Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, IČO: 37927795 proti žalovanej V. A., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. XXX/ XXX, D. W., okres R. V., o zaplatenie 5.292,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 696,85 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,85 eur od 21. 1. 2019 do zaplatenia.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 490 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 490 eur od 21. 1. 2019 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.

IV. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,70 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 27. 2. 2019 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 5.292,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.292,88 eur od 21. 1. 2019 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník 13. 6. 2013 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej patril účet č. XXXXXXXXXX, pričom na základe tejto kreditnej karty bol žalovanej poskytnutý úver so zmluvným úrokom 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur, pričom bola povinná platiť právnej predchodkyni žalobkyne štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov (štandardných zmluvných a sankčných) a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením žalovanej. Žalovaná si však neplnila svoje povinnosti zo zmluvy napriek viacerým výzvam zo strany právnej predchodkyne žalobkyne. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právna predchodkyňa žalobkyne vystavila ku 19. 1. 2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31. 12. 2018 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného zmluvného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, ktorého konečný zostatok predstavoval sumu 5.292,88 eur ako konečný dlh žalovanej. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť tento peňažný záväzok v lehote splatnosti do 20. 1. 2019 určenej vo výpise z bankovej knihy vystavenému ku 19. 1. 2019, preto žalobkyni vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania podľa odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 21. 1. 2019 do zaplatenia.

2. Žalovaná sa napriek výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadrila.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k.: - 92 z 11. 4. 2019 sa pripustilo, aby do konania namiesto dovtedajšej žalobkyne - Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 vstúpila ako nová žalobkyňa spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 14. 5. 2019.

4. Po nariadení pojednávania bolo na tunajší súd 14. 6. 2019 doručené (bez výzvy súdu) podanie, v ktorom žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 696,85 eur (dlžné poplatky a dlžný sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalobkyňa síce v tomto podaní výslovne zobrala späť žalobu len v časti pre zaplatenie sumy 695,85 eur, avšak vzhľadom na (z tohto dôvodu) upravený žalobný petit, v ktorom žiadala, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sumu 4.596,03 eur (5.292,88 eur - 696,85 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.596,03 eur od 21. 1. 2019 do zaplatenia, ako aj vzhľadom na špecifikáciu žalovanej sumy 5.292,88 eur (uvedenej na č.l. 104 spisu), podľa ktorej výška dlžných poplatkov predstavuje 195,85 eur a dlžného sankčného úroku 501 eur (teda spolu 696,85 eur), je zrejmé, že výslovné uvedenie sumy 695,85 eur, pre ktorú bola žaloba zobratá späť, treba považovať len za pisársku chybu, a v kontexte celého obsahu žaloby tak posúdiť toto čiastočné späťvzatie žaloby ako pre sumu 696,85 eur. V podaní doručenom 14. 6. 2019 žalobkyňa (okrem čiastočného späťvzatia žaloby) tiež doplnila svoje skutkové tvrdenia zo žaloby, keď uviedla, že žalovaná začala čerpať úver 5. 7. 2013 a 5. 3. 2016 právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku pre neplnenie povinnosti platiť dojednané splátky žalovanou. Splátky sčasti tvorili suma určenú na splatenie poskytnutej úverovej istiny a sčasti išlo o odplatu za úver. Žalovaná čerpala (na základe kreditnej karty) v období od 5. 7. 2013 do 27. 9. 2015 úver (debetné transakcie žalovanej - výbery z bankomatu a platby) vo výške 2.800 eur. Výška kreditných transakcií žalovanej na tomto účte (platieb žalovanej v prospech účtu) predstavovala v úhrne sumu 2.310 eur. Uplatnená suma 5.292,88 eur tak podľa žalobkyne predstavovala celkový výsledný debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní debetných a kreditných transakcií žalovanej, (štandardných zmluvných a sankčných) úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou, v súvislosti s poistením žalovanej. Uplatnená suma 5.292,88 eur podľa žalobkyne pozostávala z dlžnej istiny vo výške 2.281,37 eur, dlžných poplatkov vo výške 195,85 eur, dlžného štandardného zmluvného úroku vo výške 2.314,66 eur a dlžného sankčného úroku vo výške 501 eur. Sankčná úroková sadzba pritom podľa žalobkyne predstavovala úrok z omeškania, ktorý sa určuje podľa nariadenia vlády č. a štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v cenníku a zmluve v sadzbe 22,80 % ročne. Spôsob započítania úhrad žalovanej v prospech účtu na jednotlivé dlžné sumy (istinu, úroky, poplatky) žalobkyňa neuviedla. Rovnako žalobkyňa neuviedla, že by boli v prospech účtu realizované iné kreditné operácie než úhrady žalovanej (úrok z kladného zostatku na účte a pod.)

5. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 20. 6. 2019 sa zástupca žalobcu nedostavil, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Prítomná žalovaná na pojednávaní uviedla len, že žiada, aby jej súd povolil splácať sumu, na ktorú ju zaviaže v rozsudku, a to v splátkach vo výške maximálne 30 eur mesačne, čo odôvodnila svojimi nasledovnými majetkovými a osobnými pomermi. Žalovaná je na materskej a stará sa o 8 detí. Poberá len rodičovský príspevok vo výške 200 eur mesačne, pričom manžel má čistý príjem z práce vo výške 700 eur mesačne. Na osobu manžela sú poberané prídavky na deti vo výške spolu 180 eur mesačne. Rodina býva u tesťovcov, a vzhľadom na to, že si zobrali hypotekárny úver vo výške 80.000 eur, splácajú mesačne 400 eur. Na stravu minú v úhrne za celú domácnosť zhruba do 400 eur mesačne. Na elektriku prispievajú sumou 100 euro mesačne. Ďalšie výdavky predstavujú plienky a mlieko na najmenšie dieťa vo výške 80 eur mesačne.

6. Podanie žalobkyne doručené 14. 6. 2019, vzhľadom na krátkosť času bolo žalovanej doručované až na pojednávaní konanom 20. 6. 2019. Žalovanej bol poskytnutý čas na jeho naštudovanie, ktorý však na vlastnú žiadosť nevyužila, a tiež súhlasila s pokračovaním v pojednávaní bez jeho odročenia.

7. Pre časť podania doručeného 14. 6. 2019, ktoré tvorilo čiastočné späťvzatie žaloby, nebol podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) potrebný súhlas žalovanej s čiastočným zastavením konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania.

8. V časti podania doručeného 14. 6. 2019, ktoré predstavovalo doplnenie (špecifikáciu) pôvodných skutkových tvrdení zo žaloby išlo o také doplnenie skutočností, ktoré nie je možné považovať za podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností, preto súd túto špecifikáciu skutkových tvrdení nepovažoval za zmenu žaloby podľa , a teda nebol dôvod na rozhodovanie o prípustnosti zmeny žaloby.

9. Na pojednávaní konanom 20. 6. 2019 súd na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými a priloženými právnou predchodkyňou žalobkyne, resp. neskôr žalobkyňou (žalovaná v priebehu konania žiadne dôkazy vykonať nenavrhovala.)

10. Zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. z 13. 6. 2013 uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou (schválením žiadosti žalovanej o aktiváciu Bankomatky Quatro zo 6. 6. 2013 právnou predchodkyňou žalobkyne 13. 6. 2013) súd zistil, že obsahuje určenie úverového rámca vo výške 2.400 eur, štandardnej mesačnej splátky vo výške 80 eur a štandardnej úrokovej sadzby vo výške 22,80 % ročne. Zmluva obsahuje aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vychádzajúci z tam uvedených predpokladov potrebných pre jeho výpočet.

11. Z výpisu z Bankomatky Quatro z 19. 1. 2019 týkajúceho sa účtu č. 0043924334 prislúchajúceho ku kreditnej platobnej karte VÚB, a.s., za zúčtovacie obdobie od 5. 7. 2013 do 31. 12. 2018 vyplynulo, že ku 31. 12. 2018 mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400 eur, výška štandardnej mesačnej splátky bola 80 eur, štandardná ročná úroková sadzba bola 22,80 % a sankčná ročná úroková sadzba predstavovala 5 %. Konečný zostatok na tomto účte (k 31. 12. 2018) predstavoval 5.292,88 eur. Z obsahu výpisu tiež vyplynulo, že celková suma všetkých debetných operácií žalovanej (výbery z bankomatov, platby za tovary a pod.) predstavovala 2.800 eur. Vo zvyšnom rozsahu boli debetné operácie na tomto účte tvorené na ťarchu účtu právnou predchodkyňou žalobkyne účtovanými štandardnými zmluvnými úrokmi, sankčnými úrokmi a poplatkami, vrátane poistného na poistenie požalovanej. Celková suma kreditných operácií žalovanej (úhrady žalovanej v prospech účtu) predstavovala 2.310 eur. Žiadne iné kreditné operácie z tohto výpisu nevyplynuli. Právna predchodkyňa žalobkyne určila v tomto výpise ako deň splatnosti dlžného zostatku (5.292,88 eur) dátum 20. 1. 2019.

12. Z predžalobnej upomienky zo 6. 1.2016 (na č.l. 109 spisu) v spojení s príslušnou doručenkou na (č.l. 110 spisu) mal súd preukázané, že žalovanej bolo 14. 1. 2016 doručené upozornenie právnej predchodkyne žalobkyne na nedoplatky na splátkach v celkovej výške 240 eur, s tým, že ak do 13. 1. 2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v novembri 2015, bude právne predchodkyňa žalobkyne oprávnená úver zosplatniť.

13. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 5. 3. 2016 vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobkyne vyhotovila oznámenie, že dlh žalovanej z kreditnej karty k účtu č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu, pričom žalovaná v ňom bola vyzvaná uhradiť zosplatnený dlh po doručení tohto oznámenia.

14. Za nesporné skutkové tvrdenie právnej predchodkyne žalobkyne (na základe jeho nepopretia žalovanou podľa v spojení s až 300 ) mal súd skutkové tvrdenie (z pôvodnej žaloby) o doručení výpisu z 19. 1. 2019 žalovanej v takom čase, aby si žalobkyňa mohla uplatňovať nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v tomto výpise, teda od 21. 1. 2019.

15. Spotrebiteľ síce nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (tie musí súd podľa únijného práva v spotrebiteľskej zmluve vždy skúmať ex offo - aj bez návrhu spotrebiteľa), avšak spotrebiteľa (ako každého iného žalovaného) zaťažuje bremeno tvrdenia, resp. povinnosť účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (než je existencia neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách), ktorého neunesenie (bremena tvrdenia), resp. ktorej nesplnenie (povinnosti účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu) má pre žalovaného ako spotrebiteľa za následok prehru sporu pre neunesenie bremena tvrdenia, resp. následky vyplývajúce z ustanovenia , t.j. fikciu nespornosti takto nepopretých skutkových tvrdení žalobcu. Ust. až 300 (osobitná úprava o spotrebiteľských sporoch) totiž nevylučuje aplikáciu ustanovení a v spotrebiteľských sporoch, a preto podľa možno ustanovenia a aplikovať aj v spotrebiteľských sporov (voči spotrebiteľovi.) Súd síce podľa môže vykonávať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci), avšak toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania, teda takej situácie, ak by si žalovaný (spotrebiteľ) aspoň splnil povinnosť tvrdenia (a iba neoznačil, či nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení), čo však nebol tento prípad, pretože žalovaný tu ani len neuviedol skutkové tvrdenia (ohľadne vyššie uvedenej okolnosti.) Takýto výklad pritom nie je v rozpore ani s únijným právom.

16. Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení) súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

17. Podľa - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej a platobnej karty VÚB, a.s. z 13. 6. 2013, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., z 13. 6. 2013, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa , prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. z 13. 6. 2013, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E.Á. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 696,85 eur (dlžné poplatky a dlžný sankčný úrok) aj s príslušným úrokom z omeškania (pokiaľ ide o sumu 696,85 eur, súd vychádzal z celého kontextu podania žalobkyne doručeného na tunajší súd 14. 6. 2019, viď vyššie uvedený výklad), tunajší súd (aj bez súhlasu žalovanej, ktorý v tomto prípade nebol podľa potrebný, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došl ešte pred začatím pojednávania) rozhodol podľa o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 696,85 eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania vo výške (vychádzajúc z obsahu žalobného petitu) 5 % ročne zo sumy 696,85 eur od 21. 1. 2019 do zaplatenia.

30. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorá bola uzatvorená medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou 13. 6. 2013 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko na jej základe došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru (spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) právnou predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanej ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.

31. Predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa , pretože bola uzatvorená medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako dodávateľom podľa , teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovanou ako spotrebiteľom podľa , teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Vo vzťahu k zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ako zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch) súd nezistil žiaden dôvod pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Osobitne, pokiaľ ide o požiadavku členenia obsahu splátky na jednotlivé zložky (istinu, úver, poplatky a pod.) doteraz uplatňovanú v súdnej praxi okresných a krajských súdov, súd poukazuje na novú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutia sp.zn.: , a ), ktorá v rámci výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch takéto členenie splátky v spotrebiteľskej zmluve nepožaduje, s ktorým právnym názorom sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje.

33. Dojednanie o výške zmluvných úrokov v sadzbe 22,80 % ročne obsiahnuté v zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. z 13. 6. 2013 však tunajší súd považoval za (absolútne) neplatné pre rozpor tohto zmluvného dojednania s dobrými mravmi podľa . Dojednaná úroková miera vo výške 22,80 % ročne totiž podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek bankami, čím je v rozpore s dobrými mravmi. Priemerná výška úrokov v bankách pri spotrebiteľskom úvere nad 5 rokov (zmluva z 13. 6. 2013 bola uzatvorená na dobu neurčitú) predstavovala v čase jej uzatvorenia (v júni 2013) 10,26 % ročne (viď zdroj - G..N..B.). Dojednaná úroková miera vo výške 22,80 % ročne pritom viac ako dvakrát prevyšuje túto priemernú úrokovú mieru.

34. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: , podľa ktorého za odporujúcu dobrým mravom je považovaná taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú sadzbu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

35. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn.: z 15. 3. 2018, ktorý v obdobnej veci rovnakej žalobkyne vyslovil právny názor, podľa ktorého úroková miera vo výške 22,80 % ročne dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keď podľa priemerných úrokov obchodných bánk v mesiaci február 2012 pri spotrebiteľskom úvere nad 5 rokov bol priemerný úrok vo výške 13,47 % ročne. V uvedenom rozhodnutí pritom (pri rovnakej výške úrokovej miery dojednanej v zmluve) bola priemerná úroková sadzba v rozhodujúcom období ešte vyššia ako v tomto prípade (10,26 %.)

36. Keďže dojednanie o zmluvnom úroku vo výške 22,80 % ročne je podľa (absolútne) neplatné, t.j. neplatné od počiatku (od uzatvorenia zmluvy), súd nemohol žalobkyni priznať nárok na žiadne zmluvné úroky a v časti uplatnených zmluvných štandardných úrokov žalobu zamietol.

37. Pokiaľ ide o poplatky, ktoré právna predchodkyňa žalobkyne účtovala žalovanej na ťarchu jej účtu, tak na tieto poplatky žalobkyňa takisto nemala nárok, pretože dojednanie o týchto poplatkoch nebolo zahrnuté priamo v spotrebiteľskej zmluve. Odkaz (v zmluve) na všeobecne koncipovaný sadzobník poplatkov, v rámci ktorého sú poplatky upravené nepostačuje, nakoľko tento sadzobník je svojou povahou len interným dokumentom právnej predchodkyne žalobkyne, ktorý nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody zmluvných strán (a individuálneho zmluvného dojednania), a to ani za situácie, že žalovaná v zmluve vyhlásila, že sa pred jej podpisom oboznámila s obsahom tohto sadzobníka. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu (napr. rozsudok sp.zn.: z 27. 6. 2018 alebo rozsudok sp.zn.: zo 14. 12. 2017.)

38. Tunajší súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že podľa (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku) žalobkyňa ako dodávateľka nemohla požadovať od žalovanej ako spotrebiteľky úhradu takých plnení, ktoré neboli upravené v spotrebiteľskej zmluve. Ustanovenie (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku) síce v čase uzatvorenia zmluvy (13. 6. 2013) ešte neexistovalo, avšak v tomto čase už bolo účinné ustanovenie (všeobecná definícia neprijateľnej podmienky), podľa ktorého za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považovalo každé dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, ak nebolo individuálne dojednané. V čase uzatvorenia zmluvy účinný v ustanovení pritom len demonštratívne uvádzal, čo možno pod takto v všeobecne definovanou neprijateľnou podmienkou konkrétne chápať. Hoci neprijateľná podmienka uvedená v (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku) bola zaradená do demonštratívneho výpočtu v až po tom, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy, nejde o retroaktivitu zákona, pretože zákonodarca tu vlastne len dodatočne skonštatoval, že za neprijateľnú podmienku všeobecne definovanú v (účinného v čase vyhlásenia rozsudku) treba považovať aj prípad, ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie, ktoré nebolo upravené priamo v spotrebiteľskej zmluve.

39. V tejto súvislosti súd odkazuje tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom uznesení sp.zn.: z 5. 5. 2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona“.

40. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa by nemala od počiatku nárok na žiadne poplatky.

41. Žalobkyňa síce vo svojom podaní doručenom na tunajší súd 14. 6. 2019 zobrala žalobu späť (aj) pre sumu (podľa nej vtedy) dlžných poplatkov vo výške 195,85 eur, avšak v rámci opisu rozhodujúcich skutočností neuviedla, či za trvania úverového vzťahu započítala úhrady žalovanej (sčasti) aj na poplatky, ale iba uviedla aktuálny stav dlžnej sumy na poplatkoch.

42. Pokiaľ ide o sankčné úroky z omeškania, teda úroky z omeškania (za obdobie do 20. 1. 2019), tak keďže žalobkyňa, resp. jej právne predchodkyňa vo svojich písomných podaniach neuviedla skutkové tvrdenie, či sankčné úroky boli účtované žalovanej výlučne zo súm, na ktoré má žalobkyňa (vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie) nárok (istiny úveru), alebo aj zo zmluvných úrokov a poplatkov, súd mal za to, že vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam neuniesla bremeno tvrdenia, a preto by jej súd nemohol priznať tieto sankčné úroky.

43. Žalobkyňa síce vo svojom podaní doručenom na tunajší súd 14. 6. 2019 zobrala žalobu späť (aj) pre sumu (podľa nej vtedy) dlžných sankčných úrokov vo výške 501 eur, avšak v rámci opisu rozhodujúcich skutočností neuviedla, či za trvania úverového vzťahu započítala úhrady žalovanej (sčasti) aj na sankčné úroky, ale iba uviedla aktuálny stav dlžnej sumy na sankčných úrokoch.

44. Vo vzťahu ako k sankčným úrokom, tak aj k poplatkom pritom treba uviesť, že chýbajúce skutkové tvrdenia žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne podľa nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, z ktorých by si mal súd za žalobkyňu sám vyextrahovať potrebné skutkové tvrdenia.

45. Vzhľadom na to, že súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvné úroky a vzhľadom na záver o neprijateľnosti poplatkov a sankčných úrokov, žalobkyňa mala podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nárok iba na zaplatenie poskytnutých a nevrátených peňažných prostriedkov (istiny spotrebiteľského úveru, na základe kreditnej karty), teda rozdielu medzi celkovou sumou debetných operácií žalovanej na tomto účte (za dobu jeho trvania) vo výške 2.800 eur a celkovou sumou kreditných operácií žalovanej na tomto účte (za dobu jeho trvania) vo výške 2.310 eur, teda na sumu 490 eur.

46. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania (za obdobie po 20. 1. 2019), tak súd vychádzajúc z lehoty splatnosti určenej vo výpise z Bankomatky Quatro z 19. 1. 2019 (20. 1. 2019), a zo žalovanou nepopretého skutkového tvrdenia, že tento konečný výpis bol žalovanej doručený v takom čase, aby si žalobkyňa mohla uplatňovať nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v tomto výpise (od 21. 1. 2019), mal súd za to, že je možné žalobkyni priznať nárok na úroky z omeškania za uplatnené obdobie (od 21. 1. 2019 do zaplatenia.) Žalobkyňa si neuplatňovala nárok na úroky z omeškania od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 5. 3. 2016 (žalobkyňa ani neuviedla ani nepreukázala kedy k tomuto doručeniu vlastne došlo.)

47. Výška súdom priznanej sadzby úroku z omeškania bola totožná so žalobkyňou uplatnenou úrokovou sadzbou vo výške 5 % ročne. Súd aj bez ďalšieho skúmania predpokladov rozhodujúcich pre určenie výšky úrokovej sadzby priznal tieto úroky žalobkyni v uplatnenej úrokovej sadzbe, nakoľko ide o najnižšiu možnú úrokovú sadzbu podľa nariadenia vlády č. (súd je podľa povinný rešpektovať rozsah návrhu žalobcu, ktorý nesmie prekročiť.)

48. Úroky z omeškania za uvedené obdobie a v uvedenej úrokovej sadzbe súd však priznal žalobkyni iba z priznanej sumy (nevrátenej istiny úveru), a preto vo zvyšnom rozsahu uplatnený nárok na úroky z omeškania podľa zamietol.

49. Žalovaná na pojednávaní požiadala o splátky sumy, na ktorú ju zaviaže súd v rozsudku, v rozsahu maximálne 30 eur mesačne, čo odôvodnila vyššie uvedenými tvrdeniami o svojej majetkovej a osobnej situácii, ktoré skutkové tvrdenia súd považoval (pre nepopretie žalobkyňou podľa ) za nesporné, bez potreby vykonania akéhokoľvek dokazovania. Žalovaná síce nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení, avšak žalobkyňa súdu oznámila, že sa pojednávania nezúčastní, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania, čím mal súd za to, že sa tým vzdala aj práva vyjadrovať sa k vyjadreniam žalovanej na pojednávaní. Súd preto nemohol ex offo odročiť pojednávanie len preto, aby žalobkyňa mala možnosť (prípadne) poprieť skutkové tvrdenia žalovanej z pojednávania, za situácie. Na základe takto zisteného skutkového stavu týkajúceho sa majetkovej a osobnej situácie žalovanej (resp. spoločnej domácnosti, v ktorej žije s manželom a ôsmimi deťmi), súd dospel k záveru, že žiadosť žalovanej o splátky v rozsahu 30 eur mesačne je dôvodná, a to jednak vzhľadom na výšku priznanej sumy 490 eur, kedy pri splátkach 30 eur mesačne dôjde k splateniu uvedenej sumy za zhruba rok a štvrť, ako aj s prihliadnutím na jej majetkovú, osobnú a finančnú situáciu žalovanej a s prihliadnutím na majetkovú situáciu žalobkyne, ktorej v dôsledku priznaných splátok nemôže dôjsť k závažnejšiemu zásahu do jej majetkového postavenia. Preto súd podľa povolil žalovanej splátky, a teda určil jej lehotu na plnenie odlišne od zákonnej paričnej lehoty v trvaní 3 dní. Podľa súd tiež rozhodol, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého priznaného plnenia.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a v spojení s a tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,70 %, pričom vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobkyňa si totiž (v konečnej úprave po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatňovala nárok na sumu vo výške 2.281,37 eur s príslušenstvom, avšak súd jej priznal náhradu iba na sumu vo výške 490 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu 21,15 %, a teda žalovaná bola úspešná v rozsahu 78,85 %. Po odpočítaní úspechu žalobkyne od úspechu žalovanej ako úspešnejšej strany sporu, súd podľa pomerne rozdelil nárok na náhradu trov konania medzi tieto strany sporu a priznal úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,70 % (78,85 % - 21,15 %.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.