Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Erik Šeffer, nar. XX. XX. XXXX, Y. M. XXX, Y. M., IČO: 45 438 871, zastúpeného advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie slobody 28, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 22. 05. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100533113/2018 zo dňa 12. 03. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 21. 03. 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, v ktorom uviedol daň celkom v sume 5.384,88 eura, odpočítanie dane celkom v sume 5.297,12 eura, z toho podľa zákona (č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sume 5.297,12 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu uviedol v sume 87,76 eura.

2. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 23. 05. 2016 sa u žalobca dňa 29. 06. 2016 začala daňová kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014. V uvedený deň (29. 06. 2016) bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu a účtovníčky žalobcu a správcovi dane boli odovzdané tam uvedené doklady.

3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza výzva zo dňa 18. 07. 2016 na zapožičanie účtovníctva spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola doručená E.. U. L. ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu RELCO s.r.o., nakoľko spoločnosť RELCO s.r.o. bola právnym nástupcom spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. (IP - ECONOMIC s.r.o. › K2 Business s. r. o. › ENERGY GROUP, s.r.o. › BELEOR, s.r.o. › RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. › DEBET INVEST, s. r. o. › RELCO s.r.o.) a výzva zo dňa 20. 07. 2016 na zapožičanie účtovníctva spoločnosti moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorá bola taktiež doručená E.. U. L. ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti RELCO s.r.o., nakoľko spoločnosť RELCO s.r.o. bola právnym nástupcom aj spoločnosti moldowa s.r.o. (moldowa s.r.o. › ZET PLUS s.r.o. › RELCO s.r.o.). V podaniach zo dňa 03. 08. 2016 E.. U. L. oznámila správcovi dane, že žiadané účtovníctvo spoločností IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014 nemôže predložiť, nakoľko jej neboli odovzdané žiadne účtovné, ani personálne doklady úpadcu, resp. jeho právnych predchodcov. Výzvy zasielané na adresu úpadcu ako i štatutárnemu zástupcovi úpadcu na adresu jeho bydliska vo Francúzsku sa vrátili späť s poznámkou, že adresát je neznámy.

4. Dňa 21. 09. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol upovedomený, ale nezúčastnil sa), na ktorom bola vypočutá C.N. (konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. v období od 27. 05. 2009 do 26. 03. 2015).

5. Následne správca dane výzvou zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť Bankrot, s. r. o. na zapožičanie účtovníctva spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014. Zásielka sa vrátila s poznámkou pošty, že adresát je neznámy.

6. Ďalšou výzvou zo dňa 25. 11. 2016 správca dane vyzval žalobcu, okrem iného, na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr prijatých od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o.. Žalobca v podaní zo dňa 09. 12. 2016 oznámil, že spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. zabezpečovala stavebné práce na stavbách Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, OC Decathlon Bratislava. Práce boli vykonané žalobcom v subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. pre spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.. K predmetnému podaniu žalobca predložil súpisy prác na jednotlivých vyššie označených stavbách s uvedením prác, hodín, resp. m2 a fotografie.

7. V spise sa nachádza i výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za rok 2014 poskytnutý bankou (ktorý správca dane získal so spisu daňového subjektu Autoopravárenstvo Paluška, s.r.o.), z ktorého nevyplýva, že vo februári, marci 2014 nebol vykonaný vklad na uvedený účet žalobcom.

8. V podaní zo dňa 20. 02. 2017 správca dane podrobne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014, vrátane zdaňovacieho obdobia február 2014 (faktúry č. 201402001 zo dňa 03. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č.20140202 zo dňa 07.02.2014 v sume 4.200,- eur, č. 20140204 zo dňa 14. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140205 zo dňa 17. 02. 2014 v sume 4.200,- eur a č. 201402013 zo dňa 28. 02. 2014 v sume 3.846,- eur) dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o.) a vyzval ho, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil doklady, ktoré má k dispozícii. Žalobca v podaní zo dňa 13. 03. 2017 navrhol, aby si správca dane vyžiadal z príslušnej banky výpisy z účtov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o..

9. Správca dane dňa 25. 05. 2017 spísal protokol z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2014 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2014, august až september 2014 a november až december 2014, pričom pri zdaňovacom období február 2014 zopakoval zistenia a výsledky daňovej kontroly, s ktorými už bol žalobca oboznámený v podaní zo dňa 20. 02. 2017. Z časti protokolu, ktorá sa týka dane z pridanej hodnoty a zdaňovacieho obdobia február 2014 vyplýva, že v tomto zdaňovacom období žalobca v daňovom priznaní uviedol daňovú povinnosť v sume 87,76 eura, po kontrole bola zistená vlastná daňová povinnosť v sume 3.328,76 eura, čo je rozdiel v sume 3.241,- eur. Práve v tejto sume si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľom za dodanie stavebných prác v mesiaci február 2014. Správca dane konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu sa zdaniteľné obchody neuskutočnili tak, ako sú deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb uvedenou spoločnosťou. Dodávateľovi prác potom nevznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a následne odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. tohto zákona. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 31. 05. 2017 spolu s výzvou zo dňa 25. 05. 2015 na vyjadrenie sa k nemu.

10. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 09. 06. 2017 k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom uviedol, že správca dane nevykonal dokazovanie na preverenie čísla účtov obchodných partnerov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a moldowa s.r.o. a nevykonal miestne zisťovanie, či práce boli zhotovené.

11. Dňa 24. 08. 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Správca dane zotrval na svojich zisteniach uvedených v protokole a žalobca predložil objednávku spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. zo dňa 07. 10. 2013 týkajúcu sa stavby „Separovaný zber a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov“ a Prestavba areálu Lužianky na logistické a riadiace centrum odpadov Lužianky, ako i „zápisy o odovzdaní a prevzatí diela s dodávateľom“ medzi spoločnosťou DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, na ktorých sú stavby označené ako „Horecup Nitra“, „AMBROPEK, s.r.o., Dunajská Streda“, „Vráble - CEHIP PART“, „Visteon Nitra“, „Martin“ a predmet diela „stavebné práce“.

12. Správca dane vykonal dňa 20. 09. 2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu Z. V. (ktorého žalobca v podaní zo dňa 31. 08. 2017 označil za osobu, ktorá sa zúčastnila, resp. vykonávala práce, ktoré boli odovzdané pre spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.). Pri miestnom zisťovaní Z. V. uviedol, že pre odberateľa IP - ECONOMIC s.r.o. vystavil v roku 2014 päť faktúr (jednalo sa o faktúry v sume spolu 3.210,- eur), ktoré i predložil s tým, že všetky boli uhradené.

13. Dňa 19. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (žalobca bol upovedomený a pojednávania sa zúčastnil jeho zástupca), na ktorom bol ako svedok vypočutý Z. V..

14. Dňa 29. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti zástupcu žalobcu, na ktorom boli oboznámené výsledky dokazovania vo vyrubovacom konaní a zástupca žalobcu predložil vyjadrenie žalobcu zo dňa 28. 11. 2017.

15. Dňa 06. 12. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie február 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3.241,- eur, (daň vyrubená v daňovom priznaní doručenom dňa 21. 03. 2014 v sume 87,76 eura, daň zistená správcom dane v sume 3.328,76 eura, rozdiel v sume 3.241,- eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14. 12. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018.

16. Súčasťou administratívneho spisu sú i faktúry č. 201402001 zo dňa 03. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č.20140202 zo dňa 07. 02. 2014 v sume 4.200,- eur, č. 20140204 zo dňa 14. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140205 zo dňa 17. 02. 2014 v sume 4.200,- eur a č. 201402013 zo dňa 28. 02. 2014 v sume 3.846,- eur vystavené spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie „fakturujeme Vám na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, ktorá sa taktiež nachádza v spise, rovnako zoznam prijatých faktúr a zoznam DPH dokladov a príjmové pokladničné doklady bez čísla k faktúram s pečiatkou dodávateľa a nečitateľný podpisom. Účel platby je uvedený „úhrada“, bez ďalšej špecifikácie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

17. Žalovaný rozhodnutím č. 100533113/2018 zo dňa 12. 03. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017.

18. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúr č. 201402001 zo dňa 03. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140202 zo dňa 07.02.2014 v sume 4.200,- eur, č. 20140204 zo dňa 14. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140205 zo dňa 17. 02. 2014 v sume 4.200,- eur a č. 201402013 zo dňa 28. 02. 2014 v sume 3.846,- eur za dodanie služby (stavebné práce) od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o.. Ďalej žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a jednotlivé dôkazy uvedené v bodoch 1 až 16 tohto rozsudku, s ktorými bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Na základe týchto dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie februára 2014 v sume 3.241,- eur, v dôsledku čoho mu nebolo možné toto právo uznať.

19. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi žalobcu, ktorý navrhol vykonanie dokazovania v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.. Táto spoločnosť bola odberateľom stavebných prác, ktoré zabezpečoval žalobca, ale tento dôkaz správca dane nevykonal, nakoľko nespochybňoval skutočnosť, že žalobca dodal stavebné práce tomuto odberateľovi, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Stavebné práce pre žalobcu podľa predložených dokladov vykonala spoločnosť IP

- ECONOMIC s.r.o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v prospech žalobcu skutočne vykonala. Bolo zistené, že spoločnosť nemala zamestnancov, teda práce pre túto spoločnosť zabezpečovali subdodávatelia, ktorých zástupca spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. nevedel identifikovať. Vykonaným dokazovaním u žalobcovho odberateľa by bolo preukázané, že stavebné práce boli vykonané, ale nie to, kto tieto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že stavebné práce vykonal dodávateľ a jeho dodávatelia, t. j. subdodávateľ, ktorý nie je známy, pretože dodávateľská spoločnosť ho nevedela identifikovať.

20. Aby došlo k zdaniteľnému plneniu a aby vznikol odberateľovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť služba reálne dodaná, t. j. uskutočnená v intenciách ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nestačí daň iba deklarovať na faktúre, pretože v takom prípade vzniká osobe, ktorá daň uviedla na faktúre alebo v inom doklade o predaji, povinnosť túto daň zaplatiť z titulu jej uvedenia na faktúre. Z titulu uvedenia dane na faktúre teda vzniká dodávateľovi daňová povinnosť, ale nie právo odberateľa túto daň odpočítať. V predmetnej veci správca dane preverovaním preukázal, že k dodaniu služby dodávateľom v zmysle predložených dokladov reálne nedošlo a žalobca ako daňový subjekt preukazoval jej dodanie len listinnými dôkazmi, čo je z hľadiska dane z pridanej hodnoty považované za dôkaz formálneho charakteru, a preto sa jedná o nedostatočný dôkaz na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca ako daňový subjekt preukazoval dodanie predmetnej služby (stavebných prác) tak, že predložil správcovi dane faktúry vystavenú dodávateľom, t.j. spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., ale správca dane deklarované dodanie preveroval i u dodávateľskej spoločnosti. Právny nástupca dodávateľskej spoločnosti však nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že práce boli vykonané tak, ako je to uvedené na faktúre, ktorou žalobca disponuje. Z uvedeného dôvodu nie je možné pre daňové účely považovať vykonanie prác v zmysle vystavenej a predloženej faktúry za preukázané. V priebehu daňovej kontroly nebolo nepreukázané, že dodávateľská spoločnosť pre žalobcu (ako odberateľa) aj vykonala stavebné práce, ktoré žalobca dodal svojmu odberateľovi.

21. Je na rozhodnutí daňového subjektu, akého obchodného partnera si vyberie a zo žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva povinnosť daňového subjektu preverovať svojho obchodného partnera, ale musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií.

22. V priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré žalobca následne dodal svojmu odberateľovi, a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že stavebné práce vykonala spoločnosť uvedená na predložených listinných dokladoch ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť v priebehu daňovej kontroly potvrdila, že nedisponovala žiadnymi zamestnancami, ale sprostredkovala žalobcovi ľudí, ktorí podľa jeho pokynov vykonávali práce na stavbách odberateľa. Osoby, ktoré práce pre žalobcu v skutočnosti vykonali, však neboli identifikované a správca dane preto nemal možnosť vykonanie stavebných prác preveriť.

23. Spoločnosť RELCO s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., je od 31. 05. 2016 v konkurze, ale správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne doklady. Táto spoločnosť je nekontaktná a jej konateľ, ktorý je občanom Francúzska, je na adrese trvalého pobytu neznáma osoba. Skutočnosť, že spoločnosť bola v čase dodania stavebných prác kontaktná, nie je dôkazom o tom, že práce dodala.

24. I keď odberateľ potvrdil, že mu boli dodané stavebné práce, toto nie je dôkaz o tom, kto tieto práce vykonal. Konateľka dodávateľskej spoločnosti potvrdila, že stavebné práce pre žalobcu spoločnosť vykonala, ale z dôvodu, že nemala zamestnancov, práce zabezpečovala subdodávateľsky. Kto v skutočnosti práve vykonal, nevedela povedať a svoje tvrdenie nepreukázala žiadnymi dôkazmi.

25. V súvislosti z preverovanými účtami žalovaný uviedol, že úhrady poskytnuté spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. boli väčšinou vykonané v hotovosti, ostatné úhrady boli vykonané bezhotovostne na číslo účtu spoločnosti, ktorého výpisom správca dane disponoval a tieto úhrady za faktúry preveril. Konanie správcu dane v súvislosti s preverovaním účtov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. je podrobne uvedené v jeho rozhodnutí. Vykonanie stavebných prác dodávateľskou spoločnosťou nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, a preto nie je možné vyvodiť záver, že stavebné práce boli zrealizované v zmysle dodávateľskej faktúry, ktorou žalobca disponuje.

26. K svedeckej výpovedi Z. V.alovaný uviedol, že tento pracoval v roku 2014 ako živnostník pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., konkrétne na výstavbe haly v priemyselnom parku Dražovce. Za vykonané práce ako dodávateľ vystavil spoločnosti ako odberateľovi päť faktúr v celkovej sume 3.210,- eur, ktoré mu boli uhradené v hotovosti na základe dokladov, ktoré nespĺňali náležitosti účtovných dokladov. Svedok ohľadne spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. uviedol, že nikoho nepozná, nevie, s kým uzatvoril dohodu a ani kto mu vyplatil finančné prostriedky. Pamätal si len, že pre spoločnosť pracoval, ale na žiadne iné skutočnosti si nevedel spomenúť a jeho vyjadrenie nemá vypovedaciu hodnotu.

27. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR ako aj k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazoval, žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodné transakcie, a preto nie je možné k tejto námietke zaujať relevantné stanovisko. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s platnými právnymi predpismi. Konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. vykonanie stavebných prác v prospech žalobcu potvrdila, svoje tvrdenie však nepreukázala žiadnymi dôkazmi a svedok Z. V. potvrdil, že pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. nejaké práce vykonal. Toto však nie je dôkazom o tom, že spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. vykonala pre žalobcu práce v zmysle faktúry, ktorú žalobca predložil ku kontrole.

28. K navrhovanému dokazovaniu vykonaním miestneho zisťovania u odberateľa žalobcu, žalovaný uviedol, že miestnym zisťovaním, preverovaním účtovných dokladov odberateľa a ich vyhodnotením by bola preukázaná skutočnosť, ktorú daňové orgány nespochybňujú, a to, že práce boli odberateľovi dodané. Zdôraznil, že konateľ spoločnosti RELCO s.r.o. je občan Francúzska, ktorý sa konateľom stal dňa 07. 04. 2010, pričom na túto spoločnosť bol dňa 31. 05. 2016 vyhlásený konkurz. Správkyňa konkurznej podstaty oznámila správcovi dane, že konateľ spoločnosti je nekontaktná osoba (zásielky adresované konateľovi spoločnosti do Francúzska sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy) a neboli jej odovzdané a predložené žiadne účtovné doklady zaniknutej spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., ani doklady úpadcu, resp. právnych predchodcov úpadcu. Skutočnosť, že spoločnosť RELCO s.r.o. a jej konateľ sú nekontaktné subjekty je správcovi dane dlhodobo známa, nakoľko spoločnosť je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia mnohých spoločností.

29. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že v prípade, ak daňový subjekt ako dodávateľ nedisponuje potrebným počtom zamestnancov alebo materiálnym vybavením k vykonaniu prác, tieto si zabezpečí dodávateľským spôsobom, ale dodávateľské spoločnosti, resp. živnostníci, musia vykonanie prác v prospech dodávateľa preukázať relevantnými, overiteľnými dôkazmi. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že stavebné práce vykonali spoločnosti, ktoré sú uvedené na predložených dokladoch ako dodávatelia. K porušeniu ust. a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom boli tieto ustanovenia porušené, preto k namietanému porušeniu nevie zaujať stanovisko. V priebehu daňovej kontroly správca dane postupoval v zmysle platných prácnych predpisov a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

30. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 22. 05. 2018 navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2018, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017.

31. Uviedol, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré mohlo objasniť skutkový stav veci, pričom vykonané dokazovanie účelovo a nesprávne vyhodnotil v neprospech žalobcu, resp. nesprávne uplatňoval právne predpisy. V dôsledku uvedeného správca dane vydal nesprávne rozhodnutie, na základe ktorého nesprávne vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty. Nedostatočným zistením skutkového stavu a nevykonaním navrhovaného dokazovania správca dane porušil jednotlivé ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady a listiny, ku ktorým bol vyzvaný, ale z ust. vyššie citovaného zákona vyplýva aj povinnosť správcu dane viesť dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

32. Správca dane v priebehu konania nebral do úvahy vyjadrenia svedkov, konateľov jednotlivých spoločnosti, ako aj vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu, nebral opakovane do úvahy návrhy na vykonanie dokazovania a miestneho zisťovania, napr. u odberateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.. Uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác, ale spochybňuje vykonanie prác spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., napriek tomu však nevykonal dokazovanie u odberateľa, t. j. spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., čím porušil zásadu neutrality, nakoľko žalobca na jednej strane pôsobil ako odberateľ a na druhej strane ako dodávateľ prác.

33. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vykonané dôkazy nepostačujú na vyvodenie záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na odpočítanie dane, pričom poukázal i na výpoveď C.N., ktorá bola konateľkou spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o..

34. V časti žaloby (IV.) žalobca konštatoval, že správca dane počas kontroly a pri vyhodnocovaní dôkazov postupoval jednostranne, preto je jeho rozhodnutie možné považovať za nezákonné a účelové a vyhodnotenie dôkazov za neobjektívne a nevykonané v súlade so zachovaním práv a oprávnených záujmov žalobcu. Trval na tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti, predložil správcovi dane všetky listinné dôkazy ohľadne preukázania reálneho a skutočného dodania prác. Správca dane však vykonal dôkazy svojvoľne, nevykonal dokazovanie ohľadne reálneho plnenia v kontexte riadneho zistenia skutkového stavu a jeho rozhodnutie v dôsledku toho nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu. V roku 2014 mala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. riadne fungovať, na majetok jej právneho nástupcu bol vyhlásený dňa 31. 05. 2016 konkurz a zo zistení správcu dane nie je možné zistiť informácie o poskytnutej súčinnosti zo strany správkyne konkurznej podstaty, ani to, z akého obdobia tieto informácie boli zistené. Z toho dôvodu vznikajú pochybnosti o úplnom a presnom zistení skutkového stavu veci a rozhodnutie správcu dane je v tejto časti zmätočné a šetrenie je nepresné. V prípade, ak by správca dane vykonal dokazovanie u odberateľa, t.j. v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., zistil by, že predmetné práce boli reálne aj dodané.

35. V ďalšej (V.) časti žaloby žalobca namietol nepreverenie, resp. nedostatočné preverenie platieb za vykonané práce a nedostatočné preverenie účtov. Práce boli vykonané, odovzdané, uhradené a nerozumie, prečo vznikajú pochybnosti založené na tom, že nie je možné kontaktovať právneho nástupcu. Tvrdil, že mu nie je zrejmá tá časť dokazovania, že nie je potrebné preveriť, či reálne došlo k úhradám za vykonané práce.

36. V VI. časti žaloby žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011 a sp. zn. , ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03 s tým, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a z príslušných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľa. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu.

37. Navrhol vykonať dokazovanie u odberateľa, ktoré však správca dane nevykonal, čo ani riadne neodôvodnil, ale účelovo vykonával dôkazy a len na základe svojich dôkazov si urobil úsudok bez toho, aby zamestnanci správcu dane vykonali ohliadku, resp. preverili účtovné doklady spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.. Na základe toho, že stavebné práce boli vykonané a dodané, tak si odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti daň z prijatých faktúr od dodávateľa, t. j. IP - ECONOMIC s.r.o. a mal za to, že podmienky na odpočítanie dane boli naplnené, pretože disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúce listinné dôkazy, pričom došlo k skutočnému výkonu prác. Nešlo o fiktívne práce, ale reálne vykonané stavebné práce. Správca dane nepredvolal osoby, ktoré mali informácie k uskutočneniu zdaniteľných obchodov u spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.. Bol toho názoru, že preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane, práce boli vykonané, prijal ich od spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a boli odovzdané spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., pričom boli predložené potrebné listinné dôkazy a disponuje faktúrou od platiteľa, teda od dodávateľa. Správca dane nevykonal ani miestne zisťovanie o tom, či práce boli vykonané a jeho rozhodnutie sa opiera o neúplné, nepresné a nepreverované zistenia, ktoré sú nezákonné, resp. i zmätočné.

38. V ďalšej časti žaloby (VII.) žalobca opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok v konaní pod sp. zn. ) a rozsudky vo veciach Optigen Ltd. (C-354/03, Fulcrum Elektronics Ltd. (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03), rozsudok ESD zo dňa 06. 12. 2012 vo veci Bonik EOOD C-285/11, ktorých aplikácie na jeho prípad sa domáhal. Žalovaný v zmysle tejto judikatúry nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom týchto potenciálnych podvodných konaní. Daňové orgány podvodné konanie žalobcovi nepreukázali, napriek tomu, že majú dôkazné bremeno a uplatnili voči nemu sankciu v podobe vrátenia odpočtu dane z pridanej hodnoty a vyrubili mu rozdiel dane.

39. V VIII. časti žaloby žalobca uviedol, že uvedenú judikatúru je potrebné v predmetnej veci aplikovať, vrátane právne záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá má pri aplikácii prednosť pred slovenskou vnútroštátnou právnou úpravou a žalovaný sa snažil spochybniť aplikovateľnosť uvádzanej judikatúry, s čím sa žalobca nemôže stotožniť. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci pod sp. zn. , , zo dňa 28. 11. 2012 (časti ktorých i citoval), rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. -45 zo dňa 25. 03. 2005 a na právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora vo veci Transport Service (C-395/02) bod 26, Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd. (C-353/03), Bond House Systems Ltd. (C-484/03), Bonik EOOD (C-285/11), Mahagében Kft. (C-78/12), Teleos (C-409/04). Konštatoval, že aj v zmysle tejto judikatúry nie je spravodlivé od neho požadovať, aby bol penalizovaný za negatívne zistenia u jeho obchodných partnerov, ktoré nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Bol toho názoru, že predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal existenciu predmetných obchodov, ako aj tovaru a všetkých skutočností potrebných na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

40. V tejto časti žaloby žalobca taktiež poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, z ktorých niektoré časti citoval.

IV. Vyjadrenie žalovaného

41. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 11. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie ako i dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu.

42. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v II. až VI. časti podanej žaloby. Uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly navrhol správcovi dane vykonať dokazovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., ktorá bola odberateľom stavebných prác, ktoré zabezpečoval žalobca. Tento dôkaz správca dane nevykonal, nakoľko nespochybňoval skutočnosť, že žalobca pre uvedenú spoločnosť dodal stavebné práce, ale v priebehu daňovej kontroly nebolo relevantným spôsobom preukázané, kto v skutočnosti stavebné práce vykonal. Stavebné práce pre žalobcu v zmysle predložených listinných dokladov vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., ktorá ale v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že stavebné práce v prospech žalobcu skutočne aj vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, a teda práce pre spoločnosť zabezpečovali subdodávatelia, ktorých zástupca spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. nevedel identifikovať. Dokazovaním vykonaným u odberateľa by bolo preukázané, že stavebné práce vykonané boli, ale nie to, kto práce v skutočnosti vykonal. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že stavebné práce vykonal dodávateľ a jeho dodávatelia, t. j. subdodávateľ, ktorý nie je známy, nakoľko dodávateľská spoločnosť ho nevedela identifikovať.

43. S poukazom na ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Z titulu len uvedenia dane na faktúre daňová povinnosť dodávateľovi služby vzniká, ale platiteľovi dane (odberateľovi) nevzniká právo odpočítať daň z tejto faktúry. Správca dane preverovaním preukázal, že k dodaniu služby reálne nedošlo a žalobca preukazoval dodanie predmetnej služby len listinnými dôkazmi, čo je z hľadiska dane z pridanej hodnoty považované za dôkaz formálneho charakteru, a preto je to nedostatočný dôkaz na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval obchodného partnera žalobcu, t. j. dodávateľskú spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. k preukázaniu vykonania fakturovaných prác, nakoľko v prípade, že boli stavebné práce skutočne touto spoločnosťou vykonané, musí ich vykonanie vedieť preukázať relevantnými a overiteľnými dôkazmi. Právny nástupca dodávateľskej spoločnosti správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy a z toho dôvodu nie je možné pre daňové účely považovať vykonanie prác v zmysle vystavených faktúr za preukázané. Dodávateľská spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nepreukázala, že stavebné práce, ktoré žalobca dodal svojmu odberateľovi, pre žalobcu skutočne vykonala.

44. Pri vyhodnocovaní dôkazov správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Nebolo preukázané, kto skutočne vykonal stavebné práce, ktoré žalobca následne dodal svojmu odberateľovi, a preto správca dane nemohol vysloviť záver, že stavebné práce vykonala spoločnosť uvedená na predložených dôkazoch ako dodávateľ. Dodávateľská spoločnosť neidentifikovala osoby, ktoré pre žalobcu vykonali stavebné práce, a teda správca dane nemal možnosť vykonanie stavebných prác preveriť u osôb, ktoré ich skutočne vykonali.

45. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. bola v priebehu roku 2015 vymazaná z obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť RELCO s.r.o., ktorá je nekontaktná, jej konateľ je občanom Francúzska, na adrese trvalého pobytu je taktiež nekontaktný a správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o..

46. Pokiaľ odberateľ žalobcu potvrdí, že mu stavebné práce dodal žalobca, toto nie je dôkazom o tom, kto tieto práce vykonal, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že práce nevykonal ani žalobca ako daňový subjekt, ani dodávateľská spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., ktorej konateľka potvrdila, že stavebné práce pre žalobcu boli vykonané, ale z dôvodu, že spoločnosť nemala zamestnancov, tak práce zabezpečovala subdodávateľsky.

47. Väčšina platieb, ktoré boli poskytnuté spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. boli vykonané v hotovosti a ostatné úhrady boli vykonané bezhotovostne, vykonanie stavebných prác dodávateľskou spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. však nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané.

48. K výpovedi svedka Z. V.alovaný uviedol, že svedok si pamätal, že pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. pracoval, ale na žiadne iné skutočnosti si nevedel spomenúť, a preto jeho vyjadrenie vo vzťahu k vykonaným prácam nemá vypovedaciu hodnotu. Konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. vykonanie stavebných prác v prospech žalobcu potvrdila, ale svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Svedok Z. V. taktiež potvrdil, že pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. nejaké práce vykonal, toto však nie je dôkazom o tom, že táto spoločnosť vykonala pre žalobcu práce v zmysle faktúry, ktorú žalobca predložil ku kontrole.

49. Navrhovaným dokazovaním, a to vykonaním miestneho zisťovania u odberateľa žalobcu, preverovaním účtovných dokladov odberateľa a ich vyhodnotením by bola preukázaná skutočnosť, ktorú správca dane a žalovaný nespochybnili, a to, že práce boli odberateľovi dodané. Z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly vyplýva, že vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

50. K spoločnosti RELCO s.r.o. žalovaný uviedol, že osoba, ktorá sa stala dňa 07. 04. 2010 konateľom tejto spoločnosti, je nekontaktná a dňa 31. 05. 2016 bol na túto spoločnosť vyhlásený konkurz, pričom správkyňa konkurznej podstaty na základe výzvy súdu oznámila, že jej žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., resp. jeho právnych nástupcov, neboli odovzdané. Zásielky adresované konateľovi spoločnosti RELCO s.r.o. na jeho adresu vo Francúzsku sa vrátili späť s tým, že adresát je neznámy, čo taktiež správcovi dane oznámila správkyňa konkurznej podstaty.

51. Žalovaný nepoprel, že v prípade, ak dodávateľ nedisponuje potrebným počtom zamestnancov alebo materiálnym vybavením, tak si zabezpečí vykonanie prác dodávateľským spôsobom, ale dodávateľská spoločnosť musí vykonanie prác v prospech dodávateľa preukázať relevantnými overiteľnými dôkazmi.

52. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v VII. a VIII. časti podanej žaloby a poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré možno aplikovať v predmetnej veci, napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. , , v spojení s rozsudkom pod sp. zn. . V predmetnej veci nebolo možné zistiť, kto stavebné práce pre žalobcu vykonal a toto by nebolo možné zistiť ani miestnym zisťovaním a preverovaním dokladov, ani vykonanou daňovou kontrolou u odberateľa. Správca dane preverovaním dodávateľskej spoločnosti žalobcu zistil, že žiadnym relevantným a overiteľným spôsobom nevedela preukázať vykonanie prác pre žalobcu. Žalovaný nespochybnil, že práce pre odberateľa boli vykonané, ale v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že ich vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľ.

53. Žalovaný konštatoval, že i keď žalobca v podanej žalobe poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z týchto rozsudkov, čo bolo dôkazným bremenom žalobcu.

54. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

55. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10. 01. 2019 uviedol, že správca dane sa riadil iba pochybnosťami, ktoré nezaložil na dôkazoch, čím porušil ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s dostatočnou odbornou starostlivosťou neposúdil skutkový stav veci, čím porušil ust. vyššie citovaného zákona. Opätovne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ uvedené v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku a bol toho názoru, že všetky tvrdenia správcu dane sú obvinením žalobcu z toho, že ako daňový subjekt sa zúčastnil na podvode s daňou z pridanej hodnoty a teda oprávnene sa dovoláva aplikácie vyššie citovanej judikatúry. Správca dane nepreukázal, že žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálnych podvodných konaní. Napriek tomu, že správca dane podvodné konanie žalobcu nepreukázal, uplatnil voči nemu sankciu.

56. Žalobca mal pritom preukázať len to, že stavebné práce boli dodané spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. a že tieto stavebné práce mu boli dodané od spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., pričom tieto skutočnosti daňové orgány žiadnym spôsobom nespochybnili. Správca dane informoval žalobcu o jeho pochybnostiach, ktoré v určitom smere spochybňujú zdaniteľné obchody, ale žalobcovi nie je známe a správca dane ani neuvádza, akými inými dôkazmi mohol alebo mal disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. V priebehu konania predložil všetky aktuálne jemu dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a mohol reálne disponovať, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť. Bol toho názoru, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Správca dane pritom nie je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať daň z dôvodu nedodržania zákonných povinností niektorým subjektom v dodávateľskom reťazci, ak zdaniteľná osoba spĺňa všetky zákonné predpoklady pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.

57. Pri vydaní rozhodnutia sa správca dane riadil iba úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, vôbec sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, čím porušil ust. , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, postupoval v rozpore s ust. vyššie citovaného zákona a konal v rozpore s SR.

58. Ak daňový subjekt splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým daňovému subjektu zamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci. Za predpokladu, že platiteľ preukáže splnenie všetkých zákonných predpokladov, mohlo by uvedené konanie správcu dane vykazovať znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem.

59. Postup správcu dane, ktorý má za cieľ systematicky spochybniť právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty napriek skutočnosti, že žalobca spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet, môže byť posúdený ako postup rozporný s ústavným princípom proporcionality. Pre dodržanie tohto ústavného princípu nestačí, že správca dane postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze SR a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

60. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

61. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2014, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

63. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume v sume 3.241,- eur (ako rozdiel medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 87,76 eura a daňou zistenou správcom dane v sume 3.328,76 eura pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa stavebných prác, t. j. spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o..

64. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 pri ním tvrdenej dodávke stavebných prác od deklarovaného dodávateľa podľa mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014 uzavretej medzi mandantom (žalobca - odberateľ) a mandatárom (IP - ECONOMIC s.r.o. - dodávateľ), ako i podľa predložených faktúr č. 201402001 zo dňa 03. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č.20140202 zo dňa 07. 02. 2014 v sume 4.200,- eur, č. 20140204 zo dňa 14. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140205 zo dňa 17. 02. 2014 v sume 4.200,- eur a č. 201402013 zo dňa 28. 02. 2014 v sume 3.846,- eur.

65. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní stavebných prác spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľom. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

66. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. , vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľom žalobcu. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu z titulu dodania tovaru alebo služby, resp. platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky služby (stavebných prác), ktorú mu mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ, t. j. IP - ECONOMIC s.r.o. len v prípade, ak by pri tejto službe vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť z titulu skutočného dodania služby žalobcovi. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom žalobcu a svedkov, resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období február 2014 dodávateľom žalobcu.

67. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane mandátnu zmluvu uzavretú dňa 02. 01. 2014, v zmysle ktorej sa mandatár (IP - ECONOMIC s.r.o.) zaviazal vykonávať stavebné práce pre mandanta (žalobca), ktoré zabezpečí mandant. K tejto zmluve je potrebné uviesť, že nie je dôkazom o dodaní stavebných prác žalobcovi ako odberateľovi, naviac v nej nie sú konkretizované žiadne stavebné práce, ktoré mala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako mandatár vykonať pre žalobcu ako mandanta, ktorý mal tieto práce zabezpečiť.

68. V priebehu daňovej kontroly žalobca podal vyjadrenie zo dňa 25. 11. 2016, v ktorom tvrdil, že stavebné práce boli vykonané spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., ktorá zabezpečovala stavebné práce na stavbách označených ako: Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, Obchodné centrum Decathlon Bratislava. Zároveň tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. pre odberateľa DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o.. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdil, že stavebné práve vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., na druhej strane súčasne tvrdil, že táto spoločnosť stavebné práce na uvedených stavbách zabezpečovala, resp. tvrdil, že práce boli ním vykonané v subdodávke so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. pre odberateľa, t. j. spoločnosť CONSTRUCTION, s.r.o.. Taktiež predložil nepodpísaný a nedatovaný súpis prác od dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbách označených ako: Zberný dvor - Lužianky - Hala, Priemyselný park - hala - Drážovce, Pečivárne - výrobňa fornetov - Dunajská Streda, Priemyselný park - CEHIP - Vráble, Obchodné centrum Decathlon - Letisko - Bratislava, s uvedením prác, hodín, resp. m2, ktorý nie je dôkazom o vykonaní stavebných prác dodávateľom (spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o.) a ich dodaní žalobcovi ako odberateľovi. Nie je zrejmé, ktoré z týchto prác boli fakturované faktúrami vystavenými vo februári 2014, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 a ktorej stavby, resp. stavieb sa predmetné faktúry týkali a kedy boli práce vykonané, kto ich za dodávateľa dodal a kto ich za odberateľa prevzal.

69. Dôkazom o dodaní prác deklarovaným dodávateľom žalobcovi ako odberateľovi nie sú ani faktúry č. 201402001 zo dňa 03. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140202 zo dňa 07. 02. 2014 v sume 4.200,- eur, č. 20140204 zo dňa 14. 02. 2014 v sume 3.600,- eur, č. 20140205 zo dňa 17. 02. 2014 v sume 4.200,- eur a č. 201402013 zo dňa 28. 02. 2014 v sume 3.846,- eur, vystavené spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. (dodávateľ) pre žalobcu (odberateľ) s predmetom fakturácie „na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014“, v ktorej je uvedený počet merných jednotiek, jednotková cena a cena spolu). V predmetných faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nie sú fakturované práce špecifikované v zmysle ich konkrétneho vymedzenia, resp. označenia stavby, na ktorej mali byť vykonané, pričom na identifikáciu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek.

70. Predloženie faktúr, resp. i ďalších vyššie uvedených dokladov, je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

71. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. (mandatár a dodávateľ žalobcu) a žalobcu (mandant a odberateľ) správca dane vypočul ako svedkyňu C.N. (konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. v období od 27. 05. 2009 do 26. 03. 2015), ktorá uviedla, že spoločnosť nemala zamestnancov, vykonávala okrem iného i zabezpečovanie stavebných a pomocných stavebných prác, dodávateľmi boli živnostníci, pracovalo sa na príkazné zmluvy a odberateľom bol okrem iných i žalobca. Potvrdila, že vystavila a podpísala predložené faktúry pre žalobcu ako odberateľa na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014. V zmysle mandátnej zmluvy boli dodané stavebné práce žalobcovi ako odberateľovi a jednalo sa o stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí a práce im zadelil žalobca podľa potreby. Práce realizovali subdodávatelia, na ktorých si s odstupom času už nespomenula a žiadneho neoznačila. Faktúry boli zaúčtované, odberateľom zaplatené, ale doklady už nevedela predložiť, nakoľko účtovníctvo podľa protokolu zo dňa 19. 02. 2015 o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. odovzdala likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s. r. o..

72. Správca dane za účelom preverenia tohto tvrdenia výzvou zo dňa 27. 10. 2016 vyzval spoločnosť Bankrot, s. r. o. na zapožičanie účtovníctva spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2014, ale výzva adresovaná do sídla tejto spoločnosti sa vrátila správcovi dane s oznámením poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. Spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 27. 03. 2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť K2 Business s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 14. 04. 2015), následne spoločnosť ENERGY GROUP, s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 15. 08. 2015), spoločnosť BELEOR, s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 27. 08. 2015), spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. (vymazaná z obchodného registra dňa 25. 09. 2015), spoločnosť DEBET INVEST, s. r. o. (vymazaná z obchodného registra dňa 16. 12. 2015) a následne spoločnosť RELCO s.r.o., na ktorú bol dňa 09. 05. 2016 vyhlásený konkurz a správkyňa konkurznej podstaty na základe výzvy správcu dane v podaní zo dňa 03. 08. 2016 oznámila, že nemá žiadne účtovné doklady úpadcu, ani jeho právnych predchodcov, teda ani spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.. Zásielky adresované na adresu úpadcu, resp. adresované jeho štatutárnemu zástupcovi do Francúzska sa jej vrátili s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.

73. Tvrdenie svedkyne C.N. (bývalej konateľky spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.) o vykonaní stavebných prác na rodinných domoch v okolí Nitry je v rozpore s tvrdením žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2016, že práce mali byť vykonané na stavbách označených ako: Zberný dvor Lužianky Hala, Priemyselný park Drážovce Hala, Pečivárne Dunajská Streda, Priemyselný park CEHIP Vráble, Obchodné centrum Decathlon Bratislava. Vykonaniu prác na rodinných domoch v okolí Nitry nenasvedčuje ani žalobcom predložený súpis vykonaných prác, ktorý žalobca predložil ako prílohu svojho vyjadrenia zo dňa 25. 11. 2016. Svedok Z. V. vo svojej výpovedi zo dňa 19. 10. 2017 potvrdil, že robil (šalovanie, murovanie, betónovanie) pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. na stavbe haly v Dražovciach, ale nevedel, s kým zo spoločnosti jednal. Ním predložená objednávka stavebných prác zo dňa 04. 01. 2014 vystavená spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. nepreukazuje, aké stavebné práce a na ktorých stavbách mali byť, resp. boli vykonané a v akom časovom období. Skutočnosť, že tento svedok predložil päť faktúr (s predmetom fakturácie murárske práce za mesiac marec, máj, júl - august, september - október, november - december 2014) vystavených ním ako dodávateľom pre spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako odberateľom v priebehu roku 2014 v celkovej sume 3.210,- eur, nie je dôkazom o dodaní stavebných prác žalobcovi zo strany spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. v zmysle faktúr uvedených v bode 16 tohto rozsudku.

74. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie stavebných prác žalobcovi spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami za zdaňovacie obdobie február 2014 a súpisom prác, ktoré mali byť vykonané na žalobcom označených stavbách, ale ani výpoveďou C.N. a Z. V.. C.N. ako konateľka spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. výslovne uviedla, že sa jednalo o stavebné práce na rodinných domoch (stierky, obklady, vynášanie odpadu a pod.) v okolí Nitry, ona zabezpečila ľudí, nakoľko spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a práce im zadelil žalobca podľa potreby. Netvrdila, že by sa malo jednať o stavebné práce na objektoch, resp. stavbách, ktoré uviedol žalobca v predloženom súpise prác. Ani Z. V. ako svedok nepotvrdil svojou výpoveďou dodanie fakturovaných stavebných prác žalobcovi spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o.. Uviedol, že pre túto spoločnosť vykonával murárske práce, ktoré jej vyfakturoval, ale toto žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by sa malo jednať o stavebné práce, ktoré následne spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. mala dodať žalobcovi. Z týchto svedeckých výpovedí nie je zrejmé, aké stavebné práce v prospech žalobcu boli vykonané, nie je zrejmý rozsah stavebných prác, kto ich vykonal a kto ich prevzal. Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nevyjadril, aké práce boli predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie február 2014 a na ktorej stavbe boli vykonané.

75. Správca dane sa snažil preveriť dodanie stavebných prác i u právnych nástupcov žalobcom deklarovaného dodávateľa IP - ECONOMIC s.r.o., čo však vzhľadom na skutočnosť, že títo boli postupne vymazaní z obchodného registra a posledným právnym nástupcom je spoločnosť RELCO s.r.o. (na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom správkyni konkurznej podstaty neboli predložené žiadne účtovné doklady spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.), ako i vzhľadom na nekontaktnosť konateľa tejto spoločnosti s pobytom vo Francúzsku, neviedlo k relevantným zisteniam. Správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, napriek tomu nebolo preukázané, že stavebné práce uvedené na faktúrach (bod 16 rozsudku) vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o.. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať, resp. ich aj vykonali, napriek tomu, že bol oboznámený s výpoveďou konateľky spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., ktorá jednoznačne uviedla, že spoločnosť nemala zamestnancov. Stavebné práce teda vykonali iné subjekty, resp. subdodávatelia spoločnosti IP

- ECONOMIC s.r.o., ktorých ale konateľka spoločnosti a ani žalobca neidentifikovali. Žalobca ako osobu, ktorá práce vykonala, označil Z. V., ale jeho výsluchom podľa názoru súdu bolo potvrdené len to, že nejaké stavebné práce vykonal, ale jednoznačne nebolo preukázané, že by to mali byť stavebné práce, ktoré spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi faktúrami za zdaňovacie obdobie február 2014. S poukazom na uvedené zistenia potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom deklarovanej dodávky stavebných prác správne odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ, resp. jeho subdodávateľ. Správca dane nespochybnil, že stavebné práce mohli vykonať subdodávatelia spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., ale bolo potrebné ich jednoznačne identifikovať, označiť a uviesť, aké práce vykonali, v akom rozsahu a na akej stavbe, čo žalobca neurobil, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

76. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní zo dňa 20. 02. 2017, kedy bol zároveň vyzvaný na predloženie dokladov, dôkazov, resp. vyjadrení v záujme preukázania tvrdení uvedených v podanom daňovom priznaní a preukázanie reálnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. S výsledkami vyrubovacieho konania bol zástupca žalobcu oboznámený na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2017, pričom v oboch prípadoch správca dane oznámil, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 považuje za nedostatočne preukázaný.

77. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa (IP - ECONOMIC s.r.o.) v mesiaci február 2014, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávky týchto prác spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., resp. jej subdodávateľmi. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovanej dodávky stavebných prác zo strany spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., resp. jej subdodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy vykonanie deklarovanej dodávky stavebných prác spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., ani jej subdodávateľmi pre žalobcu nepreukazujú. Taktiež nebol (okrem Z. V.) označený žiadny iný subjekt, ktorý by ako subdodávateľ tejto spoločnosti stavebné práce vykonal.

78. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie stavebných prác od spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných prác žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

79. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie v mesiaci február 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia (dodávka stavebných prác) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, súpisu prác bez uvedenia dátumu vyhotovenia a mena osoby, ktorá súpis vyhotovila), žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa (resp. jeho subdodávateľa) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. k. -61).

80. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri stavebných prácach, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne a s poukazom na vyššie uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal ním tvrdený dodávateľ, ktorý nemal žiadnych zamestnancov a žiadne iné subjekty (okrem Z. V.), ktoré by mali stavebné práce vykonať ako subdodávatelia spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. neboli identifikované, preto ich správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov, ako sa toho domáhal žalobca v podanej žalobe. Výpoveďou Z. V. ako svedka však jednoznačne nebolo preukázané dodanie stavebných prác podľa vyššie označených faktúr za zdaňovacie obdobie február 2014, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

81. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

82. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018).

83. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania stavebných prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. a zo dňa 15. 03. 2011 a v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný (výzvou zo dňa 25. 11. 2016) aby predložil dôkazy oprávňujúce ho uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach od spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o.. Následne bol žalobca v podaní správcu dane zo dňa 20. 02. 2017 podrobne oboznámený so zisteniami v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol správca dane o dôvodnosti a oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty s tým, že ak má nové dôkazy, doklady alebo vyjadrenia, môže ich správcovi dane predložiť v určenej lehote.

84. Žalobca navrhol, aby si správca dane zadovážil výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. a aby vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., ktorej žalobca vykonané stavebné práce odovzdal. Výpis z účtu spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o. za rok 2014 si správca dane zadovážil a z neho zistil, že na tento účet nebola vykonaná úhrada faktúr, ktoré boli vystavené v mesiaci február 2014 pre žalobcu ako odberateľa. Miestne zisťovanie v spoločnosti DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. (odberateľ žalobcu) správca dane nevykonal, nakoľko dodanie stavebných prác tejto spoločnosti nepreukazuje, že práce fakturované označenými faktúrami vykonala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o. a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania je správny súd toho názoru, že nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014). Dodanie stavebných prác zo strany žalobcu pre spoločnosť DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o. (ktoré správca dane nespochybňoval), nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal stavebné práce žalobcovi.

85. K námietkam žalobcu v podanej žalobe správny súd uvádza, že sa s nimi podrobne vysporiadal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Námietky žalobcu spočívali v tom, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal v potrebnom a žalobcom navrhovanom rozsahu dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania. Podľa predložených listinných dokladov (faktúr, mandátnej zmluvy) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IP - ECONOMIC s.r.o., ktorá mu mala stavebné práce dodať v zmysle vyššie uvedených faktúr. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní stavebných prác deklarovaným dodávateľom, resp. jeho subdodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie stavebných prác od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti IP - ECONOMIC s.r.o., v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ale vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch C.N. a Z. V.), i podľa názoru súdu, dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť IP - ECONOMIC s.r.o., resp. jej subdodávatelia, čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so vznikom daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i s právom žalobcu na odpočítanie dane.

86. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a ďalšie) a rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. , ), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z tejto judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, čo je podľa názoru súdu i tento prípad). Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na daňovom podvode.

87. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 06. 12. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 v sume 3.241,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 12. 2017 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

88. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal deklarovaný dodávateľ alebo jeho subdodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto stavebné práce vykonal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

89. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

90. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

91. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.