Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/56/2018

Potvrdené rozhodnutím 13Co/144/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., XXX XX I. nad G., K. XXXX, zastúpený: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, L. Svobodu 2674/1 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C 56/2018-51 zo dňa 21.06.2019 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: Y. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. Č., XXX XX I. E. G., Š. XXXX, zastúpený: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, L. Svobodu 2674/1 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2018 požiadal súd o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 530 721 3160 0 zo dňa 4.5.2010 mu bol priznaný nárok na invalidný dôchodok vo výške 126,60 eur pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. 2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že v kritickom období rokov 2010 až 2015 vyplácala žalobcovi dôchodok tak Sociálna poisťovňa SR ako aj Česká správa sociálního zabezpečení. Žalobca opiera svoj nárok o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V bode 26 preambuly tohto nariadenia je uvedené, že na dávky v invalidite by sa mal vypracovať systém koordinácie, ktorý rešpektuje špecifické vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov najmä pokiaľ ide o uznanie invalidity a ich spočítaní. V zmysle článku 46, 47 by mal členských štát typu B pristúpiť pri rozhodovaní príslušnej inštitúcie v našom prípade Sociálnej poisťovne k zvýšeniu stupňa invalidity, t. j. pokiaľ bolo rozhodnutím českej strany sociálního zabezpečení ešte v roku 2008 rozhodnuté, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 50 %, tak k takémuto zvýšeniu stupňa invalidity na rovnakú mieru mal pristúpiť aj žalovaný, ktorý však vypláca invalidný dôchodok žalobcovi len vo výške zodpovedajúcej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Žalobca navrhol vykonať dôkaz, a to písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom uvedie rozdiel medzi súčtom invalidných dôchodkov, ktorý žalobca dostal od 4.5.2010 do 21.7.2015 a súčtom invalidných dôchodkov, ktoré by žalobca v tomto období dostal, ak by mal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Žalobca sa k premlčaniu vyjadril tým, že o škode sa dozvedel až v roku 2016 keď zistil, že existuje predmetné nariadenie Európskej Rady, takže žalobu podal v subjektívnej dvojročnej lehote, resp. v dobe a objektívna premlčacia doba 10 rokov uplynie dňa 24.5.2020, t. j. desať rokov po právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne. 3. Poverený zástupca žalovaného považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 4.5.2010 priznaný invalidný dôchodok pri miere poklesu 45 %. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok. Dňa 1.8.2018 žalobca požiadal o doplatok na starobnom dôchodku z dôvodu rozdielnej výšky miery poklesu určenej Českou republikou a Slovenskou republikou. Sociálna poisťovňa na základe žiadosti žalobcu vydala dňa 8.9.2018 rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti nevyhovela, rozhodnutie je právoplatné. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva existencia nezákonného rozhodnutia a rovnako nebol zistený taký nesprávny úradný postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať pod Čo sa týka premlčania žalobcu žalovaný uviedol, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 je účinné od mája 2010 to znamená, že s týmto nariadením mal byť žalobca oboznámený. Nie je možné akceptovať námietku, že sa to dostalo do jeho sféry až v roku 2016. Žalovaná považuje právo žalobcu za premlčané. A taktiež namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa nie je možné priamo žalovať Sociálnu poisťovňu. 4. Súd vykonal dokazovanie, a to listinnými dôkazmi, a to oznámením o predbežnom prerokovaní nároku, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 4.11.2008, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Žalobca požaduje náhradu škody, a to podľa spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím ... Žalobca uvádza, že je poberateľom aj invalidného dôchodku v Českej republike, pričom na základe rozhodnutí Českej správy sociálního zabezpečení č.j. 3411/4613/11.9.2008/504/K55 zo dňa 4.11.2008 bol mu priznaný invalidný dôchodok s poklesom miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 530 721 3160 0 zo dňa 4.5.2010 je nezákonné z dôvodu, že nesprávne stanovilo mieru poklesu zárobkovej činnosti na 45 %, hoci podľa názoru žalobcu správne má byť 50 %. Súd mal preukázané z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.5.2010 č.k. , právoplatné 24.6.2010 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, v ktorom sa mení rozhodnutie zo dňa 4.12.2009 a to tým, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť percentuálne 45 %. Súd mal preukázané, že invalidný dôchodok, ktorý žalobca poberal trval do 21.7.2015 a následne odo dňa 21.7.2015 bol vyplácaný starobný dôchodok. 6. Žalobca listom zo dňa 1.8.2018 požiadal Sociálnu poisťovňu o doplatok na invalidnom dôchodku s poukazom na ust. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a to z dôvodu, že žalobcovi bol v Českej republike priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a Sociálnou poisťovňou Bratislava bola určená miera poklesu schopnosti vo výške 45 % a žalobca žiadal Sociálnu poisťovňu o zaplatenie rozdielu v sume invalidného dôchodku a to za celé obdobie a zároveň poukázal na smernicu. 7. Súd poukazuje na to, že podľa článku 46 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 je rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity žiadateľa záväzné pre inštitúciu všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedená zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúca sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity. Slovenská republika a Česká republika však v predmetnej prílohe nie sú uvedené, preto stupeň invalidity určený podľa právnych predpisov ČR nie je záväzný na určenie stupňa invalidity podľa právnych predpisov SR. 8. Súd poukazuje na to, že žalobca požaduje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.5.2010. Za nezákonné je možné podľa považovať každé právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 4.5.2010 nebolo zrušené, ani zmenené, bolo právoplatné a preto nie je možné považovať uvedené rozhodnutie za nezákonné. 9. Podľa ust. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. O nesprávnom úradnom postupe, ak žalobca má na mysli nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 4.5.2010, sa práve vtedy žalobca dozvedel a najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia dňa 24.6.2010 a uvedené právo mal možnosť uplatniť v trojročnej premlčacej lehote, avšak žalobu súdu doručil dňa 19.11.2018. 10. Súd poukazuje na zavádzajúce vyjadrenie žalobcu, že o znení, resp. o existencii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa dozvedel až v roku 2016 nakoľko uvedená smernica nadobudla účinnosť dňa 29.4.2004 a neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalobca tak ako v tomto konaní je zastúpený právnym zástupcom, aj vo veci zisťovania náležitostí mal možnosť oboznámiť sa s uvedenou smernicou skôr a tvrdenie, že až v roku 2016 sa oboznámil s uvedenou smernicou je len zavádzajúce, aby sa prispôsobil lehote, ktorá nie je premlčaná. Nie je pravdou, že došlo k porušeniu zákona a vydaniu nezákonného rozhodnutia a to tým, že došlo k porušeniu resp. neaplikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepodal žiaden opravný prostriedok proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a súd má za to, že nejedná sa o nezákonné rozhodnutie tak ako to ustanovuje

11. Súd poukazuje taktiež na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a to vychádzajúc z ustanovenia v spojení s Zo strany žalobcu neboli preukázané základné zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody, jej výšku, a príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovanej. Súd vzhľadom na hospodárnosť konania rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nie výlučne z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, ale súd sa zaoberal otázkou rozhodovania vo veci samej. Súd sa zaoberal otázkou nároku žalobcu vo veci nahradenia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Súd podrobne rozobral jednotlivé nároky a rozhodol tak, že žalobu zamietol nakoľko nárok žalobcu nie je daný, a to aj v prípade, ak by žalobca upresnil pasívnu legitimáciu žalobcu na rozhodnutie vo veci samej by to nemalo vplyv. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v uvedenom konaní bol zastúpený právnym zástupcom to znamená, že nevystupuje ako slabá stránka sporu. 12. Súd nevyhovel návrhu žalobcu, aby ako dôkaz žalovaný predložil vyjadrenie, v ktorom uvedie rozdiel medzi súčtom invalidných dôchodkov, ktorý dostal žalobca od 4.5.2010 do 21.7.2015 a súčtom invalidných dôchodkov, ktoré by žalobca v tomto období dostal, ak by mal stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a nedostatku pasívnej legitimácie tento dôkaz nevykonal nakoľko by to bolo nehospodárne a ďalej súd poukazuje, že tento dôkaz je práve dôkazným prostriedkom na strane žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo, aby takýto dôkaz si sám vyžiadal od žalovaného, resp. sám takýto dôkaz súdu predložil. 13. Podľa (ďalej len „“) strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

14. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8CSP, ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

17. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

18. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

19. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

20. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

21. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. 22. Podľa , tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 23. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. 24. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 25. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) . 26. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 27. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 28. Podľa , najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8. 29. Podľa , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pretože bol plne úspešný. 33. V zmysle o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.