Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_4Vyd-1-2021.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Vyd/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C., 2/ A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C., o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto rozhodol:
rozhodol:
Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.9.2021 domáhali, aby im súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k stavbe – rekreačnej chate E., evidenčné č. XX, bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľností, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X v obci Láb, katastrálnom území E., v okrese Malacky. V rámci opisu okolností vydržania uviedli, že chatu postavili v roku 1981 rodičia navrhovateľky E. a A. F.. V tejto súvislosti poukázali aj na odborný posudok č. 070/2021 a faktúru za montáž chaty. Ďalej uviedli, že od roku 1981 chatu užívali rodičia navrhovateľky, a to až do ich staroby, cca do roku 2007. Odvtedy, od roku 2008 chatu užívajú navrhovatelia a to nikým nerušene ako vlastnú. Od roku 1981 až doteraz sa za chatu platili miestne dane, poplatky za odvoz smetí, ako aj nájomné za pozemok, na ktorom chata stojí. K tomu priložili vyhlásenia užívateľov susedných chát a nájomné zmluvy (najstaršiu a aktuálnu). Ako deň, ku ktorému nadobudli vlastnícke právo vydržaním navrhovatelia uviedli 1.1.2018 (desať rokov od 1.1.2008).
2. Podľa § 359a C.m.p., konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
3. Podľa § 359c ods. 1 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
4. Podľa § 359c ods. 2 C.m.p., účastníkom konania je a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.
5. Podľa § 359c ods. 3 C.m.p., po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b/, c/ alebo písm. d/.
6. Podľa § 359d ods. 1 C.m.p., konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
7. Podľa § 359d ods. 2 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
8. Podľa § 359d ods. 3 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
9. Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
10. Podľa § 359e ods. 2 C.m.p., súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
11. Podľa § 359e ods. 3 C.m.p., o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
12. Podľa § 359f ods. 1 C.m.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.
13. Podľa úpravy v C.m.p. pozostáva konanie o potvrdení vydržania z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Nevyžaduje sa teda ich bezpodmienečné splnenie, postačuje vyššia miera pravdepodobnosti, že predpoklady pre vydržanie boli splnené. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
14. Z odborného posudku č. 070/2021 znalca G. H. I. z 30.5.2021 súd zistil, že predmetná rekreačná chata je samostatne stojaci objekt situovaný za obcou E., na okraji ihličnatého lesa v záhradkovej osade v chránenej krajinnej oblasti v k. ú. E. v okrese Malacky. Objekt je nepodpivničený prízemný zrub s obytným podkrovím. Základové konštrukcie sú betónové s vodorovnou izoláciou, z vonkajšej strany s kameňom. Nasvedčuje tomu aj pripojená fotodokumentácia predmetnej rekreačnej chaty a pripojené výkresy. Z uvedeného mal súd za preukázané, že predmetná chata je nehnuteľnosťou, keďže sa zjavne jedná o stavbu spojenú so zemou pevnými základmi. Z predloženého odborného posudku ďalej vyplýva, že stavba v tom čase nebola evidovaná v katastri nehnuteľností, mala len pridelené evidenčné číslo XX. Postavená je na lesnom pozemku vo vlastníctve právnickej osoby. Znalec v tejto súvislosti poukázal na priložený list vlastníctva č. XXX vedený pre k. ú. E., s tým, že predmetná chata stojí na pozemku parcela registra „C“ parc. č XXXX/X – lesný pozemok o výmere 145 740 m2, ktorého vlastníkom je spoločnosť K – spol. s r. o., so sídlom Vendelínska 51/49, Lozorno, IČO: 44 074 531. Rovnaké údaje vyplývajú aj z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. E., pričom ani v súčasnosti ešte nie je predmetná stavba na spomínanom pozemku evidovaná. Znalec určil vek domu podľa dátumu na rozpiske výkresu spodnej stavby (stavba je v nej označená ako rekreačná chata J.) – jún 1981. Nakoľko ide o zrubovú montovanú chatu, jej dokončenie stanovil na totožný rok 1981. Z faktúry č. XXXXX vystavenej dňa 8.9.1981 dodávateľom DREVINA, národný podnik, Nositeľ Radu práce, Turany, pre odberateľa E. F., bytom K. XX, C., vyplýva, že dodávateľ ňou fakturoval odberateľovi za montáž chaty J. sumu 1 945 Kčs. Západoslovenské štátne lesy, lesný závod Malacky listom z 1.9.1984 žiadali E. F. o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku, na ktorom mal postavenú rekreačnú chatu ako aj za okolie chaty (nezastavanú časť pozemku). Súd mal z uvedených listinných dôkazov za osvedčené tvrdenie
navrhovateľov, že predmetnú chatu postavili v roku 1981 rodičia navrhovateľky E. a A. F. a následne ju aj užívali. Z lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že otec navrhovateľky E. F. zomrel XX.X.XXXX a matka A. F. ako vdova dňa 6.4.2019. Z písomných vyhlásení manželov L. a M. H. z 25.9.2021 a manželov K. a A. C. z 27.9.2021 mal súd za osvedčené, že navrhovatelia predmetnú chatu užívajú nikým nerušene a nepretržite od roku 2008.
15. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1982), v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.
16. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1982), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
17. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1982), vec môže byť v osobnom spoluvlastníctve viacerých občanov.
18. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1982), spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1982), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
23. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Zo znenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva veci vydržaním je aj oprávnenosť držby.
24. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul (spravidla to bude právny úkon, napr. kúpna či darovacia zmluva, ktorá je z určitého dôvodu neplatná, pričom držiteľ ani pri zachovaní zvyčajnej opatrnosti o dôvodoch neplatnosti tohto titulu nevie a nemusí vedieť; takisto ale môže ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale držiteľ veci je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že takýto titul tu je – napr. rozhodnutie o dedičstve, hoci poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci). Je potrebné zdôrazniť, že užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby a ani vstup do oprávnenej držby. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.4.2017, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak
nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (k tomu porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2008 sp. zn. 5Cdo/260/2008). Súd ďalej uvádza, že v rámci preukázania splnenia zákonných predpokladov vydržania musí subjekt vydržania v konaní osvedčiť, že pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu rozumne požadovať, nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa (držiteľa) o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí.
25. V prejednávanej veci mal súd za osvedčené, že predmetnú stavbu – rekreačnú chatu postavili v roku 1981 rodičia navrhovateľky E. F. a A. F.. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo v tom čase možné nadobudnúť osobné vlastníctvo k veci aj na základe tzv. iných skutočností ustanovených zákonom. Medzi takéto iné skutočnosti patrilo aj vytvorenie novej veci, ktoré predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že stavebníkmi boli obidvaja rodičia navrhovateľky, možno konštatovať, že nadobudli predmetnú chatu do osobného spoluvlastníctva, a to buď podielového alebo bezpodielového (v prípade, že už v tom čase boli manželmi). Skutočnosť, že rekreačná chata nebola následne zapísaná vo vtedajšej evidencii nehnuteľností a ani neskôr v katastri nehnuteľností, nemala na riadne nadobudnutie vlastníckeho práva rodičov navrhovateľky k tejto chate žiaden vplyv. Súd mal v konaní taktiež osvedčené, že rodičia navrhovateľky predmetnú chatu užívali, pričom navrhovatelia tvrdili, že až do svojej staroby, konkrétne do roku 2007. Toto tvrdenie navrhovateľov však môže byť pravdivé len vo vzťahu k matke navrhovateľky, keďže otec navrhovateľky E. F. zomrel už v roku 2003. Z vyhlásení užívateľov susedných chát mal súd za osvedčené, že navrhovatelia od roku 2008 predmetnú chatu nikým nerušene a nepretržite užívali až do roku 2021. Navrhovatelia však v podanom návrhu vôbec neuviedli, ako im uvedený užívací stav k predmetnej chate vznikol a na základe čoho sa tento užívací stav mal zmeniť na stav vlastnícky, teda na základe akého nadobúdacieho právneho titulu sa domnievali, že sú vlastníkmi (bezpodielovými spoluvlastníkmi) predmetnej chaty. Chata nebola predmetom dedenia po otcovi navrhovateľky, čo je zrejmé z toho, že nie je doposiaľ zapísaná v katastri nehnuteľností. Ako už súd zdôraznil vyššie, len samotné užívanie tejto stavby nemohlo navrhovateľom založiť titul oprávnenej držby a ani vstup do oprávnenej držby. Irelevantnou je taktiež skutočnosť, že navrhovatelia za chatu platili miestne dane a poplatky, ako aj nájomné za pozemok, na ktorom chata stojí. Vzhľadom na to, že navrhovatelia neosvedčili existenciu žiadneho nadobúdacieho právneho titulu (takúto skutočnosť v návrhu ani len netvrdili), nemohli byť ani dobromyseľní o tom, že im predmetná rekreačná chata patrí, teda nemohli byť jej oprávnenými držiteľmi. Zo spomínaného odborného posudku doloženého navrhovateľmi navyše vyplýva, že bol vyhotovený na objednávku navrhovateľky za účelom zahrnutia tejto nehnuteľnosti do dodatočného dedičského konania. Pokiaľ sa teda navrhovatelia ujali držby predmetnej chaty až po smrti otca navrhovateľky a táto si následne po smrti svojej matky dala vyhotoviť tento posudok za účelom dedičského konania, je zjavné, že sami navrhovatelia si uvedomujú, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vydržaním nenadobudli, ale táto patrí do dedičstva po rodičoch navrhovateľky.
26. So zreteľom na to, že navrhovatelia v návrhu neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetnej stavbe – rekreačnej chate evidenčné č. XX, bez súpisného čísla, v katastri nehnuteľnosti nezapísanej, postavenej na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ X – lesný pozemok o výmere 145 740 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k. ú. E., v dôsledku čoho možno konštatovať, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia v zmysle § 359f ods. 1 C.m.p., súd návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa § 359e ods. 2 C.m.p. ako nedôvodný zamietol.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).