Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csr-1-2016.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - W., adresa na doručovanie W. X, A., zast. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. -W., adresa na doručovanie W. X, A., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v pomere úspechu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2016 , doplneného dňa 11.04.2018, domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012, ktorý sa stal právoplatný dňa 22.,03.2012 a vykonateľný dňa 25.03.2012. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 03.05.2005 uzavrela spolu s manželom P. D. ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 0179166237, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 6.640,10 eur, ktorý sa zaviazala spolu s úrokmi splácať v 58 mesačných splátkach vo výške 4.510 Sk. Z dôvodu, že následne si neplnili riadne a včas povinnosť splátky splácať, predmetnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila asi v roku 2012 na žalobcu, ktorý si následne uplatnil predmetnú pohľadávku na rozhodcovskom súde, ktorý vydal dňa 14.02.2012 špecifikovaný a napádaný rozsudok, ktorý však žalobkyni nebol nikdy doručený. Na základe predmetného rozsudku vydal Okresný súd Bratislava V poverenie na vykonanie exekúcie č. 5105*134046 zo dňa 10.01.2013. Zmluva o úvere bola spotrebiteľskou zmluvou, nemala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3, písm. b/ g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , preto sa v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zákona úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, rovnako absentujú v zmluve skutočnosti vyžadované v § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. V čase uplatnenia pohľadávky na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie bola predmetná pohľadávka premlčaná, rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neplatná, lebo nebola uzavretá v písomnej forme, preto vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má spotrebiteľ veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 44 Exekučného poriadku. Z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor voči žalobkyni prejednať rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský rozsudok aj napriek tomu, že predmetná pohľadávka bola v čase prejednania premlčaná. V dôsledku vyššie uvedeného bolo žalobkyni znemožnené konať pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu na spravodlivý proces.
2. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné doklady: dva rozsudky iných súdov, ktorých predmetom bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky a v rámci doplneného podania o odstránení vád podania žalobkyňa pripojila: Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179166237 zo dňa 03.05.2005, Dohodu o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 03.05.2005.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je daný žiaden dôvod v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZSRK“). Žalobkyňa spolu s P. D. a právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavreli dňa 03.05.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eur) žalobkyni a P. D.. Žalobkyňa zároveň podpisom na Zmluve vyhlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami ( ďalej len „VOP“), súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať, teda vyslovila súhlas aj so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou VOP, preto bola s ohľadom na § 4 ods. 2 druhá veta zákona č., 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase podpisu Zmluvy rozhodcovská doložka uzavretá platne. Žalobkyňa mala právo rozhodcovskú doložku odmietnuť, avšak táto návrh prijala, preto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku. Generálnu klauzulu o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v § 53 ods. 1 je nutné vykladať cez Smernicu 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi, ale za neprípustné považuje len ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Je nesporné, že žalobkyňa nenamieta, že jej úver 200.000 Sk bol poskytnutý, preto nie je možné predmetnú Zmluvu o splátkovom úvere považovať za neplatnú ako celom. K žalobkyňou namietaným náležitostiam úverovej zmluvy žalovaný uviedol, že v čl. IV bod 5 Zmluvy (Úročenie úveru) nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, lebo obsahuje všetky náležitosti vyžadujúce § 4 ods. 2 písm. g/ Zák. č. 258/2001 Z.z. V danom prípade nemožno predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) z dôvodu, že táto bola uzavretá 03.05.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §55 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.07.2008 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka ( ďalej len „Obch. zák.“) bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobkyni bola žaloba doručená do vlastných rúk, v súdom stanovenej lehote sa k nej nevyjadrila a nezaslala žalobnú odpoveď, bola v rozhodcovskom konaní pasívna, preto námietky ňou uvádzané, že jej nebolo umožnené zúčastniť sa spotrebiteľského rozhodcovského konania sú nedôvodné. Žalovaný taktiež poukázal na dlhé časové obdobie od vydania napádaného rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.03.2012 a vykonateľnosť 25.03.2012 do podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 07.06.2016, čím uplynula lehota na jej podanie.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázala na skutočnosť, že v čase vydania napádaného rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.02.2012 bola pohľadávka žalovaného premlčaná, konajúci rozhodcovský súd mal predmetnú úverovú zmluvu posúdiť podľa § 52 ods. 1,2; § 54 ods. 1,2; §100ods. 1; §101; §103 OZ a podanie žalovaného mal zamietnuť. Plnenie z úverovej zmluvy č. 0179166237 nastalo v septembri 2006, kedy bola uhradená posledná splátka a kedy splatnosť predmetnej pôžičky aj nastala, preto v dôsledku omeškania so splátkami splátok úveru o viac ako 3 mesiace, čím došlo k porušeniu VOP ku dňu 20.12.2006 a premlčacia doba uplynula 20.06.2009. Žalovaný si svoj nárok na rozhodcovskom súde uplatnil až v roku 2011 po uplynutí premlčacej doby, teda rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.02.2012 bol vydaný v rozpore so zákonom. Napádaný predmetný rozhodcovský rozsudok nebol žalobkyni nikdy doručený, preto žaloba o jeho zrušenie nemohla byť podaná po márnom uplynutí lehoty na jej podanie. Keďže zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ku dňu 14.02.2012 neupravoval otázku doručovania rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania, v zmysle § 51 ods. 3 tohto zákona a pozn. 18/ k tomuto zákonu, bolo potrebné otázku doručovania posúdiť v zmysle § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku ( OSP). Žalovaná v tejto súvislosti poukázala, že v čase, ak jej predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručovaný do vlastných rúk, sa v mieste doručovania nezdržovala z dôvodu, že od roku 2007 trvalo nebývala na H. XX M. A., čím nebola splnená ani fikcia doručenia neprevzatej písomnosti. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. Preto 30-dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. nemohla žalobkyni uplynúť. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobkyni umožňuje výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom bola len akademická. Ak právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Žalovaná ďalej opätovne poukázala, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 03.05.2005 neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a/; § 4 ods. 3 písm. b/ d/ zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho sa úver podľa § 4 ods. 2 písm. g/ považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že dlžníkov - t.j. ju a P. D. pôvodný veriteľ neupovedomil postúpenie predmetnej pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 01799166237 zo dňa 03.05.2005 na žalobcu a zároveň dlžníkom nebola nikdy doručená ani vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný teda nebol oprávnený uplatniť si pohľadávku pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. Postúpenie predmetnej pohľadávky bolo neplatné a žalobca preto nebol v rozhodcovskom konaní vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.
5. Súd pojednával a rozhodol na pojednávaní dňa 26.06.2019 v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, z neúčasti na pojednávaní sa právny zástupca žalovaného ospravedlnil a žiadal rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobkyne, oboznámil sa s listinnými dokladmi: rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0179166237 zo dňa 03.05.2005, Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 03.05.2005, obsahom rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776, ako i celým obsahom spisu č.k. 21 Csr 1/2016, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012 súd zistil, že na jeho základe bola žalobkyňa a P. D., nar. XX.XX.XXXX zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. sumu 9.891,42 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.2287,74 eur od 21.04.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2012. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že predmetnú pohľadávku si žalovaný EOS KSI Slovensko, s.r.o. uplatnil voči žalobkyni a P. D. na základe postúpenej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 179166237 poskytnutom žalobkyni a P.J. D., postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s..
6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 01791666237 zo dňa 03.05.2005 súd zistil, že na jej základe veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol dlžníkom: žalovanej a jej manželovi P. D., nar. XX.XX.XXXX spotrebný úver vo výške 200.000 Sk, ktorý sa žalovaná s P. D. zaviazali splácať spolu s úrokom 11,10% ročne v splátkach po 4.510 Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 20.06.2005.
7 . Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok nebol žalobkyni nikdy doručený, preto žalobkyňa nebola riadne poučená o rozhodcovskom konaní a nebolo jej umožnené sa zúčastniť rozhodcovského konania pred Stálym rozhodcovským súdom v súlade s § 45 ods. 1 písm. b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 1 písm. g/, a preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.02.2012 nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť. Nie je osvedčené, či podmienka náhradného doručenia rozsudku žalobkyni bola splnená, nakoľko žalobkyňa sa na adrese, na ktorej jej bol rozhodcovský rozsudok doručovaný, nezdržiavala. Exekúcia, ktorá bola vedená na základe predmetného a napádaného rozhodcovského rozsudku, bola zastavená z dôvodu, že predbežnou otázkou bolo ustálené, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku preukazovala žalobkyňa stým, že pohľadávka v čase rozhodovania rozhodcovským súdom bola premlčaná.
8. Žalobkyňa podávala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) účinného do 30.06.2016.
Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 91 ods. 2 veta prvá OSP, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných.
Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také procesné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na kažeého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
Podľa § 77 ods. 2 CSP, na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZoRK“), , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1, prvá veta ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
8. Osoby, ktoré vystupujú na tej či onej strane ako účastníci konania, sa nazývajú spoločníci. Ak ide o spoločenstvo na strane žalobcu, hovoríme o aktívnom spoločenstve, na strane žalovaného o pasívnom spoločenstve. Právna teória rozoznáva spoločenstvo dobrovoľné a spoločenstvo nútené. Dobrovoľným sa nazýva spoločenstvo, ktorého vznik závisí na vôli žalobcu (žalobcov), pričom je pre výsledok rozhodnutia vo veci samej nepodstatné, či tu existuje alebo neexistuje spoločenstvo. Núteným je také spoločenstvo, ktoré je predpísané zákonom pod sankciou, že ak nebudú žalobcami alebo žalovanými všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na predmetnom právnom vzťahu, nemôže mať žaloba úspech. Účelom inštitútu spoločenstva je zhospodárniť konanie a niekedy tiež zabrániť nebezpečenstvu dvoch alebo viacerých rozhodnutí, ktoré by si vzájomne odporovali.
O nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP, ako i § 77 CSP ide tam, kde majú účastníci (sporové strany) také spoločné práva alebo spoločné povinnosti, že sa rozhodnutie o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s tým, že tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok rozsudku musí vzťahovať na všetkých spoločníkov. Nie je možné rozhodnúť o existencii práv a povinností v prospech niekoho, kto sa na konaní o nich ani len nezúčastnil. Uvedené zásady sa nevyhnutne aplikujú napr. v konaniach o určenie dedičského práva, v konaniach o neplatnosť kúpenej zmluvy, ale aj v konaniach o určenie neplatnosti dražby ( NS SR 2Cdo/66/2008, R 23/2010).
9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-2776 zo dňa 14.02.2012 voči žalovanému, ktorý v rozhodcovskom konaní ( a zároveň v rozsudku) vystupoval na strane žalobcu. Je nepochybné, že napádaným rozhodcovským rozsudkom bola na plnenie zaviazaná okrem žalobkyne aj ďalšia osoba - jej manžel P. D., ktorí boli na plnenie zaviazaní spoločne a nerozdielne. Už táto solidárnosť vyjadrená v napádanom rozhodcovskom rozsudku, ako i prezentovaná v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.05.2005, prezentuje, že sa nepochybne jedná o nerozlučné spoločenstvo, pri ktorom musia v konaní vystupovať okrem žalobkyne a žalovaného aj osoba P. D., a to už či na strane žalobkyne (ako žalobca 2) alebo žalovaného. Okruh sporových strán určuje žalobca a preto v tomto prípade bolo možné, aby za účelom dosiahnutia plnej vecnej legitimácie, t.. aby boli sporovými stranami všetky osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa koná a preto ich účasť je potrebná), aby žalobkyňa označila v žalobnom návrhu P. D. za žalovaného 2, resp. mohla okruh sporových strán rozšíriť. Z týchto dôvodov, keďže v konaní nie je splnená podmienka vecnej legitimácie, keďže sa jedná o nerozlučné spoločenstvo žalobkyne s manželom P.. D., nakoľko oboch rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie solidárne, súd žalobu zamietol v zmysle § 77 CSP, ako i v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok KS Košice č.k. 2Co/85/2016 z 23.02.2016)
10. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ( príp. pasívnej) súd sa bližšie nezaoberal a nevyhodnocoval dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiadala napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušiť, nakoľko pre posúdenie veci je toto nadbytočné. Súd však dáva do pozornosti, že žalovaný založil do spisu rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 6Csr/3/2016-114 zo dňa 02.10.2017, ktorým bola žaloba P. D. ,nar. XX.XX.XXXX voči žalovanému, o zrušenie totožného rozhodcovského rozsudku, aký napáda v konaní pred tunajším súdom i žalobkyňa, zamietnutý a to z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. P. D. zrejme voči uvedenému rozsudku podal odvolanie a súdu nie je zrejmé, či už o ňom bolo rozhodnuté.
11. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).