyne, že jej neboli do vlastných rúk doručené napadnuté rozhodnutia. Plná moc na zastupovanie žalobkyne vyplýva z administratívneho spisu žalovaného. Z obsahu rozhodnutia rektora UPJŠ je zrejmé, že rozhodnutie sa doručovalo žalobkyni, prostredníctvom právnej zástupkyne, na adresu totožnú ako má ako fyzická osoba, do sídla výkonu jej advokácie, ktoré je totožná s miestom trvalého bydliska /aj žalobkyne samotnej/. Rozhodnutie dekanky FF UPJŠ bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne do vlastných rúk, svedčí o tom doručenka o prevzatí rozhodnutia dekanky FF UPJŠ zo dňa 19.09.2017.
27. Správny súd potvrdzuje, že obidve preskúmavané rozhodnutia je potrebné chápať ako jednotný celok, lebo z obsahu oboch rozhodnutí vyplýva logický záver, ako dôsledok nesplnenia podmienok postupu v štúdiu žalobkyňou na vysokej škole. Pre vylúčenie žalobkyne z doktorandského štúdia v zmysle čl. 4 ods. 12 v spojení s ods. 11 Študijného poriadku boli dané dôvody a ani prípadné vyjadrenie žalobkyne v konaní napr. k stanovisku dekanky by nezmenilo zistený skutočný stav veci. Vysoká škola je verejnoprávnou a samosprávnou inštitúciou a je oprávnená vykonať úkony na jeho zistenie pre svoje rozhodnutie, nie je povinná vo veci vykonávať ďalšie úkony, ktoré ho nemôžu zvrátiť. Všetky rozhodujúce fakty sú jasné z textu rozhodnutí, ktoré treba pokladať za odôvodnené zrozumiteľné a preskúmateľné a teda správny súd uzatvára, že žalobné námietky žalobkyne nie sú dané ani s poukazom žalobkyne na povinnosť uplatňovania princípov dobrej správy v praxi a označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i Charty základných práv Európskej únie a odporúčania Výboru ministrov rady Európy CM/Rec (2007) z 20.6.2007.
28. Pokiaľ ide o vykonanie navrhovaných dôkazov žalovaným na výsluch rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a dekanky Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a školiteľa žalobkyne, vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby a odôvodnenie rozsudku v posudzovanej veci ich vykonanie súd nepovažoval pre konanie správneho súdu za potrebné.
29. Správny súd vyjadrenia žalovaného vo veci správnej žaloby vzal na zreteľ, preto aj z dôvodov procesnej hospodárnosti nepokladal ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného z účasti na nariadenom pojednávaní dňa 13. 6. 2019 za náležité.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP, podľa ktorého správny súd môže rozhodnúť, že náhradu konania z časti, alebo celkom neprizná, ak na to existujú dôvody osobitného zreteľa. Za tieto dôvody, napriek neúspechu žalobkyne a úspechu žalovaného súd pokladá zastupovanie vysokej školy, ktorá disponuje právnym oddelením, advokátom. Sledujúc účelnosť právneho zastúpenia správny súd pokladá za hodné zreteľa, ak žalovaný vynakladá finančné prostriedky, ktoré mohol nahradiť zastupovaním svojim zamestnancom s právnickým vzdelaním. V konaní o preskúmanie svojho rozhodnutia správnym súdom vo veci ukončenia štúdia na vysokej škole sa však rozhodol nahradiť trovy konania ich uplatnením od neúspešnej žalobkyne. Toto pokladá súd za neúčelný postup žalovaného pri rozhodovaní o svojom právnom zastúpení v konaní, hodný osobitného zreteľa. Preto mu súd nepriznal žalovanému trovy konania napriek úspechu v konaní.
31. Senát rozhodol v predmetnej veci pomerom hlasov 3: 0, podľa § 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.