Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu COOP LATEROD družstvo, so sídlom Priemyselný areál, Šalgovík, Sekčovská 87, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Colný úrad O. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) prijal dňa 11.01.2017 podanie žalobcu zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, ktorým žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 215.482,44 eur a to za obdobie od 10.12.2014 do 14.09.2016, teda za obdobie, kedy v uvedenej výške mal zloženú zábezpeku na DPH pri dovoze.

2. Podaniu vyššie uvedenej žiadosti žalobcu predchádzala skutočnosť, že dňa 01.12.2014 podal žalobca

- deklarant v štyroch prípadoch návrh na prepustenie tovaru (textilné výrobky, bavlnené tkaniny, výšivky v metráži, umelé kožušiny) do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu na podklade písomného colného vyhlásenia. Deklarovaný tovar bol dovezený na územie Európskeho spoločenstva z tretej krajiny - Turecko, s dodaním príjemcovi sídliacemu v Poľsku (firma K., spol. s r. o., Ul. K. X lok. XX, XX-XXX H., O.).

3. Colný úrad O., PCÚ A., predmetný tovar prepustil do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu a to na základe rozhodnutí v colnom konaní ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na poklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014 zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 56.366,65 eur, na poklade rozhodnutia v colnom konaní ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na podklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014 zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 63.062,98 eur, na podklade rozhodnutia ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na podklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť

zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014 zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 41.407 eur, na podklade rozhodnutia v colnom konaní ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a podklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014 zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 54.645,81 eur. Zloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty bolo realizované na základe ustanovenia o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“).

4. Zábezpeka na daň z pridanej hodnoty zložená žalobcom na podklade vyššie uvedených rozhodnutí bola Colným úradom O. dňa 14.09.2016 vrátená žalobcovi po tom, čo finančné orgány O. republiky potvrdili, že žalobcom deklarovaný tovar bol dodaný spoločnosti K., spol. z o.o., O..

5. Na základe žiadosti žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 215.482,44 eur podanej dňa 11.01.2017 rozhodol Colný úrad O., oddelenie právne, rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017, ktorým podľa o správnom konaní (ďalej len „“) v spojení per analogiam s ustanovením o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nevyhovel žiadosti žalobcu.

II.

6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2017.

7. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Colného úradu O. zn.: XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017 napadnuté odvolaním žalobcu zrušil.

8. Rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania, s odkazom na žiadosť žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania ako aj colným konaním, ktoré predchádzalo podaniu tejto žiadosti, citoval ustanovenia a a konštatoval, že na základe rozhodnutí o prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a rozhodnutí o povinnosti zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty žalobca zložil na účet colného úradu zábezpeku na daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 215.482,44 eur podľa a .

9. Ďalej uviedol, že vo všetkých dovozných prípadoch dňa 01.12.2014 žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu dôkaz o skončení prepravy v inom členskom štáte a to potvrdenie o prevzatí tovaru k tovarovej faktúre č. Y č. Y č. Y a č. Y

10. Citoval ustanovenie a a dôvodil, že prvostupňový správny orgán vo všetkých štyroch prípadoch mal pochybnosti o pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, a preto oznámeniami zo dňa 02.12.2014 a 03.12.2014 oznámil žalobcovi, že začína preverovanie pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom u príslušného finančného orgánu O. republiky podľa . Dňa 13.09.2016 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená odpoveď od príslušných finančných orgánov O. ktoré potvrdili, že predmetný tovar vo všetkých štyroch prípadoch bol dodaný spoločnosti K., spol. z o. o., Ul. K. X lok. XX, H., O.. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa 14.09.2016 oznámil žalobcovi uvoľnenie zábezpeky dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 215.482,44 eur, ktorú vrátil dňa 14.09.2016.

11. Uviedol odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú spravidla totožné so žalobnými námietkami a konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako aj ďalšie súvisiace doklady týkajúce sa predmetnej veci a na základe toho dospel k názoru, že žalobca sa svojim podaním označeným ako žiadosť o zaplatenie úrokov z omeškania domáha vydania takého rozhodnutia, ktoré nemá oporu v žiadnom z hmotnoprávnych ustanovení colných ani daňových predpisov. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa druhá veta sa na správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Taktiež v zmysle dovozom tovaru je vstup tovaru z územia

tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Colnými predpismi sú v zmysle Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osobitné predpisy, medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, s výnimkou právnych predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Colné predpisy ani neustanovujú inštitút úrokov z oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré boli colnému orgánu zaplatené alebo zložené ako zábezpeka. Keďže v zmysle colných predpisov ani takýto inštitút vôbec neexistuje, právne subjekty nemajú možnosť domáhať sa vyplatenia takýchto úrokov ani vydanie rozhodnutia v takejto veci a colné orgány nemajú možnosť ani povinnosť takéto úroky právnym subjektom zaplatiť ani o nich rozhodovať. Úroky z vrátenia zabezpečenia dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru požadovaného podľa v zmysle platnej právnej úpravy neexistujú.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade zo strany colného úradu voči žalobcovi nedošlo k omeškaniu vrátenia zábezpeky, keďže podľa colný úrad zabezpečenie dane uvoľnil do 10 dní odo dňa, keď colný úrad dostane od príslušného finančného úradu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3. V tomto prípade bola Colnému úradu O. doručená pozitívna odpoveď od príslušných finančných orgánov O. republiky dňa 13.09.2016 a zložená zábezpeka bola v plnej výške vrátená dňa 14.09.2016, teda zákonná desaťdňová lehota podľa bola dodržaná.

13. Argumentoval, že žalobca sa v žiadosti zo dňa 09.01.2017 domáha analogickej aplikácie ustanovenia Daňového poriadku, konkrétne úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu. Podľa názoru žalovaného toto ustanovenie Daňového poriadku nie je možné na danú právnu vec aplikovať z viacerých dôvodov. Samotný ako základný daňový procesný predpis upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktorým vzniknú v súvislosti so správou daní ( Daňového poriadku). Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak ( Daňového poriadku). Aplikácia Daňového poriadku ako procesného predpisu v danom prípade je vylúčená na základe ustanovenia druhá veta v spojení s citovaným ustanovením Daňového poriadku. Pri posúdení inštitútu úroku ustanoveného v Daňového poriadku z hmotnoprávneho hľadiska je možnosť jeho použitia v danom prípade limitovaná definíciou colného predpisu ustanoveného v Colného zákona, podľa ktorého colným predpisom je len taký zákon, ktorý upravuje právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru. Hmotnoprávne ustanovenia Daňového poriadku sa netýka dovozu, vývozu ani tranzitu tovaru. Z uvedeného dôvodu je jeho aplikácia v danej právnej veci vylúčená. Použitie ustanovenia Daňového poriadku per analogiam nie je možné aj z dôvodu, že zabezpečenie dane z pridanej hodnoty podľa predstavuje iný inštitút ako nadmerný odpočet dane a nie je možné týmto inštitútom priznať rovnaký právny režim. Zabezpečenie dane z pridanej hodnoty podľa predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý colný úrad môže požadovať v súlade so zákonom, pričom povinnosť uhradiť zábezpeku ukladá colný úrad rozhodnutím s cieľom zabezpečiť daň z pridanej hodnoty v prípade, ak sa nepreukáže, že dovezený tovar bol dodaný do iného členského štátu. Nadmerným odpočtom sa rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Analogické posúdenie inštitútu zabezpečenia DPH a nadmerného odpočtu nie je možné aj s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , podľa ktorého pri analógii práva (analógia iuris) v prípade, že sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna úprava, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel či účel zákona, na jeho ducha (ratio legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančno-právneho nároku voči orgánu štátnej správy analógiou iuris je výlučené. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nedošlo k oneskorenému vráteniu zabezpečenia, pretože zabezpečenie bolo vrátené včas v lehote stanovenej v , takže úrok z oneskoreného vrátenia neprichádza do úvahy.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania zo dňa 09.01.2017 nemá oporu v hmotnoprávnych ustanoveniach príslušných colných ani daňových predpisov, neexistuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého by colný úrad

mohol vydať rozhodnutie, takže colný úrad ani v postavení správneho orgánu ani v postavení správcu dane nemá zákonnú možnosť o žiadosti rozhodnúť.

15. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ani v jednom zo súdnych rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazuje, sa nejednalo o prípad zaplatenia úroku z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru (na území Spoločenstva z tretích krajín podľa colných predpisov), ale o úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Údajne právo, resp. právo na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru si žalobca vyvodil za použitia podľa jeho názoru prípustnej analógie z riešení prípadov o zaplatenie úrokov za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Analogické použitie ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku však podľa žalovaného nie je v danom prípade možné. Kým platenie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu je výslovne upravené legislatívou v § 79 ods. 3 Daňového poriadku a Smernicou Rady 2006/112, platenie úroku za zadržiavanie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín nie je nikde legislatívne upravené. Ani v prípade súdneho rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca a to C-107/10 Enel Maritsa Iztok.3 AD proti Direktor, sa nejednalo o zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru, ale o úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca nepreukázal a ani nepodložil svoje tvrdenie, že rovnaký právny režim ako na oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH platí aj pri zadržiavaní zábezpeky na daň z pridanej hodnoty počas overovania pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte v súlade s . Ďalšie rozsudky, na ktoré žalobca poukazuje (rozsudok ESD z 18.10.2012 vo veci C-525/11, uznesenie z 21.10.2015 vo veci C-120/15) s prejednávanou právnou vecou nesúvisia a týkajú sa taktiež nadmerného odpočtu DPH.

16. Žalovaný ďalej argumentoval k námietkam žalobcu, že podľa druhá veta sa na správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Daň z pridanej hodnoty pri dovoze tak podlieha rovnakému režimu ako clo, je nedielnou súčasťou colného dlhu a vzťahujú sa na ňu s výnimkou napr. výšky sadzby DPH alebo upraveného režimu zabezpečenia dane pri dovoze výlučne len colné predpisy. Konanie, v rámci ktorého žiadal žalobca prepustiť ním deklarovaný tovar do colného režimu voľný obeh, je colným konaním nie daňovým podľa Daňového poriadku. Rovnako nie je daňovým konaním ani konanie, ktorým colný úrad zabezpečil DPH pri dovoze. V žiadnom prípade tiež nemožno tvrdiť, že ide o daňovú kontrolu, počas ktorej colný úrad zabezpečil DPH, pretože tá je upravená v daňových predpisoch a to v Daňového poriadku. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, v tomto prípade však colný úrad zisťoval, či má žiadateľ nárok na oslobodenie od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov podľa colných predpisov ako súčasť colného konania o prepustení tovaru do voľného obehu a stanovenie výšky colného dlhu.

17. V závere k námietkam žalobcu opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , z ktorého vyplýva: „...Vo verejnom práve je možnosť využitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva.“ Námietky žalobcu týkajúce sa nedodržania zásad správneho konania a nedostatočnosti odôvodnenia sú irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť žalobcu nie je spôsobilá vyvolať právne účinky začatia správneho konania a colný úrad nemal v tejto veci oprávnenie vydať rozhodnutie.

III.

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo podaniu jeho žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH, ktorú zložil, citoval ustanovenie a a argumentoval, že deklarant počas výkonu daňovej kontroly, resp. preverovania pravdivosti a správnosti dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške zabezpečenia dane z pridanej hodnoty, je tým ekonomicky znevýhodnený, čo by mal štát kompenzovať zaplatením

úroku počas zadržiavania zabezpečenia dane z pridanej hodnoty. Tým by bola dodržaná zásada daňovej neutrality.

19. Poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6. Medzi tieto právne akty patrí aj Smernica Rady 2006/112/ES a to čl. 183. Úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH je upravený v Daňového poriadku. Pri výpočte úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB nedosahuje 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok za priznáva za každý deň omeškania. Konštatoval, že spornou otázkou zostáva, či deklarantovi vzniká nárok na úroky z omeškania zo zabezpečenia na daň z pridanej hodnoty počas preverovania pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte.

20. Poukázal na to, že obdobné prípady už riešili všeobecné súdy na Slovensku a dospeli k záveru, že platiteľ dane má nárok aj na úroky z omeškania zo zadržiavanej DPH počas daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu obdobná situácia je aj v jeho prípade, s tým rozdielom, že v jeho prípade ide o úroky zo zabezpečenia na daň z pridanej hodnoty. Platitelia DPH svoje žiadosti opierajú o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD proti Direktor, v ktorom Súdny dvor deklaroval, že počas výkonu daňovej kontroly zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, je tým ekonomicky znevýhodnená, čo by jej mal štát kompenzovať zaplatením úroku počas zadržiavania nadmerného odpočtu. Tým by bola dodržaná zásada daňovej neutrality.

21. Žalobca poukázal aj na prebiehajúce vnútroštátnej spory o priznanie úroku z omeškania z nadmerného odpočtu zadržiavaného počas daňovej kontroly, kde Krajský súd v Košiciach v rámci sporu vedeného pod sp. zn.: podal návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu článku 183, prvého odseku Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. O tejto prejudiciálnej otázke rozhodol Súdny dvor Európskej únie uznesením z 21.10.2015, kde zdôraznil, že hoci článok 183 Smernice o DPH nestanovuje povinnosť zaplatiť úroky z nadmerného odpočtu, ktorý sa má vrátiť, ani deň, od ktorého na tieto úroky vzniká nárok, okolnosť sama o sebe neumožňuje prijať záver, že uvedené ustanovenie sa musí vykladať v tom zmysle, že na podmienky stanovené členskými štátmi na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje nijaká kontrola. Súdny dvor vykladá zásadu neutrality tak, že podmienky vrátenie nadmerného odpočtu musia umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú osobu predstavovať žiadne finančné riziko. Ďalej vyslovil, že keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému vyžaduje, aby takto generované finančné strany na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými finančnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania.

22. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-120/15 zo dňa 21.10.2015, ktorý rozhodol, že článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Rovnako Súdny dvor v rozsudku C-525/11 zo dňa 18.10.2012 rozhodol, že článok 183 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nepovoľuje daňovej správe členského štátu bez uskutočnenia akejkoľvek osobitnej analýzy a to len na základe aritmetického výpočtu odložiť vrátenie časti nadmerného odpočtu DPH vzniknutej za mesačné zdaňovacie obdobie až do okamihu, keď táto správa preskúma ročné daňové priznanie platiteľa dane.

23. Žalobca rovnako poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: .

24. Žalobca ďalej uviedol, že je úplne irelevantné, či colný úrad zadržiaval finančné prostriedky deklaranta z nadmerného odpočtu DPH alebo zo zábezpeky na DPH. Podstatné je to, že tieto finančné prostriedky neboli vrátené v primeranej lehote. Inštitút zabezpečenia dane neoprávňuje colný úrad zadržiavať zábezpeku deklaranta na neobmedzené časové obdobie. Táto zábezpeka musí byť vrátená v primeranej lehote.

25. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca konštatoval, že žalovaný si osvojil právne názory a závery prvostupňového správneho orgánu a naviac vyslovil názor, že prvostupňový správny orgán nemal o žiadosti rozhodnúť, ale ju mal vybaviť neformálne úradným listom a to z dôvodu, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by umožnil colnému úradu rozhodnúť o vrátení úrokov z omeškania zo zabezpečenia dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru. S týmto názorom žalobca nesúhlasí a argumentuje ustanovením , vrátane ustanovenia Daňového poriadku, ktorý podľa jeho názoru platí aj v jeho danom prípade, pretože právny režim vrátenia dane z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty musí platiť aj pre vrátenie zábezpeky na DPH.

26. Podľa tvrdenia žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zábezpeka bola vrátená v desaťdňovej lehote ustanovenej v a považuje takýto výklad práva za vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na daný prípad nie je možné aplikovať citované rozsudky Európskeho súdneho dvora. Ani argumentácia žalovaného, že v danom prípade sa nejedná o daňové konanie ale o celkom iné konanie a colný , ktorý neumožňuje vrátiť úroky z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru. Poukázal na colného , podľa ktorého súčasťou nášho právneho poriadku sú aj právne akty Európskej únie a to Smernica Rady 2006/112/ES a to článok 133.

27. Považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a taktiež že bolo vydané v rozpore s ako aj ustanovenia Daňového poriadku. Taktiež považuje rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, vydané v rozpore s a Správneho poriadku, pričom tieto správne orgány nerešpektovali .

IV.

28. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.03.2018, v ktorom zhrnul a zopakoval skutkový stav veci. K dôvodom uvedeným v žalobe zopakoval tvrdenia, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 16.03.2018, v ktorom opätovne zotrvával na námietkach uvedených v žalobe a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

30. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 16.05.2019, v ktorom uviedol, že žalobca neuvádza vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti ani námietky, s ktorými sa žalovaný dôsledne zaoberal a vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.03.2018. Z tohto dôvodu zotrváva na skutočnostiach uvedených v predmetnom rozhodnutí a vyjadrení.

V.

31. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

35. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

36. Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné, alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

37. V danom prípade nariadenie pojednávania vo veci samej nepožiadal ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomil súd účastníkov konania dňa 10.05.2019 vyvesením upovedomenia na úradnej tabuli súdu dňa 10.05.2019 a zároveň oznámením termínu verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.05.2019. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 21.06.2019.

38. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2017, ktorý vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu O. (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zn.: XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017 rozhodol podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Prvostupňový správny orgán rozhodoval v predmetnej veci o žiadosti žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % zo sumy 215.482,44 eur za obdobie od 10.12.2014 do 14.09.2016, pričom tejto žiadosti nevyhovel.

39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v rozsahu podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

40. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v predmetnej veci žalobca žiadal prvostupňový správny orgán o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 215.482,44 eur, ktorá predstavovala zloženú zábezpeku dane pri dovoze tovaru podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to za obdobie od 10.12.2014 do 14.09.2016, t. j. za obdobie, kedy v uvedenej výške mal zloženú zábezpeku na DPH pri dovoze tovaru.

41. Podľa colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa , vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa . Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením peňažných príspevkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo exportno-importnou bankou Slovenskej republiky bez výhrad.

42. Podľa colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatení v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa neuplatní.

43. V konaní mal správny súd za nesporne preukázané, že žalobca ako deklarant podal dňa 01.12.2014 prvostupňovému správnemu orgánu v štyroch prípadoch návrh na prepustenie tovaru (textilné výrobky, bavlnené tkaniny, výšivky v metráži, umelé kožušiny) do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu podľa a to na základe písomného colného vyhlásenia. Tovar, ktorý deklaroval v colnom vyhlásení, bol dovezený na územie Slovenskej republiky z tretej krajiny - E. a mal byť dodaný príjemcovi v O. republike a to firme K., spol. z o. o., vo H.. Prvostupňový správny orgán rozhodnutiami zo dňa 01.12.2014 č. XXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXX prepustil do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH deklarovaný tovar žalobcu z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu. Súčasne s rozhodnutiami o prepustení tovaru do colného režimu rozhodol aj o uložení povinnosti žalobcu zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty podľa a to rozhodnutiami č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, všetky zo dňa 01.12.2014 a to v celkovej výške zábezpeky 215.482,44 eur.

44. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie o prevzatí tovaru v O. republike dňa 02.12.2014. Pri preverovaní deklarovaného dodania tovaru žalobcom prvostupňovému správnemu orgánu vznikli pochybnosti o pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, a preto listami zo dňa 02.12.2014 a 03.12.2014 oznámil žalobcovi, že začína preverovanie pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru. Listom zo dňa 08.12.2014 prvostupňový správny orgán požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, odbor colný, oddelenie medzinárodnej a administratívnej spolupráce v oblasti colníctva, o administratívnu pomoc v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty.

45. Dňa 13.09.2016 prvostupňový správny orgán obdŕžal odpoveď od príslušných finančných orgánov O. republiky, ktoré potvrdili, že predmetný tovar vo všetkých štyroch prípadoch bol daný spoločnosti K., spol. z o. o., H., O. republika. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán listom zo dňa 14.09.2016 oznámil žalobcovi, že predmetné zabezpečenie DPH v celkovej výške 215.482,44 eur vrátil žalobcovi dňa 14.09.2016 a to formou na depozitný účet Colného úradu O., kde má žalobca celkové zabezpečenie vo forme zloženia finančných prostriedkov.

46. Podľa prvá veta colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do 10 dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4.

47. Podľa , ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť doklad predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

48. Podľa dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu () je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa až 4.

49. V zmysle citovaného ustanovenia oslobodenie dovozu tovaru, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa končí v inom členskom štáte, oslobodenie od DPH je podmienené splnením zákonných podmienok. Základnou hmotnoprávnou podmienkou je faktické dodanie tovaru do členského štátu, ktoré je deklarant povinný colnému úradu preukázať zákonom ustanoveným spôsobom (predložením dokladu o preprave tovaru). Účelom právnej úpravy oslobodenia od DPH v prípade dovozu tovaru z tretieho štátu do tuzemska, kde je tovar prepustený do colného režimu a následne preprava pokračuje a zároveň končí v inom členskom štáte, je vyhnutie sa dvojitému zdaneniu. Tovar prepravený z tretieho štátu bude totiž zdanený v inom členskom štáte, do ktorého sa z tuzemska prepraví a to z titulu intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Tento režim je len podmienečným oslobodením od platenia DPH pri dovoze v prípade, ak je splnená

podmienka dodania tohto tovaru do iného členského štátu. V situácii, kedy deklarant preukáže dodanie tovaru do iného členského štátu a predloží potrebné doklady, avšak vzniknú pochybnosti o pravdivosti a správnosti týchto listín, ustanovenie dáva možnosť colným úradom preveriť správnosť a pravdivosť týchto dokumentov a v nich deklarovaných údajov a to aj prostredníctvom dožiadania príslušného finančného orgánu iného členského štátu.

50. Za účelom eliminácie rizika, že tovar ostane v členskom štáte dovozu bez toho, aby bola odvedená daň, alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte, v , v ktorom umožňuje colnému úradu žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od DPH, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Z hľadiska záujmov štátu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru príjemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru a v prípade vzniknutých pochybností o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu colný úrad uvoľní zloženú zábezpeku potom, čo obdrží informáciu od príslušného finančného orgánu iného členského štátu, ktorou sa potvrdzuje pravdivosť alebo správnosť predloženého dokladu deklarantom.

51. v a určil colnému úradu lehotu na uvoľnenie zabezpečenia dane a to do 10 dní od predloženia dokladu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte a v prípade pochybností o správnosti a pravdivosti predloženého dokladu do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3.

52. V prípade žalobcu, ako je uvedené aj vyššie, bola zložená zábezpeka uvoľnená prvostupňovým správnym orgánom dňa 14.09.2016 postupom podľa . Prvostupňový správny orgán uvoľnil zloženú zábezpeku dane žalobcovi potom, čo dňa 13.09.2016 obdŕžal odpoveď od príslušného finančného orgánu v O. republike, ktorý potvrdil pravdivosť a správnosť dokladu o prevzatí tovaru, ktorý žalobca predložil. Postup prvostupňového správneho orgánu bol teda v súlade s a nedošlo teda k omeškaniu s vrátením zloženej zábezpeky.

53. neupravuje v prípade zabezpečenia dane pri dovoze tovaru inštitút úrokov z omeškania a neukladá colnému úradu povinnosť zaplatiť tieto úroky z omeškania v prípade oneskoreného uvoľnenia zabezpečenej dane osobe, ktorá si oslobodenie od dane uplatnila podľa .

54. Podľa druhá veta sa na správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Colnými predpismi sú Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru. V rámci Európskej únie je takýmto predpisom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2913/92 - Colný kódex Spoločenstva platný do 30.04.2016 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 - Colný kódex Únie platný a účinný od 01.05.2016. Colné predpisy a ani Colný kódex EÚ neustanovuje inštitút úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie zabezpečenej dane.

57. Colný kódex Únie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013) v článku 92 bod 2, druhý odsek, upravuje, že ak sa záruka poskytuje vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby, colné orgány z nej neplatia žiadny úrok, čo preukazuje účel a zmysel zabezpečovacieho inštitútu ako aj zámer zákonodarcu štátu dovozu ako je uvedené vyššie, t. j. mať istotu, že pri uplatnení colného režimu bol tovar fyzicky prepravený mimo jeho územia. Pokiaľ žalobca poukazuje pri argumentácii potrebnej analógie práva na colného , podľa ktorého súčasťou nášho právneho poriadku sú aj právne akty Európskej únie a to Smernica Rady 2006/112/ES, článok 133, túto argumentáciu považuje správny

súd za irelevantnú. Článok 133 Smernice Rady 2006/112/ES upravuje možnosť členských štátov, ktoré k 01.01.1991 uplatňovali oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na predchádzajúcom stupni alebo uplatňovali znížené sadzby, môžu uplatňovať zníženú sadzbu alebo jednu z dvoch znížených sadzieb stanovených v článku 98 na dodanie tohto tovaru a poskytovanie týchto služieb. Citovaný článok sa teda nevzťahuje na inštitút zabezpečenia dane uplatňovaný v colnom konaní.

58. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že na ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku nemožno analogicky aplikovať uplatňovanie úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia zabezpečenia dane tak, ako to aplikoval žalobca v podanej žalobe. V prvom prípade je potrebné opätovne zdôrazniť, že daňový správny orgán nebol v omeškaní s vrátením zloženej zábezpeky a táto bola vrátená v zákonom stanovenej lehote v súlade s .

59. Podľa § 79 ods. 3 posledná veta Daňového poriadku... správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 255 ods. 6 a 7.

60. V danom prípade zaplatenie úroku z omeškania je povinnosťou správcu dane v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, teda ide o iný právny inštitút, ktorý sa svojim cieľom a účelom odlišuje od inštitútu zabezpečenia dane z pridanej hodnoty podľa .

61. Cieľom inštitútu zabezpečenia dane z pridanej hodnoty podľa je zabrániť a eliminovať riziká, že dovezený tovar ostane v členskom štáte dovozu bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte. Z pohľadu štátu dovozu je teda potrebné mať istotu, že pri uplatnení colného režimu bol tovar fyzicky prepravený mimo jeho územia. Inštitút nadmerného odpočtu je definovaný ako prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie na celkovú výšku dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru, z čoho je zrejmé, že aplikácia ustanovenia Daňového poriadku je v danej veci vylúčená.

62. Žalobca v podstate žiadal v žalobe aplikovať analógiu práva na inštitút zloženia zabezpečenia dane a jej vrátenia s inštitútom nadmerného odpočtu dane podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku upravujúci oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane správcom dane, pričom odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-107/10 Enel Maritza Iztok, vo veci C-120/15, C-525/11 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 01.08.2014.

63. Správny súd zdôrazňuje, že vo všetkých týchto prípadoch súdnych rozhodnutí Európskeho súdneho dvora bol poskytovaný výklad článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vzťahujúce sa na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a nie na zabezpečenie dane.

64. Správny súd nepovažuje za právne relevantné pri inštitúte zabezpečenia dane poukazovanie žalobcu na dodržiavanie zásady daňovej neutrality v súvislosti s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH.

65. K analógii práva vo vzťahu k zloženiu colnej zábezpeky sa vyjadril už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: , na ktoré poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že pri analógii práva (analógia iuris) - v prípade, že sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípu daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel či účel zákona, na jeho ducha (rácio legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančno-právneho nároku voči orgánu štátnej správy analógiou iuris je vylúčené. Správny súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

66. Správny súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že z dôvodu absentujúcej právnej úpravy a v súlade s článkom 2 ods. 2 podanie právneho zástupcu deklaranta - žalobcu, t. j. žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania, nie je spôsobilé vyvolať právne účinky začatia správneho konania podľa a Správneho poriadku, a preto colný úrad o tejto žiadosti nemal rozhodnúť, ale vybaviť ju neformálnym listom.

67. Žalobca toto tvrdenie žalovaného namietal, avšak citoval iba ustanovenie § 18 ods. 1 Správneho poriadku, s ktorým odargumentoval, že colný úrad mal vo veci rozhodnúť riadnym rozhodnutím tak, ako to aj urobil.

68. Začatie správneho konania je ovládané dvoma základnými zásadami a to dispozičnou zásadou a zásadou oficiality. Dispozičná zásada platí, ak sa konanie začína na návrh účastníka konania a zásada oficiality vtedy, keď sa začína konanie na podnet správneho orgánu. Kedy možno konanie začať na návrh účastníka a kedy na podnet správneho orgánu, neustanovuje, ale vyplýva to z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pretože pri úrokoch z omeškania zo zloženého zabezpečenia dane absentuje akákoľvek hmotnoprávna úprava, podanie žalobcu vo forme tejto žiadosti zo dňa 09.01.2017 teda nebolo spôsobilé vyvolať právne účinky začatia správneho konania ako správne rozhodol žalovaný.

69. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

70. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Keďže žalobca nebol v tomto konaní úspešný, správny súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý si neuplatňoval náhradu trov konania, správny súd ani nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby mu trovy konania nahradil.

71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.