Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-115-2018.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: innogy Slovensko s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanej: O. N., V.. XX.XX.XXXX, P. R. P., o zaplatenie 346,87 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 238,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,03 Eur od 01.08.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 126,08 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,30 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 346,87 Eur s príslušenstvom a trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli Zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 17.03.2016, na základe ktorej táto ako odberateľ odoberal plyn z distribučnej sústavy na odbernom mieste P. XXXX/XXA, L. V. B.. Žalovaná sa zaviazala za odobratý plyn uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby plynu. Za obdobie od 01.04.2016 - 18.05.2016 bola vyúčtovaná spotreba plynu na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 4290001468 zo dňa 25.05.2016 na sumu 112,03 Eur s lehotou splatnosti do 31.07.2016. Faktúrou č. 4227013869 bola žalovanej vyúčtovaná spotreba plynu na sumu 144,08 Eur so splatnosťou dňa 31.12.2016. Faktúrou č. 6800034797 bola žalovanej vyúčtovaná náhrada nákladov za prerušenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neplatenia, vyhotovenou dňa 22.11.2016 na sumu 90,76 Eur s lehotou splatnosti do 31.12.2016.
3. Žalobca v podaní zo dňa 19.12.2018 ďalej uviedol, že neuhradené položky z cenníka v sume 18,- Eur vyúčtované faktúrou č. 4227013869 predstavujú poplatky za upomienky vyúčtované v súlade s Obchodnými podmienkami. Faktúrou č. 6800034797 bola žalovanej vyúčtovaná náhrada nákladov za prerušenie distribúcie plynu z dôvodu neplatenia na sumu 90,76 Eur. Náhradu žalobca účtoval na podklade čl. IV, bod 17 Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby, účinných od 01.09.2015. Výška nákladov vyplýva z Katalógu služieb spol. SPP - distribúcia, a.s., platného od 01.01.2015 v znení neskorších zmien. Pri popise prerušenia/obmedzenia distribúcie zemného plynu z dôvodu nezaplatenia faktúry za dodávku plynu je uvedená cena služby 75,63 Eur/výkon bez DPH. Po vykonaní fyzického prerušenia boli náklady v sume 75,63 Eur bez DPH žalobcovi refakturované zo strany SPP - distribúcia, a.s., pričom žalobca dňa 23.11.2016 uhradil predmetnú faktúru prevodom z účtu.
4. Žalovanej bola žaloba účinne doručená dňa 02.04.2019, ktorí sa napriek výzve súdu k podanej žalobe nevyjadrila. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sa nestali spornými a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Vo veci súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o združenej dodávke plynu, predžalobnou upomienkou, faktúrami č. 4227013869, 4290001468 a 6800034797, Obchodnými podmienkami, Cenníkom služieb platným od 01.04.2015, katalóg služieb spol. SPP - distribúcia, a.s. a výpis z účtu preukazujúci úhradu faktúry SPP - distribúcia, a.s.
5. Podľa zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti zo dňa 17.03.2016 je zrejmé, že sa spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. zaviazala dodávať plyn pre žalovanú, dohodnuté bolo odberné miesto P. XXXX/XXA, L. V. B. a ďalšie súvisiace služby.
6. Faktúrou č. 4290001468 vyúčtoval žalobca nedoplatok za spotrebovaný zemný plyn vo výške 112,03 Eur, faktúrou č. 4227013869, vyúčtoval žalobca nedoplatok za spotrebovaný zemný plyn vo výške 126,08 Eur a za neuhradenú položku z cenníka služieb poplatok za upomienky v sume 18,- Eur. Faktúrou č. 6800034797, vyúčtoval žalobca poplatok za prerušenie distribúcie plynu z dôvodu neplatenia vo výške 90,76 Eur.
7. Predžalobnými upomienkami zo dňa 12.07.2016, 10.08.2016, 12.09.2016 a 11.10.2016, žalobca upovedomil žalovanú o výške jeho pohľadávok za združenú dodávku plynu po lehote splatnosti. Úhradu mala žalovaná zrealizovať najneskôr do 01.11.2016.
8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia a alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone.
9. V zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
10. Podľa § 69 ods. 1 písm. a), a ods. 2, písm. a), bod 1., písm. b) zákona o energetike dodávateľ plynu má právo predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku plynu. Dodávateľ plynu je povinný ak je dodávateľom plynu poskytujúcim univerzálnu službu a) uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke plynu na vymedzenom území podľa § 17, ods. 1 s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada, ak sú splnené obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu; povinnosť dodávateľa plynu uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa plynu v domácnosti, ktorý za posledných 12 mesiacov závažne porušil zmluvu o dodávke plynu alebo zmluvu o združenej dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn, b) zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé dodávky plynu svojim odberateľom plynu za podmienok dohodnutých v zmluve.
11. V zmysle § 70 ods. 1 písm. a), d) a f) zákona o energetike odberateľ plynu má právo a) a d) uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom plynu; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu musí dodávateľ plynu odôvodniť, d) na prepravu a distribúciu plynu, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do siete podľa tohto zákona a osobitného predpisu, f) na pripojenie odberného plynového zariadenia do prepravnej siete alebo do distribučnej siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do prepravnej siete alebo do distribučnej siete a pripojenie odberného plynového zariadenia do prepravnej siete nie je v rozpore s § 49 ods. 8.
12. Podľa § 71 ods. 1 písm. b), a ods. 2, písm. a) zákona o energetike odberateľ plynu odberateľ plynu v domácnosti má právo na pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej siete, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do distribučnej siete. Odberateľ plynu v domácnosti je povinný podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad.
14. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Žalobca podľa v konaní nesporných tvrdení uzavrel so žalovanou dňa 17.03.2016 zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej dodával zemný plyn do odberného miesta a tá bola povinná v dohodnutej lehote zaplatiť žalobcovi za dodávky zemného plynu na základe vystavených faktúr a podieľať sa aj na úhrade oprávnených nákladov spojených s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete. Žalovaná neuhradila cenu za dodaný plyn na podklade žalobcom predložených faktúr, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu ohľadom odplaty za spotrebovaný zemný plyn v sume 238,11 Eur za dôvodnú.
23. V ďalšej časti uplatneného nároku však súd nepovažoval žalobu za dôvodnú. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatku za upomienky v sume 18,- Eur, súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto za neprijateľnú považoval Krajský súd v Bratislave aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. S uvedenými dôvodmi nepriznania sumy 18,- Eur titulom poplatku za upomienku sa súd stotožňuje, na základe čoho žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie takéhoto poplatku za upomienku nepriznal.
24. Aj napriek tomu, že ide o zmluvu o dodávke plynu podľa zákona o energetike, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a predchodca žalovanej ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, obchodných podmienok a cenníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. V obdobných právnych veciach, v ktorých si dodávatelia uplatňovali voči spotrebiteľom zaplatenie poplatkov, ktoré žalobca v tejto veci označuje ako náklady za prerušenie distribúcie plynu, súdna prax zastala názor, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda spotrebiteľ je povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať služby. Za zaplatenie poplatku za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky plynu, spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, prerušením dodávky služieb mu je znemožnený prístup k službám a ďalším dodávkam zo strany žalobcu a preto takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu. Poplatok za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky plynu, resp. poplatok za upomienku žalobcovi nie je možné priznať ani ako vzniknuté náklady (bližšie pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 a sp. zn. 18Co/168/2018 z 13.2.2019).
25. V danom prípade súd zastáva názor, že žalobca síce má nárok na náklady v súvislosti s tým, ak bola prerušená, resp. obmedzená dodávka plynu a náklady na poštovné pri upomienkach, bolo však povinnosťou žalobcu preukázať výšku a účelnosť týchto nákladov. Nie je možné priznať žalobcovi paušalizované náklady v zmysle Cenníka. Predloženie faktúry spoločnosti SPP distribúcia a.s. nepostačuje na to, aby žalobcovi bola priznaná uplatnená náhrada za prerušenie distribúcie z dôvodu neplatenia podľa čl. IV bod 17 OP. Samotná dohoda o výške paušálnych nákladov medzi žalovanou a žalobcom nemôže zaväzovať žalovanú na úhradu týchto nákladov, keďže sa nejedná o reálnu výšku nákladov, ale o paušálne náklady, ktoré bez akejkoľvek zainteresovanosti spotrebiteľa má tento uhradiť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, resp. náklady, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje a taktiež nepredložil faktúru, na podklade ktorej mala byť žalovaná povinná uplatnenú náhradu zaplatiť. Predmetné poplatky tak predstavujú iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
26. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).
27. Skutočnosť, že znenie vzorových obchodných podmienok vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tiež schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok dodávateľa, nebráni prieskumu týchto podmienok v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo nie je neprijateľnou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Súd nespochybňuje samotnú možnosť zakotvenia povinnosti spotrebiteľa nahradiť dodávateľovi plynu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením dodávky plynu. V danom prípade je však nutné poukázať na skutočnosť, že poplatok za prerušenie distribúcie plynu je obsiahnutý v čl. IV. bod 17 Obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby.
28. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bola a za akých podmienok žalovaná povinná platiť, táto len odkazuje na Cenník a Obchodné podmienky. Cenník ani Obchodné podmienky neboli individuálne dojednané medzi predchodcom žalobcu a žalovaným.
29. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
30. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
31. V tomto smere súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Od spotrebiteľa nemožno požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
32. Pokiaľ ide o náklady spojené s odpojením odberného miesta, odvolací súd nepopiera, že v zákone o energetike existuje možnosť uplatniť nárok vo forme náhrady nákladov, ale táto výška musí byť preukázaná. Tým, že žalobca náhradu nákladov uplatnil bez bližšieho zdôvodnenia ako paušál, nie je možné takýmto postupom priznať nárok bez preukázania dôvodnosti výšky tohto nároku, pričom nemožno vychádzať pri posúdení preukázania týchto nárokov len z toho, že vo vzťahu k žalovanému išlo zo strany žalobcu len o tzv. refakturáciu nákladov, ktoré pôvodne žalobcovi vznikli úhradou súm, ktoré mu fakturoval iná dodávateľská spoločnosť.
33. Vychádzajúc z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie nákladov spojených s prerušením distribúcie plynu z dôvodu neplatenia ani na úhradu účtovaných poplatkov za upomienku (v tejto časti žalobu zamietol) a žalobcovi priznal uplatnený nárok len v rozsahu nezaplatených faktúr za dodávku zemného plynu, t.j. v sume 238,11 Eur.
34. Nakoľko sa žalovaná nesplnením peňažného záväzku dostala do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, konkrétne priznal súd úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112,03 Eur od 01.08.2016 do zaplatenia a zo sumy 126,08 Eur od 01.01.2017 do zaplatenia.
35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcov úspech v konaní predstavuje 68,65 % a procesný úspech žalovanej predstavuje 31,35 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 37,30 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.