Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15CoP-53-2023.pdf
PDF · 107.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/53/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. K., nar. X.X.XXXX, Š.J. K., nar. XX.X.XXXX a R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pochádzajúcich z matky V.. F. K.Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX N. B. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov a otca H. K., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. B. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, 083 01 Sabinov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P/40/2023 - 95 zo dňa 24. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka - matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti B. K. na sumu 250 eur mesačne, maloletého M. K. na sumu 230 eur mesačne a na maloletého R. K. na sumu 220 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/252/2020 z 28.4.2021 bolo ich manželstvo rozvedené a maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi nebol upravený a otec bol zaviazaný prispievať na výživu na maloletú B. vo výške 200 eur mesačne, na maloletého M. vo výške 180 eur mesačne a na maloletého R. vo výške 170 eur mesačne. Pomery od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa zásadným spôsobom zmenili.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný sú Prešov rozsudkom pod č. k. 30P/40/2023 - 95 dňa 24. mája 2023 ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že: „I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 27P/252/2020 zo dňa 28.04.2021 v časti určenia výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na výživu mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu vo výške 230,00 Eur mesačne, na výživu mal. B. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu vo výške 210,00 Eur mesačne a na výživu mal. R. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu vo výške 200,00 Eur mesačne, ktoré bude otec uhrádzať k rukám matky, vždy do 18. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 08.02.2023 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné za obdobie od 08.02.2023 do 31.05.2023 u mal. B. K. vo výške 120,00 Eur u mal. M. K. vo výške 120,00 Eur a mal. R. K. vo výške 120,00 Eur je otec povinný uhradiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, ako aj podľa príslušných ustanovení CMP a o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s poukazom na dokazovanie vo veci zvýšil výživné zo strany otca na maloletú B. na sumu 230 eur mesačne, na maloletého M. na 200 eur mesačne a na maloletého R. na sumu 200 eur mesačne z dôvodu, že bolo preukázané, že naposledy bolo výživné určené rozvodovým rozsudkom v apríli 2021. V čase pôvodného rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke s maloletým R.. V súčasnej dobe navštevuje maloletý R. škôlku, maloletý M. je predškolák a maloletá B. nastúpila do druhého ročníka základnej školy. Celkovo výdavky na deti vzrástli, a to nielen vekom, ale aj potrebou úhrady poplatkov spojených s návštevou školy a škôlky. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že stúpli náklady spojené s nákupom potravín, oblečenia, hygieny a základných vecí do domácnosti. Otec na výživu maloletých detí okrem platenia výživného iným spôsobom neprispieva, s deťmi sa stretáva len jeden víkend v mesiaci, niekedy aj menej. Celá starostlivosť o deti teda je na matke. Príjem otca je vo výške 1 800 eur mesačne plus diéty, za ubytovanie v mieste výkonu práce má preplatené zamestnávateľom. Príjem otca podľa súdu prvej inštancie je dostatočný na to, aby súd zvýšil výživné podľa odôvodnených potrieb detí, a to na každé dieťa o 30 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol, pričom matka nepreukázala také nálady na maloleté deti, aby súd mohol pristúpiť k vyššiemu zvýšeniu výživného tak, ako to pôvodne matka v návrhu navrhovala.
III. Odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu
5. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie 6.7.2023 otec maloletých detí, pričom argumentoval tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V rozsudku súd prvej inštancie dôvodní tým, že rozsudkom z 28.4.2021, ktorým bolo manželstvo rozvedené, bolo určené výživné, ktoré v súčasnej dobe nepostačuje, a preto zvýšil oproti určenému výživnému výživné na všetky tri deti o 30 eur mesačne. Otec maloletých detí namieta výšku súdom určeného výživného, pričom navrhuje ponechať výživné vo výške 550 eur tak, ako bolo stanovené rozsudkom z 28.4.2021. Vo svojom návrhu poukazuje na to, že matka dostatočným spôsobom nevyčíslila všetky náklady, ktoré náklady, ktoré na maloleté deti mesačne vynakladá a navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného a ponechať výživné vo výške 550 eur tak, ako bolo stanovené rozsudkom 28.4.2021.
6. K odvolaniu otca voči rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila matka podaním z 8.8.2023, ktorá navrhla potvrdiť rozsudok a priznať trovy konania právnemu zástupcovi, pričom argumentovala tým, že otec poukázal v odvolaní na poslednú výplatnú pásku, kde má určenú výplatu vo výške 1 571,46 eur, avšak nepreukázal, akú sumu má na bankovom účte, pričom argumentuje matka, že okrem platenia výživného, ktoré mu bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Prešov pri rozvode, detí má maximálne jedenkrát do mesiaca, buď sú u jeho rodičov alebo u jeho priateľky, tzn., že náklady na maloleté deti okrem platenia výživného nepreukazuje žiadne. Výdavky okrem výživného sú minimálne ako už uviedla, resp. žiadne.
7. K odvolaniu otca voči rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí stanoviskom z 30.8.2023, v ktorom argumentuje tým, že výživné matka použije na krytie svojich výdavkov, nie na výdavky detí, pričom navrhol zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. návrh na zvýšenie výživného zamietnuť tak, ako to bolo v pôvodnom obsahu odvolania, pričom doložil čestné prehlásenie jeho rodičov, že ako syn im platí 250 eur na výdavky na domácnosť mesačne.
9. K vyjadreniu odvolateľa sa vyjadrila matka maloletých detí k duplike z 12.9.2023, pričom uviedla, že dôvod rozvodu bola nevera manžela, pričom na dovolenku, na ktorú poukazuje, že bol s maloletými deťmi, bol týždeň, ktorý strávili deti s otcom u priateľky otca maloletých detí a nie pri mori. Polovicu darovaného domu, ktorý dostala darom od svojich rodičov počas manželstva previedla matka maloletých detí na otca maloletých detí a v súčasnej dobe chce z tohto majetku majetkový podiel, na ktorý si nárokuje v rámci vysporiadania BSM. Matka poukázala na to, že spláca hypotéku a refinancovanie úverov, ktoré si zobrala na to, aby mohla úver, ktorý má na rodinný dom, v ktorom žije spolu s maloletými deťmi uhradiť. Požičala si jednak finančnú hotovosť od brata, ako aj refinancovala úvery, ktorými vyplatila pôvodný úver na dom. Matka maloletých detí reagovala na odvolanie, ako aj na vyjadrenie otca maloletých detí a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného.
14. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného a s časovým obdobím spätne od podania návrhu, napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného nevychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, poukazujúc pritom na svoju finančnú situáciu od rozvodu a výdavky na svoje osobné potreby. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno skonštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí tak, ako to navrhla matka maloletých detí vo svojom návrhu. Súd správne určil výšku primeraného výživného na všetky tri maloleté deti, ktorá zodpovedá, možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča - otca maloletých detí, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky a náklady vyčíslené matkou na maloleté deti.
15. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka školskej dochádzky a zvýšené náklady vzhľadom na zvýšenie veku.
17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu pôvodného rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené XX.X.XXXX ohľadom výšky výživného v časti týkajúcej sa platenia mesačného výživného na tri maloleté deti, ktoré medzi tým vyrástli a pomery na strane maloletých detí sa zmenili, pričom maloletá B. navštevuje 2. ročník základnej školy, maloletý M. navštevuje predškolské zariadenie a maloletý R. nastúpil do škôlky po tom, ako matka začala pracovať ako predavačka v K. po rodičovskom príspevku. Čo sa týka výšky výživného na maloleté deti, súd prvej inštancie v celom rozsahu postupoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine a o výške výživného rozhodol v zmysle ustanovenia § 62 až 75 Zákona o rodine, pričom rozhodnutie odôvodnil v zmysle príslušného ustanovenia § 121 a § 154 CMP.
18. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní zmeny výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom.
19. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy maloletých detí na dlhšie obdobie, pričom povinný rodič si musí byť vedomý toho, že jednou z jeho najdôležitejších povinností je zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje preto za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného výživného na všetky tri maloleté deti, ktoré je otec ako povinný zaviazaný platiť, je vlastne odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností v prejednávanej veci.
20. Súd prvej inštancie ustálil náklady vypočítané matkou ako navrhovateľkou v predmetom konaní a dospel k záveru, že zvýšenie výživného mesačne na všetky tri maloleté deti o 30 eur je v súlade so zákonom, ale predovšetkým je to v súlade s majetkovými schopnosťami povinného otca. K uvedenému jednoznačne dospel súd prvej inštancie na základe posúdenia príjmov a výdavkov povinného, pričom bezpochyby mal na mysli tú skutočnosť, že otec z príjmu, ktorý mesačne má k dispozícii, platí nevyhnutné výdavky pre seba, okrem toho, že v minulosti argumentoval tým, že platí svojim rodičom, u ktorých býva a žije mesačne 200 eur na základe čestného prehlásenia, ktoré predložil v rámci odvolacieho konania, je táto suma 250 eur mesačne. Okrem iného žije so svojou priateľkou, pričom uvedená skutočnosť však nie je v rozpore s tým, že súd určí vyššie výživné na maloleté deti iba z toho dôvodu, že otec žije s uvedenou priateľkou, ktorá takisto prispieva na chod domácnosti, pokiaľ spolu s otcom maloletých detí žije. Uvedená skutočnosť nemôže byť na vadu priznaného zvýšenia výživného v prospech maloletých detí, pričom ďalej pri skúmaní odôvodnených potrieb oprávnených osôb, ktorými sú maloleté deti, súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky výdavky, na ktoré poukázala matka maloletých detí. Avšak pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť tieto exaktne preukázané, najmä čo sa týka skutočnosti všeobecne známych a nie je možné pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivých vynakladaných výdavkov. Preto je odvolateľova námietka, že topánky nekupuje matka maloletých detí každý mesiac, nedôvodná, pretože jeden mesiac sú výdavky na oblečenie a na obuv zvýšené, na ďalší mesiac tieto výdavky sú v nižšej výške.
21. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, ako mierou sa má povinný otec podieľať na uspokojovaní takto vyčíslených potrieb maloletých detí, pričom rozdelenie tejto sumy na polovicu pre každého rodiča by neprichádzalo do úvahy ani pri rovnosti príjmov oboch rodičov. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, pričom konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere, pričom tak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že matka ako navrhovateľka žije v domácnosti s maloletými deťmi a o ich potreby sa táto výlučne stará. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je teda osobný výkon starostlivosti matky, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti je nastolená situácia medzi rodičmi, kedy už v zásadnom porovnaní rovnocenného výkonu poukazom na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Tu odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 10.11.2011 pod sp. zn. IV. ÚS 489/2011, ktorý sa zaoberá otázkou rovnosti participácie obidvoch rodičov pri vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Uvedenú odchýlku v neprospech otca možno racionálne odôvodniť ustanovením § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom odvolací súd aj v tomto ponímaní zdôrazňuje, že rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom príjem otca, ak je vyšší ako príjem matky, je potrebné túto skutočnosť bezpochyby zohľadniť aj pri samotnom určení výživného na maloleté deti. Aj vzhľadom na vyššie uvedené by skúmanie schopností matky iným spôsobom prispievať na výživu maloletých detí bolo v tomto prípade nedôvodné.
22. K námietkam otca, že nové určenie výživného nie je namieste, pretože od poslednej úpravy od 28.4.2021 nedošlo k takým výrazným zmenám, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného a jeho mesačný príjem sa nezvýšil natoľko, aby bolo možné zvýšiť výživné na maloleté deti tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie, odvolací súd nedospel k tomuto záveru. Otec v odvolaní argumentoval aj tým, že matkou uvádzané výdavky boli známe už v roku 2021, kedy súd rozhodoval o rozvode a takisto určil výšku výživného, preto navrhoval otec maloletých detí ponechať výživné vo výške ako určil pôvodne súd prvej inštancie v rozvodovom rozsudku. Čo sa týka rozhodovania o výživnom, podľa odvolateľa nemá byť zvýhodňovaný rodič maloletého na úkor výživného pre maloletého a zabezpečovať si svoju životnú úroveň a túto si zlepšovať len na úkor samotného výživného. Čo sa týka výživného to je platené výlučne pre potreby maloletého a má zabezpečiť určitú životnú úroveň maloletého. K celej tejto námietke odvolací súd musí argumentovať tým, že povinný otec okrem bežného mesačného výživného, ktoré je určené pre maloletého, v tomto prípade pre tri maloleté deti, povinný je zabezpečiť nielen samotnú výživu, ale aj zabezpečiť takú životnú úroveň maloletých detí, akú by dosahovali, ak by manželstvo ich rodičov riadne fungovalo. Odvolací súd poukazuje na to, že výdavky už od tohto obdobia, kedy bolo rozhodované rozvodovým rozsudkom z 28.4.2021 sa zmenili, pričom v poslednom období dvoch rokov je aj odvolací súd toho názoru, že sa zvýšila miera inflácie, ktorá dosiahla v roku 2021 3,2 %, však v roku 2022 to už bolo 12,8 % oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov táto miera inflácie predstavuje 16 %, a to nielen pri potravinách, pohonných hmotách, ale aj pri náraste cien. Tento objektívny nárast cien odôvodňuje aj samotné zvýšenie výživného v primeranej výške, zohľadňujúc dané objektívne zvýšenie cien tovarov a služieb nielen na strane matky maloletých detí, ale aj na strane povinného otca.
23. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že čo sa týka zvýšenia výživného, ktoré žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu, nebol dostatočne zdôvodnený, preto vo zvyšnej časti návrh matky maloletých detí zamietol. V otázke určenia zvýšeného mesačného výživného na maloleté deti súd prvej inštancie vychádzal z preukázaných nákladov na výživu a zabezpečenie všetkých potrieb maloletých detí, ktoré sú vo veku školáka, predškoláka a škôlkára a ich náklady na samotnú výživu, ako aj na životnú úroveň, ktorú zabezpečuje v prevažnej miere matka maloletých detí sa za obdobie od 28.4.2021 do doby rozhodovania súdu prvej inštancie zmenili. Preto odvolací súd v celom rozsahu výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo sa týka zvýšenia výživného na maloleté deti o 30 eur na každé jedno maloleté dieťa mesačne potvrdil. Vo zvyšnej časti návrh matky bol súdom prvej inštancie zamietnutý, čo odvolací súd považuje za dôvodné. Čo sa týka dlžného výživného za obdobie od podania návrhu do času rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemal odvolací súd žiadne dôvody na zmenu uvedeného, pretože už samotným rozsudkom , ktorý bol vydaný 24. mája 2023 malo dôjsť k úhrade dlžného výživného , a to do troch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozsudku.
24. Čo sa týka otázky splatnosti dlžného výživného odvolací súd podotýka, že podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, tzn. že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu ako to bolo v danom prípade, preto ak súd uložil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné otcovi, uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v súlade s predmetným ustanovením. Dlžné výživné plní tzv. satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd preto pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu, a ak teda súd prvej inštancie povolil splácať dlžné výživné otcovi v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, je uvedené rozhodnutie v súlade s citovaným ustanovením CSP. Nemožno preto toto rozhodnutie súdu interpretovať v neprospech otca, pričom odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nedopustil excesu, ktorý by bolo nutné korigovať z úrovne odvolacieho súdu, preto sa stotožnil s uvedeným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu, všetky odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by boli súdu v rámci konania predložené a uvedených jasne a zreteľne aj na základe jeho výpovedí počas konania dospel k záveru, že stanovené výživné bolo potrebné zo strany povinného otca zvýšiť mesačne o sumu 30 eur na každé maloleté dieťa. Zvýšenie súdom prvej inštancie bolo stanovené správne a v súlade so Zákonom o rodine, ako aj v zmysle príslušných ustanovení CMP. Čo sa týka návrhu navrhovateľky, ako už odvolací súd uviedol vyššie, v celom rozsahu sa súd prvej inštancie vysporiadal nielen s vymenovaním, číselným zosumarizovaných výdavkov, ako aj v prvom rade s poukazom na potreby a vek maloletých detí zvýšené výživné aj dostatočne odôvodnil, pričom v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že nie je primerané posudzovať všetky výdavky na maloleté deti konkrétne, detailne, tak ako to namietal otec v odvolaní, pričom ako už odvolací súd uviedol, nie každý mesiac sú výdavky na maloleté deti v rovnakej výške. Raz je tá potreba vynakladania nákladov na maloleté dieťa čo sa týka ošatenia a obuvi vyššia, v niektorých mesiacoch nižšia.
26. Za uvedeného stavu preto odvolací súd v celom rozsahu samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP potvrdil rozsudok ako vecne správny. Odvolací súd návrh odvolateľa na zrušenie samotného rozhodnutia, resp. na zmenu určenia výživného v takej výške ako bolo stanovené pri rozvodovom rozsudku 28.4.2021 nepovažoval za dôvodný a takisto ani zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného tak, ako navrhoval odvolateľ v svojom odvolaní.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).