Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-212-2018.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/212/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Obec STRETAVA, IČO:00 325 821, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 77, proti žalovanému: COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo so sídlom v Michalovciach, Obchodná 2, IČO: 00 169 099, zastúpenému JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Obchodná 2, o zaplatenie 1.240,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21. februára 2018 č.k. 19C/14/2017 - 78 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.240,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 09.02.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom priznal žalobcovi ako strane plne úspešnej náhradu trov, ktoré je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný.
2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcela č. XXX, H. M. L. A. XXXX B., H. C. T. Č.. XXX I..Ú.. O.. Na parcele stojí budova súp.č. XXX, ktorej vlastníkom je žalovaný a ktorá je zapísaná na LV č. XXX I.. Ú.. O.. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k parcele na základe delimitačného protokolu zo dňa 08.09.1999. Sporové strany nemajú uzavretú zmluvu, ktorá by upravovala ich vzájomné vzťahy pri užívaní pozemku žalobcu žalovaným. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyúčtoval žalovanému za užívanie pozemku o výmere 248 m2 za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 sumu 1.240,- eur. Ako cenu za užívanie pozemku použil sadzbu vyplývajúcu zo Všeobecne záväzného nariadenia obce č. 5/2008 vo výške 5,- eur za 1m2 a rok. Súd prvej inštancie právne posúdil uplatňovaný nárok podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), teda ako nárok na bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie žalovaného vzniklo užívaním pozemku žalobcu bez právneho dôvodu a bez náhrady. Žalovaný uznal právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nesúhlasil s požadovanou výškou. Je nesporné, že nehnuteľnosť žalovaného stojí na parcele žalobcu, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku, preto žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu, čo zakladá právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o namietanú výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie ju považoval za primeranú vzhľadom k predloženým listinným dôkazom. Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez uzavretej zmluvy sa určuje peňažnou hodnotou, ktorá zodpovedá výške obvyklého nájmu, ktorý by nájomca platil v danom čase a mieste za obdobné užívanie, ak by mal uzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaný sa bránil znaleckým posudkom Ing. Dušana Posypanku vypracovaným v konaní 11C/89/2014, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za užívanie nehnuteľnosti má byť 0,238 m2 a rok. Žalovaný navrhoval určiť výšku bezdôvodného obohatenia v tomto konaní znaleckým posudkom, súd prvej inštancie však tento dôkaz považoval za nadbytočný. Žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce, pričom obec určila Všeobecným záväzným nariadením výšku nájomného za užívanie obecných pozemkov, určila tiež, že tieto ceny sú záväzne a nemôže ich meniť ani starosta obce, ktorý za obec uzatvára zmluvy. Môže tak urobiť iba v prípadoch sociálnych, alebo v prípadoch, kde je cena určená minimálnou alebo maximálnou hodnotou. Súd prvej inštancie preto cenu určenú vo Všeobecne záväznom nariadení považuje za cenu obvyklého nájomného. Pritom berie do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosť už využíva na podnikanie. Cena určená znaleckým posudkom Ing. Posypanku necelých 60,- eur za rok je značne podhodnotená. Navyše otázka právneho základu nároku už medzi sporovými stranami bola právoplatne judikovaná v konaniach pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. Rozsudky v týchto veciach sú záväzne medzi stranami sporu. Takto vyriešený vzťah nemôže byť riešený inak, vzhľadom na zachovanie právnej istoty. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel. Priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou žalobca žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Odvolateľ namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov a vyjadrení žalovaného. Namieta, že Všeobecne záväzné nariadenie obce o úhradách za služby poskytované obcou Stretava, obchádza zákon a odporuje zákonu 369/1999 Zb. o obecnom zriadení, v tejto súvislosti poukazuje na svoje písomné vyjadrenie z 22.01.2018. Nesúhlasí ďalej s tým, že súd napriek spochybneniu dôkazu žalovaným pri rozhodovaní vo veci vychádzal z predkladaného všeobecne záväzného nariadenia obce bez toho, aby na preukázanie výšky nároku žalobcu vykonal ďalšie dokazovanie, hoci toto sa javilo potrebným. Takýto postup má za následok neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli k vydaniu predčasného rozhodnutia. Pojem obvyklé nájomné nie je v rozpore s pojmom všeobecná cena, pretože oba tieto pojmy sú chápané ako synonymá a nie sú vo svojom obsahu rozporné. Pre určenie ceny nájmu je potrebné porovnať ceny pozemkov podľa zhodných alebo obdobných kritérií v danej lokalite v konkrétnom čase Súd prvej inštancie vychádzal zo žalovaným spochybneného všeobecne záväzného nariadenia obce o cene nájmu pozemkov v danej lokalite, pričom výška obvyklého nájomného nebola preukázaná. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 671 ods. 1 OZ. Vo vzťahu k názoru súdu prvej inštancie, že nemôže posudzovať všeobecné záväzné nariadenie ani súd ani žalovaný, cituje ust. § 192, § 205 a § 206 CSP. Ku skutkovému zisteniu súdu prvej inštancie týkajúce týkajúcemu sa zmluvy o nájme pozemku uzavretej s nájomcom M. N. uvádza, že táto zmluva sa vzťahuje na obdobie roku 2016 a žalobca nepredložil iné zmluvy, na ktoré sa vzťahuje kontroverzné všeobecne záväzné nariadenie od jeho prijatia v roku 2008. Odvolateľ ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že otázka právneho základu nároku žalobcu už bola judikovaná v iných konania na súde prvej inštancie s tvrdením o povinnosti súdu rešpektovať písané právo. V záverečnej časti dovolania cituje uznesenia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vo vzťahu k nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V závere zhrňuje, že všeobecne záväzné nariadenie je možné považovať iba za jednostranné vyhlásenie obce a jej orgánov o výške nájomného, toto nariadenie obchádza zákon a odporuje § 6 Zákon o obecnom zriadení a ďalším právnym predpisom, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a vágne.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý je toho názoru, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol naplnený a považuje rozsudok súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokoch za vecne správny, preto ho navrhuje potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie založený na závere, že sa žalovaný v dôsledku bez zmluvného užívania pozemku bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a tento záver je súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Tento záver nespochybňuje ani samotný žalovaný. Ten vidí nesprávnosť v závere o výške bezdôvodného obohatenia a namieta platnosť Všeobecného záväzného nariadenia obce Stretava č. 5/2008. S týmto názorom žalobca nesúhlasí a uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, prednesenými v priebehu konania na súde prvej inštancie.
6. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu spochybňuje Všeobecné záväzné nariadenie obce Stretava, pretože výška nároku nebola preukázaná nájomnými zmluvami za sporné obdobie, čo má za následok neúplnosť skutkových zistení. Predkladá fotokópiu znaleckého posudku č. 22/2015, podľa ktorého je všeobecná hodnota pozemku KN č. XXX v roku 2013 3,58 eur za 1m2. Nájom pozemku v roku 2002 je 0,238 eur za 1m2 za rok. Predkladá aj kópiu znaleckého posudku vypracovaného v konaní 8C/69/2012, podľa ktorého nájom pozemku za rok 2011 je 0,178 eur za 1m2 a rok a nájom pozemku za rok 2015 je 0,153 eur za 1m2 a rok. Naďalej apeluje na ust. § 671 ods. 1 OZ, podľa ktorého výška nájmu dohodnutá nebola a preto podporne platí zákonná úprava výšky, ktorá predstavuje sumu obvyklú v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
7. Ďalšie písomné podania vo veci predložené neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Následne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
9. Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že odvolateľ presne nešpecifikuje jednotlivé odvolacie dôvody, resp. v podanom odvolaní neodôvodnil samostatne existenciu každého uplatneného odvolacieho dôvodu. Odvolací súd tak vo všeobecnosti uvádza, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v čom by takáto procesná vada mala spočívať a preto odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rovnako nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorý spočíva v existencii inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ nijakým spôsobom nešpecifikuje túto inú procesnú vadu a odvolací súd existenciu takejto procesnej vady nezistil.
10. Z obsahu odvolania je možné relevantne vyvodiť možnú aplikáciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, teda, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon námietku podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd však dospel k záveru, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov naplnený nie je.
11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre náležité zistenie skutkového stavu veci, zistený skutkový stav právne posúdil podľa relevantných ustanovení hmotného práva a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
12. V prvom rade je potrebné konštatovať, že medzi sporovými stranami nie je skutkový spor v tom, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXX I.. Ú.. O. a žalovaný je vlastníkom budovy súp.č. XXX, ktorá sa nachádza na parcele vo vlastníctve žalobcu, a to v rozsahu 248 m2. Takisto nie je sporné, že medzi sporovými stranami neexistuje žiaden zmluvný vzťah, ktorým by boli upravené práva a povinnosti vlastníka stavby voči vlastníkovi pozemku. Je tiež nesporné to, že užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu zakladá skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, pričom tu ide o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v majetkovom prospechu získanom plnením bez právneho dôvodu, to znamená, že užívaním cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu dochádza k tomu, že majetok žalovaného sa nezmenší. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Skutkový spor medzi sporovými stranami existuje v tom, aká je výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca tvrdí, že výška bezdôvodného obohatenia má byť vo výške 5,- eur za 1 m2 za rok tak, ako je to určené Všeobecným záväzným nariadením č. 5/2008 o úhradách za služby poskytované obcou Stretava. Žalovaný argumentuje znaleckými posudkami vypracovanými v iných konaniach, kde znalec určil výšku všeobecnej hodnoty pozemku parcela č. XXX I.. Ú.. O. a z tejto výšky všeobecnej hodnoty pozemku určil výšku nájmu.
14. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
15. Pri posudzovaní rozsahu obohatenia, ktoré má byť vydané, je rozhodujúci stav v okamihu, keď bolo bezdôvodné obohatenie nadobudnuté, napr. prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech obohatený získal. Zákon uprednostňuje vydanie bezdôvodného obohatenia in natura. Pre prípad, že takéto vydanie nie je objektívne možné, nastupuje povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu, ktorej výška predstavuje protihodnotu toho, čo bolo získané bezdôvodným obohatením. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu sa výška odvíja od výšky prospechu, ktorý získal ten, kto sa obohatil. V prípade užívania nehnuteľnosti sa výška bezdôvodného obohatenia musí porovnať s obvyklou výškou nájomného v danom mieste a v danom čase (R25/1986).
16. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie prikláňa k názoru, že bezdôvodné obohatenie môže prestavovať hodnotu nájomného, určeného Všeobecne záväzným nariadením obce Stretava.
17. Odvolací súd tiež zastáva názor, že vzhľadom na obsah sporu je potrebné vziať do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia súdov, týkajúce sa toho istého právneho vzťahu. Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že v kontinentálnom právnom systéme súd nie je viazaný záväzne rozhodnutiami iných súdov, je však potrebné si náležite uvedomiť, že jednou zo základných čŕt právneho štátu je zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces a navyše je explicitne vyjadrená ako základný princíp sporového konania v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP.
18. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že je jeho povinnosťou prihliadať aj na jeho vlastnú judikatúru, resp. rozhodnutia iných senátov toho istého súdu a túto rozhodovaciu prax zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Tento záver vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS279/2017. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že z rovnakého skutkového a právneho záveru vychádzal Okresný súd Michalovce v rozhodnutiach vydaných v konaniach sp.zn. 21C/82/2007, 16C/130/2011 a 19C/1/2015. Všetky tieto rozhodnutia boli potvrdené rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, konkrétne sp.zn. 2Co/288/2008, 2Co/119/2012 resp. 1Co/741/2015. Vo všetkých citovaných rozhodnutiach bola právoplatne určená výška bezdôvodného obohatenia sumou 5 eur za m2 za rok.
19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku vo veci samej, rovnako aj vo výroku o úrokoch z omeškania a vo výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.