Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: H.. U. Y., X.. X.X.XXXX, B.. H. U. Y. C. B. B., L. Y. F.A., F. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanej: K. C. R. R., C..R.., J. Č.. XX, L., A.: XX XXX XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. č. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. - 379 zo dňa 6. júna 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť upustiť od zverejňovania informácií týkajúcich sa súkromia a rodinného života žalobkyne v denníku X. Č. a na internetovej stránke P.:/.W..M..sk a súčasne povinnosť odstrániť z tejto internetovej stránky v žalobe bližšie vymedzené články.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -404 zo dňa 21.9.2011 schválil rodičovská dohoda Evy Y. C. U. O., ktorou bola mal. U. zverená do osobnej starostlivosti matky. Po dopravnej nehode U. Y. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 30.8.2012 zveril mal. U. do osobnej starostlivosti otca. Následne Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. zo dňa 21.11.2012 uložil U. O. odovzdať mal. U. do starostlivosti starej matky U. K.. Žalovaná uverejnila na stránke W.. X..M..sk a v denníku X. Č. sériu článkov, ktoré žalobkyňa vníma ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a to dňa 25.8.2012 článok s názvom „Ďalšia rana! Expartner chce K. vziať dcéru U.!", dňa 5.9.2012 článok s názvom „Ďalšia rana do basy: Súd zobral K.j dcérku U.!", dňa 7.9.2012 článok s názvom „.S. U. O.: Prvý týždeň s G. U.", dňa 20.11.2012 článok "Vnúčatá Rezešovcom nedáme!" a článok „Expartneri U. Y. K.: Deti K. nedáme!", dňa 22.11.2012 článok s názvom "Napätie u K." "Špinavá vojna o deti" „Y. dcéru odobrali otcovi" a článok s názvom ". musel U. vydať babke!, dňa 23.11.2012 článok s názvom " K. ma nezastrašia!", dňa 23.11.2012 článok s názvom " Y. expartner O.: Rezešovci ma nezastrašia!", dňa 7.12.2012 článok s názvom „Nemôže dať dcérke ani mikulášsky darček!" „U. nevidel už vyše 2 týždňov", dňa 7.12.2012 článok s názvom „O. Y.. K.: Dcérke nemôže dať mikulášsky balíček!", dňa 30.1.2013 článok s názvom „K. majú finančné suchoty?“, s podčlánkom „K. očakávajú, že ich U. čoskoro pustia" a tiež článok s názvom „U. O.: K. očakávajú, že ich U. čoskoro pustia!", dňa 15.2.2013 článok s názvom „Zúfalý otec U. O.:

Na U. mám platiť, ale nesmiem ju vidieť!", dňa 19.2.2013 článok s názvom „K. dcéru zverili babke, otec ju nesmie vídať? Súdy malej U. ubližujú!", dňa 21.2.2013 článok s názvom „Y. U. O. napísal súdu: U. vám utečie aj s deťmi!" a dňa 7.8.2014 článok s názvom „Narodeninová návšteva dcér u Y. plná sĺz: Dráma vo väznici!". Z hľadiska obsahu namietaných článkov súd prvej inštancie skonštatoval, že tieto boli zamerané na dopravnú nehodu matky mal. U. U. Y. a bezprostredne súvisiace záležitosti ohľadom starostlivosti o maloletú. Sporné články sa venovali okolnostiam zverenia mal. žalobkyne do osobnej starostlivosti otca U. O. a následne starej matky U. K., rozhodnutiam poručenského súdu vo veci osobnej starostlivosti o žalobkyňu a obsahovali najmä osobné vyjadrenia a kritiky otca k rozhodnutiam a postupu súdov v predmetnej poručenskej veci. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že mal. U. bola v rozhodnom čase vedená v ambulancii detskej psychiatričky H.. K., kde bola viac krát vyšetrená, prvý krát 14.12.2012 z dôvodu zmeny správania, pre poruchy spánku, bolesti brucha a narušenie somatického a psychického stavu so záverom, že sa jedná o závažnú reakciu na stres a depresívne príznaky úzkosti a detskú depresiu súvisiacu s odlúčením od matky. Podľa Dodatku k znaleckému posudku č. 11/2012 vypracovaného znalkyňou J.. Ľ.S.K. D. sa u mal. U. rozvíjala úzkostná symptomatológia v dôsledku okolností, v ktorých sa maloletá ocitla (separácia od matky, dlhšie umiestnenie v rodine, ktorej členovia neboli dieťaťu blízkymi kontaktnými osobami). Súd prvej inštancie poukázal aj na písomné vyjadrenie matky žalobkyne zo dňa 13.5.2015, podľa ktorého jej dcéra U. ťažko zvládala ich vzájomné odlúčenie, je v zlom psychickom stave, keď udalosti v roku 2012 a zásah médií do súkromného života jej dcéry spôsobili, že bola posmechom ostatných detí v škôlke.

3. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv a že neoprávnený zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených § 11 a nasl. Obč. zák., keď obe náležitosti musia byť splnené súčasne. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná je vydavateľom a má zákonnú licenciu na poskytovanie informácii širokej verejnosti. Zákonná licencia predstavuje právom upravený súhlas, aby vymedzené subjekty použili prejavy osobnosti na ustanovené účely aj bez súhlasu subjektov, ktorým sa zasahuje do osobnostných práv, pričom zákonnou licenciou je aj vyhotovenie alebo použitie podobizne, obrazových snímkou a obrazových a zvukových záznamov primeraným spôsobom na vedecké, umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo; pokiaľ takéto použitie nie je v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Úlohou tlače je aj komentovať súdne rozhodnutia, t.j. prinášať informácie o činnosti orgánov verejnej moci, rovnako ako prinášať informácie o dôsledkoch rozhodnutí, ich výkone. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že matka mal. U. Y. je verejne známou osobou, dcérou C. K., bývalého ministra dopravy, sestrou veľkopodnikateľa E. K., ktorá má z dvoch vzťahov dve deti, o ktorej v súvislosti s jej vzatím do väzby v roku 2012 viaceré médiá pravidelne zverejňovali články. Skonštatoval, že v sporných článkoch sa uvádzajú najmä vyjadrenia otca mal., jeho kritika na procesný postup a rozhodnutia súdov, ktorým bola mal. zverená najprv do jeho osobnej starostlivosti a krátko na to do starostlivosti starej matky U. K.. V článkoch sa legitímne popisujú skutočnosti týkajúce sa prebiehajúceho súdneho konania vo veci starostlivosti o maloletú a o výkone tohto rozhodnutia. Predmetom namietaných článkov neboli podrobnosti zo súkromného života mal. žalobkyne. Súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe tvrdené devastujúce účinky namietaných článkov na žalobkyňu nevyvodil ani z vyjadrenia matky maloletej, či z lekárskych správ H.. K. alebo znalkyne J.. D., z ktorých obsahu vyplynulo, že zdravotné problémy žalobkyne jednoznačne súviseli s odlúčením od matky, ktorá bola v danom čase vo väzbe. Rovnako tak článok zo 7.8.2014 „Narodeninová oslava dcér Y. plná sĺz: dráma vo väznici!“ sa podľa súdu prvej inštancie dotýkal otázok, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti, keď článok informuje verejnosť o priebehu výkonu trestu, o tom, že odlúčenie od rodiny je dôsledkom spáchania trestného činu a uloženia trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho má článok aj preventívny účel. Súd prvej inštancie uzavrel, že ani jeden z namietaných článkov nebol vo vzťahu k žalobkyni dehonestujúci, ich zverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobkyne, z ktorých dôvodov žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 763, eur.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, že spornými článkami nedošlo do zásahu do jej osobnostných práv. Predmetom žaloby boli výlučne články, ktoré sa týkali súkromia žalobkyne, okolností vzťahujúcich sa výlučne na žalobkyňu ako dieťa, ktorého matka bola účastníčkou dopravnej nehody. Vo všetkých namietaných článkoch boli na podklade publicity, ktorá bola venovaná matke žalobkyni, zverejňované aj informácie, ktoré sa týkali mal. žalobkyne, v súkromí ktorého došlo v dôsledku tejto udalosti k zásadným zmenám. Žalobkyňa je osobou odlišnou od jej matky a žiadna informácia týkajúca sa dopravnej nehody jej matky nevyžadovala nevyhnutne spojenie so žalobkyňou a pokiaľ žalovaná situáciu jej matky zneužila na informácie o žalobkyni, ide o neoprávnený zásah, za ktorý je žalovaná zodpovedná. Žalobkyňu nezbavuje zodpovednosť ani skutočnosť, že niektoré, či väčšina informácii bola získaná od otca žalobkyne, keďže žalobkyňa je osobou odlišnou od jej otca a akýkoľvek postup jej otca nezbavuje žalovanú povinnosti nezasahovať do práva na súkromie žalobkyne. Z čl. 3 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že právo verejnosti na informácie v tomto prípade ustupuje právu dieťaťa na to, aby všetky činnosti týkajúce sa ho, boli vykonávané v jeho najlepšom záujem. Záujem mal. dieťaťa ustupuje aj takému právu tvoriacemu základ demokratickej spoločnosti, akým je verejnosť súdneho pojednávania. Pokiaľ súd prvej inštancie nadradil nad záujem žalobkyne právo žalovanej šíriť informácie, nekonal v súlade s jej najlepším záujmom. Za nesprávny považuje žalobkyňa aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania. Namietala, že súd prvej inštancie neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a neprihliadol na to, že žalobkyňa je maloleté dieťa bez majetku, odkázaná výživou na iné osoby, keď matka žalobkyne je už niekoľko rokov bez príjmu v dôsledku svojho uväznenia v H..

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na to, že kľúčovým poslaním tlače je najmä vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať (nález ÚS SR sp. zn. ). Predmetom namietaných článkov boli otázky verejného záujmu. Ich obsah bol zameraný na popis rozhodnutia vo veci starostlivosti o mal. žalobkyňu, opis dobrovoľného výkonu toho rozhodnutia, pričom bol daný priestor otcovi na vyslovenie jeho kritiky a na kritiku postupu a rozhodnutia súdu v predmetnej veci, ako aj ich dôsledkov, čo je v demokratickej spoločnosti legitímne, na informovanie o priebehu výkonu trestu odňatia slobody matky žalobkyne, a že odlúčenie matky od rodiny je dôsledkom spáchania trestného činu a uloženia trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho majú články aj preventívny účel. Všetky tieto otázky oprávnene pútali záujem verejnosti, a preto s poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. v spojení s nálezom ÚS SR sp. zn. o nich žalovaný celkom legitímne informoval. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať tvrdenie žalobkyne, že neexistoval legitímny dôvod informovať o súkromí žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou jej matky. Skutočnosti, o ktorých žalovaná informovala, boli vyvolané práve dopravnou nehodou matky žalobkyne, pričom v namietaných článkoch neboli uverejnené žiadne podrobnosti týkajúce sa súkromia žalobkyne. Informácie o štádiu súdneho konania aj v prípade sporu o starostlivosť o maloletého nemožno považovať za výlučnú súčasť súkromia žalobkyne. Komentovať súdne rozhodnutia, t.j. prinášať informácie o činnosti orgánov verejnej moci, informácie o dôsledkoch súdnych rozhodnutí, o ich výkone a ďalšie súvisiace informácie, je súčasťou úlohy tlače, pretože ide o informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. Nie je možné vyvodiť ani záver, že by otec maloletej žalobkyne konal v rozpore s jej právom na súkromie, keď poskytol žalovanej informácie týkajúce sa sporu o starostlivosť o ňu. Z povahy veci je úplne zrejmé, že otec žalobkyne by sa nemohol k veci relevantne vyjadriť bez toho, aby neuviedol aj skutočnosti týkajúce sa súdneho sporu a žalobkyne. Žalobkyňa ochranu súkromia dieťaťa stotožňuje sa zákazom samotného uverejňovania informácii, ktoré sa dieťaťa dotýkajú. V slovenskom právnom poriadku však neexistuje všeobecný zákaz uverejňovať informácie týkajúce sa dieťaťa a takýto zákaz nevyplýva ani z čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa. Čl. 16 Dohovoru chráni dieťa len pred svojvoľnými zásahmi do jeho súkromia, z čoho vyplýva, že iné zásahy, ktoré nie sú svojvoľné, pripúšťa. Žalovaná za to, že nekonala svojvoľne, ale sledovala legitímny cieľ sprostredkovať verejnosti otázky verejného záujmu. Žalobkyňa neodôvodnila ani len to, prečo považuje sporné články za svojvoľný zásah do jej súkromia. Námietka žalobkyne, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je možné verejnosť vylúčiť zo súdneho pojednávania, ak to vyžadujú záujmy mal. dieťaťa, je v danom kontexte irelevantná. Zo znenia čl. 6 Dohovoru nemožno vyvodiť, že tieto záujmy automaticky prevažujú napr. nad právom verejnosti na informácie zo súdneho pojednávania. Žalovaná vyslovila názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru, že právo na ochranu osobnosti žalobkyne neprevážilo nad slobodou prejavu a právom na informácie. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nepochybil ani vo výroku o trovách konania. Námietka žalobkyne, že súd neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa nie je namieste. Žalobkyňa totiž v konaní žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa netvrdila. Irelevantná je aj skutočnosť, že matka mal. je údajne bez príjmu, pretože to nevylučuje, že má majetok, z ktorého môže hradiť trovy konania, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by úhrada trov konania, vzhľadom na ich výšku, nebola v možnostiach matky žalobkyne.

Žalovaná záverom zhrnula, že v sporných článkoch neuverejňovala žiadne podrobnosti týkajúce sa súkromia žalobkyne; zo žalobkyňou predložených lekárskych správ a znaleckého posudku je zrejmé, že psychický stav žalobkyne je spôsobený odlúčením od matky, a nie uverejňovaním namietaných článkov; obmedzenie, ktorého sa žalobkyňa voči žalovanej domáha, teda neuverejňovať akékoľvek informácie týkajúce sa súkromia a života žalobkyne je vágne, neurčité a široké, pričom takto formulovaný petit nemá žiadnu oporu v hmotnom práve; podľa ustálenej judikatúry ESĽP predmetom informovania v médiách môžu byť aj skutočnosti zo súkromia osôb, ak majú relevantný vzťah k otázkam legitímneho verejného záujmu.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a túto po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok presvedčivo odôvodnil a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ( ).

9. Podľa čl. 16 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke ) žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť, pričom dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom. Predmetné ustanovenie poskytuje dieťaťu ochranu pred svojvoľnými zásahmi do jeho súkromia, bez rozlíšenia, kto tieto zásahy uskutočnil. Inými slovami, dieťa má právo na ochranu pred svojvoľnými zásahmi do svojho súkromia aj vtedy, ak boli realizované jeho zákonnými zástupcami ako nositeľmi rodičovskej zodpovednosti.

10. Judikatúra ESĽP, ako aj slovenských súdov je v zásade ustálená v tom, že žalovaná ako masmédium požíva zvýšenú ochranu práva na slobodu prejavu, vzhľadom na záujem spoločnosti na slobode činnosti médií, ktorá je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Obmedzenie práva na slobodu prejavu médií je v demokratickej spoločnosti možné len za predpokladu, že výkon práva ma excesívnu povahu v tom zmysle, že neprimerane zasahuje do práv a oprávnených záujmov iného subjektu (§ 11, § 13 Obč. zák.). Neprimeraným je taký zásah, ktorého negatívny účinok na dotknutý subjekt je v takom rozsahu, že ho nemožno ospravedlniť záujmom spoločnosti na slobode prejavu médií. Opačne zas možno konštatovať, že akékoľvek obmedzenie práva na slobodu prejavu musí byť primerané sledovanému účelu (v tomto prípade vynútenie práva na ochranu osobnosti). Primeranosť alebo tiež proporcionalitu v naznačenom smere je potrebné skúmať v každom prípade individuálne. Rozsah práva na slobodu prejavu vo vzťahu k informáciám o osobách verejne činných je väčší ako v prípade osôb, ktoré za verejne činné považovať nemožno. Rovnako je to v prípade porovnania osôb plnoletých a maloletých.

11. Pokiaľ ide o neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobkyne, zverejnenie namietaných článkov o žalobkyni mohlo byť neoprávnené, ak by nimi bolo neprimerane/svojvoľne zasiahnuté do súkromia žalobkyni, teda ak by záujem na ochrane osobnosti žalobkyne prevážil nad právom žalovanej na slobodu prejavu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa obsah sporných článkov nevymykal z toho, čo v rámci práva na slobodu prejavu môže žalovaná ako médium zverejniť. Články nemajú vo vzťahu k žalobkyni hanlivý, útočný alebo znevažujúci obsah, nesú sa v informačnej, spravodajskej rovine, obmedzujú sa na konštatovanie faktov vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa v zásade nenamietala voči obsahu článkov, ani nespochybňoval ich pravdivosť, za zásah do jej osobnostných práv považoval len samotnú skutočnosť, že žalovaná o nej ako o maloletom dieťati, zverejňovala informácie týkajúce sa jej rodinného a súkromného života. Pri maloletých deťoch dochádza k odvodzovaniu ich postavenia vo vzťahu k verejnosti od správania sa ich rodičov, preto pokiaľ rodičia upriamujú pozornosť verejnosti na maloleté deti, nastáva posun v tom, aké informácie môžu média o dotknutých maloletých deťoch šíriť (viď napr. rozsudok nemeckého Spolkového ústavného súdu sp. zn. , 1 BvR653/96 zo dňa 15.12.1999). Nemožno teda predpokladať pasivitu médií, pokiaľ sa verejne činní rodičia, či zákonní zástupcovia detí na verejnosti prezentujú s maloletými deťmi, resp. informáciami o nich, čo však neznamená že je prípustné zverejňovať akékoľvek informácie o maloletých deťoch verejne známej osoby, hoci by ich aj médiám rodičia, či iné oprávnené osoby poskytli. V posudzovanej veci však - ako už odvolací súd vyššie konštatoval - nedošlo za strany žalovanej k publikovaniu takých informácii, ktoré by mali vo vzťahu k žalobkyni akýkoľvek difamačný charakter. Namietané články týkajúce sa žalobkyne je potrebné posudzovať v celkovom kontexte, v akom vznikli. Je totiž všeobecne známe, že verejne známa matka žalobkyne spôsobila závažnú dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli štyria ľudia, v dôsledku čoho bola väzobne stíhaná a následne právoplatne odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. V danom prípade bolo prípustné informovať verejnosť o určitých otázkach súvisiacich so starostlivosťou o žalobkyňu ako maloleté dieťa, pretože verejnosti bolo všeobecne známe, že matka žalobkyne nebola vydatá a že sa o maloletú žalobkyňu starala sama, čo v súvislosti so všeobecne známou skutočnosťou o jej väzobnom stíhaní a následnom výkone trestu odňatia slobody celkom prirodzene vyústilo do záujmu verejnosti o skutočnostiach súvisiacich so starostlivosťou o mal. žalobkyňu. Naviac, objektom sporných článkov nebola výlučne žalobkyňa, ale ako vyplýva z ich obsahu, boli zamerané najmä na konflikt medzi verejne známym otcom žalobkyne a verejne známou starou matkou žalobkyne v otázke starostlivosti o mal. žalobkyňu. Namietané články opisujú skutočnosti, ktoré sú priamo, či nepriamo dôsledkom tragickej dopravnej nehody matky žalobkyne, ktorá udalosť bola v rozhodnom čase legitímnym stredobodom pozornosti verejnosti, nešlo teda o svojvoľný zásah žalovanej voči žalobkyni. Odvolací súd dodáva, že informácie o činnosti súdov ako orgánov verejnej moci, ich rozhodnutiach a o výkone ich rozhodnutí, ktoré boli súčasťou namietaných článkov, sú jednou z úloh tlače, pretože ide o informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. Navyše z vykonaných dôkazov - predložených lekárskych správ a znaleckého posudku nie je možné vyvodiť, že práve sporné články mali negatívny zdravotný dosah na mal. žalobkyňu, resp. že sporné články boli príčinou tvrdených (v konaní však nepreukázaných) invektív voči žalobkyni. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že na psychický stav mal. žalobkyni malo nepochybne rozhodujúci vplyv jej náhle odlúčenie od matky, ku ktorému došlo v čase, keď mala len 5 rokov a za mimoriadne tragických okolností. K odlúčeniu maloletej od jej matky došlo výlučne v dôsledku zavineného protiprávneho konania jej matky, ktorá zavinila tragickú dopravnú nehodu. Sporné články tvoria len nepatrnú časť mediálnej aktivity, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou matky žalobkyne a v tomto kontexte žalobkyňa nepreukázala v akej miere, a či vôbec došlo k zásahu do jej osobnostnej sféry práve uverejnením namietaných článkov. Odvolací súd dodáva, že z povahy veci nie je možné uložiť žalovanej ani všeobecný zákaz uverejňovať informácie týkajúce sa žalobkyni ako maloletého dieťaťa. Takýto zákaz nemá totiž oporu v našej právnej úprave a nevyplýva ani z Dohovoru o právach dieťaťa. Čl. 16 Dohovoru chráni dieťa len pred svojvoľnými zásahmi do jeho súkromia, z čoho možno vyvodiť, že zásahy, ktoré nie sú svojvoľnými a neoprávnenými sú prípustné. Vo vzťahu k petitu žaloby odvolací súd súhlasí so žalovanou v tom, že petit žaloby je neurčitý, vágny a teda nevykonateľný. Aj keby totiž došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv maloletej žalobkyne, nebolo by možné žalovanej uložiť povinnosť paušálne upustiť od zverejňovania bližšie nešpecifikovaných informácií týkajúcich sa súkromia a rodinného života žalobkyne. Takáto povinnosť by sa potom musela vzťahovať aj na informácie o žalobkyni, ktoré majú pozitívny charakter a ktoré žiadnym spôsobom nezasahujú do jej osobnostných práv.

12. Žalobkyňa v odvolaní čo do výroku o trovách konania namietala, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ustanovenie (v súčasnosti ) je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Žalobkyňa videla dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že je maloletá, bez majetku, a že jej matka je bez príjmu vo výkone trestu odňatia slobody. Odvolací súd je názoru, že žalobkyňa v konaní svoju nemajetnosť nepreukázala. Naviac, ani samotná okolnosť jej prípadnej nemajetnosti paušálne nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Nemožno totiž prijať záver, že každý maloletý a nemajetný ako strana sporu nenesie procesnú zodpovednosť za výsledok konania a nemusí nahradiť úspešnej protistrane trovy konania. Žalobkyňa nemá vzhľadom na svoj vek procesnú spôsobilosť, žalobu v jej mene podala matka ako jej zákonný zástupca prostredníctvom advokátky, t.j. osoby znalej práva. Zákonná zástupkyňa žalobkyne si za týchto okolností mala, resp. mohla byť vedomá skutočnosti, že v súvislosti so súdnym konaním jej vzniknú trovy, ktoré bude povinná hradiť. Pokiaľ s týmto vedomím žalobu v mene žalobkyne podala, odvolací súd má za to, že nie je prípustné zbaviť žalobkyňu následkov zodpovednosti za výsledok sporu a odňať tak úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania. Odvolací súd dodáva, že výška prvoinštančných trov prisúdených žalovanej (796 eur) nemôže byť pre žalobkyňu, resp. jej zákonnú zástupkyňu likvidačná.

13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci samej potvrdil podľa Rovnako odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).