Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-179-2017.pdf
PDF · 113.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/179/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.632,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.141,70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á v o č i žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. IV. Žalobcovi sa vracia titulom zaplateného súdneho poplatku suma 61,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 26.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.632,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.632,91 eur od 21.08.2017 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzavrel so žalovaným dňa 09.09.2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 4457316 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 4457316. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur. Vzhľadom na porušenie platobných povinností zo strany žalovaného a nedodržania zmluvných ustanovení, pričom sa nepodarilo obnoviť platobnú disciplínu žalovaného, vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 11.08.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.632,91 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy t. j. v lehote splatnosti do 20.08.2017. Žalobcovi tak vznikol aj nárok na náhradu úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti teda od 21.08.2017 do zaplatenia.
2. Okresný súd Skalica vydal dňa 14.11.2017 uznesenie sp. zn. 5Csp/179/2017 - 31, ktorým pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil žalobca, nakoľko Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2017 mal súd preukázané, že pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
3. Písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 24.06.2019 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti sumy 1.141,70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaný počas súdneho konania uhradil žalobcovi sumu vo výške 1.141,70 eur. Žalobca aj naďalej uplatňoval zaplatenie sumy 491,21 eur spolu s príslušenstvom.
4. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie v časti sumy 1.141,70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním označeným ako „Uznanie dlhu, žiadosť o umožnenie splátok“ doručeným súdu dňa 12.06.2019. Žalovaný v tomto podaní uviedol, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky voči žalobcovi, pričom žiadal v zmysle dohody so žalobcom, aby mu bol zvyšný dlh umožnený splácať v splátkach vo výške 50,- eur mesačne.
6. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa 25.06.2019 nedostavili, právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť. Na vyššie uvedené pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom ten svoju neúčasť písomne ospravedlnil.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o bankomatovej karte ( č. l. 8 - 9 spisu ), Obchodnými podmienkami ( č. l. 10 - 11 spisu ), výpisom z účtu ( č. l. 12 - 17 spisu ), žiadosťou o post. pohľadávky ( č. l. 24 - 25 spisu ), zmluvou o post. pohľadávok ( č. l. 26 - 28 spisu ), oznámením o postúpení pohľadávky ( č. l. 30 spisu ), súhlasom s postupným splatením pohľadávky ( č. l . 40 spisu ), uznaním dlhu ( č. l. 41
- 45 ), ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
8. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalovaný ako žiadateľ, na základe žiadosti žalovaného uzatvorili dňa 09.09.2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXX16, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 44575316, pričom žalovanému bol poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na účte. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur s výškou štandardnej mesačnej splátky vo výške 40,- eur. Výška úroku bola v zmluve dohodnutá vo výške 22,80 %. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., ktoré neboli podpísané žalovaným.
9. Podľa výpisu z bankovej knihy žalovaného, ku dňa 11.08.2017 vyplýva, že konečný stav pohľadávky žalovaného ku dňu dňa 31.07.2017 bol vo výške - 1.632,91 eur.
10. Pôvodný žalobca podaním zo dňa 20.10.2017 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 1.634,54 eur na žalobcu ku dňu 19.10.2017.
11. V zmysle § 497 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení do 31.01.2007 (ďalej len „Obchodného zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 272 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
13. Podľa § 273 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
14. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o bankách“), tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákon o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 40 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
19. Podľa § 52 ods. 1, až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 23. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 24. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
25. V zmysle § 525 ods.. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
26. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27. Podľa § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
28. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
29. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom konania bola po čiastočnom späťvzatí suma 491,21 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovy konania. V spore nebolo sporné, že pohľadávka voči žalovaného vznikla na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ani to, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V spore bolo sporné, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
30. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka; postúpenie však nemôže odporovať dohode s dlžníkom. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.
31. Žalobca sa v spore od žalovanéhoj domáhal splnenia záväzku titulom zmluvy tvrdiac, že sa stal na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 novým veriteľom žalovaného. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, či postupca - banka, ktorému zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá pred postúpením svojej pohľadávky povinnosť, si túto svoju povinnosť aj splnil. Zákon v uvedenom ustanovení uložil postupcovi - banke pred postúpením pohľadávky vzniknutej z jeho bankovej činnosti povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postúpiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd má na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliadať aj bez námietky z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené by neobstál ani argument o tom, že žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v žalobe sú nesporné, pretože neboli protistranou rozporované ( resp. postúpená pohľadávka bola uznaná ). Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná ( teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané ), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Rovnaký názor je vyjadrený aj v rozhodnutí Krajského súdu Trnava č.k. 23Co/110/2016 zo dňa 16.05.2016.
32. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, konkrétne uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupca v sporovom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Z výpisu z bankovej knihy k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný neplnil splátky dohodnuté v zmluve o úvere riadne a včas a na jeho strane došlo k omeškaniu s platením peňažného dlhu. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Žalobca však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal (a ani v žiadnom podaní netvrdil), že by pred samotným zosplatnením dlhu vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na plnenie jeho pohľadávky a žalobca takisto nepreukázal, že by vyhlásil zosplatnenie celého dlhu. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, keďže nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a preto banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku „prístupu s odbornou starostlivosťou“, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
33. V danom spore zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Súd mal v spore listinnými dôkazmi preukázané, že pôvodný veriteľ - banka si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a to písomne vyzvať žalovaného k úhrade dlhu a bez tohto postúpil Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 na žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere. Možno síce považovať za preukázanú požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného, ktorá vyplýva z výpisu z účtu, ako aj z výpisu z bankovej karty k zmluve o postúpení pohľadávok, nebolo však preukázané, že by bol žalovaný pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného žalobcu písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Súd má z podanej žaloby preukázané, že právny predchodca žalobcu doručil žalovanému iba oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2017, pričom výzva na plnenie pred takýmto samotným vypovedaním zmluvy chýba. Súd zároveň uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol a ani nijako nedoložil, že by takáto výzva pred vypovedaním zmluvy existovala, prípadne že takúto výzvu žalovanému právny predchodca žalobcu doručil. Žalobca tak nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal ani to, že postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 je preto pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to vo vzťahu s pohľadávkou uplatnenou žalobcom v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.
34. Postupca v spore, v ktorom postúpenú pohľadávku uplatňuje, bol povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda splnenie podmienok platného postúpenia. V danom spore bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, žalobca mal povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti v žalobe, a to najmä svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, doložením listinných dôkazov preukazujúcich tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si ešte pred samotným postúpením žalovanej pohľadávky splnil svoju povinnosť urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé a teda preukázané, či právny predchodca skutočne vyzval žalovaného na plnenie svojho dlhu pred vypovedaním zmluvy. Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, t.j. že by bol žalobca oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Keďže žalobca súdu nepredložil listinné dôkazy preukazujúce platné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno sporu, čím žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
38. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“), ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.
39. Podľa § 6 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur.
40. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
41. Žalobca resp. právny predchodca žalobcu svojim návrhom pôvodne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.632,91 eur, pričom súdom bol vyrúbený súdny poplatok vo výške 97,50 eur. Žalobca zobral počas konania návrh v časti 1.141,70 eur späť a uplatňoval si zaplatenie sumy 491,21 eur, ktorej prislúcha súdny poplatok vo výške 29,50 eur v zmysle § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Súd preto rozhodol o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za návrh podľa § 7 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 61,30 eur ( 97,50 eur - 29,50 eur = 68,- eur ), ktorý už je krátený, s poukazom na zákonné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, o sumu 6,70 eur a ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
42. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).