Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-267-2018.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/267/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu L. H., a.s., so sídlom A., T. C. XXXX/X, K.: XX XXX XXX, proti žalovanej Y.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XXXX/X, zastúpenej Občianskym združením OPOS, so sídlom M. M., A. Q. XXXX/XXA, o zaplatenie XX,XX eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júna 2018, č. k. 18Csp/154/2017-68, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a.
Žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,27 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu sumy 72,58 eur a náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Z faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa XX.XX.XXXX, splatnej dňa 27.09.2016 je zrejmé, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 48,- EUR vrátane 20%-nej DPH ako náklady spojené s výmenou elektromera, ktorý skúške vyhovel v zmysle Cenníka služieb a činností distribúcie elektriny spol. L.-D: výmena elektromera, na základe objednávky č. XXXXXX/ XX/XX. faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 09.09.2016, splatnej dňa 27.09.2016 je zrejmé, že žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 24,58 EUR vrátane 20%-nej DPH ako náklady spojené s preskúšaním elektromera, ktorý skúške vyhovel v zmysle Cenníka služieb a činností distribúcie elektriny spol. L.- D: overenie elektromera, na základe objednávky č.: XXXXXX/XX/XX. Zo žiadosti o preskúšanie elektromera z 22.08.2016 vyplýva, že žiadateľ (žalovaná) žiada prevádzkovateľa distribučnej sústavy L.-D, a.s. A., aby elektromer bol preskúšaný v zmysle § 40, ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z.. Žiadosť je súčasne záväzná objednávka na úhradu nákladov spojených s výmenou a preskúšaním elektromera, ak neboli na určenom meradle zistené chyby, ktoré presahujú povolenú chybu podľa príslušného predpisu. Dôvod žiadosti: odberateľ žiada elektromer preskúšať. Žiadosť je podpísaná žiadateľom t.j. žalovanou dňa 22.08.2016. Z protokolu o prevzatí meracieho prístroja na preskúšanie vyplýva, že 22.08.2016 pracovník žalobcu realizoval prevzatie elektromera na odskúšanie, z kolonky ,,oznam“ je zrejmé, že odberateľ žiada elektromer preskúšať. Listina je podpísaná pracovníkom žalobcu aj žalovanou ako odberateľom. Z Z. o kalibrácii č. XXXX/XXXX je preukázané, že objednávateľom kalibrácie bol žalobca a elektromer vyhovel skúške. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 488 Občianskeho zákonníka; § 40 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike; § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 153 ods.1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Dospel k záveru, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná, pretože žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike na časti vymedzeného územia a teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súd potom na základe vykonaného dokazovania považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 48,00 eur a preto jej v tomto rozsahu aj vyhovel. Listinnými dôkazmi považoval súd za nesporné, že sa strany dohodli, že žalovaná uhradí náklady skúšky a výmeny elektromera (o ktoré nepochybne požiadala), ak elektromer skúške vyhovie. Uvedené vyplýva zo žiadosti o preskúšanie zo dňa 22.08.2016 a pokiaľ z výsluchu žalovanej vyplynulo, že si túto žiadosť neprečítala a len ju podpísala, takéto konanie nemôže ísť na ťarchu žalobcu, napriek tomu, že sa žalovaná v spore bránila postavením spotrebiteľa. Pretože elektromer skúške vyhovel, vyfakturoval žalobca žalovanej náklady faktúrou č. XXXXXXXXXX dňa 06.09.2016, ktoré žalovaná neuhradila. Preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel ako dôvodnej podľa § 40 ods. 7 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Vo zvyšku žalovanej sumy 24,58 eur súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v spore preukázať tvrdenie, že vyššie uvedenú sumu fakturoval žalovanej na tom skutkovom základe, že jemu túto sumu účtovala spoločnosť L.-Y., s.r.o. na základe Zmluvy o spolupráci. Súd mal za to, že žalobca nepredložil do konania dostatočné listinné dôkazy, preukazujúce uvedené tvrdenie. Sumu 24,58 eur žalovaná urobila spornou a bolo na žalobcovi, aby oprávnenosť žalovaného nároku v spore náležite preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. S poukazom na § 153 CSP súd preto žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 72,58 eur, priznaná mu bola suma 48,- eur. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 66,133 %, žalovaný mal úspech v rozsahu 33,866 %. Celkovo úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 32,27 %. V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd uvedený nárok aj priznal. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho vyhovujúcej výrokovej časti I. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je podľa názoru žalovanej nedostatočne odôvodnené. Uviedla, že v rozhodnutí chýba odôvodnenie, z akého dôvodu súd priznal nárok žalobcu. Poukázala na to, že právo na spravodlivé súdne konanie je upravené v ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v čl. 46 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktómosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalej dôvodila tým, že žalobca v tomto konaní nie je dodávateľom, s ktorým má žalovaná uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu o dodávke elektrickej energie, žalobca je iba distribútorom. Tento si zodpovedá za majetok, prostredníctvom, ktorého dodáva a meria príslušné odberné miesto odberateľa, v tomto prípade žalovanej. Na základe nesprávne vyúčtovaného odberu elektrickej energie požiadala žalovaná dodávateľa o kontrolu na odbernom mieste. Bol zaslaný pracovník, ktorý sa nijak nelegitimoval, len povedal, že prišiel na podnet Slovenského plynárenského priemyslu a. s (L.), aby skontroloval elektromer. Tento pracovník po kontrole odporučil žalovanej nechať si tento elektromer preskúšať. Žalovaná ako spotrebiteľ nič netušiaci si nechala pracovníkom na jeho odporúčanie elektromer preskúšať. Pracovník starý elektromer demontoval a namontoval už digitálny, ktorý na základe vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie mali postupne všetci distribútori meniť za staré. Skutočnosť, že bol demontovaný starý elektromer a namontovaný nový - digitálny podpísala na papier jej predložený pracovníkom žalobcu. Aj tam pracovník uviedol, že žiada o preskúšanie toho meradla, ale žiadnym spôsobom ju neupovedomil, že ak bude meradlo v poriadku bude hradiť všetky náklady spojené s týmto premeraním. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu po tom, ako demontovaný elektromer spĺňal všetky podmienky, fungoval v norme. Žiadal uhradiť sumu demontovania starého elektromeru a montovania nového elektromeru podľa svojho cenníka v sume 48,-eur a zároveň sumu 24,58 eur za preskúšanie elektromera. Žalovaná a splnomocnená zástupkyňa žalovanej niekoľko krát popreli pravosť listín predložených žalobcom k samotnej žalobe a aj na pojednávaní. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná si službu premerania elektromera neobjednala, ale túto službu si objednal samotný žalobca u svojej dcérskej spoločnosti SSE - Metrológia, s.r.o., so sídlom v Žiline. Z týchto dôvodov popreli pravosť premeraného elektromera, lebo podľa žalovanej nestačí na papier napísať číslo elektromera a uviesť, že je v poriadku, ale ak bol tento bezpochyby ako tvrdil žalobca schopný prevádzky, nevidí žalovaná žiadny dôvod na jeho opätovné vrátenie na miesto. Predmetný elektromer skončil nevedno kde. Vtedy by jej možno vznikli náklady na jeho opätovné pripojenie na svoje miesto. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná súčasne podala reklamáciu na dodávateľa ohľadom vysokej faktúry dodávky elektrickej energie a táto jej bola vrátená dobropisom, niet pochýb o tom, že elektromer bol vadný. Spoločnosť, ktorá skúmala bezchybnosť elektromera je dcérskou spoločnosťou žalobcu a aj z toho dôvodu bol predložený dôkaz zo strany žalobcu popieraný žalovanou. Žalovanej je uložená povinnosť nahradiť náklady na demontáž starého elektromera a montáž nového - digitálneho elektromera, teda službu, ktorú si neobjednala. Nahlásila iba u svojho dodávateľa, s ktorým má zmluvný vzťah reklamáciu, že jej bola naúčtovaná výška dodávky elektrickej energie za 1. mesiac v takom množstve, ktoré bežne platila za rok. Čiže samotný dodávateľ kontaktoval žalobcu na kontrolu zariadenia a teda on sám musí znášať náklady, nakoľko sa jedná o jeho majetok. Bola toho názoru, že pokiaľ bol tento jeho majetok vadný alebo chybný mal ho vymeniť za vyhovujúci. Tieto náklady v žiadnom prípade nemôže podľa žalovanej znášať koncový zákazník - spotrebiteľ. Poukázala na ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil, žalobu zamietol v celom rozsahu a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutými výrokmi I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalovaná vo svojom odvolaní nesprávne uvádza, že si službu neobjednala, keďže zo žiadosti o preskúšanie elektromera zo dňa 22.08.2016 jednoznačne vyplýva, že žalovaná požiadala o preskúšanie elektromera. Na tejto žiadosti je výslovne uvedené zákonné ustanovenie § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Predložená žiadosť o preskúšanie elektromera bola žalovanou riadne podpísaná a tá skutočnosť, že žalovaná si pri podpise tejto žiadosti predmetnú žiadosť poriadne neprečítala, nemôže podľa žalobcu ísť na jeho ťarchu. Taktiež mal za to, že tvrdenie žalovanej, že ju pracovník žalobcu výslovne ústne neupovedomil, že bude hradiť náklady za výmenu meradla je irelevantná, lebo takáto povinnosť nie je ani zákonom stanovená, a aj napriek tomu, bola žalovaná v predmetnej žiadosti výslovne písomne o tejto skutočnosti, ktorá vyplýva zo zákona č. 251/2012 Z. z o energetike upozornená. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nie je v tomto konaní dodávateľom, je síce pravdivé, avšak žiadnym spôsobom nie je táto skutočnosť pre toto konanie rozhodujúca. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a v plnej miere zodpovedá za riadne a bezpečné prevádzkovanie tejto distribučnej sústavy. Žalovaná predložila ako prílohy odvolania reklamované faktúry od svojho dodávateľa elektrickej energie. Tieto sú však podľa žalobcu v odvolacom konaní neprípustné a odvolací súd sa nimi nemôže zaoberať, nakoľko tieto mala žalovaná predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a sú v zmysle § 366 CSP novotami v odvolacom konaní. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že ich odvolací súd nemôže zobrať do úvahy, sú tieto prílohy právne irelevantné. Jedná sa o faktúry od dodávateľa elektrickej energie, ktoré však podľa žalobcu nepreukazujú žiadne pre toto súdne konanie relevantné skutočnosti. Naproti tomu mal žalobca za to, že niet pochýb, že certifikát o kalibrácii predložený žalobcom, ktorý vydala certifikovaná spoločnosť je pravý. Odvolanie sa žalovanej na reklamované faktúry neobstoja, nakoľko tieto nepreukazujú, akým pochybením dochádzalo k zlému účtovaniu spotreby elektrickej energie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.
5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľom (ďalej ako „dodávateľ“) zmluvu označenú ako „Zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosť“, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa dodávať žalovanej elektrickú energiu a záväzok žalovanej uhradiť cenu dodávky energie v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami.
6. Žalobca v danej veci má postavenie prevádzkovateľa distribučnej siete. Postavenie dodávateľa a žalovanej ako spotrebiteľa spĺňa charakteristiku spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 Občianskeho zákonníka (rovnako aj podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Naproti tomu žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke elektrickej energie s odberateľmi elektrickej energie, takéto zmluvy uzatvára dodávateľ energie. 7. Vychádzajúc z ustanovenia § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý okrem oprávnenia odberateľa elektriny požiadať prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie správnosti merania údajov určeným meradlom, stanovuje aj povinnosť, uhradiť náklady spojené s preskúšaním a výmenou tým, kto o preskúšanie a výmenu požiadal, t. j. odberateľom elektriny, ak neboli na určenom meradle zistené chyby, ktoré presahujú chybu povolenú podľa osobitného predpisu, má odvolací súd za to, že hoci spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená s dodávateľom elektrickej energie a nie s distribútorom (žalobcom) medzi odberateľom (žalovanou) a žalobcom vznikol vzťah na základe inej právnej skutočnosti ako zmluvy, t. j. zo zákona, ako povinnosť na úhradu nákladov spojených s preskúšaním meradla, ktorá nevyhnutne súvisela s primárnym spotrebiteľským vzťahom založením zmluvou s dodávateľom a s nárokmi z nej vyplývajúcimi.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto nie je dôvod, aby sa na daný vzťah neaplikovali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keď postavenie žalobcu ako distribútora elektrickej energie a žalovanej ako spotrebiteľa spĺňa charakteristiku spotrebiteľského vzťahu podľa § 52 Občianskeho zákonníka (rovnako aj podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať v širšom zmysle, nielen pri vzájomných vzťahoch vzniknutých z právnych úkonov (zmlúv). Uvedené platí o to viac v prípade, keď nebolo pre žalovanú ako spotrebiteľku zrejmé, v mene koho koná pracovník, ktorý mal vykonať kontrolu dodávky energie na odbernom mieste, keď žalovaná v dôsledku dodávateľom vyúčtovanej faktúry za dodávku elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 04.08.2016 s nedoplatkom vo výške 704,19 eur požiadala o kontrolu dodávateľa.
9. Z certifikátu o kalibrácii č. XXXX/XXXX predloženom žalobcom vyplýva, že elektromer vyhovel kontrole, čo má v danom prípade v zmysle § 40 ods. 7 zákona o energetike za následok, že žalovaná je povinná zaplatiť náklady vykonanej kontroly. Odvolací súd však poukazuje na to, že z opravnej faktúry za dodávku energie za fakturačné obdobie od 01.06.2016-05.07.2016 č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že žalovanej bol vyúčtovaný preplatok vo výške 643,92 eur. Pokiaľ teda z predchádzajúcej vyúčtovanej faktúry vznikol žalovanej za odber energie nedoplatok vo výške 704,19 eur a z opravnej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2018 preplatok vo výške 643,92 eur a elektromer bol podľa výsledku kontroly v poriadku, je možné usudzovať, že chyba vznikla zrejme v účtovníctve dodávateľa. Žalobca namietal, že na opravnú faktúru nebolo možné prihliadať v odvolacom konaní, keďže malo ísť o novotu. Čo sa týka faktúr zo dňa 04.08.2016 a zo dňa 04.08.2017, tieto boli predložené ešte v konaní pred súdom prvej inštancie, rovnako ako aj oznámenie o vybavení reklamácie zo dňa 05.04.2018. Pokiaľ ide o opravnú faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2018, táto síce bola doručená súdu až v odvolacom konaní, no v zmysle ustanovenia § 296 CSP je pre spotrebiteľa stanovená výnimka z koncentrácie konania. Žalovaná nie je v konaní zastúpená advokátom (je zastúpená Občianskym združením), a preto sa na ňou predložené dôkazy v odvolacom konaní uplatní uvedená výnimka z koncentrácie konania. Z týchto dôvodov bolo možné a nevyhnutné prihliadať aj na tieto dôkazy v konaní.
10. Keďže je povinnosťou dodávateľa zabezpečiť okrem dodávky elektrickej energie aj riadne vykonanie účtovníctva, nie je možné na škodu spotrebiteľa na základe žiadosti o nápravu daného stavu dodávateľom, rozhodnúť o povinnosti spotrebiteľa uhradiť náklady na kontrolu meradla, hoci zrejme chyba nebola v samotnom meradle. Od vyúčtovania faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 04.08.2016 s nedoplatkom vo výške 704,19 eur do vyúčtovania opravnej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2018, kedy došlo k náprave vzniknutého stavu, uplynuli dva roky, počas ktorých nebol dodávateľ schopný zabezpečiť nápravu správneho vyúčtovania, či merania dodávok elektrickej energie. Síce v pôsobnosti žalobcu ako distribútora elektrickej energie bolo správne meranie elektriny v distribučnej sústave a nie vyúčtovanie faktúr za dodávky elektrickej energie, nie je možné konanie žalobcu, ktorý v takejto situácii bez zrejmej vedomosti žalovanej o tom, aké náklady sú s tým spojené, preskúmaval správnosť merania určeného meradla na odbernom mieste, v spotrebiteľskom vzťahu vyhodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.), keď je zrejmé, že žalovaná žiadala iba o reklamáciu vyúčtovanej faktúry s nedoplatkom s takým odberom energie, ktorý spotrebovala bežne za celý rok a až samotným konaním dodávateľa, ktorý upovedomil žalobcu ako osobu zodpovednú za správne meranie odberu energie a následným konaním žalobcu samého došlo k nedôvodnému kontrolovaniu meradla, o ktoré žalovaná zrejme nemala záujem, a ktorý ani nemohol napraviť chybu, ktorá zrejme nastala v účtovníctve dodávateľa. 11. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 14 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý ukladá povinnosť informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. V konaní nebolo preukázané, že pracovník žalobcu vykonávajúci kontrolu odberu energie na odbernom mieste takto postupoval, t. j. či informoval žalovanú o cene poskytovanej služby, t.j. o možnej náhrade za prípadnú kontrolu meradla s negatívnym výsledkom, ak nebude zistená chyba meradla. Za nedostatočné poskytnutie informácii v zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné vyhodnotiť odkaz na zákonné ustanovenie v žiadosti o vykonanie kontroly meradla, na ktoré poukazuje žalobca, nakoľko žalovanej nebolo vysvetlené, čo toto ustanovenie pre ňu reálne znamená a aké bude mať pre ňu následky.
12. Vzhľadom na uvedené okolnosti danej veci má odvolací súd za to, že nie je v súlade s dobrými mravmi podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, aby žalovaná znášala náklady na kontrolu meradla podľa § 40 ods. 7 zákona o energetike, z dôvodu ktorého odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti I. podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.
13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1 a 396 ods. 1, 2 CSP. V konaní bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, a preto jej odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).