Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoP-39-2019.pdf
PDF · 120.59 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/39/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková vo veci starostlivosti o maloleté dieťaťa: Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otec - navrhovateľ: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou FORTITUDINE, s.r.o., so sídlom Ulica Sv. Alžbety 5772/19, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 472 57 067; matka - odporkyňa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, zastúpená advokátom : JUDr. Ladislav Slovák, Nemešsegská 6575/35 Dunajská Streda, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/27/2018-119 zo dňa 5.apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol nasledovne : I. Výživné matky na maloletého syna: Y. E., nar. XX.XX.XXXX‚ sa zvyšuje zo 40 eur na 120 eur, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk otca, počnúc od právoplatnosti rozsudku. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7P/23/2015-109 z 20.09.2016, a to v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému dieťaťu III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odvodnil s použitím ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a vecne tým, že súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloletého rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7P/23/2015-109 z 20.09.2016, kedy bolo určené výživné na maloletého vo výške 40 eur. V čase predchádzajúceho určenia výživného mal maloletý 7 rokov, bol zdravý, mal len bežné choroby, navštevoval predškolské zariadenie v mieste bydliska, v septembri začal navštevovať základnú školu. Matka bola v tom čase nezamestnaná. Otec bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom 400,-- eur, mal dlh na výživnom, ten si vyrovnal. T. č. má maloletý 11 rokov, navštevuje 3.ročník miestnej základnej školy, pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 275 eur, matka je na predĺženej materskej dovolenke, poberá príspevok na dieťa a rodičovský príspevok. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletého výživné platí nepravidelne. Na jej strane nedošlo k podstatnej zmene okolností. 3. Navrhovateľ v čase predchádzajúceho určenia mal príjem zo závislej činnosti v minimálnej výške, trpí závažným ochorením, erozívnou reumatickou artritídou, utrpel úraz následne čoho od 07.05.2018 bol na PN. Od decembra 2018 pracuje s priemerným čistým príjmom 344,22 eur. Od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili okolnosti na strane maloletého ohľadne jeho výdavkov, navštevuje ľudovú školu umenia, kde sú mesačne výdavky 60 eur, školská strava sa zvýšila o 5 eur, ako aj ďalšie výdavky na školské potreby, ale aj výdavky na oblečenie spojené s fyzickým rastom dieťaťa. Tiež sa mu zvýšilo nájomné o 20 eur. Dňa 21.01.2019 súd vyhlásil na majetok navrhovateľa konkurz.
4. Na strane maloletého súd prvej inštancie videl v objektívnych dôvodoch , a to prirodzeným fyzickým rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj prechodom z predškolského zariadenia na prvý stupeň základnej školy a tiež pravidelnou návštevou zdravotníckych ambulancií, ako aj mimoškolských aktivít. U matky podstatná zmena pomerov nenastala, vyživuje ďalšie dieťa, o ktoré sa starala aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Matka nemala záujem o predmetné konanie, nebola účastná na pojednávaniach, k veci sa nevyjadrovala, na výzvu súdu nereagovala. Neprejavovala žiadny záujem o svoje dieťa. Nepreukázala žiadnu pravidelnú zdravotnú starostlivosť a s tým spojené výdavky. U otca podstatná zmena pomerov nastala v dôsledku vážnych zdravotných následkov, pričom jeho príjem už t. č. je vo výške minimálnej mzdy, tak ako v čase ostatného rozhodnutia. Odporca sa však osobnou starostlivosťou výhradne podieľa na výchove svojho syna. 5. Preto súd uvážil, že návrh podaný otcom je dôvodný, najmä z dôvodu, že súd zistil kvalifikovanú zmenu pomerov najmä na strane maloletého, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - matky. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, odporkyňa je zdravá mladá žena, z lustrácie sociálnej poisťovne súd zistil, že doposiaľ nebola pracovne aktívna, maloletého nenavštevuje. Preto celá váha starostlivosti a výchovy prechádza na druhého z rodičov - na otca. Súd nezistil a matka ani netvrdila, že by mala zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je presvedčený o odporkyninej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej sfére. 6. S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého zo 40 eur na 120 eur mesačne, a to počnúc od právoplatnosti rozhodnutia. Potreby maloletého sa od posledného rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom celkové pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú vo výške 275 eur. Okrem bežných režijných nákladov, a zdravotného stavu na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Matka na výzvu súdu, aby preukázala svoj príjem ako aj majetok, nereagovala, resp. doposlala len potvrdenia z úradu práce o prídavkoch na dieťa a rodičovský príspevok. Neprejavila sa, že by sa chcela podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa aj inak ako len platením výživného. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na deti, pričom otec prispieva na výživu dieťaťa aj svojou osobnou starostlivosťou a výchovou. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné na 120 eur. Vzhľadom na pasivitu povinného rodiča a celkový nezáujem o konanie, ale ani o maloletého, súd ustálil, že navrhované výživné otcom je dôvodné, adekvátna k odôvodneným potrebám maloletého, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti matky zvládnuteľné. Preto súd zaviazal matku na platenie výživného na maloletého v sume 120 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd považuje výšku za primeranú aj s ohľadom na prednosť výživného k maloletému dieťaťu pred inými výdavkami povinného rodiča. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku 7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu matka a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamieta, alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nemá absolútne žiaden príjem, z ktorého by mohla vyživovať maloletého. Tak ako uviedla aj v konaní, vyživuje svoju maloletú dcéru X. G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou je na materskej dovolenke a bol jej na maloletú X. vyplácaný aj rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur ale len do 27.04.2019, kedy jej nárok na tento príspevok zanikol. Keďže bola doteraz s maloletou pre nepriaznivý zdravotný stav doma, do pracovného života sa nevedela zaradiť. Maloletá v mesiaci september 2019 nastúpi do prvého ročníka základnej školy, kedy sa matke zlepšia jej možnosti uplatnenia na trhu práce. V prípade pochybností o ňou predloženom dôkaze, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním si tohto potvrdenia. Nie je teda pravdou tvrdenie, že by mala príjem z rodičovského príspevku. Ďalej súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a zároveň dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že na strane matky podstatná zmena okolností nenastala. Nijako pritom nezohľadnil skutočnosť, že od pôvodného rozhodnutia jej zanikol nárok aj na vdovský dôchodok, čím sa jej príjem znížil. Vdovský dôchodok poberala po svojom nebohom manželovi. Aktuálne už nie je poberateľkou vdovského dôchodku, tak, ako to tvrdí navrhovateľ a otec maloletého. Nie je poberateľka ani žiadnych iných dávok zo sociálnej poisťovne. Opakovane poukazuje na to, že konštatovania súdu v zmysle vyššie uvedeného nie sú v súlade so skutočnosťou. Tiež zdôraznila, že
nárok na vdovský dôchodok jej zanikol ešte v roku 2017, kedy nežiadala o zníženie výživného na maloletého Y., nakoľko si uvedomila potrebu maloletého vyživovať. Platby výživného na maloletého Y. sa snažila aj keď s oneskorením zaplatiť a ku dňu podania tohto odvolania nemá na výživnom žiaden nedoplatok. Súdom určené výživné vo výške 40 eur vedela však platiť výlučne za pomoci svojho manžela, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Nie je však vôbec reálne, aby vedela plniť súdom zvýšené výživné vo výške 120 eur mesačne. Znamenalo by to pre ňu existenčné problémy a bolo by to pre ňu doslova likvidačné. Stotožňuje sa s tvrdením súdu podľa ktorého má vo všeobecnosti platiť, že výživné by malo byť určené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Výživné určené vo výrokovej časti napádaného rozhodnutia ale s týmto tvrdením uvedeným v odôvodnení rozhodnutia vôbec nekorešponduje, keďže odporkyňa - matka nateraz nemá absolútne žiaden príjem, z ktorého by mohla výživné na maloletého platiť. V rámci prvoinštančného konania neboli dostatočne zisťované ani pomery v ktorých odporkyňa žije, býva totiž v starom rodinnom dome v obci K., ktorý má v nájme so svojím manželom V. G.. Výška nájomného je 300 eur, spolu s nimi v tejto nehnuteľnosti býva aj ich spoločné dieťa X.. Jediným príjmom matky je aktuálne už iba prídavok na dieťa- na maloletú X., ktorého výška je za rok 2019 24,34 eur. Má záujem od mesiaca september, kedy maloletá nastúpi do miestnej základnej školy, sa zamestnať a tak si vytvoriť lepšie finančné podmienky. Ak by sa tak stalo, tak opäť dôjde k zmene pomerov na jej strane, čo by bolo dôvodom na úpravu vyživovacej povinnosti. Ďalej zdôraznila, že otec má preukázateľne lepšie podmienky ako ona, jeho posledný príjem bol za mesiac december 2018 480 eur, následne v januári 2019 452 eur a vo februári 2019 520 eur brutto. Otec na maloletého tiež poberá rodičovský príspevok vo výške 24,34 eur, ktorý na rozdiel od matky nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je teda nesporné, že životná úroveň otca je vyššia ako u matky. Zároveň zdôrazňuje, že nie je pravdou, že by o maloletého neprejavovala záujem. O maloletého záujem prejavovala vždy, je však poznačený problémami z minulosti, ktoré problémy vznikli medzi ňou a otcom, ako rodičmi, počas ich spoločného spolužitia. Nateraz je vzťah medzi nimi a aj maloletým poznačený silným vplyvom zo strany otca a jeho matky, tzn. babky maloletého, ktorý sa pred maloletým vyjadrujú na adresu matky veľmi negatívne a doslova ju pred maloletým zhadzujú. Je pochopiteľné, že vzťah medzi matkou a synom pod takýmto silným vplyvom otca a jeho matky sa zásadne zhoršil a aj keď sa snaží o kontakt s maloletým a vzťah napraviť, ide to veľmi ťažko a pomaly. 8. Kolízny opatrovník a otec odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa nevyjadrili. 9. Po uplynutí lehoty na odvolanie, matka písomným podaním doplnila odvolanie navrhnutím dôkazu a to vykonaním dotazu na vyjadrenie k zaradeniu matky do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zároveň podala návrh na zníženie výživného na výšku minimálneho výživného t.j. 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od právoplatnosti rozsudku, a to z dôvodov, ktoré už v odvolaní uviedla. 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť či konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
14. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
16. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
17. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
19. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
21. Vo vzťahu k zisteniu relevantných pomerov čase ostatného rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že išlo o rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7P/23/2015 z 20.09.2016, a to tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otcovi a matka bola povinná platiť výživné v sume 40 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.10.2016. Spis Okresného súdu Dunajská Streda je pripojeným spisom, ale z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či sa s jeho obsahom súd prvej inštancie oboznámil a použil z neho informácie potrebné na porovnanie vtedajších pomerov, s aktuálnymi pomermi.
22. Podľa obsahu spisu Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v písomnom vyjadrení zo dňa 13.08.2018 súdu medzi iným oznámil, že matka poberá rodičovský príspevok 214,70 Eur, keďže je na predĺženej materskej dovolenke s mal. X., ktorá má zlý zdravotný stav a tiež poberá prídavok na dieťa 23,68 Eur. Toto matka potvrdila aj na pojednávaní dňa 17.8.2018, pričom podľa ďalšieho potvrdenia, doručeného súdu 16.8.2018 ale vyplýva, že matka rodičovský príspevok 214, 70 Eur poberala len do mesiaca august 2018 ( vrátane ), ďalšie obdobie už nie.
23. Podľa potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2019 ( č.l.81) matka maloletej nie je poberateľkou dôchodku. Tomuto zodpovedá aj rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 16.8.2017, ktorým bola matke zastavená výplata vdovského dôchodku od 10.09.2017, pretože nespĺňa podmienky na výplatu tohto dôchodku. Odhliadnuc od ostatných zistených skutočností, ktoré zo spisu vyplývajú, súd v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom dňa 05.04.2019 tieto skutočnosti o finančných pomeroch matky, ktoré sú pre rozhodnutie o zvýšení výživného dôležité poznal, svoje rozhodnutie však založil na schopnosti matky podieľať sa na výžive maloletého zvýšeným výživným, ktoré rozhodnutie však dostatočne, tak aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé neodôvodnil. V rozpore s návrhom otca zvýšené výživné priznal od právoplatnosti rozsudku, pričom rozhodnutie v tejto často neodôvodnil vôbec.
24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
26. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru o zvýšení výživného, v akom rozsahu a od kedy, s prihliadnutím na aktuálne možnosti a schopnosti matky, ale i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, ktoré súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil a závery súdu o zmene pomerov nie sú v súlade s obsahom spisu.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd tiež pripomína, že v konaní o zvýšení výživného treba starostlivosť zisťovať, kedy k zmene pomerov odôvodňujúcich prípadnú zmenu pôvodného rozhodnutia došlo a až od tejto doby môže dôjsť k zmene pôvodného rozhodnutia. Je podstatné, že súd prvej inštancie má povinnosť zisťovať zmenu pomerov za obdobie od posledného rozhodnutia do rozhodnutia súdu a rozhodnúť má podľa stavu v čase rozhodovania.
28. V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach o určení výživného a zročnom výživnom s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako aj s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky
náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. Povinnosťou prvoinštančného súdu v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu je komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť príjmy rodičov maloletého dieťaťa, ale aj ich výdavky a posúdiť ich opodstatnenosť. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, je potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa v čase rozhodovania súdom, výsledky vykonaného dokazovania bude potrebné vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť vrátane rozhodnutia o protinávrhu matky o zníženie výživného, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 391 ods. 3 CSP).
31. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).