Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-1-2024.pdf
PDF · 119.78 KB
Case nature
Subarea
15C/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Martinkovič, LL.M., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 53 572 661, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX D., aby nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami navrhovateľku: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX D. s výnimkou posledného dňa v mesiaci, na nevyhnutnú dobu výlučne za účelom informovania o stave spoločných detí.
II. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX D., aby sa nepribližoval k navrhovateľke: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX D. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné alebo iné konanie, ani v budove iného štátneho orgánu, na ktorom prebieha konanie v ktorom navrhovateľka a odporca sú stranami alebo účastníkmi konania.
III. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX D., aby sa úplne zdržal úmyselného vyhľadávania príležitostí verbálneho, ako aj neverbálneho kontaktu s navrhovateľkou: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX D., to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné alebo iné konanie, ani v budove iného štátneho orgánu, na ktorom prebieha konanie v ktorom navrhovateľka a odporca sú stranami alebo účastníkmi konania.
IV. Súd p o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX D. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a vykonateľným, budú jeho účinky trvať až do jeho zrušenia.
V. Navrhovateľke súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2024 domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval, navrhovateľku A. B., A.: XX.XX.XXXX, s výnimkou posledného dňa mesiaca, na nevyhnutnú dobu výlučne za účelom informovania sa o stave spoločných detí, aby sa na vzdialenosť bližšiu, ako 5 m nepribližoval k Navrhovateľke, to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné súdne alebo iné konanie, ani v budove iného štátneho, alebo správneho orgánu, na ktorom prebieha konanie, v ktorom navrhovateľka a odporca sú stranami, alebo účastníkmi konania, aby sa úplne zdržal úmyselného vyhľadávania príležitostí verbálneho, ako aj neverbálneho kontaktu s
navrhovateľku, to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné súdne alebo iné konanie, ani v budove iného štátneho, alebo správneho orgánu, na ktorom prebieha konanie, v ktorom navrhovateľ a odporca sú stranami, alebo účastníkmi konania. 2/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila okrem iného tým, že odporca (jej bývalý manžel) je podozrivý z násilia proti nej a týrania jej osoby. Zároveň ju odporca pravidelne zastrašuje a šikanuje ako aj jej rodinu a to spôsobom, ktorý u nej vzbudil opätovne dôvodný strach nie len z hľadiska psychickej, ale aj fyzickej stránky. Ďalej svoj návrh dôvodila tým, že odporca je v súčasnosti trestne stíhaný, už v štádiu obžaloby podanej na súd, z troch skutkov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Uvedené skutky sa mali stať už od roku 2017. Obžaloba č.k. 2Pv 89/20/4404-68 bola podaná na Okresný súd Nové Zámky dňa 30.11.2023 a vedie sa pod sp. zn.: 2T/62/2023. Z vyšetrovania bol vylúčený ďalší skutok, ktorý sa v súčasnosti vyšetruje v rámci priestupkového konania. Ďalej uviedla, že okrem týchto konaní sa v minulosti viedlo a vedú aj viaceré priestupkové konania, napríklad skutok, ktorého sa odporca dopustil dňa 26.12.2021, kedy jej ublížil na zdraví tak, že vyvalil dvere, ktoré ju udreli do tváre a oka. Tento skutok bol riešený v rámci priestupkového konania. Uvedené skutočnosti podľa navrhovateľky jednoznačne preukazujú, že odporca sa voči nej správa spôsobom, ktorý v nej vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, resp. psychické rozpoloženie. Odporca navrhovateľku opakovane bezdôvodne prenasleduje, vyhľadáva jej osobný kontakt, nadmerným spôsobom ju telefonicky obťažuje a šikanuje, uráža a snaží sa v nej sústavne vyvolávať strach. Takéto správanie odporcu bolo aj doposiaľ príznačné, avšak v tomto štádiu konania tieto „útoky“ sa zintenzívnili až do miery, ktorá vyžaduje súdnu ingerenciu. 2.1/ Navrhovateľka vo svojom podaní poukázala aj na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní viackrát riešili fyzické napadnutie navrhovateľky odporcom, aj mimo vedeného trestného konania, čo jednoznačne preukazuje, že strach navrhovateľky je dôvodný a daný. Dôvodnosť, a to najmä potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov návrhom na vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodňuje tým, že od podania obžaloby sa zásadným spôsobom zintenzívnila snaha odporcu kontaktovať žalobkyňu, vyhľadávať jej prítomnosť, podrobovať nadmernému telefonickému obťažovaniu. Uviedla tiež, že dňa 07.12.2023 odporca sledoval autom jej jazdu, až k parkovisku predajne potravín BILLA, kde sa k nej „náhodne“ priblížil autom, aby ho zbadala, verbálne jej pohrozil a následne pomaly pokračoval v jazde. Navrhovateľka od strachu vošla do obchodu, a zotrvala tam istú dobu, kým nenabrala odvahu vyjsť von a presvedčiť sa, že ju tam nečaká. Dňa 10.12.2023 ju odporca opätovne sledoval smerom k nákupnému domu Jednota, kde zaparkoval a nasledoval ju smerom do vchodu obchodu, kam utiekla, po tom, čo zbadala, že ju odporca z parkoviska prenasleduje. Následne ju tam konfrontoval, začal na ňu kričať urážky, odkiaľ potom následne musela utiecť von smerom k autu, do ktorého nasadla a odišla preč. V súvislosti s uvedeným incidentom podala trestné oznámenie, v nadväznosti na ktoré bola predvolaná na výsluch dňa 11.01.2024. Dňa 15.12.2023 ju musel odporca opätovne sledovať, pretože opäť vyhľadal jej spoločnosť pred cintorínom v Štúrove, kde prišiel a čakal na ňu, pričom iný dôvod, ako vyhľadať osobu navrhovateľky odporca sotva mohol mať. Po spozorovaní odporcu a po tom, čo si všimla, že si ju odporca všimol, mala strach vystúpiť a čakala viac ako 10 min vo väčšej vzdialenosti, či odporca odíde, alebo na niekoho čaká. Keďže sa tak nestalo, navrhovateľka zo strachu odišla. Navrhovateľka ďalej uviedla, že si všíma auto odporcu často sa pohybovať v okolí jej obydlia, pričom odporca nemá v bezprostrednej blízkosti jej obydlia rodinu, priateľov, ktorých by navštevoval ani iný dôvod prečo by sa tam mal zdržiavať. Naposledy navrhovateľka spozorovala odporcu pohybovať sa v jej blízkosti dňa 28.12.2023, pričom ju sledoval smerom k jej bytu čo v nej opäť vyvolalo pocit strachu. 2.2/ Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala zároveň na to, že odporca ju obťažuje aj nadmernými telefonickými hovormi a SMS správami, ktoré sa zintenzívnili v mesiaci december 2023. Odporca z čísla +XXX XXX XXX XXX opakovane volal navrhovateľke, a to dňa 01.12.2023 – 14 x, 05.12.2023 – 5x, 06.12.2023 – 2 x, 07.12.2023 – 2x, 08.12.2023 – 2x, 09.12.2023 – 3x, 15.12.2023 – 7x vulgárne SMS správy jej posielal v dňoch 18.10.2023, 16.11.2023 a 01.12.2023. 2.3/ Potreba neodkladného zásahu je podľa navrhovateľky daná intenzívnymi a sústavnými pokusmi navrhovateľku zastrašovať aj po podaní obžaloby na súd, čo evokuje to, že pokusy o týranie, z ktorého je odporca obžalovaný neustali ani po podaní obžaloby na súd, naopak sú stále intenzívnejšie. Navrhovateľka uviedla, že už využila všetky zákonom priznané možnosti, avšak z trestnoprávneho hľadiska neboli dôvody na vzatie odporcu do väzby, teda je na slobode a s útokmi ďalej pokračuje. 3/ Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods.2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
5/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
6/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
7/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
8/ Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel.
8.1/ Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť.
8.2/ Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
9/ V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10/ Z navrhovateľkou predložených dokumentov na preukázanie jej tvrdení súd považoval za zistené, že Okresná prokuratúra Nové Zámky dňa 30.11.2023 podala podľa ust. § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného E. B., nar. XX.XX.XXXX (odporcu), ktorý v čase od mesiaca júl 2017 spáchal voči svojej bývalej manželke (A. B.) tri skutky, ktorými mal blízkej osobe spôsobiť fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods.1 písm. a) Trestného zákona. Predmetná obžaloba je vedená na tunajšom súde pod sp.zn.: 2T/62/2023 a doposiaľ v tejto veci nebolo právoplatne rozhodnuté.
11/ Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2023 súd prvej inštancie zistil, že odporca sa dopustil troch priestupkov voči navrhovateľke a to konkrétne dňa 11.12.2018, 24.01.2020 a 20.11.2021. Vo všetkých troch prípadoch išlo o fyzické napadnutie navrhovateľky po predchádzajúcej slovnej výmene názorov. Uvedené priestupky odporcu boli vo všetkých prípadoch vyriešené uložením pokuty.
12/ Z fotokópie rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy číslo spisu: OU-NZ-OVVS-2023/014914-006 zo dňa 29.06.2023 súd zistil, že odporca bol obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal odporca dopustiť tým, že dňa 20.11.2021 fyzicky napadol navrhovateľku. Zároveň bol odporca obvinený zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 20.11.2021 svojím hrubým správaním voči navrhovateľke jej spôsobil škodu na slnečných okuliaroch vo výške 5,- EUR. Pokiaľ ide o spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 zákona o priestupkoch v tejto časti správny orgán konanie zastavil. Pokiaľ ide o spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona o priestupkoch správny orgán uznal odporcu za vinného a uložil mu pokutu vo výške 30,- EUR.
13/ Z navrhovateľkou predloženého predvolania Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Nových Zámkoch, Obvodné oddelenie Policajného zboru vo veci ČVS: ORP-1010/ŠT-NZ-2023 súd zistil, že navrhovateľka bola príslušným orgánom predvolaná na deň 11.01.2024 za účelom jej výsluchu vo veci trestného oznámenia podľa § 360a Trestného zákona.
14/ Zo záznamu advokáta podľa ust. § 7 ods.1 Advokátskeho poriadku z 11.06.2021 súd považoval za zistené, že dňa 08.12.2023 v čase o 09:11 hod. kontaktovala advokáta klientka (navrhovateľka), ktorá mu mimoriadne rozrušene s plačom oznámila, že ju jej bývalý manžel (odporca) sleduje, resp. sledoval až k obchodnému domu BILLA, kde ju prenasledoval a vulgárne na ňu kričal. Advokát odporučil navrhovateľke, aby kontaktovala políciu na linke 158.
14.1/ Dňa 15.12.2023 v čase o 16:38 hod. opätovne kontaktovala advokáta klientka (navrhovateľka), ktorá bola podľa hlasu mimoriadne vystrašená, plakala až tak, že jje nebolo rozumieť. Po chvíli sa upokojila a uviedla, že ju jej bývalý manžel (odporca) opäť sledoval a čakal ju pred cintorínom v Štúrove. Navrhovateľka mala veľký strach a tak keď odporca ani po chvíli neodchádzal z miesta odišla so strachom preč. Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa odporcu veľmi bojí, že ho všade vidí a stretáva, čo nemôže byť náhoda.
15/ Z navrhovateľkou predložených fotografií obrazovky jej mobilného telefónu súd zistil, že z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX bolo na mobil navrhovateľky volané dňa 01.12.2023 – 13x, dňa 06.12.2023 – 5 x, dňa 07.12.2023 – 2 x, dňa 08.12.2023 – 2 x, dňa 09.12.2023 – 1 x, dňa 13.12.2023 – 1 x, dňa 15.12.2023 – 7 x a dňa 18.12.2023 – 5 x . Súd pre úplnosť uvádza, že z predložených listinných
dôkazov nemal preukázané, že telefónne číslo + XXXXXXXXXXXX patrí s určitosťou odporcovi. Pokiaľ ide o SMS správy predložené navrhovateľkou k tomuto dôkazu súd uvádza, že nie je možné na neho prihliadať, nakoľko SMS správy sú v maďarskom jazyku a z uvedeného dôvodu nebolo možné, aby súd posúdil ich obsah.
16/ V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa fyzického násilia odporcom voči nej. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície a podaní vysvetlenia. Stanovisko odporcu je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, čo bolo bezprostredným dôvodom násilného správania odporcu voči navrhovateľke, no každopádne si odporca mal uvedomiť, že jeho správanie k navrhovateľke môže byť posudzované aj v iných súvislostiach. Súd má tým na mysli trestné konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn.: 2T/62/2023, kde bola na odporcu podaná obžaloba za spáchanie týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods.1 písm. a) Trestného zákona spôsobom uvedeným vyššie práve voči navrhovateľke ako poškodenej. K uvedenému súd ešte poukazuje aj na výpis z ústrednej evidencie priestupkov na žalovaného, ktorý je podrobne vymedzený v bode 11/ odôvodnenia tohto uznesenia a z ktorého vyplýva, že žalovaný bol trikrát priestupkovo riešený za to, že po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol A. B. (navrhovateľku). Výsledkom týchto úvah je záver, že odporca má sklony k riešeniu vypätejších situácií násilným správaním a až s dodatočným uvedomením si celkových dôsledkov. Vyššie uvedené dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. d), g) a h) CSP, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jej telesnú integritu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a nárok je osvedčený tým, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma, čo v konaní pred súdom preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov. Záverom tak súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný navrhovateľkou dôvodne.
17/ Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
18/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19.1/ Navrhovateľka mala v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jej nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že jej nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.