Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-626-2009.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/626/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného O. - B. A. O., IČO XX XXX XXX, M. X, XXX XX S., proti povinnému X.C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pre vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,43 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad Bratislava poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste I. M. A. S., č. k. X. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2007 a vykonateľnosť dňa 10.07.2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 05.06.2009 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Súd z úradnej činnosti zistil, že existuje dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.
4. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
8. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste I. M. v S., č. k. X. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2007 a vykonateľnosť dňa 10.07.2007. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 10.07.2010. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Pritom ak už raz lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia.
10. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 10.07.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v i l .
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
13. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 69,84 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: I.) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 € V zmysle 14 ods. 1 vyhlášky súd priznáva súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 €. II.) v zmysle § 22 ods. 1 a § 21a vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,- €, náhradu za kancelársky materiál (papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice, atď) vo výške 7,90 € a náhradu za archivovanie spisu po dobu 5 rokov v zmysle vyhlášky č. 628/2002 Z. z. o archivácii v sume 14,11 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál (papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice, atď) v sume 7,90 €, nakoľko vznik ako aj konkrétnu výšku takýchto výdavkov považuje súd za nepreskúmateľné. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Čo sa týka nákladov na archiváciu spisu v sume 14,11 €, tieto súdnemu exekútorovi nepatria, pretože mu nevzniknú v súvislosti so samotným výkonom exekúcie, ale treba ich považovať za administratívny výdavok spojený s existenciou exekútorského úradu, ktorého vynaloženie súdnemu exekútorovi vyplýva priamo zo zákona a nesmeruje k vymoženiu konkrétnej pohľadávky. Na účastníka nemožno prenášať náklady, ktoré nesúvisia bezprostredne s vymáhaním nároku z exekučného titulu, a preto tieto náklady nie je možné osobitne odmeňovať. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v
celkovej sume 3,- €, nakoľko vznik týchto výdavkov bol preukázaný v spise súdneho exekútora 2 doručenkami s podacou pečiatkou pošty. III.) Súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 7,24 €. IV.) Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 43,43 €.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia môže oprávnený a povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C.s.p.)