Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Sf-19-2023.pdf
PDF · 76.12 KB
Case nature
Subarea
3Sf/19/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: ŽOS Trnava, a.s., so sídlom Koniarekova 19, Trnava, IČO: 34 108 513, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316599/2023 zo dňa 19. mája 2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 20. júla 2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20. júla 2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21. júla 2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316599/2023 zo dňa 19. mája 2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 103260876/2022 zo dňa 02. decembra 2022. Predmetným rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 v sume XX.XXX,XX eura tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume XX.XXX,XX eura zvýšil na daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume XX.XXX,XX eura.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že správca dane vydal popri napadnutom rozhodnutí aj ďalších šesť rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2020, február 2021, marec 2021, jún 2021, júl 2021 a august 2021, teda žalobca je povinný uhradiť sumu spolu vo výške XXX.XXX,XX eura. Uviedol, že žalobca podá voči každému z uvedených rozhodnutí správnu žalobu. Pokiaľ by však došlo k okamžitému výkonu rozhodnutia napadnutého v prejednávanej veci, ako aj ostatných uvádzaných rozhodnutí, žalobcovi by hrozila finančná škoda. Taktiež poukázal na zvýšené ceny energií, ktoré značne ovplyvňujú udržateľnosť prevádzkovania podniku a zabezpečenia zamestnanosti. Napokon uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení zo dňa 05. decembra 2023 a navrhol tento návrh zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. K dôvodom, ktoré uviedol žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, žalovaný uviedol, že sa jedná o všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil žiadnymi dôkazmi, t. j. nepreukázal svoje celkové ekonomické pomery, a teda do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia (resp. všetkých uvedených rozhodnutí) negatívne
ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane mu hrozí finančná škoda. Navyše žalovaný doplnil, že z údajov z informačného systému Finančnej správy SR vyplynulo, že žalobca vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 v sume XX.XXX,XX eura už zaplatil, a to dňa 22. júna 2023. Preto správca dane už nemá dôvod pristupovať k výkonu (vymáhaniu) vyrubenej dane podľa predmetného rozhodnutia.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.
12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu finančnej ujmy, ktorá žalobcovi má vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil správnemu súdu relevantné doklady osvedčujúce toto tvrdenie. Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu, nepriložil v tomto smere ani žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Správny súd tiež poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, nijakým spôsobom neosvedčil. Navyše z údajov z informačného systému Finančnej správy SR vyplynulo, že žalobca vyrubenú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 v sume XX.XXX,XX eura už dňa 22. júna 2023 zaplatil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.
15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
16. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).