Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40P/29/2019

Potvrdené rozhodnutím 11CoP/72/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matky J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, G. a otca: X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. júna 2019, č.k. 40P/29/2019-20, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 6, G., a otec X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. d. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2019 sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa. Návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím súdu mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200,-Eur mesačne. Jeho súčasná životná situácia mu neumožňuje prispievať na výživu maloletého S. sumou 200,-Eur mesačne, nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je síce pracovne zaradený, avšak ani celá pracovná odmena nie je 200,-Eur. Preto žiada, aby súd preveril schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky maloletého ako aj jeho a prehodnotil rozsahu určenej vyživovacej povinnosti.

2. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti otca a ospravedlnenej neprítomnosti procesného opatrovníka vykonal dokazovanie výsluchom matky, lustráciou otca v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže, lustráciou príjmu matky a otca v databáze Sociálnej poisťovne, spisovým materiálom sp. zn. , ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Matka na pojednávaní vypovedala, že s podaným návrhom nesúhlasí. Syn od septembra 2019 ide do školy, tam budú zvýšené náklady. Otec je nezamestnaný, šesť rokov sa o syna nestaral, nehľadal si zamestnanie. Výživné nikdy neplatil. Dávala ho na exekúciu u JUDr. P., ale bola neúspešná. Pred tromi mesiacmi bola u exekútora pre papiere pre uplatnenie si náhradného výživného. Je jej poukazované spätne od 12/2018 v sume 112,50 Eur, ktoré jej uznali, čo je maximálna hranica. Ona je na rodičovskej dovolenke príjmom 270,-Eur mesačne vrátane dvoch prídavkov na deti, plus to náhradné výživné. Druhé dieťa je syn, má partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Partner je zamestnaný automechanik, jeho čistý príjem je z minimálnej mzdy, plus si ešte privyrába ako fušky. Druhý syn má 1,5 roka, na rodičovskej dovolenke bude do decembra 2020. Keď začala pracovať, zobrala si úver a s partnerom si v r. 2017 kúpili byt. Úver bol vo výške 74.000,- Eur, na 30 rokov, mesačná splátka je cca 270,-Eur s priznanou pôžičkou pre mladých na prvých päť rokov. Byt kupovali preto, lebo predtým boli v podnájme. Bol to menší 2-izbový byt. Teraz má S. svoju vlastnú detskú izbu, v ktorej sa bude môcť učiť. S. sa teraz rozjedol, je dosť vyberavý. Veľmi rýchlo rastie, má ploché nohy, tak mu kupuje kvalitné topánky, ktoré na tri mesiace stoja cca 54,-Eur. Chodí do škôlky, je predškolák, stravu neplatia, iba polročné ZRPŠ 12,-Eur. Má rád kuracie prsia, ryžu, šampiňóny, na jeho osobu to môže byť cca 70,-Eur na stravu. Oblečenie kupuje o číslo väčšie v H&M a pod., na tri mesiace cca 100,- Eur. Pomáhajú jej aj babky

- jej mama, aj otcova mama. Syn mal úraz v r. 2017, práve teraz je na magnetickej rezonancii. Mal krvácanie do mozgu, prasknutú spodinu lebečnú, škúlenie. Má za sebou päť operácií očí, v 07/2019 idú na kontrolu, má ochrnuté vonkajšie očné svalstvo. Výdavky má pri hospitalizácii so synom v nemocnici. V nemocnici platí za seba, chodia tam každé tri mesiace. Po rezonancii idú na neurochirurgiu s výsledkom. Za posledný rok bol cca 10x hospitalizovaný. Pri rezonancii boli hospitalizovaní dva dni, pri operáciách na Kramároch 3-4 dni. Otec vie o úraze syna. Matka si platí za ubytovanie - 3 noci za 9,90 Eur, stravu si nosí vlastnú. Ani jej, ani synovi tam nechutí. Lieky už neužíva, iba vitamíny na imunitu z vlastnej iniciatívy. Nastúpi do štandardnej ZŠ. Otec maloletého bol zamestnaný v armáde, bol vojak z povolania. Odkedy ho prepustili, je nezamestnaný. Nemal záujem sa zamestnať, nejavil záujem o syna, čo s ním bude. Ako vojak zarábal cca 700-800 Eur. Vo výkone trestu je pre neplatenie výživného. Z práce ho prepustili preto, že prestal chodiť do práce, zúčastňovať sa súdu. Vie, že užíval pervitín. Nevie, ako dlho ho užíval. Keď sa nasťahovali do podnájmu, bol tam s nimi veľmi krátko. S otcom maloletého sa nestýka ona ani syn, ten sa ho bojí. K otcovej matke chodí na prázdniny, ale keď tam prišiel otec, tak mal bolesti bruška a povedal jej, že „sa X. bojí“. Syn ho nevolá otec. To povedal aj jeho matke (babke maloletého z otcovej strany), tak jej povedala, že keď tam X. bude chodiť, nebude jej ho dávať, nech príde ona radšej k nim. Jej partnera volá W., ale ak sa ho v MŠ opýtajú na otca, tak uvedie W.a A.. V r. 2018 na Vianoce od otca nič nedostal, v r. 2017 to boli farbičky, fixy, potreby na písanie a kreslenie. Momentálne pri zápise do ZŠ platili 30,-Eur, do konca augusta má zaplatiť obedy. Školskú tašku už má, kúpila mu ju krstná. Synovi platí poistku 29,70 Eur, výdavky na bývanie sú cca 111,00 Eur mesačne, elektrina 30,-Eur mesačne, TV Magio a internet 30,-Eur mesačne, RTVS 4,64 Eur, plyn 5,-Eur; v domácnosti žijú štyria.

5. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o príjme matky vyplýva, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. v novembri 2014 až do júna 2017 dosahovala príjem ako zamestnanec v sume cca 544,-Eur v hrubom, od júna 2017 bola práceneschopná a od novembra 2017 na materskej dovolenke s následnou rodičovskou dovolenkou do súčasnosti.

6. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o príjme otca vyplýva, že od právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. od novembra 2014 do času rozhodovania súdu nedosahoval otec žiaden príjem, ktorý by podliehal odvodovej povinnosti, nebol poberateľom sociálnych dávok.

7. Z lustrácie otca v databáze Zboru väzenskej a justičnej stráže vyplýva výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v Ústave na podklade rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. od 20.03.2019 do 20.09.2019.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 44 zo dňa 05.11.2014 mal súd preukázané zverenie maloletého S. do osobnej starostlivosti otca s tým, že len matka bude oprávnená zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd zaviazal otca s účinnosťou od 30.05.2013 prispievať na výživu maloletého sumou 200,-Eur mesačne a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.05.2013 do 05.11.2014 v sume 3.200,-Eur otcovi povolil splácať po 30,-Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

9. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

17. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je však zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

18. Pohľadávka oprávneného maloletého dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného výživného pohybuje spravidla v rozmedzí 20% až 30% príjmu povinného rodiča, keď súd prihliadne na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca a zároveň došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Otec v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. sa nachádzal na neznámom mieste, netvrdil svoje majetkové a osobné pomery, súd konal v jeho neprítomnosti. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, ktorý príjem jej nepostačoval na pokrytie jej nákladov s bývaním a starostlivosťou o dieťa. Súd preto vychádzal z výšky rodičovského príspevku u matky a mal za to, že povinnosťou otca je podieľať sa na výžive dieťaťa sumou 200,-Eur mesačne Skutočnosť, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody z matkou uvádzaného dôvodu neplatenia výživného, nemôže byť súdom posudzovaná ako okolnosť odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V čase posledného rozhodovania súdu si otec neplnil vyživovaciu povinnosť k synovi, rovnako ako si ju neplní ani posledných päť rokov, v dôsledku čoho si matka uplatnila nárok na náhradné výživné vyplácané štátom prostredníctvom ÚPSVaR za otca. Čo sa týka matky, táto vedie v porovnaní s otcom usporiadaný spôsob života, toho času je na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom s iným partnerom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a spláca úver na kúpu nehnuteľnosti. V čase pôvodného rozhodovania súdu matka bola na rodičovskej dovolenke s maloletým S.om, žila v nájme. Výdavky maloletého dieťaťa vzrástli od posledného rozhodovania, keď maloletý S. má zhoršený zdravotný stav vyžadujúci zvýšené nároky na jeho zdravotnú starostlivosť. Zároveň ide o dieťa, ktoré ukončuje predškolskú prípravu, pričom s nástupom do školského vzdelávania sú spojené zvýšené riadne aj mimoriadne výdavky. Nakoniec v čase rozhodovania súdu bol maloletý S. trojročné dieťa, toho čase má viac ako sedem rokov a preto je prirodzené, že má vyššie nároky na stravu, ošatenie, drogériu a pod.

20. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného - ktorý sa vedome nezamestnal resp. nepodnikal s dosahovaním obratu; ktorý sa nepodieľa na výkone rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu, keď dieťa ho ani neoslovuje otec, ale iba krstným menom; ktorý neplatí výživné k maloletému dieťaťu a sám sa bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal zamestnania a je viac ako päť rokov nezamestnaný - za ktoré bol právoplatne odsúdený a bol mu súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, v takom prípade nie sú povinným otcom nezavinené. Otec v podanom návrhu uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje nejaký príjem, avšak nepostačujúci k výške výživného. Z uvedeného dôvodu je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmu u otca, keďže skutočnosť, že povinný otec viedol neusporiadaný život, vzdal sa objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného dieťaťa. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným konaním voči oprávnenému „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného pre ním vykonávaný nepodmienečný trest odňatia slobody zamietol.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.