Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-54-2022.pdf
PDF · 106.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícka spoločnosť Poľana - Breza, so sídlom Breza 155, IČO: 50348850, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 4/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 5/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom, M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36832103, proti žalovaným: 1/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, všetci žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, v konaní o neplatnosť výpovede zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru a uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sa voči žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2022 domáhali, aby súd určil, že výpoveď Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. C. zo dňa 30.06.2016 evidovanej Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odborom dňa 11.07.2016 pod č. OU-NO-PLO-2016/01285O, o ktorej výpovedi sa rozhodlo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. C. konaného dňa 17.06.2022 v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX, je neplatná a tiež aby súd určil, že všetky uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. C. konaného dňa 17.06.2022 v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX, sú neplatné.
2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobca 1/ je súčasným užívateľom poľovného revíru J. C., uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne pod č. 00064/2004- LD zo dňa 15.03.2004 (ďalej len „PR J. C."), a to na základe Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. C. zo dňa 30.06.2016, evidovanej Okresným úradom Námestovom, pozemkovým a lesným odborom dňa 11.07.2016 (ďalej len „Súčasná zmluva o užívaní“). Žalobcovia 2/ až 5/ sú vlastníci resp. splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR J. C., ktorých práva boli na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR J. C. konaného dňa 17.06.2022 v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX (ďalej aj ako „Zhromaždenie“) zo strany žalovaných hrubo porušené. Dňa 17.06.2022 sa v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX konalo Zhromaždenie, ktoré bolo zvolané zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako zvolávateľov (ďalej aj ako „zvolávatelia“). Na Zhromaždení sa zvolávatelia pokúšali ukončiť výpoveďou Súčasnú zmluvu o užívaní a zároveň sa snažili rozhodnúť o novej zmluve o užívaní poľovného revíru Grúň Breza (ďalej aj ako „Nová zmluva o užívaní“). Žalovaný 3/ je vlastník poľovných pozemkom, ktorý sa
zúčastnil na Zhromaždení, hlasoval na ňom v súlade so zvolávateľmi a bol Zhromaždením zvolený ako splnomocnenec v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o poľovníctve“). Zhromaždenie neprebehlo v súlade so Zákonom o poľovníctve, prebehlo nezákonné, svojvoľne podľa subjektívnych protiprávnych rozhodnutí zvolávateľa Zhromaždenia - žalovaného 1/, v prísnom rozpore so skutkovým stavom, za účelom zabezpečiť si neoprávnený prospech. Žalobcovia 2/ až 5/ ako riadni splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR J. C., zastupovali uvedených vlastníkov na Zhromaždení na základe riadne udelených plnomocenstiev, ktoré (plnomocenstvá) mali žalobcovia 2/ až 5/ na Zhromaždení pri sebe aj fyzicky k dispozícií. Avšak z dôvodu nešpecifikovaného rozhodnutia žalovaného 1/ neboli predmetné plnomocenstvá žalobcom 2/ až 5/ uznané, v zmysle čoho ani následne neboli podľa nich v prezenčnej listine prezentovaní. Samotná prezentácia na Zhromaždení prebiehala tak, že manželka žalovaného 1/ zapísala do prezenčnej listiny výhradne iba to, čo jej odsúhlasil jej manžel, pritom ten jej výslovne zakázal prezentovať do prezenčnej listiny žalobcov 2/ až 5/ podľa reálnych plnomocenstiev, ktoré mali k dispozícii, ktoré mali zastupovať na Zhromaždení a v mene konkrétnych splnomocniteľov samozrejme aj na Zhromaždení rozhodovať a hlasovať. Žalobcovia 2/ až 5/ neboli oprávnení z dôvodu výslovného zákazu žalovaného 1/ vykonať vlastnoručne žiadnu prezentáciu za žiadneho vlastníka, ani zapísať k prezentácii do prezenčnej listiny akúkoľvek námietku či poznámku. Uvedená prezentácia bola v priamom rozpore s §5 ods. 5 Zákona o poľovníctve. Zároveň prezenčná listina Zhromaždenia vyzerala tak, že minimálne u zvolávateľov vôbec nevyplývalo, ktorých konkrétnych vlastníkov zvolávatelia ako splnomocnení zástupcovia zastupujú. Bolo pri nich iba uvedené, že daný zvolávateľ zastupuje konkrétnu výmeru. Ale či zvolávatelia zastupovali iba samých seba ako vlastníkov poľovných pozemkov, alebo vystupovali aj ako splnomocnení zástupcovia ďalších vlastníkov, nebolo z prezenčnej listiny zrejmé. Ak by aj mali zastupovať ďalších vlastníkov poľovných pozemkov, nebolo zrejmé ktorých konkrétnych vlastníkov zastupovali, akú konkrétnu ich výmeru zastupovali a na základe akého mandátu. Všetky popísané skutočnosti boli notárovi osvedčujúceho priebeh Zhromaždenia aj riadne uvedené, pričom notár si ich následne zapísal. Uvedené sa stalo z dôvodu, nakoľko prítomný notár nebol zúčastnený pri prezentácií na Zhromaždení, neosvedčoval jej priebeh ani zápis do listiny prítomných. Notár osvedčoval priebeh Zhromaždenie až od bodu 2 programu Zhromaždenia uvedenom vo verejnej vyhláške, t.j. od bodu „Otvorenie (úvod), kontrola uznášaniaschopnosti zhromaždenia“. De facto popísaným protiprávnym absurdným konaním zvolávateľov Zhromaždenia bolo zmarená riadna účasť žalobcov 2/ až 5/ na Zhromaždení, čím bol od samého začiatku zmarený a zneplatnený aj celý nasledujúci priebeh a výsledky Zhromaždenia. Žalobcovia 2/ až 5/ mali na Zhromaždení podľa priložených plnomocenstiev zastupovať výmeru poľovných pozemkov (okrem tých, za ktoré boli zvolávateľmi prezentovaní) v celkovej výške cca 1034,32 ha, čo predstavuje 48,25 % výmery poľovného revíru. Ak by ale za takúto výmeru boli v rámci prezentácie žalobcovia 2/ až 5/ aj skutočne prezentovaní, čo avšak zvolávateľ Zhromaždenia protiprávne nedopustil, výsledok a prijaté uznesenia by boli úplne opačné. Uvedené by následne samozrejme nekorešpondovalo so zámerom zvolávateľov, a to protiprávne sa zmocniť užívania PR J. C.. V tejto súvislosti žalobcovia pripomenuli, že žalobcom 2/ až 5/ bolo zo strany zvolávateľov umožnené zastupovať iba výmeru v súhrne (žalobcovia 2/ až 5/ + G. G. L.) 3,72 %, ktorý vo všetkých bodoch programu Zhromaždenia hlasovali (okrem rozhodovania o vyššej ponuke náhrady za užívanie PR J. C.) proti, resp. sa hlasovania nezúčastnili. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalobcom 2/ až 5/ bolo umožnené hlasovať za celú výmeru, ktorú reálne zastupovali, disponovali by výmerou 51,97 % výmery PR J. C., čo by zásadne zmenilo výsledok Zhromaždenia. Aj z uvedeného dôvodu sú dôvodné pochybnosti, či zvolávatelia Zhromaždenia - žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli vôbec oprávnení na zvolanie Zhromaždenia, t.j. či zvolávatelia boli jednotlivými vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do PR J. C. (t.j. min. 1/3 vlastníkov) splnomocnení na zvolanie Zhromaždenia, na výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní alebo na rozhodnutie o Novej zmluve o užívaní, a na akékoľvek ďalšie úkony v súvislosti s rozhodovaním za vlastníka poľovného pozemku o výkone práva poľovníctva. A to obzvlášť za situácie, že na Zhromaždení sa snažili prezentovať okrem iného za určitých jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR J. C. aj žalobcovia 2/ až 5/, čo im účelovo nebolo zo strany zvolávateľa - žalovaného 1/ umožnené. Ďalej poukazovali na to, že zvolávatelia sa domáhali výpovede Súčasnej zmluvy o užívaní z dôvodu, že žalovanému 2/ a žalovanému 3/ ako vlastníkom poľovných pozemkov nebola nikdy vyplatená náhrada za užívanie poľovného revíru (uvedenú skutočnosť uviedli žalovaný 2/ a žalovaný 3/ iba osobne ústne na Zhromaždení). Obratom na to predmetnú skutočnosť priamo na Zhromaždení vyvrátil prítomný finančný hospodár žalobcu 1/ p. G. M., ktorý uviedol, že náhrada za užívanie PR J. C. sa riadne žalovanému 3/ v zmysle Súčasnej Zmluvy o užívaní uhrádzala. Taktiež sa podľa vyjadrení G. M. náhrada za užívanie riadne uhrádzala aj žalovanému 2/, ktorý avšak poštovú poukážku nikdy neprevzal. Preto je na základe
uvedeného zrejmé, že prezentovaný dôvod výpovede Súčasnej Zmluvy o užívaní nemôže mat' v danej veci relevanciu a spôsobovať právne následky. Ako vyplýva z plnomocenstiev udelených žalobcom 2/ až 5/, udelením takéhoto plnomocenstva zo strany vlastníka poľovných pozemkov, vlastník zároveň vyhlasuje „podpisom tohto plnomocenstva v tejto veci nikdy neudelím plnú moc ďalšej osobe a ku dňu podpisu tejto listiny odvolám všetky mnou podpísané plné moci, ktorými som poveril iné osoby alebo ktorým som udelil plnú moc na akékoľvek úkony týkajúce sa zastupovania, rozhodovania a hlasovania na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov a na akékoľvek iné úkony a konania týkajúce sa zastupovania, rozhodovania a hlasovania v mojom mene podľa Zákona o poľovníctve“. Preto je zrejmé, že ak vlastníci udelili plnomocenstvo na zastupovanie pre žalobcov 2/ až 5/, tým zároveň aj odvolali akékoľvek predtým udelené plnomocenstvo na zastupovanie podľa Zákona o poľovníctve akejkoľvek osobe (t.j. aj zvolávateľom Zhromaždenia), čím skôr udelené plnomocenstvá zanikli. Zároveň jedným z bodov programu Zhromaždenia bola voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov - bod 9 programu Zhromaždenia uvedeného vo verejnej vyhláške. Uvedený program bol Zhromaždením aj riadne bezo zmien schválený. Zhromaždenie si v tomto bode schválilo v zmysle § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve dvoch splnomocnencov, a to žalovaného 1/ a žalovaného 3/. Následne, ale Zhromaždenie pristúpilo k odvolaniu jedného so splnomocnencov, pričom odvolanie splnomocnencov v programe Zhromaždenia uvedeného nebolo a ani to nebolo do programu Zhromaždením doplnené. Zhromaždenie sa uvedeným konaním snažilo protiprávne v rozpore so schváleným programom dodatočne napraviť vadnú voľbu splnomocnencov, nakoľko až po samotnej voľbe bolo zistené, že jeden zo splnomocnencov - žalovaný 1/ je poverený na uzavretie, podpis Novej zmluvy o užívaní, ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom poľovníckej organizácie - Poľovnícky klub Holice, s ktorou by mala byť uzatvorená Nová zmluva o užívaní. Nakoľko by bol žalovaný 1/ v zjavnom konflikte záujmov, Zhromaždenie si to takýmto nezákonným procesným postupom zmenilo. Na strane žalobcu 1/ v súčasnosti existuje stav právnej neistoty resp. popierania jeho postavenia ako užívateľa PR J. C. na základe Súčasnej zmluvy o užívaní, nakoľko táto zmluva bola protiprávne výpoveďou zo strany Zhromaždenia ukončená. Pritom žalobca 1/ má stále záujem PR J. C. užívať na základe Súčasnej zmluvy o užívaní. Tento stav môže byť odstránený iba určovacím výrokom súdu, nakoľko iba to je jediný relevantný spôsob, ako zvrátiť vzniknutý protiprávny stav. Práva Žalobcov boli nie len ohrozené, ale aj priamo konaním žalovaných porušené, čo spôsobilo výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní. Ak by boli Žalobcovia 2/ až 5/ na Zhromaždení riadne prezentovaní podľa výmery, ktorú reálne aj zastupovali, k výpovedi Súčasnej zmluvy o užívaní ani k rozhodnutiu o Novej zmluve o užívaní by nedošlo.
3. Žalovaní navrhovali žalobu v celom rozsahu bez vykonania dokazovania zamietnuť a priznať im plnú náhradu trov konania.
4. Žalovaní svoje právo vyjadriť sa v lehote danej im súdom nevyužili. Žalovaní svoj postoj vyjadrili až podaním doručeným súdu dňa 02.01.2024, pričom k skutkovej stránke veci sa nevyjadrili, uviedli len svoje právne posúdenie veci. Uviedli, že uznaný spoločný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec. Jeho vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru a užívateľ poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru. Uznesenia prijaté na zhromaždeniach vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Zákon prezumuje u všetkých vlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. To sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. Úkony vykonané na Zhromaždení žalovanými ako zástupcami na základe plnomocenstiev zaväzujú priamo vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí ich zastupovaním poverili a nie iba samotných žalovaných. Uvedené rovnako platí aj pre žalobcov vo vzťahu k vlastníkom, ktorých podľa ich tvrdení na Zhromaždení zastupovali. Vzhľadom k predmetom konania je potrebné, aby v konaní buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných vystupovali všetci vlastníci poľovných pozemkov v PR J. C.. Keďže žalobcovia ako žalovaných označili len žalovaných, teda len troch z niekoľkých desiatok vlastníkov poľovných pozemkov v PR J. C., jedná sa na strane žalovaných o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, či už na strane žalobcov alebo žalovaných vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou konania neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby výpoveď zmluvy
alebo sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. V prípade ak by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to, že pre tých vlastníkov, ktorí boli stranami sporu, v ktorom došlo k určeniu neplatnosti výpovede a uznesení, by bol rozsudok súdu záväzný (§ 288 CSP), pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v PR J. C., ktorí stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebo. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí, označili za žalovaných len niektorých vlastníkov alebo dokonca splnomocnencov niektorých vlastníkov. Vecne legitimovaní sú všetci vlastníci pozemkov (nie ich zástupcovia, resp. splnomocnenenci) v uznanom spoločnom poľovnom revíri. Žalovaní ďalej uviedli, že v danom prípade ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti. Z osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade Zákon o poľovníctve však prípustnosť takej žaloby nevyplýva. Absencia osobitného predpisu pri určovacej žalobe je podľa ust. § 137 písm. d) CSP sama o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov sa k samotnému meritu veci nevyjadrili. Ďalšie dokazovanie považovali za nadbytočné, nehospodárne a nespôsobilé privodiť iné než zamietavé rozhodnutie súdu.
5. Žalovaní sa k predmetu konania vyjadrili až svojim podaním doručeným súdu dňa 02.01.2024 a doplneným 04.01.2024. Vzhľadom ku krátkemu časovému úseku medzi doručením týchto podaní a pojednávaním vytýčeným na 09.01.2024, súd tieto podania žalovaným nedoručoval prostredníctvom poštového doručovateľa, ale až krátkou cestou na pojednávaní. Hoc ide čo sa týka rozsahu podania doručeného dňa 02.01.2024 o 6-stranové podanie, z jeho obsahu vyplýva, že žalovaní sa vôbec nevyjadrovali k skutkovej stránke veci a skutkové tvrdenia žalobcov ani nerozporovali, poukazovali výlučne na procesné nedostatky žaloby. Podanie žalovaných bolo výlučne právnym hodnotením a právne hodnotenie je prípustné v ktorejkoľvek fáze konania, hoc aj v záverečnej reči. Podanie doručené súdu dňa 04.01.2024 obsahovalo len kópiu notárskej zápisnice N 321/2022, Nz 20300/2022 osvedčujúcej priebeh Zhromaždenia a bolo bez akýchkoľvek tvrdení. Na základe uvedeného preto súd nepripustil odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa žalovaných s podaniami žalovaných doručených súdu v dňoch 02.01.2024 a 04.01.2024.
6. Súd zamietol aj návrhy žalobcov na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania a návrh na zmenu žaloby. Žalobcovia tieto návrhy predložili až na samotnom pojednávaní dňa 09.01.2024 (č.l. 311). Za nový subjekt na strane žalovaných žalobcovia navrhli pripustiť Poľovnícky klub Holice, so sídlom Breza 454, IČO: 54052009, t.j. poľovnícku organizáciu, ktorá by sa mala na základe rozhodnutia Zhromaždenia stať užívateľom PR J. C.. Zároveň navrhli rozšíriť žalobný návrh takým spôsobom, aby súd určil, že Poľovnícky klub Holice nemá právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri J. C. na základe Novej zmluvy o užívaní. Je právom a zodpovednosťou žalobcu určovať okruh účastníkov konania a predmet konania a ním aj disponovať. Toto právo však nemožno považovať za absolútne a uplatniteľné kedykoľvek. Právny poriadok (CSP) dáva súdu možnosť posúdiť prípustnosť takýchto zmien a v niektorých prípadoch takýmto návrhom aj nevyhovieť. Súd odvíja svoje rozhodovanie o prípustnosti týchto návrhov predovšetkým s prihliadnutím na fázu konania, v ktorej boli tieto zmeny navrhnuté, charakter a podstatu dôvodov, ktoré viedli žalobcu k takejto zmene, to či nespôsobia ďalšie prieťahy v konaní, čím sleduje plynulosť a hospodárnosť konania (čl. 17, § 157 ods. 1 CSP) a či by výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP). Ako z podstaty návrhov na pristúpenie nového subjektu a zmenu žaloby vyplynulo, ich cieľom bolo v zásade iniciovať nové konanie a to konanie žalobcu 1/ voči Poľovníckemu klubu Holice, ktoré by dalo odpoveď na jedinú zásadnú a konečnú otázku, t.j. kto, resp. ktorý subjekt je oprávnený užívať PR J. C. za účelom výkonu práva poľovníctva. Z podania žalobcov predloženého súdu na pojednávaní dňa 09.01.2024 je zrejmé, že aj sami žalobcovia, bez toho aby boli preukázateľne oboznámení s podaním žalovaných z 02.01.2024, si boli vedomí procesných nedostatkov svojej žaloby a chceli ich odstrániť navrhovanými zmenami. Integrálnou súčasťou súdneho konania je aj písomná vyjadrovacia časť, v ktorej majú strany sporu povinnosť uvádzať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy. Súd zároveň už vykonal dokazovanie oboznamovaním sa s obsahom predložených listín. Dokazovanie bolo preto vykonané a to v takom rozsahu, ktorý určili samotní žalobcovia svojou žalobou čo do predmetu ako aj rozsahu subjektov, ktoré sa mohli k žalobe vyjadriť. Súd poukázal na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná 22.06.2022, t.j. pred vyše 18 mesiacmi, a žalobcovia neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá sa počas tejto doby zmenila a ktorá by odôvodňovala zmenu žaloby. Pripustenie zmeny žaloby a pripustenie nového žalovaného by znamenalo odročenie pojednávania, nové písomné vyjadrovanie sa všetkých subjektov a nové dokazovanie. Pojednávanie už raz bolo odročené na žiadosť žalobcov 1/ a 4/, uvedený návrh by
opäť spôsobil odročenie pojednávania z dôvodu na strane žalobcov. Tak ako má žalobca práva týkajúce sa určovania predmetu konania a okruhu účastníkov konania, tak musí niesť aj zodpovednosť pokiaľ postupuje procesne nesprávnym spôsobom. Pokiaľ by súd pripustil zmenu predmetu konania a okruhu účastníkov kedykoľvek v priebehu konania, zasiahol by do práv žalovaných, nakoľko tí mali legitímne očakávania ohľadom toho čo je predmetom konania, čoho sa žalobcovia dovolávajú, ako aj voči komu sa toho dovolávajú. Bolo by porušením rovnosti strán, kedy mohol žalobca meniť svoju žalobu po každom vyjadrení žalovaného alebo súdu. Takýmto spôsobom by vlastne súd ako aj žalovaný doviedli žalobcu až k procesne perfektnej žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi 1/ nič nebráni, aby podal voči Poľovníckemu klubu Holice žalobu, tak ako o to prejavil záujem v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného súd preto konštatoval, že žalobcovia nevykonali procesné návrhy včas a preto ich zamietol a rozhodol o pôvodnej žalobe s pôvodným okruhom subjektov konania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
8. Skutkový stav, tak ako ho žalobcovia uvádzali v žalobe nebol žalovanými rozporovaný.
9. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Súd oba žalobné návrhy, t.j. konkrétne či je výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní neplatnou a či sú všetky uznesenia prijaté na Zhromaždení neplatné, vyhodnotil v zmysle už ustálenej judikatúry ako návrhy na určenie právnej skutočnosti. Jedná sa preto o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Súd preto neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na vyhovení žalobe, ale zisťoval, či existuje právny predpis, ktorý by umožňoval rozhodovať o platnosti/neplatnosti právnych úkonov, resp. rozhodnutí, ktorej (neplatnosti) sa žalobcovia dovolávali. Súd doplel k záveru, že Zákon o poľovníctve a ani iný zákon takúto možnosť žalobcom nedáva a preto vyhodnotil žalobu ako procesne neprípustnú.
11. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9)
12. Základným predpokladom úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom tieto otázky súd v sporovom konaní skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Vecná legitimácia sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca ako aj žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t.j. z hmotného práva musí vyplývať, že sú nositeľmi už vyššie spomenutých práv a tomu zodpovedajúcich povinností. Pri dovolávaní sa neplatnosti právneho úkonu je vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu je záväzný len pre strany sporu, príp. ich právnych nástupcov, potrebné aby žalobca, ak chce byť v spore úspešný, označil všetkých účastníkov takéhoto právneho úkonu. Vyslovenie neplatnosti úkonu súdom sa týka celého právneho úkonu a takáto neplatnosť sa týka všetkých, ktorí boli účastníkmi takéhoto právneho úkonu. Z hmotného práva tak vyplýva, že účastníkmi súdneho konania, či už na strane žalobcov alebo žalovaných musia byť všetci účastníci právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca dovoláva. Títo účastníci právneho úkonu vytvárajú z procesného hľadiska nútené spoločenstvo, je preto nevyhnutné, aby boli všetci účastníkmi súdneho konania. Spoluvlastníci poľovných pozemkov už dávnejšie prejavili vôľu združiť svoje pozemky do PR J. C., ktorý bol uznaný príslušným správnym orgánom v roku 2004. Od tejto doby tak existuje spoločná vec – PR J. C., vo vzťahu
ku ktorému sú všetci vlastníci pozemkov združených v PR J. C. spoločne oprávnení ako aj zaviazaní. Rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR J. C. sú tak záväzné pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov združených v PR J. C., a to bez ohľadu, či sa takéhoto rozhodovania zúčastňovali alebo či s ním dokonca vyslovili nesúhlas. V zmysle Zákona o poľovníctve sa poľovný revír dáva poľovnému združeniu do užívania ako vždy ako celok, čiže dotknutými platnosťou alebo neplatnosťou Súčasnej zmluvy o užívaní sú v súdenom prípade všetci vlastníci poľovných pozemkov v PR J. C.. To isté platí aj vo vzťahu k uzneseniam prijatých Zhromaždením. V súdenom spore sú tak vecne legitimovaný všetci vlastníci poľovných pozemkov v PR J. C. a keďže žalobcovia neoznačili, a teda účastníkmi konania nespravili, všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v PR J. C., trpí žaloba nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie.
13. Keďže bolo zistené, že v konaní neboli označení a nevystupovali všetky osoby, ktorých sa prípadné rozhodnutie týka, pričom tieto osoby tvoria nútené spoločenstvo, musel súd žalobu zamietnuť. Súd sa preto ani nezaoberal skutkovou stránkou veci.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Žalovaní boli z procesného hľadiska úspešní v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Súd preto priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. Keďže uplatnený nárok bol nedeliteľný, súd priznal náhradu trov konania žalovaným ako aj tomu zodpovedajúcu povinnosť žalobcov spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).