Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-9-2019.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovanej C. I., na hlavnom pojednávaní dňa 24.06.2019 takto
rozhodol:
Obžalovaná C. I., U.. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale bytom E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
j e v i n n á , ž e :
v dobe od 13.08.2018 do 08.55 h dňa 16.11.2018 v Skačanoch a všade tam, kde sa zdržiavala, bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/19/2018-86 zo dňa 22.02.2018, právoplatným dňa 14.06.2018, a to i napriek výzve Okresného súdu Prievidza na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody pod sp. zn. 1T/19/2018-95 zo dňa 04.07.2018 s lehotou nástupu najneskoršie dňa 13.08.2018 a v prípade neskoršieho prevzatia výzvy na nastúpenie do výkonu trestu, do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy v čase od 08.00 h do 15.00 h v Ústave na výkon väzby Ilava, ktorú prevzala dňa 09.08.2018, pričom na základe príkazu Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/19/2018 zo dňa 06.11.2018 bola príslušníkmi ORPZ Partizánske dňa 16.11.2018 dodaná do výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS a ÚVV Ilava,
t e d a :
marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l a:
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.).
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 473/18/3305-7 po jej preskúmaní, súd po vydaní trestného rozkazu a podaní odporu proti nemu zo strany tak obžalovanej ako aj prokurátora, vykonal dňa 24.06.2019 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaná ku skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedala kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovanej, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu, uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Zavinenie obžalovanej je preukázané v rozsahu nepriameho úmyslu.
Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovanej, oboznámil pripojené spisy a ostatné listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní priznala k spáchaniu skutku, trestnú činnosť oľutovala, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Uviedla, že má tri deti, z toho ešte ku dvom vyživovacie povinnosti, pretože najstaršia dcéra končí stredoškolské štúdium. Chcela, aby jej bol uložený alternatívny trest, trest povinnej práce tak, aby si mohla skôr začať plniť vyživovacie povinnosti. Výzvu na nástup do výkonu trestu si síce prevzala, ale ani je nečítala a spolu s ostatnou doručovanou poštou vyhodila, neuvedomila si obsah zásielky a ani následky.
Obžalovaná bola podľa odpisu z registra trestov a pripojených spisov doposiaľ dvakrát súdne trestaná. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/46/2017 z 31.03.2017, právoplatným dňa 26.05.2017 bola odsúdená na trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 24 mesiacov a uložením povinnosti zaplatiť zameškané výživné pre prečin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. Skúšobná doba plynula od 27.05.2017 do 26.05.2019. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/19/2018-86 z 22.02.2018, právoplatným dňa 14.06.2018 bola odsúdená na trest odňatia slobody na 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pre prečin podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. V súčasnosti je vo výkone tohto trestu. Výzva na nástup do výkonu trestu jej bola doručená políciou.
Podľa výpisu z registra priestupkov MVSR bola doposiaľ raz postihnutá za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Z.č. 372/1990 Zb. spáchaný dňa 15.08.2017 prostredníctvom OÚ PD.
K odporu proti trestnému rozkazu bolo pripojené čestné vyhlásenie druha obžalovanej E. Š., že jej po prepustení bude pomáhať a pomôže splácať aj dlh na výživnom, tiež poskytne bývanie.
Prokurátor navrhol uloženie nepodmienečného trestu za prihliadnutia k § 36 písm. l/ no i § 37 písm. m/ Tr. zák. Obhajoba navrhla uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody za prihliadnutia aj k § 36 písm. n/ Tr. zák.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľ, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd obžalovanej ukladal samostatný trest. Súd pri ukladaní trestu obžalovanej prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože sa obžalovaná k trestnej činnosti doznala a aj ju oľutovala. Súd prihliadol aj k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. pretože tak orgánom činným v trestnom konaní v prípravnom konaní, ako aj vyhlásením o vine súdu napomáhala k objasneniu trestnej činnosti. Súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože obžalovaná bola už pred spáchaním trestného činu v tejto veci odsúdená za úmyselný trestný čin - tým má súd na mysli odsúdenie vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/46/2017. Za prevahy poľahčujúcich okolností súd ukladal trest v rozmedzí upravenej trestnej sadzby 0-16 mesiacov.
Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, druhom ani výmerou trestu uloženého trestným rozkazom (§ 355 ods. 3 Tr. por.).
Súd obžalovanej uložil trest rovnaký ako v trestnom rozkaze a to nepodmienečný trest vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento považuje za primeraný a spravodlivý. Obžalovaná je v pomerne krátkom čase trestaná tretíkrát. Najskorším rozhodnutím jej bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom skutok v tejto veci spáchala v skúšobnej dobe onoho trestu. Na viac v nej spáchala aj trestný čin, pre ktorý bola odsúdená vo veci sp. zn. 1T/19/2018, opäť úmyselný. Hoci uvádza, že v podstate zásielku súdu ani neotvorila a zahodila, muselo jej byť zrejmé po skoršom doručení trestného rozkazu, že bude vyzývaná na nástup do výkonu trestu. Nešlo ani o doručenie poštou, ale priamo políciou, obžalovaná tak v podstate úmyselne odmietla oboznámiť sa s obsahom políciou doručovanej súdnej zásielky, pričom jej muselo byť zrejmé, že súd už vykonáva opatrenia k nástupu trestu a v prípade riadneho nepreberania zásielok poštou. Hoci obžalovaná žiada o uloženie alternatívneho trestu a je aj pravdou, že uložením nepodmienečného trestu sa formálne odďaľuje možnosť zamestnania sa obžalovanej a dosiahnutia dostatočného príjmu, aj z predchádzajúcich odsúdení pre prečin zanedbania povinnej výživy je zrejmé, že napriek možnosti platiť výživné si obžalovaná reálne vyživovaciu povinnosť k deťom zavinene neplnila a to aj napriek hrozbe premeny trestu a aj v tom prípade bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest, ktorý obžalovaná nenamietala.
Tento sociálny aspekt v podobe možnosti čo najskôr zamestnať sa na slobode, a predsavzatie obžalovanej plniť si už riadne vyživovaciu povinnosť súd zohľadnil v tom zmysle, že jej neuložil trest prísnejší, hoci ho mohol uložiť až do výšky 16 mesiacov.
Pretože obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, zaradil ju pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.