Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-47-2019.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/47/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocneným zástupcom URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, o zaplatenie 198,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8Csp/87/2017-61 zo dňa 28. septembra 2018, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. o trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8Csp/87/2017-61 zo dňa 28. 09. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 122,77 eur od 31. 07. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,48 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 11. 2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 198,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 31. 07. 2016 do zaplatenia, predstavujúcej cenu poskytnutých služieb vo výške 123,77 eur a zmluvnú pokutu vo výške 75,08 eur. Súd mal preukázané, že medzi stranami konania bola uzavretá dňa 24. 01. 2013 zmluva o poskytovaní verejných služieb A6764917, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanej využívať ním poskytované telekomunikačné služby. Za poskytnuté služby vystavil žalobca faktúry č. 5327595708 na sumu 52,48 eur, splatnú dňa 29. 12. 2015; č. 5327644106 na sumu 23,48 eur, splatnú dňa 29. 12. 2015; č. 5331881186 na sumu 41,45 eur, splatnú dňa 29. 01. 2016; č. 5331931577 na sumu 10,98 eur, splatnú dňa 29. 01. 2016; č. 5336232100 na sumu 12,50 eur, splatnú dňa 29. 02. 2016; č. 5336177760 na sumu 5,- eur, splatnú dňa 29. 02. 2016; č. 5336179172 na sumu 31,88 eur, splatnú dňa 29. 02. 2016, spolu vo výške 177,77 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 20. 06. 2016 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby spolu v sume 178,77 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 75,08 eur a nákladov vynaložených na mimosúdne vymáhanie vo výške 10,- eur do 30. 07. 2016. Žalobca po zaslaní pokonávky odpísal sumu 55,- eur, ktorú si neuplatňuje. Citujúc ust. § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, § 488 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) súd žalobe v časti sumy 122,77 eur ako sume vyúčtovanej žalobcom za skutočne poskytnuté služby žalovanej vyhovel, keď v tomto rozsahu považoval nárok žalobcu za preukázaný listinnými dôkazmi (faktúrami) a žalovaná tieto skutočnosti ani nesporovala. Súd mal na základe výsledkov dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24. 01. 2013 záväzkový vzťah, v ktorom sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej služby spojené s užívaním verejnej mobilnej siete, pričom na strane žalovanej záväzok spočíval v povinnosti uhrádzať za poskytnuté služby cenu. Nakoľko žalovaná nezaplatila za telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom za zúčtovacie obdobie od 11/2015 do 02/2016, porušila dojednané zmluvné podmienky. Žalobca v liste označenom ako „stav účtu“ vyúčtoval žalovanej popri sume 177,77 eur (z titulu nedoplatku z predchádzajúcich období) aj sumu 1,- euro bez označenia akéhokoľvek titulu. Žalobou však uplatnil len sumu 123,77 eur, pretože po zaslaní pokusu o pokonávku žalovanej bola suma 55,- eur odpísaná. V časti o zaplatenie sumy 1,- euro označenej ako „suma na úhradu“, ku ktorej neboli zo strany žalobcu produkované žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy, súd žalobu zamietol. Súdu nebolo zrejmé, z akého titulu túto sumu žalobca žalovanej vyúčtoval a uplatnil, jej dôvodnosť nepreukázal. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 75,08 eur titulom zmluvnej pokuty súd nepovažoval za dôvodný, preto žalobu v tejto časti zamietol. Konštatoval, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku z pohľadu právnej kvalifikácie sú spotrebiteľskými zmluvami podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď zmluvnou pokutou je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Zmluvnú pokutu súd zároveň považoval za neprimerane vysokú, keď výška zmluvnej pokuty nie je závislá od výšky dlžnej sumy, ale len od uplynutia doby viazanosti. Dojednaná zmluvná pokuta pritom patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy. Dojednanie zmluvnej pokuty podľa názoru súdu priamo odporuje ust. § 44 ods. 4 veta druhá z. č. 351/2011 Z. z. Ide o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Z uvedených dôvodov súd zmluvnú podmienku predstavujúcu dojednanie zmluvnej pokuty považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v dôsledku toho za absolútne neplatnú. Súd žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu, nakoľko žalovaná sa s plnením dlhu dostala do omeškania. Úrok z omeškania priznal žalobcovi vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda od 31. 07. 2016, od ktorého dátumu žalobca žiadal úrok z omeškania priznať, do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 198,85 eur (100 %), súd ako dôvodný vyhodnotil nárok na zaplatenie 122,77 eur (61,74 %), v ktorej časti bol žalobca úspešný. Úspech žalovanej teda predstavuje 38,26 % a čistý úspech žalobcu 23,48 %.
2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výroku o trovách konania, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal postup súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, ktorým postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa žalobcu v danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 297 C. s. p., v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a pred týmto uplatniť prostriedky procesného útoku či procesnej obrany za účelom preukázania oprávnenosti a dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť že súd považoval jeho návrh v časti sumy vo výške 75,08 eur za sporný, bolo na mieste, aby nariadil pojednávanie vo veci, kedy by mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k tejto časti nároku. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je neprijateľným zmluvným dojednaním, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná mala možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez zakúpenia zľavnených mobilných zariadení, prípadne uzatvoriť zmluvy s rozdielnym obsahom. Žalovaná však zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmlúv a dodatku akceptovala a svoj súhlas prejavila vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch. V rámci predzmluvných vzťahov mala žalovaná možnosť modifikovať navrhnuté zmluvné podmienky, boli jej tiež poskytnuté všetky podstatné informácie, na základe ktorých sa mala možnosť slobodne rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu s ním vstúpi. Žalovaná zmluvy a dodatok akceptovala, tieto boli koncipované na základe jej vlastnej vôle, s jej súhlasom a vedomím, čo potvrdila aj svojím podpisom. Zmluvná voľnosť žalovanej nebola žiadnym spôsobom obmedzená, žalovaná vedela za akých zmluvných podmienok vstupuje do záväzkového vzťahu a zároveň mala vedomosť o podmienkach poskytnutia zľavnenej ceny mobilného zariadenia.
K záveru o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty uviedol, že žalovaná dňa 24. 01. 2013 uzavrela zmluvu o poskytovaní verejných služieb a následne dňa 12. 05. 2015 dodatok k zmluve, na základe ktorého jej odpredal mobilné zariadenie Samsung Galaxy Ace 4 White za kúpnu cenu 59,- eur, pričom maloobchodná cena tohto zariadenia bola 165,- eur. V rámci dodatku si so žalovanou dojednal pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu vo výške 106,- eur. Žalovaná si svoje povinnosti prestala plniť, keď riadne a včas neuhradila cenu poskytnutých služieb celkom vo výške 123,77 eur. Vznikol mu tak nárok domáhať sa voči nej zaplatenia zmluvnej pokuty. Napriek uvedenému mu konajúci súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal, pričom ani žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela jeho nárok uplatnený v tomto konaní, a teda nepoprela ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Základná výška zmluvnej pokuty predstavuje doplatok do maloobchodnej ceny odpredaného mobilného zariadenia, t. j. rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného zariadenia akciovej kúpnej ceny poskytnutej žalovanej, za podmienky zotrvania v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu a plnenia zmluvných povinností žalovanou riadne a včas. Zmluvná pokuta bola medzi ním a žalovanou dojednaná v súlade s ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne, bola tiež presne určená jej výška, aj spôsob jej postupného primeraného znižovania v závislosti od vzniku záväzku do času porušenia zmluvných povinností. V danom prípade zakotvuje do svojich zmlúv zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie presne špecifikovaných povinností spotrebiteľa, pričom výška zmluvnej pokuty sa primerane znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, čo priamo vyplýva z čl. 2 bodu 2.5 dodatku. V nadväznosti na uvedené žalobca nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, ktorým mu súd priznal náhradu trov konania len v rozsahu 23,48 %.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, majúc za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 198,85 eur spolu s príslušenstvom. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti sumy 122,77 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti, čo do sumy 76,08 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol z dôvodu posúdenia zmluvnej pokuty vo výške 75,08 eur ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo do sumy 1,- euro pre absenciu skutkových tvrdení žalobcu. Súd o žalobe žalobcu rozhodol postupom podľa § 297, § 219 ods. 3 C. s. p. bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
8. Podľa § 297 C. s. p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupovať pri predbežnom prejednaní sporu.
10. Primárnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.
11. Účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, v princípe rovností zbraní a v práve na kontradiktórne konanie. Porušením práva na spravodlivý proces je odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie i taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane konania znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 102/04, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 102/2001 a 5Cdo 93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane konania jej procesné práva. Pre súdne konanie je dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Strany konania by nemali byť zaskočené takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 189/2010, sp. zn. 7Cdo 42/2010).
12. Vychádzajúc z ust. § 297 C. s. p. (rovnako ako § 177 C. s. p.), jednou z podmienok pre rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Podmienka, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal (okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané, a teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (ako je tomu čiastočne v danom prípade). Ak sa ukáže, že skutkové tvrdenia strán sú sporné alebo si strana nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne), či povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b/ C. s. p., ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 297 prvá veta, § 177 ods. 1 ods. 1 C. s. p.), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 C. s. p. a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že pokiaľ súd považoval žalobu v časti za neúplnú, neurčitú (čo do výšky 1,- euro, v ktorej časti súd žalobu zamietol pre absenciu skutkových tvrdení žalobcu), mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 C. s. p., príp. na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 C. s. p. Pokiaľ totiž súd nevedel o čom koná, nemohol o veci rozhodnúť a pokiaľ tak urobil, nepostupoval procesne správne. Ak súd rozhodol o neurčitom návrhu, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
13. Rovnako, pokiaľ súd mieni v spotrebiteľskom spore ex offo určiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, musí stranám umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti konania vo všeobecnosti totiž nepriznáva každej zo strán konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, a nebráni len tomu, aby súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach a dokumentoch, s ktorými sa strany konania nemohli oboznámiť, a ku ktorým sa teda nemohli vyjadriť. Vo všeobecnosti táto zásada zahŕňa tiež právo strán konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých súd chce založiť svoje rozhodnutie. Túto možnosť by mal mať žalobca, v záujme ktorého bude predložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, ako aj spotrebiteľ - žalovaná. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že súd svoje rozhodnutie v časti zamietnutia zmluvnej pokuty založil na neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nepostupoval podľa § 298 ods. 2 C. s. p., pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k (ne)aplikácii predmetného ustanovenia neodôvodnil.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti a závery je nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, keď o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol zamietnutím žaloby z dôvodu neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena a z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) C. s. p., čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v naň nadväzujúcom výroku III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a vec pri dodržaní postupu podľa § 181 C. s. p. opätovne prejednať a rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
15. Vo výroku I., ktorým súd žalobe v časti vyhovel, ktorý nebol napadnutý žiadnou zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)