Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/49/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 2/ E. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, proti žalovaným: 1/ Východoslovenská energetika a.s, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, 2/ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní oboch žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -13 zo dňa 13.11.2023, takto jednohlasne

rozhodol:

Vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými ruší uznesenie súdu prvej inštancie a konanie o nariadení neodkladného opatrenia medzi týmito stranami sporu zastavuje.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2023 žiadali, aby súd neodkladným opatrením prikázal žalovaným ako dodávateľom elektrickej energie prijímať pravidelné zálohové platby za elektrickú energiu od žalobcov a aby títo sa zdržali odpojenia elektrickej energie nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX, k. ú. C. D., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Návrh odôvodnili tým, že žalovaní chcú zrušiť dodávku elektrickej energie z dôvodu, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcimi sa v k. ú. C. D., zapísaných na LV č. XXX, konkrétne rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. CKN XXX/X. Okresný súd Prešov dňa 12.11.2018 vydal rozsudok , v ktorom rozhodol v časti III., že zamieta vzájomný návrh žalovaných na určenie vlastníckeho práva, proti ktorému podali odvolanie. V uvedenom rozsudku, v časti I. žalobu žalobcu o vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností zamietol, a to pre rozpor s dobrými mravmi. Krajský súd rozsudkom zo dňa 12.12.2019 pod sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zrušil rozsudky súdov nižších inštancií. Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.2.2022 pod sp. zn. uložil žalobcom povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, pričom Krajský súd v Prešove doposiaľ o odvolaní nerozhodol a prerušil konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach na základe návrhu podaného 6.6.2023 pod zn. . Ide o obydlie, v ktorom býva žalobca v 1. rade, ktorý je po mozgovej príhode a potrebuje neustálu opateru, žalobkyňa v 2. rade, ich 3 dcéry a syn s manželkou a ich 5 detí, ktoré sa najmenšie narodilo v septembri tohto roka. Bývať však v nehnuteľnosti bez

elektrickej energie možné nie je a chcú uviesť, že žalovaným pravidelne uhrádzajú platby za dodávku elektrickej energie na základe predložených faktúr. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 12.10.2023 vyzval žalobcov, aby súdu v lehote 10 dní predložili listiny preukazujúce existenciu hrozby zrušenia dodávok elektriny do odberného miesta stavby rodinného domu súp. č. XXX na LV č. XXX s dôkazmi preukazujúcimi úhrady doposiaľ realizovaných dodávok za obdobie od 1.1.2023.

3. Aplikujúc ust. , , , a všetko súd prvej inštancie uviedol, že po oboznámení obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.2.2022 uložil žalobcom v postavení žalovaných vypratať pozemok parc. XXX/X, XXX/X, XXX a stavbu rodinného domu so súp. č. XXX, vedených na LV č. XXX, k. ú. C. D., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že súd v uvedenom súdnom konaní rozsudkom zo dňa 12.11.2018 pôvodne žalobu žalobcu o vypratanie nehnuteľností zamietol s tým, že tento bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove dňa 12.12.2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením dňa 8.4.2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove spolu s rozsudkom Okresného súdu Prešov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove v konaní o odvolaní žalobcu uznesením zo dňa 11.5.2023 () prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky s dátumom právoplatnosti 23.5.2023.

5. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia obdobný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už podali v konaní , ktorý bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2018 zamietnutý a na základe odvolania žalobcov potvrdený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.9.2018 pod sp. zn. .

6. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca v 1. rade mal síce v minulosti k predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, avšak samotná táto skutočnosť bez akýchkoľvek ďalších podstatných a konkrétnych tvrdení o jej súvise so súčasným údajným právom žalobcu, ktorého neodkladnej ochrany sa domáha, je bez právneho významu, nakoľko sama o sebe právo žalobcu na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných nijako neodôvodňuje a neosvedčuje. Žalobca netvrdil nič konkrétne, čo by svedčalo o jeho vlastníckom alebo užívacom práve k domu a o jeho práve voči žalovaným na požadované dodávky elektrickej energie do označenej nehnuteľnosti. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove a konštatoval, že nemožno akceptovať námietky žalobcu ako odvolateľa, že dôvodom nároku poskytnúť predbežnú ochranu sú skutočnosti zistené a opísané v iných konaniach , ako aj v konaní .

7. Žalobcovia naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery strán odôvodnili tým, že žalovaní chcú týmto zrušiť dodávku elektrickej energie k nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. C. D., napriek tomu, že uhrádzajú platby za dodávku elektrickej energie na základe predložených faktúr.

8. Súd prvej inštancie v tomto prípade však poukazuje na nepravdivosť uvedeného tvrdenia žalobcov, keďže títo nepreukázali, žeby žalovaným v 1. a 2. rade riadne uhrádzali platby za dodávky elektrickej energie, ale práve naopak, dňa 25.9.2023 bol zistený na uvedenom odbernom mieste neoprávnený odber s tým, že bola ukončená distribúcia elektriny s výzvou na úhradu škody vo výške 1.855,46 eur, ktorú žalobcovia uhradili až 6.11.2023. Z ust. nesporne vyplýva, že neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke, alebo združenej dodávke elektriny. Z ust. citovaného zákona ďalej vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený na vlastné náklady vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave, alebo na elektrickej prípojke a odbernom elektrickom zariadení na zabránenie neoprávneného odberu. Pokiaľ žalovaný v 2. rade už 25.9.2023 žalobcom oznámil ukončenie distribúcie elektriny z dôvodu neoprávneného odberu, potom nie je už možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti zdržania sa odpojenia elektrickej energie k stavbe rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, k. ú. C. D., ktoré už zrealizované bolo.

9. Pokiaľ žalobcovia vo svojom odôvodnení poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. , z jeho výrokovej časti nesporne vyplýva, že ide o odlišnú skutkovú situáciu ako v prípade žalobcov. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach totižto vyplýva, že

navrhovateľka rovnakého neodkladného opatrenia preukázala, že riadne uhrádzala platby za dodávku elektriny, ako aj plynu, čo zo strany žalobcov preukázané nebolo. Žalobcovia súdu nepredložili akékoľvek listiny preukazujúce, že v prospech žalovaného realizovali pravidelné platby za dodávky elektriny, čo nesporne vyplýva z nimi predložených listín, v zmysle ktorých došlo k ukončeniu odberu dodávok elektriny pre zistený neoprávnený odber a až následne zrealizovali úhradu žalovanými zistenej náhrady škody. V danom prípade potom žalobcovia neuviedli ani neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda netvrdili také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o ich práve na dodávku elektrickej energie do označeného domu od označených žalovaných a tomu zodpovedajúcej všeobecnej a neurčitej spoločnej povinnosti nimi označených žalovaných (vrátane toho, aby bolo zrejmé, prečo by to z viacerých možných dodávateľov elektrickej energie mali byť práve oni) prijímať od žalobcov pravidelné predpísané platby za elektrickú energiu a túto do označeného rodinného domu dodávať.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

11. Proti tomuto uzneseniu ako celku podali obaja žalobcovia včas odvolanie. Poukázali na skutočnosť, že sa proti dobrovoľnej dražbe bránili, avšak 11 dní pred rozhodnutím krajského súdu bol ich dom dňa 18.7.2017 vydražený, a preto konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva bolo zastavené. V následnom spore o vypratanie je konanie prerušené z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky, v ktorej sa má podať výklad k statusu tak dražobnej spoločnosti, ako aj vydražiteľa. Ak Súdny dvor podá výklad práva Európskej únie v zmysle, že relevanciu má nedobromyseľnosť vydražiteľa a že aj na dražobnú spoločnosť sa vzťahujú smernice na ochranu spotrebiteľa, malo by to podľa odvolateľov zásadný význam pre konanie o vypratanie nehnuteľnosti.

12. Medzitým ich nedobromyseľný vydražiteľ dal vypnúť od elektrickej energie. Podľa súdu prvej inštancie neosvedčili právo na ohrozenie práva. Žalobcovia tento záver namietajú, pričom keď ich zamestnanec žalovaného prišiel vypnúť, tak ich výslovne odkázal na neodkladné opatrenie. Podľa žalobcov iba na základe neodkladného opatrenia žalovaný (žalobcovia mali zrejmé na mysli žalobcov – poznámka odvolacieho súdu) obstoja proti síce nesprávne, no formálne evidovanému „vlastníkovi“ ich domu. V ďalšom žalobcovia poukázali na to, že v ich dome žije 12 ľudí, a to z toho 7 maloletých, pričom strata obydlia, akým bolo odpojenie od elektrickej energie, by bolo najzávažnejším zásahom do základného práva na obydlie. V ďalšom žalobcovia uviedli, že by radi platili pravidelne, no žalovaní tieto platby odmietajú a tak platia po výzvach. Preto v rámci odvolacieho návrhu navrhli zmeniť uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

13. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

14. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( v spojení s ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými potrebné zrušiť a konanie medzi týmito stranami zastaviť. Zároveň dospel k záveru, že vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými je rozhodnutie vecne správne, a preto je ho potrebné potvrdiť.

15. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

17. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

20. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky).

21. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) znamená, že sa už v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými stranami (účastníkmi) a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.10.2011, sp. zn. ).

22. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov č. k. odvolací súd zistil, že sa v ňom žalobca v 1. rade domáhal voči totožným žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd prikázal týmto žalovaným, ako dodávateľom elektrickej energie, aby od žalobcu prijímali pravidelné predpísané platby za elektrickú energiu a túto do rodinného domu so súp. č. XXX vo C. D. riadne dodávali. Zároveň z tohto pripojeného spisu odvolací súd zistil, že tohto nároku sa žalobca domáhal na základe totožného skutkového dôvodu, keď v oboch konaniach žalovaný v 2. rade ukončil zmluvu o pripojení distribučnej sústavy so žalobcom v 1. rade, a to odstúpeniami od zmlúv o dodávke elektriny zo dňa 23.1.2018 a zo dňa 25.9.2023 z dôvodu, že žalobca vykonával neoprávnený odber elektrickej energie.

23. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednaná znova. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pre posúdenie či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je významné ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov (strany), nie je samo o sebe významné, a majú tí istí účastníci (strany) v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie. Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatne uznesenie, ktorým sú zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku veci právoplatne rozhodnutej. (stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 k výkladu v spojení s a , Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 3/2011, č. 25).

24. Odvolací súd preskúmal podmienky konania. Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania, vrátane odvolacieho konania, vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť. Niet pochybnosti o tom, že skoršie právoplatne ukončené konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vedené medzi žalobcom v 1. rade a tými istými žalovanými, t. j. tými istými stranami. Prejednáva sa totožný nárok z toho istého právneho dôvodu na podklade toho istého skutkového stavu, pričom k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedošlo. Skutkové tvrdenia žalobcu v 1. rade v obidvoch návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia sa týkali neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetného rodinného domu a z toho vyplývajúce nezákonnosti ich odpojenia od dodávky elektrickej energie. Podľa odvolacieho súdu je zároveň potrebné poukázať, že rovnaké námietky neplatnosti dobrovoľnej dražby ich rodinného domu žalobcovia uplatnili aj v konaní o ich vypratanie, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd teda konštatuje, že k skutkovému rozšíreniu dôvodov v konaní o v poradí druhom návrhu žalobcu v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, nedošlo. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2018 č. k. -69 po jeho potvrdení odvolacím súdom (Krajským súdom v Prešove) uznesením -96 zo dňa 3.9.2018, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými, vytvorilo prekážku

res iudicate, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemohol ten istý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi týmito stranami sporu (žalobcom v 1. rade a žalovanými) znovu prejednávať a konanie mal zastaviť (nie návrh zamietnuť). Odvolací súd na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa , preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom v 1. rade a žalovanými a konanie medzi týmito stranami sporu podľa z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (res iudicate) podľa v spojení s ust. a zastavil.

25. Odvolací súd zároveň musel rozhodnúť z dôvodu, že došlo v rámci odvolacieho konania k zastaveniu konania, o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu (žalobcom v 1. rade a žalovanými). Podľa v spojení s vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom v súvislosti so zastavením konania, ktoré zavinil žalobca v 1. rade. Bol tak daný dôvod na aplikáciu ust. , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovaným preto vznikol nárok na náhradu trov konania, ale z dôvodu, že vznik trov prvoinštančného ani odvolacieho konania na strane žalovaných vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade nebol preukázaný, nepriznal sa nárok na ich náhradu. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. ).

26. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo a objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by zásadne postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od správnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s námietkami žalobkyne v 2. rade, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu ďalšie dôvody.

27. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa ust. , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa , , neodkladným opatrením možne strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

31. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť strany sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobré možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (prípadne nemusia byť neodkladne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia je výnimočným ustanovením, slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav.

32. Podľa odvolacieho súdu žalovaná v 2. rade neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. netvrdila a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej práve na dodávku elektrickej energie do označeného domu od žalovaných a z toho vyplývajúcej bližšej neurčenej (nešpecifikovanej) spoločnej povinnosti žalovaných dodávať do označenej nehnuteľnosti elektrickú energiu práve od označených žalovaných. Dereguláciou trhu s elektrickou energiou došlo k tomu, že žalobkyňa v 2. rade môže osloviť aj iných dodávateľov elektrickej energie za týmto účelom, naviac, keď priamo z podaného odvolania vyplýva, že žalobcovia, t. j. aj žalobkyňa v 2. rade tieto platby neuhrádzajú riadne a včas. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdna ochrana vrátane nariadenia neodkladného opatrenia sa poskytuje právnemu nároku, ktorý nemôže sám o sebe spočívať len v poukazovaní na sociálnu situáciu navrhovateľa neodkladného opatrenia, kde naviac v prípade, ak by došlo k nariadeniu takto navrhovaného neodkladného opatrenia, išlo by o faktickú úpravu vzťahu strán sporu na dobu neurčitú, a teda žalovaní by boli povinní dodávať žalobcom do predmetného odberného miesta elektrickú energiu aj bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu so žalobcami proti vôli majiteľa danej nehnuteľnosti po bližšie neohraničenú dobu, a to dokonca aj v prípade, ak by žalobcovia za tieto dodávky neuhrádzali žalovaným platby riadne a včas.

33. S prihliadnutím na uvedené preto odvolací súd postupom podľa uznesenie vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanými odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Prešov pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).