Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28T/154/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich Jozefíny Dzúrikovej a Dany Hložnej, v trestnej veci obžalovaného Y. T., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre zločin lúpeže podľa , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní dňa 20. júna 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný: Y. T., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., ul. O. č. XXXX/X, toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

j e v i n n ý , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 01.30 hod. v podchode železničnej stanice v Z., pristúpil zozadu k N.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. B. č. XXXX/X, ktorý si pri kávomate kupoval kávu, začal mu vyťahovať peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, na to poškodený spozornel, hneď sa voči tomu bránil a držal si peňaženku vo vrecku nohavíc, na to ho Y. T. fyzicky napadol, začal ho udierať päsťami do oblasti tváre, poškodený spadol na zem, na zemi ho viackrát udrel do rôznych častí tela, následne mu odcudzil peňaženku z vrecka nohavíc, spolu s občianskym preukazom, kartičkou poistenca VZP, preukazom Krajskej knižnice Žilina, kartičkou Poštovej banky a hotovosťou vo výške 40,- Eur, čím N.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. B. č. XXXX/X, spôsobil tržnú ranu pravého viečka, opuch a hematóm v oblasti pravého oka, pohmoždenie nosa a okolia, pohmoždenie ramena a lakťa vpravo a škodu odcudzením vecí vo výške 45,- Eur, pričom obvinený Y. T. sa zločinu lúpeže podľa , s poukazom na dopustil napriek tomu, že už bol v minulosti potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 08.11.2007, právoplatným dňa 08.11.2007, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2011, právoplatným dňa 07.12.2011, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa , , Tr. zákona a iné na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe (osobe vyššieho veku),

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa , s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný do dvoch pracovných dní dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému N.. X. U., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z. B. vo výške 40,- Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Žilina dňa 12.12.2018 pod sp. zn. podala obžalobu na obvineného Y. T. pre zločin lúpeže podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 01.30 hod. v podchode železničnej stanice v Z., pristúpil zozadu k N.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. B. č. XXXX/X, ktorý si pri kávomate kupoval kávu, začal mu vyťahovať peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, na to poškodený spozornel, hneď sa voči tomu bránil a držal si peňaženku vo vrecku nohavíc, na to ho Y. T. fyzicky napadol, začal ho udierať päsťami do oblasti tváre, poškodený spadol na zem, na zemi ho viackrát udrel do rôznych častí tela, následne mu odcudzil peňaženku z vrecka nohavíc, spolu s občianskym preukazom, kartičkou poistenca VZP, preukazom Krajskej knižnice Žilina, kartičkou Poštovej banky a hotovosťou vo výške 40,- Eur, čím N.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. B. č. XXXX/X, spôsobil tržnú ranu pravého viečka, opuch a hematóm v oblasti pravého oka, pohmoždenie nosa a okolia, pohmoždenie ramena a lakťa vpravo a škodu odcudzením vecí vo výške 45,- Eur,

pričom obž. Y. T. sa zločinu lúpeže podľa , s poukazom na dopustil napriek tomu, že už bol v minulosti potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 08.11.2007, právoplatným dňa 08.11.2007, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2011, právoplatným dňa 07.12.2011, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa , , Tr. zákona a iné na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom a zákonnom poučení podľa , o následkoch vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b) alebo c), a to v rozsahu odsekov 5 až 8 tohto zákonného ustanovenia, obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný bol osobitne poučený, že prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Následne predsedníčka senátu poučila obžalovaného podľa a v tomto rozsahu postupovala podľa , , , a , pričom formou otázok na obžalovaného zisťovala či:

1. rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, 2. bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obžaloby, 3. rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, 4. bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, 5. dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Obžalovaný odpovedal na všetky položené otázky jasne a zrozumiteľne „áno“.

Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku bolo zisťované stanovisko prokurátora a poškodeného, ktorí zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného.

Uznesením podľa , súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu -20 zo dňa 10.12.2018 a súčasne vyhlásil, že dokazovanie preukazujúce vinu obžalovaného sa nevykoná, teda nebude vypočutý obžalovaný Y. T., nebude vypočutý prítomný svedok poškodený N.. X. U., nebude prečítaná zápisnica o výsluchu svedka T. W. a nebudú vykonané dôkazy, ktoré sú obsiahnuté vo vyšetrovacom spise ČVS: KRP-85/1-VYS-ZA-2018 súvisiace s výrokom o vine. Budú vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V súvislosti s dôkazmi vykonávanými k výroku o treste u obžalovaného Y. T. je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu za zločin lúpeže podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. súd bude postupoval podľa Tr. zák., teda ide o uplatnenie tzv. zásady ,,trikrát a dosť“. Obžalovaný bol už v minulosti dvakrát odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody za spáchanie zločinov lúpeže (na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a sedem rokov), ktoré si aj vykonal. Konkrétne išlo o odsúdenia rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 08.11.2007, právoplatným dňa 08.11.2007, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 07.12.2011, právoplatným dňa 07.12.2011, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa , , Tr. zákona a iné na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na návrh obžaloby aj obhajoby, súd v tejto súvislosti pristúpil k návrhu na vykonanie dôkazy výsluchom znalkyne L., ktorá vypracovala v prípravnom konaní Znalecký posudok č. XX/XXXX ako znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, kde okrem iného bolo konštatované, že prognóza nápravy obžalovaného je veľmi zlá, absentujú pocity viny, absentuje strach z trestu a chýbajú reálne prežívané výčitky svedomia. Znalecký posudok a jeho závery poukazovala spochybňovala obhajoba v súvislosti s výrokom o treste pri uplatnení zásady ,,trikrát a dosť“ vo vzťahu k trestu odňatia slobody na doživotie. Na hlavné pojednávanie konané dňa 26.02.2019 bola predvolaná znalkyňa L.. B., ktorá však uviedla, že už nie je znalkyňou zapísanou v zozname znalcov a predložila o tom súdu rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2019. Nakoľko L.. B. už nebolo možné vypočuť v procesnom postavení znalkyne, súd uznesením zo dňa 11.03.2019 podľa , pribral do konania na podanie znaleckého posudku L., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 20.03.2019. Obžalovaný sa dňa 10.04.2019 odmietol podrobiť znaleckému psychologickému vyšetreniu, znalec vypracoval Znalecký posudok pod č. XX/XXXX na základe jemu dostupných údajov i bez znaleckého psychologického vyšetrenia obžalovaného. Znalecký posudok bol predložený súdu dňa 17.05.2019. Na hlavnom pojednávaní bol k znaleckému posudku a k jeho záverom vypočutý znalec L.. H. X.. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že kompletné psychologické vyšetrenie obžalovaného Y. T. nemohol vykonať, a to z dôvodu odmietnutia obžalovaného podrobiť sa znaleckému vyšetrovaniu. K motivácii konania obžalovaného znalec zaujal stanovisko, na základe preštudovaného spisového materiálu, v tom smere, že najpravdepodobnejšia motivácia konania obžalovaného bolo uspokojiť svoje iritujúce potreby bez dostatočného náhľadu na dôsledky svojho konania. V tomto prípade to bolo rýchle získanie finančného obnosu. Zároveň na základe preštudovania spisového materiálu, ktorého súčasťou sú aj zdravotné záznamy, znalecký posudok, produkty činnosti

obžalovaného, napr. rôzne listy adresované sudcom, policajtom a prokurátorom, znalec uviedol, že obžalovaný nemá sklon ku klamstvu, avšak má sklon k prisudzovaniu príčin svojho správania externým príčinám, má sklon sa vyviňovať, ľutovať sa a obviňovať druhých. K resocializačnej prognóze obžalovaného znalec zaujal stanovisko aj s prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, že sa u neho dá predpokladať veľmi zlá resocializačná prognóza a nie je možné jednoznačne vylúčiť, že obžalovaný Y. T. sa v budúcnosti nedopustí žiadnej trestnej činnosti. V prípade obžalovaného ide o osobnosť alternovanú, poruchovú. Obžalovaný bol opakovane hospitalizovaný na pedopsychiatrickom oddelení s disharmonickým vývinom, bol hospitalizovaný aj na psychiatrickom oddelení. Diagnostické závery psychiatrických a psychologických záverov sa zhodujú, že sa jedná o osobnosť poruchovú, a teda emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívny typ. U obžalovaného bola diagnostikovaná aj závislosť od alkoholu. Už v detstve diagnostikovaná mentálna retardácia potvrdená aj v znaleckom vyšetrení L.. Osobnosť obžalovaného je opakovane popisovaná ako dissociálna, emočne nestabilná s poruchou v jeho správaní. Jeho životný osobnostný vývin bol disharmonický, od detstva bol umiestňovaný v diagnostických centrách, v reedukačných zariadeniach, bol opakovane kriminalizovaný, odsúdený viacnásobne na trest odňatia slobody a umiestnený v rôznych ústavoch na výkon väzby. Porucha osobnosti je stav terapeuticky rezistentný, liečbou neovplyvniteľný, jedná sa o stav trvalý. Diagnostikovaná porucha osobnosti u obžalovaného sa prejavuje najmä impulzívnym, konfliktným, hostilným konaním bez dostatočného náhľadu na následky konania za účelom rýchleho uspokojenia iritujúcich potrieb a záujmov. Je vznetlivý, vrtošivý, hostilný až agresívny so sklonom k nepriateľskému konaniu s hypertrofovanými pocitmi krivdy a so zvýšenou potrebou viniť, a tým vyviňovať svoje konanie. Na základe vyššie uvedeného, náprava, zmena, či posun osobnosti k normopopulácii je nepravdepodobný, resp. až nemožný ani odňatím slobody na dobu do 25 rokov. Iné podstatné skutočnosti zistené neboli. Na otázky obhajkyne k možnému vplyvu detstva obžalovaného a na jeho ďalší život, znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre každého, aj pre obžalovaného sú ranné skúsenosti v rodine, resp. zariadeniach, v ktorých bol umiestnený zlou skúsenosťou a z tohto pohľadu, obžalovanému bezpochyby chýbali kvalitnejšie emočné podnety, a to najmä z primárnych vzťahových väzieb s rodičmi, pričom o týchto informáciách sa mohol znalec len domnievať. Na druhej strane nie každé dieťa, ktoré má rodičov trestne stíhaných, resp. nejakým spôsobom menej spôsobilých pre výchovu sa nemôže zákonite vo vývine dostať do nejakej vyváženej psychickej miery, aby voči sebe samému, ale aj voči okoliu vykazovať určitú mieru primeraného morálneho usudzovania. Obžalovaný sa aj napriek ťaživému detstvu a opakovaným možnostiam vyplývajúcich z danej situácie nedokázal uchytiť v systéme, ktorý mu bol ponúknutý, čiže obžalovaný bol určitým spôsobom rezistentný aj voči viac menej pozitívnym faktorom z prostredia v zmysle pomoci. Znalec taktiež potvrdil, že z hľadiska jeho osobnosti sa zameriavali na tiet faktory, ktoré môžu byť rizikom pre spoločnosť a okolie. Možným pozitívom, ak sa to dá tak označiť, je že možno po nejakom čase, ide skôr o roky ako mesiace, možno obžalovaný odhodí nejaký svoj hnev proti prostrediu, ktorý by považoval za najskôr odstrániteľný a urobí prvý krok, že bude chcieť sám pre seba využiť pomoc, ktorá mu bude ponúknutá, tam by mohlo dôjsť k nejakým možným úpravám, ktoré by bolo potom neskôr potrebné znova prehodnotiť z hľadiska psychologického rozporu osobnosti obžalovaného. Podľa boli ako listinné dôkazy, okrem pripojených spisov na hlavnom pojednávaní oboznámené - odpis z registra trestov na obžalovaného Y. T. z č.l. 261-263. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v odpise z registra trestov 11 záznamov. Prvé odsúdenie je Okresným súdom Prievidza zo dňa 25.09.2002, sp. zn. pre trestný čin krádeže v spolupáchateľstve, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac so skúšobnou dobou do 14.05.2004, pričom mu bol nariadený výkon trestu dňa 25.02.2004 v I. NVS, trest bol vykonaný dňa 24.09.2005. V prípade ďalších odsúdení Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , , mu v každom prípade bol pre trestný čin krádeže uložený nepodmienečný trest, ktorý si aj vykonal. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie pod sp. zn. . Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. z 19.06.2007 mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vo vzťahu k odsúdeniu . Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. z 08.11.2007 bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa Tr. zák. k Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 16.11.2007 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie . Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 02.06.2008 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Žilina sp. zn. .

Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 30.06.2009 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Žilina sp. zn. . Posledným záznamom je odsúdenie Okresným súdom Žilina, sp. zn. , pričom tento trest si vykonal dňa 15.07.2018 a teraz súdeného skutku sa dopustil dňa 17.07.2018, teda bezprostredne po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov. V nadväznosti na odpis z registra trestov si Okresný súd Žilina vyžiadal z generálneho riaditeľstva ZVJS aj prehľad všetkých doterajších výkonov väzby a trestu odňatia slobody u obžalovaného Y. T. na č.l. 245-254, z ktorých možno konštatovať, že v podstate v období rokov 2004 až 2018 bol takmer nepretržite vo výkone trestu odňatia slobody až na krátke niekoľkomesačne pobyty na slobode. S výnimkou prvého odsúdenia vždy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Stíhaný a odsúdený bol pre majetkovú trestnú činnosť, prevažne krádeže a násilnú trestnú činnosť. Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina vyplýva, že tento je so zarátaním väzby nepretržite vo väzbe od 17.07.2018. Jeho správanie a prístup k povinnostiam vyplývajúcim mu zo o výkone väzby, ako aj interného ústavného poriadku pre obvinených, neboli vždy v súlade s podmienkami, ktoré boli na obvineného kladené v súvislosti s dodržiavaním zásad vo výkone väzby. Jeho postoj bol často problematický s tendenciami neakceptovať dané normy, často so sklonom k tenznému a manipulatívnemu správaniu, bolo komplikované k nemu nájsť vhodného spolubývajúceho s akceptáciou ostatných entít, sám sa otvorene priznal, že ho iritujú ostatní spolubývajúci, dokonca bol umiestnený na vlastnú žiadosť sám. Počas celého výkonu väzby je monitorovaný v režime zvýšenej pozornosti tak odborným lekárom, psychológom a personálnom prichádzajúcim s menovaným do styku. Aktuálne je jeho stav stabilizovaný, pravidelne sa zúčastňuje sedenia s ústavným psychológom, čo v značnej miere zvyšuje účinnosť a podieľa sa na znižovaní adaptačných ťažkostí. Doposiaľ bol jedenkrát disciplinárne riešený, a to udelením troch dní samoväzby za hanlivé vyjadrovanie sa v liste adresovanom predsedovi senátu Okresného súdu v Žiline. Nasledujúce previnenia - prechovávanie nepovolaných vecí, arogantné správanie voči personálu boli riešené pohovorom. Posledný priestupok bol zo dňa 18.01.2019, od tejto udalosti neevidujú porušenie zákona zo strany obžalovaného a jeho postoj a správanie sú smerujúce k odbúraniu nežiaducich aspektov v správaní. Sociálny kontakt osobnou návštevou príbuzných v zmysle zákona neevidujú, je realizovaný len prostredníctvom korešpondencie zasielanej mimo ústav. Vzťahy a prístup k ostatným obvineným aktuálne bez interakčných snáh, má záujem kooperovať, ako aj bohaté skúsenosti v komunite obvinených. Správanie k príslušníkom zboru väzenskej a justičnej stráže aktuálne bez negatívneho poznatku, nevybočujúce zo spoločenských noriem. V registri priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam a nie je proti nemu aktuálne vedené iné konanie pred Okresným súdom Žilina. Podľa súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovaným a obhajkyňou na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného znalcom z odboru psychiatria. Z vykonaného dokazovania, ako aj záverov znaleckých posudkov znalcov z odboru psychológia nevyplýva potreba vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria k jeho duševnému stavu v smere napr. zníženej príčetnosti, či závislosti na alkohole, resp. iných látkach.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a na všetky otázky podľa , , , a odpovedal áno, súd uznesením podľa , prijal jeho vyhlásenie s tým, že rozhodol o vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní týkajúcich sa len výroku o treste. Súd nemal žiadne pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a právnej kvalifikácii konania obžalovaného, a teda nepovažoval za potrebné vykonať kontradiktórne konanie. Z dôkazov zabezpečených v spisovom materiáli jednoznačne a bez najmenších pochybností vyplýva, že obžalovaný spáchal skutok, tak ako je popisovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného okrem vlastného priznania usvedčuje aj výpoveď svedka poškodeného N.. X. U., výpoveď svedka T. W., ako aj listinné dôkazy, a to záznamy lekárskych správ

k poraneniam poškodeného N.. U. a predovšetkým kamerový záznam, ktorý je súčasťou spisového materiálu vyhotovený z priemyselnej kamery z podchodu pri železnici 1 a podchodu pri železnici 2, umiestnenej v podchode železničnej stanice v Z., ktorá zachytáva útok obžalovaného na poškodeného.

Zločinu lúpeže podľa Tr. zák. sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie, alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Zločin lúpeže je oproti ostatným trestným činom II. hlavy osobitnej časti špecifický v tom, že má kumulatívne dva primárne objekty. Je tu chránená osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby. Pod násilím sa rozumie použitie fyzickej sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, napr. keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka alebo má obavy pred ďalším násilím. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, intenzita násilia nerozhoduje. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia, alebo hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci aj zmocnil, ak použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takomto úmysle. Subjekt tohto trestného činu je všeobecný. Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.

Ustanovenie § 188 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je kvalifikovanou skutkovou podstatou k § 188 ods. 1 Tr. zák., kde kvalifikačným znakom je aj spáchanie činu uvedeného v odseku 1 na chránenej osobe. Chránenou osobu sa na účely zákona rozumie aj osoba vyššieho veku podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako 60 rokov, čo v danom prípade bolo splnené vo vzťahu k poškodenému s rokom narodenia XXXX. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle Tr. zák., pretože chcel svojim konaním spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem štátu chránený .

Súd konštatoval, že obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom a to tak z hľadiska veku ako aj príčetnosti. Neboli zistené v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom testu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods.

2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadne najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestná sadzba trestu odňatia slobody pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 Tr. zák. v kvalifikovanej skutkovej podstate je stanovená v rozpätí 7 až 12 rokov trestu odňatia slobody. Súd v prípade obžalovaného Y. T. aplikoval ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., pretože odsudzoval páchateľa za zločin lúpeže podľa § 188 Tr. zák., ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. V takomto prípade súd uloží páchateľovi trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v § 47 ods. 1 písm. a/ a b/ Tr. zák., inak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov. U obžalovaného z odpisu z registra trestov, ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Žilina, sp. zn. a vyplýva, že obžalovaný už bol dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za zločin lúpeže, ktorý si vykonal. Ide o odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 08.11.2007, právoplatným dňa 08.11.2007, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.12.2011, právoplatným dňa 07.12.2011, ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona a iné na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. V ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zák. je upravené obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie, čo znamená, že ak sú splnené formálne podmienky, súd musí trest odňatia slobody na doživotie takému páchateľovi trestného činu uložiť. V súvislosti s obligatórnym ukladaním trestu odňatia slobody na doživotie sa hovorí o tzv. zásade trikrát a dosť. Zákonné podmienky, za ktorých sa táto zásada uplatňuje sú nasledujúce: ide o spáchanie niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov ustanovených v § 47 ods. 2 Tr. zák., ide o páchateľa, ktorý sa po tretí raz dopustil niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Tr. zák., ide o takého páchateľa, ktorý bol za predchádzajúce dva trestné činy už potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, tj. bol vo výkone trestu odňatia slobody; pri predchádzajúcich dvoch trestných činoch, ktorých sa páchateľ dopustil pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie je dostačujúce, ak boli spáchané, hoci aj v štádiu pokusu, teda nemusí ísť nevyhnutne o dokonané trestné činy a posledný, teda v poradí trestný čin je už dokonaným trestným činom. Zároveň musia byť splnené podmienky v § 47 ods. 1 Tr. zák. a všetky vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd sa pri rozhodovaní o treste u obžalovaného Y. T. dôsledne riadil vyššie uvedenými zákonnými podmienkami. Je potrebné konštatovať, že u obžalovaného je splnená podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uloženie trestu na doživotie si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti. Uvedené vyplýva z doterajšieho života obžalovaného, ktorý v podstate celý dospelý život strávil vo výkone trestu odňatia slobody, pričom časové úseky, počas ktorých bol na slobode boli veľmi krátke, rádovo niekoľko dní až niekoľko mesiacov. Od roku 2004 do roku 2018, v prípade 11 odsúdení, bol vo výkone trestu približne 13 rokov. Asociálny spôsob života, doterajšie správanie bez akejkoľvek sebareflexie ku protiprávnemu konaniu a jeho následkom, s neschopnosťou vnímať svoju vinu a poučiť sa so skúseností, kde doteraz vykonané tresty nevykazujú žiadny prevýchovný účinok vedú k záveru o splnení

tejto zákonnej podmienky. Pri skúmaní druhej zákonnej podmienky uvedenej v § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., teda záver o tom, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, ide o právnu otázku, ktorú súd riešil v rámci úvah o uložení trestu konkrétnemu páchateľovi. Súd podporne vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných kriminogénnych a sociálnych faktorov poskytnúť súdu závery pre hodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. V danom prípade resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako zlá, ale nebola z pohľadu súdu jednoznačne naplnená formulácia pre stanovisko, že nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, to znamená, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak vyžaduje sa rozumná istota, prognóza vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestnom odňatia slobody časovo obmedzeným, a to na dobu do 25 rokov. Súd dospel k záveru, že u obžalovaného nemožno jednoznačne stanoviť rozumnú istotu, že nie je možné ho napraviť trestom odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov a nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili uloženiu trestu odňatia slobody na 25 rokov ako trestu, ktorý vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, práve v súvislosti so zlou resocializačnou prognózou u obžalovaného. V prípade obžalovaného sa dostáva do popredia prevaha represívnej zložky trestu nad prevýchovnou. Aj hodnotenie obžalovaného počas väzby z ústavu na výkon trestu nasvedčuje, že obžalovanému je režimovo poskytovaná zvýšená pozornosť a je monitorovaný aj lekárom, psychológom a personálom, pričom došlo k určitej stabilizácii jeho stavu. U obžalovaného súd prihliadal aj na skutočnosť, že urobil vyhlásenie o vine a poškodenému sa priamo na hlavnom pojednávaní ospravedlnil, poškodený jeho ospravedlnenie prijal, čo bolo to vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Zároveň súd vyhodnotil obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., čo znamená, že v minulosti bol už odsúdený pre iný trestný čin. Uvedené sa vzťahuje na jeho predchádzajúce odsúdenia, ktoré nie sú zahladené s výnimkou odsúdení vzťahujúcich sa k uloženému trestu v zmysle zásady „trikrát a dosť.“ V tomto prípade je uvedenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vo výroku o treste len formálnym vyjadrením podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pretože tieto nemajú vplyv na ukladanie trestu v zmysle § 47 ods. 2 Tr. zák., kde súd ukladá trest obligatórne v konkrétnej výmere. Trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov považuje súd za postačujúci z hľadiska generálnej prevencie v záujme účinnej ochrany spoločnosti, takisto aj z hľadiska individuálnej prevencie, teda aby bolo obžalovanému zabránené v páchaní v ďalšej trestnej činnosti. Z jeho doterajšieho života vyplýva, že obžalovaný opakovane páchal trestnú činnosť počas pobytu na slobode, teda jedine obmedzenie osobnej slobody mu zabraňuje v páchaní trestnej činnosti, nasvedčuje tomu aj postoj obžalovaného, ktorý síce vinu vyhlásil, svoje konanie oľutoval, avšak jeho ostatné prejavy v rámci tohto trestného konania, nie je možné vyhodnotiť inak, než tak, že obžalovaný je osobou so sklonmi k recidivujúcemu páchaniu trestnej činnosti. Obžalovaného súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnému činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

Podľa § 77 ods. Tr. zák. odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 3 roky. Uvedené považoval za účelné pre prípad prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

do dvoch pracovných dní dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v obvode ktorého má bydlisko. Keďže poškodený N.. X. U. si v trestnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 40 Eur a obžalovaný výšku škody uznal a je ochotný ju uhradiť, súd na hlavnom pojednávaní podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 40 Eur. Jej výšku považoval za dostatočne preukázanú pre potreby rozhodnutia v trestnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.