Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-14-2024.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená procesným opatrovníkom: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v zdravotníckom zariadení: Fakultná nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 1, Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, takto
rozhodol:
Súd v y s l o v u j e , že prevzatie A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU (ďalej len „psychiatrická klinika“) oznámila tunajšiemu súdu dňa 23.08.2024, že došlo k prevzatiu umiestnenej bez jej informovaného súhlasu s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení.
2. Uznesením sp. zn. 32Pu/14/2024-5 zo dňa 26.08.2024 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením sp. zn. 32Pu/14/2024-6 zo dňa 26.08.2024 súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
7. Súd dňa 26.08.2024 doručil umiestnenej, jej procesnému opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa dňa 26.08.2024
súd oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára, vykonal výsluch umiestnenej, procesného opatrovníka a oboznámil sa s jej zdravotnou dokumentáciou.
8. Z výsluchu ošetrujúceho lekára súd zistil, že umiestnená bola prijatá na psychiatrickú kliniku dňa 23.08.2024 o 11:31 hod. s diagnózou F23.0 – akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie. Prišla v doprovode príbuzných, ktorí žiadali o jej hospitalizáciu, resp. riešenie akútneho stavu pre poruchy správania doma, ale aj vo verejnom priestore. Jej sestra udávala, že boli s umiestnenou na úrade, volala ju, aby si dali dokopy papiere, potom čo sa vrátili z Londýna, umiestnená na úrade vykrikovala po ľuďoch, chytala ich, nadávala, bola agresívna, išla aj po cudzích ľuďoch, chytala ich. Jej neprimerané správanie trvalo zhruba 2 dni. V pondelok sa stratila, odišla z domu, boli ju ohlásiť aj na polícii. Bola s nimi ešte v kontakte, telefonovala aj sestre do Bystrice, úplne nepríčetne sa jej smiala do telefónu, že stojí pred dverami, pritom tam nebola. Báli sa o ňu, nakoľko začala byť iná, nepríjemná, vrčala aj na rodinných príslušníkov, nechcela ísť do práce, že sa tam na ňu pozerajú, že si ju jeden Indián fotil, údajne na Facebook. Matka umiestnenej tiež referovala, že nechcela jesť dva dni, zatvárala sa do izby, nabehla k nim do spálne, že majú byť ticho, že ich počujú, nemajú sa rozprávať, bola agresívna, podráždená, odstrčila aj dieťa, ktoré majú v domácnosti. Ošetrujúci lekár ďalej uviedol, že umiestnená bola pri príjme lucídna, orientácia bola nevyšetriteľná pre nespoluprácu, v kontakte psychotická, psychomotorické tempo bolo nestabilné, bola zvýšená intrapsychická tenzia, nálada elevovaná, so sklonom k disfórii až k rezonancii, emotivita labilná, zvýšená iritabilita, afektívne labilná a hrozil aj afektívny raptus - vystupňovanie týchto emócií. Myslenie bolo inkoherentné, teda nesúvislé, sýtené paranoidno-perzekučnými blúdnymi obsahmi. V percepcii, teda vo vnímaní anamnesticky sluchové halucinácie, v čase príjmu ich ale pre nespoluprácu nebolo možné spoľahlivo vylúčiť. Pri príjme umiestnená udávala: „prečo máte slzy v očiach, musíte žiť, máte deti“, hladkala prijímajúcu lekárku po tvári, po vlasoch, nerešpektovala usmernenia, „nechytaj sa ma, čo robíš, Hitler, kde je ten E., ten „kokot“, okradol tu celý štát, odkiaľ viete že som bola v Anglicku, odo mňa určite nie, to tá Iveta vám povedala, hej ja som šialená, skáču na mňa mackovia v noci“. V čase prijatia nedala súhlas s hospitalizáciou. Umiestnená bola neprimeraná v správaní už v podstate na chodbe, prihovárala sa všetkým okoloidúcim, hladkala neznámeho človeka po tvári, chytala ho za nos, bola neusmerniteľná. Bolo nutné až privolať policajtov k asistencii, aby vôbec prešla na oddelenie. Bola nebezpečná pre seba aj svoje okolie vzhľadom k tomu, že bola agresívna na cudzích ľudí na úrade, odstrkovala dieťa v domácnosti, bola vulgárna. Je v kontakte s vonkajším svetom, má povolené telefonáty a návštevy, zaujímala sa o ňu rodina. Poukázal, že ambulantná liečba postačujúca nebola, keďže umiestnená nebola doposiaľ psychiatricky liečená, je to prvozáchyt ochorenia, a aj vzhľadom aj k tomu, že je anozognostická, bez náhľadu na svoj stav, by toho času ani postačujúca nebola. Aktuálne vzhľadom k prebiehajúcemu ochoreniu môže byť chápanie obsahu súdnych rozhodnutí u nej znížené. Predpokladaná doba liečby je približne 3-4 týždne.
9. Súd z výsluchu procesnej opatrovníčky zistil, že je sestrou umiestnenej. Prijatiu umiestnenej predchádzalo to, že počuje hlasy, že niekto ju chce zabiť. Nejedla 2 dni ani nepila, potom aj ušla z domu, hľadali ju aj policajti v F., G. H., bolo to minulý týždeň niekedy v strede týždňa, predtým takéto nič neurobila. Niekedy na ňu umiestnená vyskočila, myslela si, že má takú povahu. V piatok sa to vystupňovalo, vyvádzala na úrade práce v Heľpe, už tam chceli na ňu volať záchranku a políciu. Tam jej dali aj potvrdenie, že poberá dávku v hmotnej núdzi. Pred tým bola umiestnená u nej v Anglicku od decembra 2023, ale nepracovala tam, bola tam len na návšteve, nikde nerobila. Vždy bola taká samotárka, nikde veľmi nechodila. Z Anglicka sa vrátili 08.08.2024, lebo sa jej už umiestnená nezdala v správaní, začala rozprávať tak „odveci“, že robí, že musí ísť do roboty. Chcela ísť aj do obchodu, že si ide niečo kúpiť, ale išla do obchodu a nikdy si nič nekúpila. Potom chcela ísť do ďalšieho obchodu ani tam si nič nekúpila. Pokiaľ vie, tak umiestnená nebrala žiadne lieky ani drogy. Nikdy nebola liečená na psychiatrii. Začala rozprávať aj doma „odveci“, aby sa nerozprávali hlasno, nechcela zapínať svetlo, aby ju nechali tak. Keď umiestnená mala kašeľ a chcela jej dať sirup, tak sa bála, že ju chce otráviť, keď jej ho chcela dať. Teraz v piatok išli na ten ÚPSVaR v Heľpe, počas cesty autom každému len mávala, kývala, keď prišli na úrad, tam každému začala nadávať. Následne zistili, že sa aj odhlásila online zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne dňa 13.11.2023 z dôvodu, že ide pracovať do Čiech, toto však nie je pravda, nepracovala v Čechách, v Čechách boli pracovať, keď boli mladé, niekedy v roku 2007/2008, teraz nie. Keď prišli s ňou na psychiatrickú kliniku, každému sa tu zdravila, neznámym, okoloidúcim, obchytkávala aj sestričky, prihovárala sa cudzím ľuďom. Na psychiatrii ich otec nebol liečený, len sesternica.
10. Umiestnená pri výsluchu uviedla, že nikto za §u nebude rozhdovať či tu ostane alebo nie, necíti sa, že je pre spoločnosť nebezpečná. Aj iní ľudia, ktorí majú psychické problémy sú doma, starajú sa o nich doma príbuzní a ak sa o seba nevedia postarať a sú nebezpeční pre spoločnosť, nech sú teda zatvorení v ústave, aj doma by mohla užívať lieky a kvapky. Keď bola chorá v Anglicku a Čechách dala si Paralen proti bolesti, išla k lekárovi, ktorý jej dal lieky, tieto užívala, lebo si povedala, že takto to nemôže nechať. Ďalej uviedla, že na psychiatrickú kliniku prišla v piatok so sestrou, švagrom a rodičmi. Prišli sem kvôli otcovi, on je operovaný a je psychiatrický pacient, bral aj lieky, prišli kvôli nemu, ale o tom nemôže hovoriť, lebo je to tajné, týka sa to jeho zdravotného stavu. Všetci prišli na psychiatriu ako podpora otcovi. Vytočili ju podmienky tu v zariadení, ten prístup k ľuďom aký majú. Jedna pani tu bola veľmi nepríjemná, ale nevie kto to bol. Videla aj dvere, steny pomaľované, pomôcky staré, také zastaralé je tu všetko. Prišla z Anglicka pred 2 týždňami, robila tam pre nemocnicu, kde vyrábajú teplomery, tlakomery pre pacientov, tam majú úplne iný prústup. Keď sem prišla pripútali ju tu na lôžko, nesúhlasila s hospitalizáciou a nesúhlasí ani teraz, lebo sa necíti chorá. Agresívna nebola, nemala ani depresívne stavy, nie je nebezpečná pre spoločnosť. Toto je psychiatrická spoločnosť aj sú tu takí ľudia, ona taká nie je, nikdy nebola agresívna, je „kľudas“. Nikdy sa neliečila na psychiatrii. Videli ju, že kričí, kričala, lebo ju držali a boleli ju ruky. Boli tam aj policajti, vyzliekli ju do nohavičiek, dali jej injekciu, smiali sa, aj ja ona si potom robila srandu, že ktorý ide ako prvý, lebo mali veľké reči. Nemá tu telefón, nevie aký je deň, dátum, ani hodina. Nikto ju tu nebol navštíviť z príbuzných, telefón má doma. Má sestru v Očovej, keby vedela, že je tu, tak ju príde navštíviť, sestra je I. B., ďalšia sestra je v Telgárte J. B., inú sestru nemá, iba brata D. B.. Teraz je obmedzená v kontakte s vonkajším svetom, nemôže ísť nikam, nemá ani telefón, tento si nechala asi v kabelke, keď sa doma maľovala.
11. Zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej súd zistil, že bola prijatá dňa 23.08.2024 o 11:31 hod., prišla s príbuznými. Pri prijatí na chodbe oddelenia neprimerané správanie, hlučná, vykrikuje, prihovára sa všetkým okoloidúcim, neznámeho človeka hladí po tvári, chytá ho za nos, je neusmerniteľná, psychotická, anozognostická, nespolupracuje, pre hroziaci afektívny raptus, heteroagresivitu privolaní príslušníci PZ k asistencii pri preberaní na oddelenie. Subjektívne udávala Prečo máte slzy v očiach? Musíte žiť, máte deti (hladí lekárku po tvári, po vlasoch, nerešpektuje usmernenie), nechytaj sa ma, čo robíš, Hitler, kde je E. ten „kokot“? Okradol tu celý štát, odkiaľ viete že som bola v Anglicku, odo mňa? Určite nie, to tá Iveta vám povedala, že? Pôjdete na dovolenku na Nový Zéland, prečo som sem prišla? Neviem, no otec má problém. Buďte ticho, ja hej ja som šialená, skáču na mňa mackovia v noci. Pri prijatí vedomie lucídne, orientácia nevyšetriteľná pre nespoluprácu, kontakt psychotický, psychomotorické tempo nestabilné, vysoká intrapsychická tenzia, nálada elevovaná, sklon k disfórii, až rezonancii, afektivita labilná, hroziaci afektívny raptus, emotivita labilná, zvýšená iratibilita, myslenie inkoherentné, paralogické, sýtené paranoidnými perzekučnými bludnými obsahmi bez suicidálnych ideácií. V percepcii verbálne auditívne halucinácie nevylúčené. V konaní neprimerané správanie, paticky determinované prvky dezorganizovaného správania, patické nestravovanie sa, odchádzala z domu, prevláda verbálna a brachiálna agresivita, dyssomnia, anozognózia, hypoprosexia, intelektové amnestické funkcie toho času nehodnotené, osobnosť psychoticky dezintegrovaná, alterovaná v afektivite. Diagnóza F23.0 – akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie.
12. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej
republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
13. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že umiestnená bola prijatá na psychiatrickú kliniku, pričom súhlas s hospitalizáciou pri prijatí neudelila, doposiaľ nebola psychiatricky liečená, ide o prvozáchyt ochorenia. Prišla spolu s príbuznými, ktorí sa dožadovali jej hospitalizácie pre neprimeranosti v správaní, nakoľko doma hovorila, že počuje hlasa, zhasínala svetlo, bola agresívna na príbuzných i na ľudí na úrade, nadával im, ušla z domu a museli ju hľadať policajti Pri prijatí boli u umiestnenej prítomné znaky duševného ochorenia ako neprimeranosti v správaní (nejedla ani nepila 2 dni, hladkala a chytala cudzích ľudí, verbálna aj brachiálna agresivita), psychomotorické tempo nestabilné, vysoká intrapsychická tenzia, nálada elevovaná, sklon k disfórii, až rezonancii, afektivita labilná, hroziaci afektívny raptus, emotivita labilná, zvýšená iratibilita, myslenie inkoherentné, paralogické sýtené paranoidnými perzekučnými bludnými obsahmi, sluchové halucinácie nevylúčené, hypoprosexia , pod vplyvom ktorých umiestnená v čase prijatia ohrozovala svoje okolie (agresivita), ale aj seba (ušla z domu, nejedla nepila). Umiestnená je vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu nekritická, necíti sa byť chorá, v dôsledku čoho existuje objektívna obava, že ambulantná liečba by bola nepostačujúca, nakoľko je vysoký predpoklad, že by neužívala liečbu. Zároveň je súd toho názoru, že v prípade okamžitého neliečenia už zhoršeného zdravotného stavu umiestnenej, by hrozilo jej ďalšie vážne zhoršenie zdravotného stavu. Hospitalizácia umiestnenej je tak v súčasnosti nevyhnutná aj z dôvodu nastavenia potrebnej liečby, ktorá si vyžaduje dlhodobejšie pôsobenie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zdravotný stav umiestnenej si v čase prijatia do zdravotníckeho zariadenia vyžadoval jej hospitalizáciu, a preto rozhodol tak, že prevzatie umiestnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné a v súlade so zákonom.
14. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Banská Bystrica, 27. augusta 2024
JUDr. Eva Cvengová ml. s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Slimáková