Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-188-2023.pdf
PDF · 105.27 KB
Case nature
Subarea
14CoP/188/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 88, Nitra, dieťa matky: B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., toho času bytom F. X, E., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. TAKAČOVÁ, s.r.o. so sídlom Mariánska 1359/4, Nitra, a otca: G. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D., toho času bytom D. H. XX, E., v konaní o návrhu matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 26P/205/2023-34 zo dňa 25.10.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktorý bol súdu doručený dňa 25.09.2023. Súd prvej inštancie sa po procesnej stránke vysporiadal s týmto návrhom tak, že ho vyhodnotil ako návrh na zmenu neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením súdu prvej inštancie č. k. 11P/107/2021-25 dňa 24.06.2021, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 140,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/107/2021. Konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/107/2021 nie je doposiaľ právoplatne skončené.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrh matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia ohľadom výživného na maloleté dieťa nebol podaný dôvodne, preto ho zamietol. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov a potrieb, a preto v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/107/2021 bola otcovi formou neodkladného opatrenia uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. Poukázal na skutočnosť, že matka neosvedčila potrebu okamžitej (bezodkladnej) úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi
konania neodkladným opatrením, pretože o obdobnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už súd rozhodoval a svojím rozhodnutím zabezpečil výživu maloletého dieťaťa zo strany otca v nevyhnutnej miere. Podotkol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej, ani ním súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a taktiež rozhodnutie o neodkladnom opatrení upravuje pomery medzi účastníkmi konania len dočasne. V súčasnosti nie je potrebné opätovne rozhodovať v tejto veci, nakoľko o výživnom na maloleté dieťa bude súd rozhodovať vo veci samej, a to v konaní sp. zn. 11P/107/2021, v ktorom rozhodne aj o vyživovacej povinnosti rodičov pre maloleté dieťa po vykonanom dokazovaní. Je taktiež neakceptovateľné, aby si účastníci konania skrz neodkladné opatrenia riešili svoje právne vzťahy, pretože súdy majú zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu, a tak chcú docieliť rýchlejšie, aj keď dočasné, rozhodnutie bez dokazovania a výsluchu účastníkov konania.
5. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal.
6. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne na jeho zmenu vyhovením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ust. § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ust. § 231, § 234 ods. 1, 2 CSP, ust. § 121 CMP, názor Ústavného súdu SR v II. ÚS 514/2014 a odbornú literatúru Pavelková, B., Zákon o rodine, Komentár, 3. vydanie, Bratislava, C. H. Beck, 2019, s. 502, 503. Uviedla, že tretia časť upravujúca neodkladné opatrenia sa nazýva: „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ z čoho vyplýva, že na to čo nie je upravené v ust. § 360 až § 364 a § 366 sa aplikujú všeobecné ustanovenia CMP a subsidiárne ustanovenia CSP. Na odôvodnenie odvolania uviedla, že neodkladné opatrenie bolo vydané v konaní sp. zn. 11P/107/2021 dňa 24.06.2021 za stavu, keď dieťa malo 5 rokov a navštevovalo materskú školu, spolu s ňou bývalo v Bezpečnom ženskom dome prevádzkovanom Centrom Slniečko, n.o., kde neplatili žiadne nájomné, dieťa nemalo žiadne krúžky a nemalo zvýšené náklady na lieky. V danom čase a za daného skutkového stavu súd svojím rozhodnutím rozhodol, že na zabezpečenie výživy dieťaťa v nevyhnutnej miere postačuje suma 140,- Eur. V odvolaním napadnutom uznesení je súd toho názoru, že ku dňu 25.10.2023, t. j. po 2,5 roku od vydania pôvodného neodkladného opatrenia, keď dieťa má takmer 8 rokov a navštevuje 2. ročník ZŠ v E., býva s matkou v chránenom nájme, kde sú náklady v sume 141,- Eur, avšak len do konca roka, pretože potom si musia hľadať komerčné nájomné, navštevuje folklórny krúžok, má zvýšené náklady na lieky, keďže je náchylné na ochorenie močových ciest a musí brať liek URO-VAXOM a výživové doplnky na podporu imunity, má suma 140,- Eur rovnako zabezpečiť výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere. Uviedla, že súd pri pôvodnom neodkladnom opatrení rozhodoval o inom skutkovom stave, za iných životných nákladov ako sú aktuálne, keď nastala zmena pomerov tak u dieťaťa, ako aj u nej. Nesúhlasila so záverom súdu, že za zmeneného skutkového stavu v neprospech oprávnených výdavkov dieťaťa a matky a zvýšených životných nákladov je výživa dieťaťa zabezpečená v nevyhnutnej miere pri rovnakej sume výživného. Poukázala na to, že zo všeobecne známych skutočností je zrejmé, že za ostatného 2,5 roka nastalo zvýšenie cien energií, základných potravín, služieb, zmenili sa ceny spotrebného koša atď. a zvyšovanie miezd nekopíruje rast inflácie. Podľa štatistického úradu SR bola miera inflácie v SR v roku 2021 vo výške 3,2 %, v roku 2022 vo výške 12,8 %, medziročná inflácia v septembri 2023 dosiahla výšku 8,2 %, pričom index spotrebiteľských cien sa v septembri 2023 medziročne zvýšil za nízkopríjmové domácnosti o 8,5 %. To znamená, že suma 140,- Eur v roku 2021 dnes predstavuje minimálne sumu 177,- Eur. Podľa rozhodovacej praxe krajských súdov je valorizačná klauzula sama o sebe objektívnym dôvodom na zmenu výšky výživného, a preto na uvedené notoriety mal súd podľa jej názoru pri zvýšení výživného prihliadnuť. Dodala, že dieťa nemá zabezpečenú výživu v nevyhnutnej miere a nemá zabezpečené ani základné nevyhnutné životné náklady, pretože výživné nepokrýva ani len stravu, ubytovanie a lieky pre dieťa. Súčasne je matka ako rodič samoživiteľka postavená do nekorektnej situácie, dieťa nemá všetko, čo potrebuje a je mu mnohé odopierané. Mala za to, že súd pri odlišnom skutkovom stave dospel k rovnakým právnym záverom ako pri vydaní pôvodného neodkladného opatrenia, čo je nelogické a nezohľadnil ani vývoj životných nákladov, čo nemožno považovať za vecne správne. Ďalej uviedla, že návrh vo veci samej bol súdu doručený súdu dňa 27.05.2021 a najbližšie pojednávanie bolo odročené na deň 06.02.2024. V tomto konkrétnom prípade bude „dočasnosť“ trvať minimálne 2 roky a 8 mesiacov a dieťa vzhľadom na
doterajší priebeh súdneho konania nemá záruku, že súd aj rozhodne. Tvrdila, že otec úmyselne predlžuje konanie vo veci samej nezmyslenými podaniami, ktorých obsah bol ňou preukázateľne vyvrátený. Otec v podaniach devalvuje matku, seba prezentuje za dobrého rodiča, avšak musí mu byť zrejmé, že suma 140,- Eur nemôže dieťaťu na zabezpečenie základných potrieb stačiť. Dieťa nemôže za to, že súd už trvá 2,5 roka a je „trestané“ tým, že konanie trvá tak dlho. Dĺžka konania 11P/107/2021 určite nie je primeraná a rozhodne nie je zapríčinená dieťaťom, či matkou. Nerozhodnúť o zvýšení výživného z dôvodu, že prebieha konanie vo veci samej je voči dieťaťu minimálne nespravodlivé a necitlivé. Už len samotné plynutie času teda preukazuje, že je daná naliehavosť na vydaní nového neodkladného opatrenia. Konštatovala, že všeobecne záväzné právne predpisy nestanovujú, že pri vydaní neodkladného opatrenia sa nemajú aplikovať ustanovenia napríklad Zákona o rodine okrem iného o výživnom, o zmene pomerov, o valorizácii výživného, o práve dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, atď. Súhlasila s tým, že sa má vydať rozhodnutie vo veci samej po vykonanom dokazovaní, čo však nevylučuje vydanie nového neodkladného opatrenia o zvýšení výživného, ak sa zmenia pomery, ako je to v tomto prípade a ako to predpokladá Zákon o rodine a CMP. Mala za to, že ak konanie vo veci samej súdu trvá veľmi dlho, a to až do takej miery, že pomery účastníkov sa podstatne zmenili a úprava pôvodným neodkladným opatrením, ktorá platila doteraz, už neobstojí, je potrebné o výživnom rozhodnúť opakovane. Rozhodovanie o ďalšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je logický a správny postup najmä, ak súd vie zo svojej činnosti, že v blízkej dobe rozhodnuté vo veci samej nebude, pretože je súdne pojednávanie nariadené až na február 2024. Otec neprispieva na dieťa sám od seba viac, iba toľko, čo musí, a to rovnako od roku 2021. Nie je chybou matky ani dieťaťa, že dieťa rastie, chodí do školy, má zdravotné problémy a má vyššie nevyhnutné náklady ako v roku 2021. Ak by súd vo veci samej už rozhodol, čo sa za 2 roky a 5 mesiacov nestalo, nemusela by podávať návrh na zvýšenie výživného. Dodala, že názor súdu, spočívajúci v tom, že už bolo raz rozhodnuté, a teda si má s dieťaťom počkať na rozhodnutie vo veci samej, bez ohľadu na zmenu pomerov a rast životných nákladov, je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a je proti jeho právam.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhuje potvrdiť odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - matkou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa na sumu 450,- Eur mesačne, odo dňa doručenia návrhu súdu.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
18. Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
20. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia nevyhovel.
21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 11P/107/2021-25 zo dňa 24.06.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 140,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/107/2021 súd rozhoduje o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Toto konanie nie je právoplatne skočené a termín pojednávania je vytýčený na deň 06.02.2024.
22. Výživa maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere je v prejednávanej veci zabezpečená v súlade s ust. § 366 CMP, a to vyššie vydaným neodkladným opatrením. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa (v tomto prípade matky) bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil odvolacie námietky matky ohľadne zmeny pomerov ako na jej strane, tak na strane maloletého dieťaťa, ktoré nastali od vydania neodkladného opatrenia za nedôvodné pre zmenu už nariadeného neodkladného opatrenia, keďže nebolo osvedčené, že výživa maloletého dieťaťa je ohrozená. Otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva sumou 140,- Eur mesačne, matka je zamestnaná s pravidelným príjmom, poberá rodinné prídavky na maloleté dieťa v sume 60,- Eur a uplatňuje si daňový bonus na maloleté dieťa v sume od 65,11 Eur do 133,16 Eur mesačne (ako to vyplýva z matkou predložených listín k podanému odvolaniu).
23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ani odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky nevyhnutné na to, aby súd pristúpil k zmene už nariadeného neodkladného opatrenia, keďže matka neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovanej zmeny neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP. Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi sú dostatočne stabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom konaní súd vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, v akom rozsahu a za akých podmienok bude druhý rodič oprávnený stýkať sa s ním a v akej výške bude na dieťa platiť výživné.
24. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).