Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-109-2018.pdf
PDF · 169.53 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/109/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: ECS Slovensko s.r.o., IČO: 44 996 365, Opletalova 75, 841 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martin Fritz, Podjavorinskej 4, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: PE&MA, s.r.o., IČO: 36 270 831, Pri Kalvárii 20/5897, 917 01 Trnava, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o zaplatenie 11.760,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2018 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 11.760,00 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca si u žalovaného objednal objednávkou č. 2018000075 zo dňa 10.01.2018 vykonanie prepravy zásielky tovaru z miesta nakládky Eibiswald v Rakúsku do miesta vykládky Bratislava, Opletalova 73, Bratislava. Dňa 16.01.2018 v čase cca o 17.00 pri svojvoľnej manipulácii pracovníka žalovaného na korbe nákladného vozidla evidenčné číslo TT 727 GH došlo k úplnému zničeniu tovaru žalobcu. Žalobca si u žalovaného uplatnil náhradu škody vo výške 11 760,- EUR za tento zničený tovar bezodkladne po jej vzniku. Žalovaný tento nárok žalobcu neuznal s dôvodmi uvedenými v liste p. Dr. Haladu zo dňa 29.01.2018. Žalobca po preštudovaní listu p. Dr. Haladu zo dňa 29.01.2018 nesúhlasí s názorom žalovaného na predmetnú škodovú udalosť, ktorej priamym vinníkom je vodič žalovaného a ktorá spôsobila žalobcovi škodu vo výške 11 760 EUR. Žalovaný na svoju obranu používa argumentáciu, s ktorou sa žalobca nestotožňuje, nakoľko žalovaný zmiešava vykládku tovaru žalobcom a jeho spoluprácu s vodičom nákladného auta žalovaného pri tejto vykládke so svojvoľným konaním vodiča žalovaného, ktorého priamym dôsledkom je vznik škody žalobcovi vo výške 11 760,- EUR. Z okolností veci je zjavné, že k zničeniu tovaru žalobcu došlo v čase svojvoľnej manipulácie vodiča nákladného auta žalovaného na korbe vozidla s nákladom a nie pri spolupráci pri vykládke ako sa snaží vec interpretovať žalovaný. Je nepochybné, že keby vodič nákladného auta žalovaného počkal na príchod nejakého zamestnanca žalobcu resp. a hlavne vysokozdvižného vozíka žalobcu ako to urobil pri predošlom úkone vykládky, nikdy by ku škode nedošlo. Neobstoja preto tvrdenia žalovaného o vylúčení zodpovednosti osoby vodiča žalovaného a teda aj samotného žalovaného z dôvodov citovaných v liste zo dňa 29.01.2018, nakoľko nešlo pri úkonoch vedúcich ku vzniku škody o žiadnu spoluprácu pri vykládke ale svojvoľnú, bez akéhokoľvek dozoru vykonávanú manipuláciu s nákladom - stručne povedané vodič nákladného auta žalovaného pri svojvoľnej činnosti bez akejkoľvek prítomnosti čo len jedného pracovníka žalobcu vyhodil tovar žalobcu z ložnej plochy vozidla na zem. Žalovaný aj napriek písomnej výzve zo dňa 25.04.2018 škodu žalobcovi neuhradil a zotrval na svojich argumentoch. Na základe vyššie uvedeného žiadal súd, aby po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 760 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia. Žalobca má nárok na náhradu trov konania.
2. Advokát žalobcu na základe výzvy súdu na doplnenie žaloby o pravdové a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a dôkazy uviedol v podaní zo dňa 14.08.2018, že žaloba obsahuje jasné pravdivé a zrozumiteľné opísanie skutočností. V žalobe je uvedené, že žalobca si objednal u žalovaného prepravu materiálu, čo už z predloženej korešpondencie medzi PZ žalobcu a žalovaného, ktorá je ako dôkaz predložená súdu spolu so žalobou je nespornou skutočnosťou zrejmou obom stranám sporu. Rovnako z už predloženej korešpondencie súdu medzi PZ žalobcu a žalovaného je zrejmé, že je nespornou skutočnosťou, že došlo ku škode v čase uvedenom v žalobe ako aj v akej výške škoda vznikla a že si ju žalobca u žalovaného uplatnil. Výšku škody žalovaný nikdy nerozporoval. Sporným je teda jedine len to za akých o (okolností škoda vznikla a to je vecou súdneho dokazovania a následnej právnej kvalifikácie v zmysle zásady IURA NOVIT CURIA. Žalobca si ctí túto zásadu a plne ju rešpektuje v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky: „S ohľadom na zásadu iura ncvit curia sa ústavný súd nemôže považovať za viazaného právnou kvalifikáciou, ktorú skutkovému základu veci dal navrhovateľ alebo druhý účastník konania. (PL. ÚS 43/95)." Preto sa žalobca nemôže, rešpektujúc túto základnú súdnu právomoc odvolávať na žiadne právne predpisy a vec nejako kvalifikovať. Doplnil o dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, ktoré preukazujú rozhodujúce skutočnosti, (napr.: zdôvodnenie a určenie výšky škody, predloženie dôkazov o tvrdeniach uvádzaných v žalobe, a pod.) Navrhuje výsluch svedkov, ktorých účasť na prípadnom pojednávaní podľa § 197 ods. (1) CSP zabezpečí : Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/109/2018-23 zo dňa 25.09.2018, ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal včas odôvodnený odpor žalovaný, ktorý v odpore uviedol, že objednávkou č. 2018000075 zo dňa 10.01.2018 si žalobca objednal u žalovaného vykonanie prepravy zásielky z miesta nakládky Eibiswald (A) do miesta vykládky Bratislava (SK). Akceptáciou objednávky na vykonanie prepravy došlo medzi žalobcom ako odosielateľom a žalovaným ako prepravcom k uzavretiu zmluvy o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ). Žalovaný pre žalobcu vykonal dopravu ma trase Eibiswald (A) - Bratislava (SK) v zmysle podmienok uvedených v objednávke. Vzhľadom k tomu, že miesto nakládky a miesto vykládky zasielky ležia v dvoch rôznych štátoch, ktoré oba sú zmluvnými štátmi Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR (ďalej len Dohovor) vzťahuje sa Dohovor na predmetnú prepravnú zmluvu a na prepravnú službu, ktorú žalovaný na základe prepravnej zmluvy vykonal pre žalobcu. Podľa zápisu na medzinárodnom nákladnom liste CMR č. 278577/27857701, ktorý je podľa ustanovenia článku 4, Kapitola III. Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy pri vykladaní z auta padli 2x plastové palety s materiálom (4000 ks). Žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 11760,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla pri škodovej udalosti a za ktorú podľa tvrdenia žalobcu zodpovedá žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že uzavretie prepravnej zmluvy medzi sporovými stranami, vykonanie prepravnej služby žalovaným pre žalobcu ani vznik škodovej udalosti uvedenej na medzinárodnom nákladnom liste CMR č. 278577/27857701 nie je sporný. Žalovaný však týmto odporom rozporuje: a) zodpovednosť žalovaného za škodovú udalosť, b) údajnú nespornosť výšky škody. Ad a) Žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za škodovo udalosť, ku ktorej došlo po vykonaní prepravnej služby, a to konkrétne pri vykládke tovaru uskutočňovanej žalobcom v postavení príjemcu zásielky bezprostredne po dodaní zásielky žalovaným. Z kamerového záznamu vykládky zásielky vyplýva, že vykládku uskutočňoval žalobca v postavení príjemcu tovaru. Žalobca realizoval vykládku vysokozdvižným vozíkom ( ďalej len VZV), pričom palety uložené na otvorenej (sprístupnenej) časti nákladného priestoru vozidla nakladal vodič VZV nakladacími lyžinami vozíka z otvorenej strany nákladného priestoru vozidla. Palety uložene na opačnej strane nákladného priestoru vozidla vykladal vodič VZV tak, že si najskôr paletu pomocou háku pripevneného na VZV, za asistencie vodiča dopravcu, o ktorú ho požiadal, posunul na okraj otvorenej časti nákladného priestoru vozidla a následne paletu naložil nakladacími lyžinami vozíka. Takýmto spôsobom bolo vyložených z vozidla dopravcu šesť z deviatich paliet. Pred vykladaním zvyšných troch paliet (samostatná paleta a stoh dvoch paliet) došlo k poškodeniu háku, ktorý vodič VZV používal na posunutie paliet. Vodič VZV preto obstaral paletový vozík, ktorý vyložil na korbu vozidla, vodič dopravcu naložil paletu na paletový vozík, paletu posunul k okraju otvorenej strany nákladného priestoru vozidla a vodič VZV naložil paletu na lyžiny VZV. Rovnako
sa postupovalo pri premiestňovaní posledného stohu dvoch paliet na okraj nákladného priestoru vozidla, avšak došlo pritom k prevráteniu paliet z vozidla, t.j. k škodovej udalosti. Pokiaľ ide o zodpovednosť dopravcu (žalovaného) za škodu na zásielke, v zmysle čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktorá vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania. Pre ohraničenie (ukončenie) časového úseku, počas ktorého trvá zodpovednosť dopravcu za škodu na zásielke, t.j. ohraničenie obdobia počas ktorého mal žalovaný povinnosť starostlivosti o zásielku, je potrebne identifikovať "okamih vydania zásielky". V otázke, kedy nastáva okamih vydania zásielky sa odborná literatúra i judikatúra súdov zmluvných štátov Dohovoru CMR ustálila na tom, že rozhoduje, či vykládka patrí medzi povinnosti dopravcu zo zmluvy o preprave veci (kto vykládku realizuje). Relevantná odborná literatúra zároveň uvádza (pre prípady spolupráce pri nakládke či vykládke), že pri určení subjektu zodpovedného za prípadné dôsledky vadnej nakládky či vykládky rozhoduje skutočnosť, kto je prevažujúcim subjektom pri tejto činnosti. Pokiaľ vykládku uskutočňuje príjemca zásielky, nespadá doba vykládky do dopravcovej zodpovednosti v zmysle čl.17 ods. 1 Dohovoru CMR. Pod okamihom vydania zásielky sa v takomto prípade rozumie to, že dopravca vozidlo so zásielkou pristaví príjemcovi podľa jeho pokynu v určenom mieste a umožní mu prístup do nákladného priestoru vozidla. Obdobie dopravcovej zodpovednosti tak končí okamihom, kedy je zásielka pristavená k vykládke príjemcovi a je mu umožnený prístup k zásielke a jej vyloženie. V nadväznosti na vyššie uvedené je evidentné, že žalovaný tým, že pristavil vozidlo na miesto vykládky v zmysle prepravnej zmluvy a sprístupnil nákladný priestor vozidla žalobcovi ako príjemcovi k realizácii vykládky, vydal zásielku príjemcovi tovaru. Žalobca ako príjemca sa následne, bezprostredne po sprístupnení zásielky ujal uskutočnenia vykládky a začal s jej realizáciou- k škodovej udalosti došlo v čase vykládky predmetnej zásielky, t.j. v čase, ktorá nespadá do obdobia zodpovednosti žalovaného za škodu na zásielke v zmysle čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR. Na tom, že dopravca (žalovaný) nezodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla pri vykládke uskutočnenej príjemcom (žalobcom) nič nemení ani prípadná účasť vodiča dopravcu na vykládke vo forme poskytnutia obmedzenej pomoci s vykládkou podľa pokynov pracovníka príjemcu (žalobcu). Záver, že príjemca zodpovedá sa škody spôsobené pri vykládke uskutočňovanej príjemcom aj v prípade, ak sa na vykládke zúčastňuje vodič dopravcu potvrdzuje napríklad rozhodnutie nemeckého súdu (súdu zmluvného štátu Dohovoru) vo veci LG Mönchengladbach (18.12.1969), podľa ktorého ak dá príjemca podnet na zloženie tovaru dopraveného mu podľa zmluvy, a ak je pri tomto skladaní prítomný vodič dopravcu dobrovoľne alebo zmluvne, potom spadajú škody vzniknuté pri tomto pracovnom procese výlučne do rizikovej oblasti príjemcu. Z kamerového záznamu vykládky je pritom zrejmé, že po sprístupnení zásielky vodičom žalovaného, t.j. po vydaní zásielky, ktorým sa ukončilo obdobie zodpovednosti žalovaného za škodu na zásielke sa pracovník žalobcu ujal uskutočňovania vykládky, ktorú začal realizovať. Vykládku paliet uložených na otvorenej strane nákladného automobilu žalovaného navyše pracovník žalobcu vykonal bez účasti vodiča žalovaného. Zároveň je zrejmé, že pracovník žalobcu dal podnet vodičovi nákladného automobilu žalovaného, aby mu čiastkovými pomocnými úkonmi (pripevneniu háku o paletu, premiestnenie palety paletovým vozíkom na okraj korby nákladného vozidla) pomohol pri realizácii vykládky. Prevažujúcim subjektom pri uskutočňovaní vykládky tak bol bezpochyby pracovník žalobcu, ktorý pri vykládke vykonával všetky podstatné činnosti (najmä skladanie paliet z korby žalobcovho vozidla pomocou VZV) a dával vodičovi vozidla žalovaného pokyny, ktorými sa tento vodič riadil pri uskutočňovaní svojej čiastkovej pomocnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zodpovednosť žalovaného za škodu na predmetnej zásielke vylúčená, nakoľko škodová udalosť nastala až po skončení obdobia, počas ktorého bol žalovaný zodpovedný za škodu na zásielke, pričom predmetná škodová udalosť nastala pri vykládke zásielky, ktorú riadil a za ktorej priebeh zodpovedal žalobca. Žalovaný ďalej poukazuje nato, že podľa čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodení od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa a lebo príjemcu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak dôjde ku škode na zásielke počas vykládky v dôsledku činnosti osôb, ktoré použil príjemca zásielky, ak by aj boli príjemcovi zásielky poskytnuté dopravcom opäť nejde o dopravcovu zodpovednosť. V danom prípade sa žalovaný nezavial k vykládke tovaru, ani ju fyzicky neuskutočňoval. Vykládku zásielky realizoval žalobca ako príjemca zásielky. Vvodič žalovaného pôsobil pri vykládke ako pomocník príjemcu zásielky, a to len z dôvodu okolností vykládky (potreba pridržania háku na lyžinu VZV resp. potreba posunutia paliet paletovým vozíkom na okraj nákladného priestoru vozidla z dôvodu poškodenia háku). Je teda zjavné, že pôsobenie
vodiča žalovaného (dopravcu) na vykládke nebolo v rovine realizácie či spolurealizácie vykládky, ale len v rovine pomoci resp. uskutočnenia čiastkovej (ojedinelej) činnosti, ktorú viedol (riadil) žalovaný príjemca zásielky. Správnosť vyššie uvedeného výkladu ustanovenia čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru potvrdzuje aj rozhodnutie nemeckého odvolacieho súdu vo veci OLG Hamm (19.02.1973), v ktorom súd uviedol, že dopravca nezodpovedá za škodu za konanie vodiča, keďže tento konal na žiadosť a podľa pokynov odosielateľa. Hoci sa predmetné rozhodnutie sa týka konania dopravcu podľa pokynov odosielateľa pri nakládke, predmetný záver možno plne aplikovať aj na konania dopravcu (vodiča dopravcu) podľa pokynov príjemcu. Žalovaný tak pri zohľadnení záveru uvedeného v predmetnom rozhodnutí nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá vznikla v dôsledku konania vodiča dopravcu v zmysle pokynov a požiadaviek pracovníka príjemcu, ktorý uskutočňoval a riadil predmetnú vykládku. Skutočnosť, že vodič dopravcu konal v predmetnom prípade v zmysle pokynov a požiadaviek pracovníka príjemcu (žalobcu) jednoznačne vyplýva z kamerového záznamu vykládky, na ktorom možno vidieť, že pracovník žalobcu požiadal vodiča dopravcu o účasť na predmetnej vykládke a poskytol mu aj technické prostriedky, ktoré bolo pri vykládke potrebné použiť, t.j. hák respektíve paletový vozík slúžiace na posunutie paliet k okraju otvorenej stany nákladného priestoru vozidla. Z uvedeného vyplýva, že na vodiča automobilu žalovaného je treba pri vykládke zásielky nahliadať ako na tretiu osobu použitú príjemcom zásielky (uskutočňovateľom vykládky zásielky) za ktorú je zodpovedný žalobca ako príjemca zásielky. Z tohto dôvodu v zmysle čl. 17 ods. 4 písm. c) Dohovoru CMR žalovaný nezodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti. Ad b) Žalovaný odmieta tiež tvrdenie žalobcu, že výška škody, ktorá vznikla pri škodovej udalosti je medzi sporovými stranami nesporná. Žalovaný naopak uvádza, že žalobca správnosť výšky škody, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako žalobca výšku škody nepreukázal žalovanému ani v rámci vzájomnej komunikácie, ktorá predchádzala podaniu žaloby. Žalovaný sa k výške škody v komunikácii so žalobcom predchádzajúcej podaniu žaloby nevyjadril preto, že spochybňuje existenciu svojej zodpovednosti za vznik škodovej udalosti. Z tohto dôvodu považoval žalovaný za nadbytočne vyjadrovať sa k výške škody, obzvlášť v situácii, keď žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že výška škody uplatnená žalobou bola určená správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu uvedené v Doplnení žaloby zo dňa 14.08.2018, podľa ktorého je výška škody medzi sporovými stranami nesporná a namieta, že žalobca výšku škody doteraz nijakým spôsobom nepreukázal. Žiada, aby súd žalobu zamietol.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 23.11.2018, kde uviedol, že žalobca zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach v tejto veci. Žalobca považuje vyjadrenia a tvrdenia žalovaného uvedené v odpore voči platobnému rozkazu za účelové a opätovne prednášané vyjadrenia k tejto veci. Žalobca ako dôkaz na preukázanie výšky škody predkladá súdu faktúru č. FCD 204926 zo dňa 12.01.2018. Údaj Forward agent CSAD Invest. Logistik je chybne uvedený.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 04.02.2019, kde uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom vyjadrení zo dňa 23.01.2018 len konštatuje, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach vo veci, žalovaný nepovažuje za potrebne opätovne reagovať na staršie vyjadrenia žalovaného, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu. V tejto súvislosti žalovaný v plnom rozsahu odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci. Pokiaľ ide o faktúru č. FCD 204926, ktonrú žalobca predložil ako dôkaz na preukázanie výšky škody, žalovaný namieta, že predmetná listina výšku žalobcom požadovanej náhrady škody nepreukazuje. Z prvej strany predmetnej cudzojazyčnej faktúry nemožno zistiť ani rozsah spôsobenej škody ani hodnotu poškodeného tovaru. Tvrdenie žalobcu o výške škody, ktorej náhrady sa domáha, je tak naďalej nepreukázané.
6. Na pojednávaní dňa 21. 05. 2019 advokát žalovaného, uviedol, že žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalovaný zodpovedal za škodu, ani o výške žalovanej škody. Žalovaná suma nezodpovedá ani ustanoveniam o limitácii náhrady škody v zmysle čl. 25 Dohovoru CMR, uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s čl. 27 a dokonca žalobca ani pred podaním žaloby si ani náhradu škody u žalovaného neuplatnil faktúrou ani nejakou výzvou, čiže je zle určená aj splatnosť úroku z omeškania, základnou námietkou však zostáva to, že žalovaný nezodpovedá za škodu, nakoľko k nej došlo mimo časového úseku zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke, tak ako vyplýva z čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR. Z dôkazu predloženého žalovaným vyplýva,
že vykládku zásielky uskutočnil žalobca a preto žalovaný nenesie za škodu spôsobenú počas vykládky zodpovednosť.
7. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) určila v prejednávanej veci, ktoré zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné a to, že žalobca objednal u žalovaného prepravu a žalovaný ju vykonal, ďalej že došlo k poškodeniu tovaru pri vykládke tovaru u príjemcu, za sporné medzi stranami určila skutkové tvrdenia o výške škody a o osobe zodpovednej za vznik škody. Súd nevykoná dôkazy navrhované žalobcom a to výsluch svedkov, nakoľko žalobca neuviedol mená svedkov, ani okolnosti, na ktoré majú byť vypočutí. Podľa predbežného právneho názoru súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, žaloba je nedôvodná. Existencia obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami bola preukázaná len skutkovými tvrdeniami žalovaného, ktoré neboli účinne popreté.
8. Advokát žalobcu uviedol, že má informáciu, že žalovaná strana doložila do spisu dôkazový materiál, ide o isté CD. Z obsahu CD jasne vyplýva unesenie ich dôkaznej povinnosti, navrhoval súdu ako dôkaz, aby bolo toto CD na tomto pojednávaní bolo prehraté, aby mohli jasne preukázať unesenie dôkazného bremena cestou tohto dôkazu. CD má preukázať to, že nevie prečo sa stále bavíme o CMR a nákladoch na dopravu CMR , keď podľa jeho informácii o veci, došlo k poškodeniu tovaru mimo činnosti CMR, svojvoľným vyhodením tovaru pracovníkom žalovaného mimo činnosti vykládky, to preukazuje to CD. Nevie, kto vytvoril nahrávku na CD. Podľa informácii, ktoré tu má je to vykládka tovaru, ktorý je predmetom tohto sporu. Podľa jeho názoru má CD preukázať skutkové tvrdenia v zmysle, že nedošlo k poškodeniu pri vykládke, ale pri svojvoľnej manipulácii tovaru vodičom žalovaného. Celá tá vec je o x sekundách, bol prítomný vysokozdvižný vozík, hák a po poruche háku bol daný manipulačný vozík a celá tá škoda vznikla v okamihu, kedy vysokozdvižný vozík nebol prítomný pri nákladnom vozidle, ani žiadny zamestnanec žalobcu a tovar z korby nákladného auta vypadol a nešlo o žiadnu pomoc ale o svojvoľnú manipuláciu tovaru pracovníkom žalovaného. Nešlo o pomoc pri vykládke, stalo sa to bez akejkoľvek prítomnosti vysokozdvižného vozíka žalobcu.
9. Konateľ žalobcu uviedol, že vo firme majú zavedený kamerový systém a jedna z kamier, ktorá je súčasťou tohto systému, urobila záznam vykládky tovaru, ktorý je predmetom tohto sporu. Zároveň pracovníci urobili fotky po vypadnutí tohto materiálu, t.z. záznam a fotodokumentácia jasne dokumentujú, že pri vypadnutí tovaru z plošiny nákladného auta sa nenachádzali pracovníci žalobcu a vykládku uvedeného tovaru zabezpečoval na plošine nákladného auta pracovník firmy PE&MA. To všetko sa odohralo v priestoroch vstupného skladu firmy žalobcu, je priemyselný park, výrobná hala, kde časť výrobnej haly je brána vstupného skladu a auto bolo zaparkované pozdĺžne tej haly, kde sa koná vykládka všetkého materiálu, ktorý prichádza do firmy.
10. Advokát žalovaného uviedol, že žalovaným predloženým dôkazom, t. z. kamerovým záznamom vykládky by jednak chcel položiť otázky žalobcovi - konateľovi žalobcu a zároveň by chcel poukázať na obsah tohto dôkazu, z ktorého nemožno účelovo vyčleniť niekoľko desiatok sekúnd, kedy sa pri vozidle skutočne nevyskytovalo vysokozdvižné vozidlo žalobcu a zamestnanci žalobcu, ale treba na proces vykládky nazerať komplexne, predovšetkým je potrebné posúdiť, kto vykonával a riadil vykládku, teda, kto ju fyzicky organizoval, zabezpečoval. Z dôkazu vyplýva, že vykládku vykonával vodič vysokozdvižného vozíka, spočiatku sám, keď vykladal palety na strane vozidla, ku ktorému mal prístup, následne s pomocou takého manipulačného zariadenia - háku si prisúval palety z druhej strany korby vozidla, čo by za normálnych okolností pokračovalo až do konca vykládky, avšak z dôvodu, že sa ten hák poškodil, bola vykládka prerušená, vodič vysokozdvižného vozíka priniesol paletový vozík, požiadal o pomoc vodiča, ktorý mu týmto paletovým vozíkom posunul paletu z jednej strany korby vozidla na druhú stranu tak, aby ju mohol naložiť a odviezť, počas toho, ako vodič žalovaného týmto istým spôsobom presúval posledné palety z protiľahlej strany korby vozidla na prístupnú stranu vozidla, došlo k prevráteniu paliet. Z okolností celej vykládky je zrejmé, že ju vykonával a riadil vodič vysokozdvižného vozíka a k tomu by smerovala moja otázka na konateľa žalobcu, či sa jedná o zamestnanca alebo pracovníka žalobcu.
11. Konateľ žalobcu Vladimír Horváth uviedol, že v podstate pri manipulácii pracovníka firmy PE&MA s tovarom na korbe vozidla došlo k takej manipulácii, že pri nej vypadli palety z korby vozidla na zem, pri konkrétne tomto momente, tejto činnosti neasistoval žiadny pracovník žalobcu. Žalovaný pre nás v minulosti zabezpečoval dopravu materiálu a aj v tomto prípade bola firma vybraná na
zabezpečenie dovozu tohto tovaru, pracovníci žalobcu, ak potrebujú zabezpečiť nejakú dopravu, majú skupinu špedičných firiem, kde na základe časovej výhodnosti, vybrali sme firmu žalovaného pre zabezpečenie dovozu tovaru. Mala by existovať zmluva pre dopravu. Nemá v hlave všetky zmluvy, tak to nevie momentálne povedať. Bývali to zmluvy o vykonaní nejakej služby a tá služba je v tomto prípade doprava. Je to pohyb tovarov denne niekoľko kamiónov, nemôžu mať na každú jednu dopravu zakaždým zmluvu. Nevie, či to bola rámcová zmluva. Jednalo sa o tovar HUBMAGNET, je tam uvedená cena za materiál, faktúru od dodávateľa, kde je uvedená cena aj ten názov. Je to zahraničný dodávateľ. Na otázka advokáta žalovaného konateľ žalobcu odpovedal: vodič vysokozdvižného vozíka, ktorý na tomto kamerovom zázname vykonáva vykládku, buď je to zamestnanec alebo agentúrny pracovník, nevie presne, pretože ten záznam tak podrobne neskúmal. Existujú agentúry, ktoré poskytujú zamestnávateľom ľudí, sú zamestnancami agentúry, má s nimi zmluvu a zamestnáva ich, evidencia dochádzky je vedená v ich firme, ale výplaty dostávajú od agentúry dočasného zamestnávania. Pracovníci vykonávajú prácu na základe pokynov nadriadeného vo firme žalobcu v tomto prípade.
12. Na pojednávaní dňa 14.06.2019 advokát žalobcu uviedol, že doklady o obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dokladuje myslí podľa neho doklad CMR, myslí, že to nie je sporné, sú to len necelé dve minúty toho pádu pri vykládke tovaru. Takže toto považuje za nesporné skutočnosti, vzťah tu vznikol, preprava sa vykonala, auto bolo pristavené, začala sa uskutočňovať vykládka tovaru, najprv chodil vozíček sám, potom bol dodaný hák, potom nejaký ten nízkozdvižný vozík a celý ten dej prebiehal tak, vždy prišiel ich vozík a ich pracovník, ktorý ho obsluhoval, niečo sa na neho posunulo a odišiel, dej prebiehal konštante. Škodová udalosť nastala tak, že tam nebol nikto a palety padli. Celé čo tvrdia je to, že nedošlo k žiadnej škode, pri žiadnej pomoci, ten tovar bol proste nejakým spôsobom vyhodený zamestnancom žalovaného z auta, to je ten princíp sporu. Nevie, prečo vyhodil tovar z auta. Domáhajú sa škody na zničenom tovaru. Nešlo o všetok prepravovaný tovar, išlo o posledné dve palety. Ako kolega vo svojich listoch píše a sú aj súdnom spise, že ten tovar je mimo režimu CMR. Škoda je vo výške tých rozbitých dielov, tak ako ju uviedli v petite. Žaluje podľa bežných škodových paragrafov OBZ, nie CMR. To je bežná škoda, kde za škodu svojho zamestnanca, zodpovedá zamestnávateľ. Pracovník žalovaného bol v našich priestoroch preto, že tam doniesol tovar prepravovaný z Nemecka, prepravoval ho na základe objednávky medzi žalobcom a žalovaným, bola tam objednávka na prepravu, bol tam vystavený nákladný list, je v ňom uvedený ako predmet prepravy hubmagnety. Výšku škody určili tak, že vie, koľko sa zničilo vecí a koľko stojí kus a kusy vynásobili počtom ceny zničených vecí a tak dostali výšku škody. Bola tam vystavená faktúra, založená tiež v súdnom spise. Paleta má hodnotu podľa faktúry, je to faktúra medzi dodávateľom a odberateľom. V spise je faktúra za celý prepravovaný tovar, založená na súdnom spise čl. 62. 2,94 eur za kus. Preklad ním vyhotovený prikladám do súdneho spisu. Špeditér je uvedené CSAD Invest Logistic, lebo tak im ho drahí logisti neprepísali, je to podľa neho písacia chyba, ide o logistické oddelenie rakúskej firmy.
13. Konateľ žalobcu uviedol, že na videu sme videli, že boli vysypané dve palety s materiálom HUP magnet. Vodič firmy žalovaného v ich areáli v čase vysypania dvoch paliet, samovoľne manipuloval s uvedenými paletami na korbe. Auto bolo pristavené pri hale, kde majú vstupný sklad. Auto nebolo na ceste, ale v priestore, ktoré slúži na vykladanie tovaru pre žalobcu, nie je to ich pozemok, majú ho v prenájme. Samovoľne otvárajúce sa dvere sú vstupné dvere do ich skladu. Šofér sedel na začiatku vo svojej kabíne. Vysokozdvižný vozík chodil, on vyberal palety z auta žalovaného. Bol to pracovník, ktorý pracoval na základe jeho pokynov, nevie, či to bol agentúrny zamestnanec. Vykonával vykladanie tovaru pre žalobcu. Ich zamestnanec priniesol palicu s hákom, pretože predmetné palety boli mimo dosahu nášho vysokozdvižného vozíka. Bol to šofér vysokozdvižného vozíka. Ten istý šofér odišiel do skladu a doniesol zo skladu paletový vozík a ten dal na korbu vozidla žalovaného. Vodič vozidla, ktoré prepravuje tovar, musí zabezpečiť, aby bola možná vykládka tovaru z vozidla, na základe toho, že náš pracovník nemôže ísť na korbu vozidla a robiť tam nejaké činnosti, t. z. ich pracovník môže vykladať tovar, ale nemôže ísť na korbu vozidla a manipulovať s tovarom. Podľa neho potom vodič vozidla manipuloval s tovarom na korbe vozidla tak nešťastne, že s vozíkom zašiel príliš ďaleko a palety vypadli z korby vozidla. Nevie preukázať, čo sa dialo v mysli vodiča, či to bola nepozornosť alebo bol nahnevaný, to vie posúdiť len vodič, nikdy netvrdili, že to bol úmysel. Predmetom prepravy bol materiál od rakúskeho dodávateľa KENDRION z Eibizwald, Rakúsko, bolo prepravovaných 18 tisíc kusov HUB magnetov, pričom v tých dvoch vysypaných paletách sa nachádzalo zhruba 4 000 ks, bola objednaná preprava uvedeného tovaru z firmy KENDRION do firmy ECS Slovensko, podmienky prepravy boli jasné podľa objednávky. V objednávke nie sú zvláštne dojednania, sú prípady, kedy sa objednávanie dopravy tovaru vykonáva telefonicky, takže nevie povedať, akým spôsobom bola dojednaná doprava, či
to bolo telefonicky alebo e-mailom. Nevie uviesť, či tam boli nejaké špeciálne dojednania, napr. ohľadom vykládky tovaru. Advokát žalobcu dokladá do spisu fotokópiu prvej strany nákladného listu CMR.
14. Advokát žalovaného uviedol, že žalovaný považuje za nesporný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je založený zmluvou o preprave z mesta Eibizwald do Bratislavy, predmetom prepravy bolo 9 paliet materiálu HUB magnet po 2000 ks v jednej palete. Vzhľadom k tomu, že ide o medzinárodnú prepravu, riadi sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným dohovorom CMR. Dohovor CMR komplexne a kogentne upravuje zodpovednosť dopravcu za škodu na prepravovanom tovare, t. z. že dopravca zodpovedá za podmienok upravených v CMR. Žalovaný považuje za sporné, resp. žalobcom nepreukázané, že by bol žalovaný zodpovedný za škodu na zásielke, rovnako tak nie je preukázaná výška ani rozsah škody, pokiaľ ide o zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vykládky, tak v tomto smere nebolo medzi nimi dohodnuté nič. Pre určenie zodpovednosti dopravcu žalovaného za vzniknutú škodu je preto podstatné to, kto vykonával vykládku zásielky počas ktorej došlo k tej škodovej udalosti. Zo záznamu vykládky je zrejmé že, na jej začiatku bolo vozidlo žalovaného riadne pristavené v mieste určenia, malo otvorenú korbu, teda bolo pripravené na vykládku tovaru. V čase 16.55 až 16.59 hod. vykonáva vykládku zásielky vysokozdvižný vozík žalobcu a to bežným spôsobom bez akejkoľvek asistencie kohokoľvek iného, vykládku uskutočňuje tak, že palety nakladá na vidlice vozíka a postupne odváža do skladu žalobcu, ďalej zo záznamu vyplýva, že v čase 17.00.50 vystupuje vodič VZV z neho, odchádza do skladu, prinesie „hák“ a komunikuje s vodičom, ktorého vyzýva na to, aby vyšiel z kabíny, v ktorej sa vodič dovtedy po celú dobu zdržiaval. Vodič VZV sám dáva ten hák na korbu vozidla, umiestňuje ho k palete, ktorá sa nachádza na protiľahlej strane korby, pričom následne nastúpi do VZV a za pomoci háku, ktorý vodič žalovaného pridržiava, nakladá túto paletu a následne ju odváža do skladu. Takto bolo vyložených 6 z 9 paliet. V čase 17,03,15 pri vykladaní 7 palety, opäť s pomocou háku, rovnakým postupom ako predtým došlo k ohnutiu háku, na zázname je vidieť, že pri vykládke palety č. 6 bol hák ohnutý v uhle 90 stupňov a pri snahe o vykládku palety č. 7 je vidno, že je ten uhol otvorenejší, cca 130 stupňov, preto vodič vysokozdvižného vozíka opäť odchádza do skladu, prináša paletový vozík, vykladá ho na korbu vozidla, následne vodič žalovaného týmto paletovým vozíkom posúva paletu na okraj korby vozidla, pričom VZV stojí ďalej od vozidla a čaká. Potom, ako je paleta prisunutá na okraj vozidla, prichádza VZV k vozidlu a nakladá paletu. V čase keď vodič VZV s paletou č. 7 odchádza do skladu, vodič žalovaného rovnakým spôsobom ako pri palete 7 posúva paletovým vozíkom na okraj korby vozidla aj palety č. 8 a 9, následne po ich posunutí padajú z korby vozidla na zem, na čo okamžite vychádzajú zo skladu iní pracovníci žalobcu. Videozáznam potvrdzuje skutkové tvrdenia žalovaného, že vykládku riadil a organizoval, resp. vykonával žalobca, potvrdzuje tiež, že účasť vodiča žalobcu bola na základe toho, že ho vyzval vodič vysokozdvižného vozíka na pomoc v súvislosti s použitím háku na posunutie paliet. Ak by nedošlo k ohnutiu háku, nebol by použitý ani paletový vozík. Prečo bol použitý paletový vozík, pretože ho priniesol žalobca, vyložil ho na korbu vozidla a vyzval vodiča žalobcu na asistenciu na pomoc. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykládku ani neorganizoval, ani neprevádzal, ani neriadil, jeho účasť tam bola čisto v rovine nejakej pomoci, asistencie, nakoniec nič nebránilo tomu, aby žalobca použil na túto pomoc iné osoby žalobcu, ktoré tam podľa záznamu boli, pričom žalovaný popiera a vylučuje tvrdenie žalobcu, resp. konateľa žalobcu, že by snáď pri vykládke nemohli byť osoby vykonávajúce vykládku na korbe vozidla, resp. že by vodič vozidla musel zabezpečiť vykládku vozidla. Tieto tvrdenia sú nakoniec v zjavnom rozpore s videozáznamom, ktoré sme videli. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť dopravcu sa riadi Dohovorom CMR, v zmysle č. 17 zodpovedá dopravca za škodu na zásielke do okamihu jej vydania, bez ohľadu na to, či je od okamihu vydania rozumieme pristavenie vozidla k vykládke alebo tým rozumieme až okamih ukončenia vykládky, je dopravca oslobodený od zodpovednosti v zmyslel č. 17 ods. 4 písm. c), ak škoda vznikne v súvislosti s vyložením zásielky príjemcom alebo odosielateľom alebo tzv. konajúcimi osobami za odosielateľa alebo príjemcu. Keďže dohovor CMR platí pre všetky členské štáty, existuje bohatá judikatúra k tomu, ako vykladať ust. čl. 17, pričom panuje jednota v tom, že za konajúcu osobu sa považuje aj osoba dopravcu, ak sa zúčastňuje vykládky ako osoba, ktorá vykonáva nejaký čiastkový úkon, pomoc alebo asistenciu, obzvlášť v prípade, ak je vyzvaná táto osoba na takúto pomoc zo strany odosielateľa alebo príjemcu. Žalovaný preto považuje za jednoznačné, že nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu na zásielke. Skutočnosť bola zaznamenaná aj do nákladného listu CMR, ktorý priložil vo fotokópii do súdneho spisu. Vykládka predstavuje časový úsek a nie niekoľko časových úsekov za sebou „ prerušených“ tým, že je VZV práve v sklade, kde vykladá paletu z vozíka. Zo záznamu vyplynulo, že vykládka začala v čase 16.55.20 a skončila v čase 17.05.30, kedy vypadli posledné dve palety - teda 8 a 9 paleta.
15. Konateľ žalobcu uviedol, že špedícia svojim uloženým tovarom na korbe vozidla musí zabezpečiť možnosť vyloženia tovaru z vozidla. Špedícia je napr. firma PE&MA, prepravca. Vzhľadom na to, že palety boli v zadnej časti vozidla zo strany vykládky, vodič prepravcu vozidla nemohol zabezpečiť, aby bola možnosť vyloženia tovaru vysokozdvižným vozíkom . Z tohto dôvodu bol poskytnutý najskôr hák, neskôr nízkozdvižný vozík, aby vodič prepravcu mohol pripraviť tovar na korbe tak, aby ho bolo možné vyložiť vysokozdvižným vozíkom. V čase manipulácie vodiča prepravcu s nízkozdvižným vozíkom nebol pri vozidle prítomný žiadny pracovník žalobcu. Z toho dôvodu nie je možné hovoriť o tom, že pracovník prepravcu manipuloval s nízkozdvižným vozíkom na korbe vozidla na pokyn žalobcu. Tieto povinnosti prepravcu sú všeobecné povinnosti, na margo pripomienky, že pracovník žalobcu môže pomáhať na korbe vozidla je toto vo firme žalobcu neprípustné, už len z dôvodu dodržania BOZP pokynov. Všeobecné povinnosti prepravcu, nevie uviesť, nie je odborník na prepravné zákony. To sú veci, ktorými sa riadia vo firme na základe interných pokynov. Advokát žalovaného povedal, že niekedy sa môže považovať aj pristavenie vozidla, čo nemôže byť pravda, pretože počas prepravy môže dôjsť k posunu paliet, poškodeniu tovaru a to, že k tomu došlo sa následne zistí po vykládke vozidla, pristavenie vozidla nemožno považovať za medzník a že sa ním prepravca zbavuje zodpovednosti za škodu. V tomto prípade pri pristavení vozidla s tovarom nebolo zistené poškodenie tovaru pri preprave.
16. Advokát žalobcu na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že kľúčové bolo prehratie videá, nejde o spoluprácu, nebol tam pristavený vozík, išlo o svojvoľné konania vodiča nákladného auta žalovaného. Teda je toho názoru, že sa nejednalo o žiadnu vykládku v zmysle pomoci podľa ustanovení CMR, ale ide o škodu spôsobenú pri bežnej činnosti podľa príslušných ustanovení OBZ, je názoru, že žaloba je dôvodná.
17. Advokát žalovaného na záver pred rozhodnutím súdu uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu zamietol, žalovaný vykonal prepravu zásielky do miesta určenia, čím splnil svoj záväzok zo zmluvy o preprave, pristavil vozidlo v mieste určenia a pripravil ho k vykládke tým, že pristúpil žalobcovi korbu vozidla, žalovaný sa nezaviazal k žiadnej povinnosti v súvislosti s vykládkou. Je preukázané, že k poškodeniu zásielky došlo v súvislosti s vykládkou zásielky žalobcom, pričom účasť vodiča žalovaného bola vo forme určitej asistencie alebo pomoci, aj to len potom, čo bolo bez tejto pomoci vyložených prvých päť paliet. V zmysle čl. 17 ods. 4 písm. c ) Dohovoru CMR je tak žalovaný oslobodený od zodpovednosti za poškodenie zásielky. Navyše nebola zo strany žalobcu preukázaný ani rozsah škody a jej výška.
18. Podľa §-u 756 OBZ ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.
19. Podľa čl.1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len Dohovor) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
20. Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
21. Podľa čl.4 Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
22. Podľa čl.17 ods. 1, 2, 3,4,5 Dohovoru dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty. 2. Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo
okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci. 3. Dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti ani chýb vozidla použitého na prepravu, ani zavinenia alebo nedopatrenia osoby, od ktorej najal vozidlo, alebo jej zástupcov alebo pracovníkov. 4. Dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia článku 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s jednou alebo s viacerými z týchto skutočností: a) použitie otvorených vozidiel bez plachiet, ak také použitie vozidiel bolo výslovne dojednané a poznamenané v nákladnom liste; b) chýbajúci obal alebo chybný obal zásielky, ktorá je pre svoju povahu, ak nie je riadne balená alebo ak nie je balená vôbec, vystavená stratám alebo poškodeniam; c) manipulácia, naloženie, uloženie alebo vyloženie zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu; d) prirodzená povaha určitého tovaru, pre ktorú podlieha úplnej alebo čiastočnej strate alebo poškodeniu, najmä lomom, hrdzou, vnútorným kazením, vysychaním, unikaním, normálnym úbytkom alebo pôsobením hmyzu alebo hlodavcov; e) nedostatočné alebo chybné značky alebo čísla jednotlivých kusov zásielky; f) preprava živých zvierat. 5. Ak dopravca nezodpovedá podľa tohto článku za niektoré z okolností, ktoré spôsobili škodu, zodpovedá do tej miery, v akej okolnosti, za ktoré podľa tohto článku zodpovedá, prispeli ku škode.
23. Podľa čl.18 ods. 1,2 Dohovoru dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi. 2. Ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo z niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v článku 17 od. 4, predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev. 3. Právna domnienka podľa odseku 2 neplatí v prípade uvedenom v článku 17 ods. 4 písm. a), ak ide o neobvykle veľkú stratu alebo o stratu jednotlivého kusu zásielky. 4. Ak sa preprava uskutočňuje vozidlom vybaveným takým zariadením, že zásielka je chránená pred vplyvom tepla, zimy, pred kolísaním teplôt alebo pred vlhkosťou vzduchu, môže sa dopravca dovolávať článku 17 ods. 4 písm. d) len v tom prípade, ak preukáže, že urobil všetky opatrenia, ktoré mu za daných okolností patria, pokiaľ ide o výber, údržbu a použitie týchto zariadení, a že sa spravoval osobitnými pokynmi, ktoré mu boli udelené. 5.Dopravca sa môže dovolávať článku 17 ods. 4 písm. f) len vtedy, ak preukáže, že urobil všetky opatrenia, ktoré bol podľa okolností povinný urobiť, a že sa spravoval osobitnými pokynmi, ktoré mu boli udelené.
24. Podľa čl.23 ods. 1,2,3,4 Dohovoru ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. 2. Hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. 3. Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. 4. Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú.
25. Podľa čl. 25 ods. 1,2, Dohovoru pri poškodení zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú sa jej hodnota znížila; suma sa vypočítava z hodnoty zásielky určenej podľa článku 23 ods. 1, 2 a 4. 2. Náhrada škody nesmie však presahovať: a) ak je poškodením znehodnotená celá zásielka, sumu, ktorá by sa vyplatila pri jej úplnej strate; b) ak je poškodením znehodnotená len časť zásielky, sumu, ktorá by sa vyplatila pri strate znehodnotenej časti zásielky.
26. Podľa čl.27 ods.1 Dohovoru oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 % ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná, odo dňa podania žaloby na súde.
27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
29. Podľa § 187 ods.1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
30. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi: medzinárodným nákladným listom CMR Internacional Freight: 278577/27857701, faktúrou Kendrion č. FCD204926, výsluchom strán, videozáznamom vykládky, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
32. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si u žalovaného objednal objednávkou č. 2018000075 zo dňa 10.01.2018 vykonanie prepravy zásielky tovaru z miesta nakládky Eibiswald v Rakúsku do miesta vykládky Bratislava, Opletalova 73, Bratislava. Dňa 16.01.2018 v čase cca o 17.00 pri vykládke tovaru z nákladného vozidla evidenčné číslo TT 727 GH došlo k poškodeniu tovaru žalobcu ako prijímateľa zásielky. O vykonaní prepravy svedčí medzinárodný nákladný list CMR Internacional Freight: 278577/27857701, v ktorom je tiež uvedené, že pri vykladaní z auta padli 2x plastové palety s materiálom (4 000 ks).
33. Sporné však boli ostatné žalobcom tvrdené skutočnosti a to, že svojvoľnou manipuláciou s tovarom na korbe auta vodič žalovaného spôsobil žalobcovi škodu, keď vyhodil 2 palety s tovarom z auta.
34. Ako z medzinárodného nákladného listu CMR Internacional Freight: 278577/27857701 vyplýva, išlo o medzinárodnú prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko, teda na vzťahy vzniknuté pri tejto preprave tovaru sa vzťahuje právna úprava vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. 1 ods. 1 Dohovoru sa tento Dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Advokát žalobcu neuviedol dôvody pre použitie iného právneho predpisu na posúdenie vzťahov medzi dopravcom a prijímateľom zásielky, okrem tvrdenia, že nevie prečo sa stále bavíme o CMR a nákladoch na dopravu CMR , keď podľa jeho informácii o veci, došlo k poškodeniu tovaru mimo činnosti CMR, svojvoľným vyhodením tovaru pracovníkom žalovaného mimo činnosti vykládky. Pritom sám uviedol, že na CD je nahraná vykládka tovaru, ktorý je predmetom tohto sporu. Podľa jeho názoru má CD preukázať skutkové tvrdenia v zmysle, že nedošlo k poškodeniu pri vykládke, ale pri svojvoľnej manipulácii tovaru vodičom žalovaného, stalo sa to bez akejkoľvek prítomnosti vysokozdvižného vozíka žalobcu. Advokát žalovaného taktiež tvrdil, že na CD je záznam vykládky tovaru. Dohovor obsahuje ustanovenia upravujúce zodpovednosť dopravcu za škodu spôsobenú pri preprave tovaru a aj v prípade, že ku škode dôjde počas vykládky, preto nebol preukázaný dôvod, prečo by sa na prejednávanú vec nevzťahovala právna úprava Dohovoru, tak ako uvádzal advokát žalobcu.
35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi odosielateľom zásielky, prijímateľom a dopravcom nebola dohoda o vykonaní vykládky tovaru dopravcom. Súd vykonal dôkaz prehratím záznamu na CD predloženom žalovaným a žalobca uviedol, že ide o záznam kamerového systému žalobcu, ktorý zachytil vykládku tovaru z predmetnej prepravy. Z kamerového záznamu možno vidieť, že po vykonaní prepravy tovaru vodič žalovaného pristavil nákladné vozidlo v priestoroch žalobcu a otvorením nákladného priestoru umožnil pracovníkom žalobcu vykonať vykládku tovaru. Vykládka pracovníkom žalobcu tak, ako to potvrdil i samotný konateľ žalobcu začala použitím VZV a vodič žalovaného sedel pri tom v kabíne nákladného vozidla. Až keď vodič žalobcu potreboval pomoc pri vykládke, doniesol zo skladu žalobcu hák a oslovil vodiča žalobcu. Kamerový záznam neobsahuje aj zvukový záznam, ale z pohybu osôb na kamerovom zázname, je možné vyvodiť, že vodič VZV žalobcu, požiadal o pomoc vodiča nákladného vozidla žalovaného, ktorý mu pomáhal pri ťahaní paliet zo zadnej časti vozidla k prednej časti vozidla, tak aby mohol VZV tovar vyložiť a zaniesť do skladu žalobcu. Potom, čo sa hák pokazil,
vodič VZV žalobcu doniesol zo skladu žalobcu paletový vozík, ktorý položil na nákladný priestor vozidla žalovaného a vodič nákladného vozidla žalovaného pokračoval v pomoci vodičovi VZV žalobcu, tým, že posúval palety zo vzdialenejšieho okraja nákladného priestoru vozidla k bližšiemu okraju, tak, aby vodič VZV žalobcu mohol paletu s vozíkom zobrať a odniesť do skladu. Potom, čo vodič VZV žalobcu odniesol paletu s tovarom do skladu žalobcu, vodič nákladného vozidla žalovaného pokračoval v premiestňovaní posledných dvoch paliet na okraje nákladného priestoru vozidla, tak, aby tieto palety mohol vodič VZV žalobcu odniesť do skladu žalobcu, avšak palety s tovarom posunul príliš na kraj nákladného priestoru vozidla a došlo k prevráteniu paliet z vozidla a tovar padol z korby vozidla na zem a rozsypal sa. Práve v tomto okamihu sa nenachádzal žiadny pracovník žalobcu pri nákladnom vozidle žalovaného, avšak táto skutočnosť neznamená, že k tejto udalosti došlo mimo vykládky tovaru po vykonaní prepravy, počas nejakého samostatného úkonu vodiča nákladného vozidla žalovaného, tak ako to sa snažil prezentoval advokát žalobcu. Za vykládku je potrebné považovať celý proces od začatia vykládky pracovníkom žalobcu - vodičom VZV žalobcu až po vyloženie celého nákladu, teda až po vyloženie poslednej palety s tovarom. Skutočnosť, že v čase, keď došlo k poškodeniu tovaru tesne pri vozidle žalovaného nebol pracovník žalobcu, nie je dôkazom o tom, že išlo o svojvoľnú činnosť vodiča nákladného vozidla žalovaného. Z nahrávky jasne vyplynulo, že vodič nákladného vozidla žalovaného sa spočiatku na vykládke vôbec nezúčastňoval a až po oslovení vodičom VZV žalobcu, tomuto pomáhal s vykládkou tovaru, najprv pridržaním háku, ktorým vodič VZV žalobcu priťahoval palety k okraju nákladného priestoru vozidla. Taktiež paletový vozík patril žalobcovi a tento doniesol vodič VZV žalobcu a podal ho vodičovi nákladného vozidla žalovaného. Z uvedeného jasne vyplýva, že vodič nákladného vozidla sa zapojil do vykládky až pri jej ukončovaní a na požiadanie vodiča VZV žalobcu, ktorý vykládku vykonával a organizoval. Samotný konateľ žalobcu uviedol, že nikdy netvrdil, že išlo o úmyselné konanie vodiča nákladného vozidla žalovaného. Nákladné vozidlo bolo v priestore, ktoré slúži na vykladanie tovaru žalobcu a samotný konateľ žalobcu uviedol, že v objednávke neboli zvláštne dojednania týkajúce sa vykládky tovaru, to znamená, že dopravca nebol povinný vykonávať vykládku tovaru. Vykládku tovaru vykonával prijímateľ zásielky, teda žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca, prípadne agentúrneho zamestnanca, ktorý pracoval na základe pokynov žalobcu. Z kamerového záznamu je viditeľné, že žalovaný vykládku neorganizoval, nevykonával ani neriadil, účasť vodiča žalovaného bola čisto v rovine asistencie a pomoci na základe výzvy pracovníka žalobcu. Žalobca svoje tvrdenie, že pracovníci žalobcu nemôžu pri vykládke ísť na korbu vozidla a robiť tam nejaké činnosti neprukázal, naopak z nahrávky vyplýva, že šofér nákladného vozidla odokryl nákladnú časť vozidla, tak, aby umožnil prístup pracovníkov žalobcu k tovaru a umožnil tak vykládku tovaru. Z nahrávky vôbec nevyplýva skutočnosť tvrdená žalobcom v žalobe a vo vyjadrení advokáta žalobcu, že vodič nákladného vozidla žalovaného svojvoľne vyhodil palety z auta žalovaného, naopak bolo preukázané, že vodič nákladného vozidla žalovaného na výzvu vodiča VZV žalobcu pomáhal s priblížením paliet s tovarom k voľnému okraju nákladného priestoru nákladného vozidla žalovaného a nešťastne s tovarom naloženým na paletovom vozíku zašiel príliš ďaleko a palety vypadli z korby vozidla.
36. Situáciu, keď škoda vznikne pri medzinárodnej preprave pri vykládke tovaru rieši Dohovor v čl. 17 ods. 4 písm. b), v ktorom je uvedené, že dopravca je s prihliadnutím na ustanovenia čl. 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti, ak strata alebo poškodenie vznikne z osobitného nebezpečenstva súvisiaceho s manipuláciu, naložením, uložením alebo vyložením zásielky odosielateľom, príjemcom alebo osobami konajúcimi za odosielateľa alebo príjemcu. Podľa čl. 18 ods. 2, ak dopravca osvedčí, že podľa okolností prípadu mohla strata alebo poškodenie zásielky vzniknúť z jedného alebo niekoľkých zvláštnych nebezpečenstiev uvedených v čl. 17 ods. 4 predpokladá sa, že vznikli z týchto nebezpečenstiev. Oprávnený môže však preukázať, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne niektoré z týchto nebezpečenstiev.
37. V prejednávanej veci žalovaný ako dopravca osvedčil vykonaným dôkazom kamerovým záznamom, že škoda vznikla počas vykladania zásielky príjemcom - žalobcom, teda osvedčil, že poškodenie zásielky vzniklo jedným z nebezpečenstiev uvedených v čl. 14 ods. 4 Dohovoru a teda predpokladá sa, že škoda vznikla z tohto nebezpečenstva. Na tento kamerový záznam sa odvolával takisto žalobca, s tvrdením, že tento záznam preukazuje, že škoda nebola spôsobená pri vykládke tovaru príjemcom - žalobcom, ale čisto svojvoľným konaním vodiča nákladného vozidla žalovaného. Toto tvrdenie žalobcu však z vykonaného dokazovania nevyplýva, naopak podľa súdu z tohto kamerového záznamu vyplýva, že ku škode došlo počas vykládky zásielky príjemcom, ktorý si prizval na pomoc počas vykládky pracovníka dopravcu - žalovaného. Avšak pokiaľ je vykládka vykonávaná príjemcom alebo osobami konajúcimi za príjemcu, znamená to, že dopravca je oslobodený od zodpovednosti za vzniknutú škodu pri vykládke. Z
kamerového záznamu jasne vyplýva, že vodič nákladného vozidla žalovaného sa nezačal sám svojvoľne podieľať na vykládke tovaru, ale bol na asistenciu a pomoc pri vykládke vyzvaný pracovníkom žalobcu, ktorý vykonával vykládku a riadil ju. Oprávnený, teda žalobca nepreukázal, že škodu nespôsobilo ani celkom ani čiastočne nebezpečenstvo uvedené v čl. 17 ods. 4 písm. c) teda vykládka zásielky. Na preukázanie tvrdenia, že škoda nebola spôsobená pri vykládke tovaru príjemcom, nepostačuje tvrdenie a skutočnosť, že v okamihu vzniku škody - pádu tovaru z nákladného vozidla na zem, sa práve v tomto okamihu nachádzal vodič VZV žalobcu v sklade žalobcu, kam odvážal jednu z paliet z prepraveným tovarom. Vykládku totiž nemožno považovať za vykládku len v určitom okamihu, teda keď sa VZV nachádza tesne pri nákladnom vozidle dopravcu, ale ide o proces, ktorý začal vyložením prvej palety s tovarom a skončil vyložením poslednej palety s tovarom, ktorý tvoril predmet zásielky.
38. Keďže žalovaný osvedčil, že škoda vznikla jedným z nebezpečenstiev uvedených v čl. 14 ods. 4 Dohovoru a teda predpokladá sa, že škoda vznikla z tohto nebezpečenstva, je žalovaný oslobodený od zodpovednosti za vzniknutú škodu, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
39. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, taktiež v časti týkajúcej sa určenia výšky škody, keď žalovaný nepostupoval ani pri určení výšky škody podľa Dohovoru, ktorý o určení výšky škody hovorí v ustanoveniach článku 23 a 25. Na preukázanie výšky škody žalovaný doložil len faktúru v cudzom jazyku, ku ktorej neskôr advokát žalobcu doložil svoj vlastný preklad, pričom na samotnej faktúre je uvedený ako špeditér CSAD Invest. Logistik, pričom na ozrejmenie tejto skutočnosti uviedol iba to, že ide o omyl, ktorý spôsobil dodávateľ pri vystavení faktúry. Táto faktúra však nepreukazuje, že výška škody bola stanovená ako suma, o ktorú sa znížila hodnota poškodenej zásielky a že hodnota zásielky bola určená podľa burzovej ceny, ak nie je burzová cena podľa bežnej trhovej ceny a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. Advokát žalobcu k požadovanej výške škody neuviedol žiadne vysvetlenie, ako dospel k sume 11 760 eur a takto určenú výšku škody ani nedoložil dôkazmi, keď pripojená faktúra nie je dôkazom o výške škody, keďže je faktúrou dodaného tovaru, pravdepodobne odosielateľa zásielky, ktorá je predmetom tohto konania, prijímateľovi zásielky, teda žalobcovi, avšak nie je zrejmé, či ide o predmetný tovar, keďže zásielka obsahovala podstatne viac tovaru ako len 4 000 ks, keď samotný žalobca tvrdil, že došlo k poškodeniu len dvoch paliet, pričom zo záznamu bolo vidieť, že došlo k vyloženiu až 9 paliet s tovarom. Teda nejde ani o faktúru predmetnej zásielk, ale zrejme o fiktívnu faktúru alebo faktúru iného tovaru, ktorý bol predmetom inej zásielky.
40. Taktiež sa súd stotožňuje s námietkou žalovaného týkajúcou sa úrokov z omeškania, keď žalobca vôbec neodôvodnil splatnosť úroku z omeškania deň po vzniku škody, keď nie je zo žaloby ani z priložených dokladov zrejmé, kedy si u žalovaného uplatnil náhradu škody a kedy vzniklo omeškanie s platením. Keďže však nebola preukázané zodpovednosť žalovaného za vznik škody, súd sa bližšie s určením výšky škody a splatnosťou náhrady škody a vznikom omeškania nezaoberal.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovaný bol úspešný na 100% a neúspešný žalobca nebol úspešný vôbec, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).