Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-64-2019.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, so sídlom Festivalové nám. 1, Košice proti žalovanej: KOMES FUT, s.r.o., IČO: 31 721 761, so sídlom Kráľovce č. 199, zast.: JUDr. Rastislav Lenart, Pollova 32, 040 18 Košice, v spore o zaplatenie 2392,20 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 18.6.2018, č.k. 17Cb/68/2016-53 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.392,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 31.10.2016 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 2392,20 eur a náhradu trov konania.
3. V žalobe tvrdil, že dňa 29.1.2015 v čase o 12,30 hod. zamestnanec žalovaného N. N. uviedol do chodu miešačku mäsa M-140-I bez toho, aby sa pred jej spustením presvedčil, či ďalší zamestnanec V. A. nemanipuluje v nebezpečnom priestore miešačky, následkom čoho došlo k jeho úrazu. Spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví, ktoré si vyžadovalo dlhodobé liečenie a svojím ošetrujúcim lekárom bol poškodený V. A. uznaný dočasne za práceneschopného v čase od 29.1.2015 do 27.1.2016. Za toto obdobie žalobca poškodenému vyplatil nemocenské dávky vo výške 2392,20 eur a touto výplatou vznikla žalobcovi škoda.
4. Za svoje konanie bol zamestnanec žalovaného N. N. odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie XT/XX/XXXX zo dňa 25.8.2015, právoplatným 15.9.2015. Podľa názoru žalobcu on sám ale za vzniknutú škodu nezodpovedá, pretože nehodu spôsobil pre svojho zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh.
5. Výzvou žalobcu č. XX/XXXX bol žalovaný vyzvaný na uznanie a dobrovoľné plnenie povinnosti uhradiť 2392,20 eur, ktorá bola žalovanému doručená 30.6.2016 s tým, že lehota plnenia bola stanovená 30 dní od jej doručenia.
6. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu dôvodiac, že (súd uvádza stručne), že pokiaľ bol trestným rozkazom XT/XX/XXXX uznaný za vinného iba N. N., ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody, zodpovednosť znáša jedine on a nie štatutárny zástupca žalovaného a že týmto rozhodnutím je aj civilný súd viazaný. Ďalej odcitoval znenie § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, predpoklady zodpovednosti podľa § 420 OZ a uzavrel, že ani podľa jedného z týchto ustanovení zodpovednosť žalovaného nie je daná vzhľadom na to, že u žalovaného nebolo preukázané zavinenie.
7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobou bola uplatnená náhrada dávok poskytnutých z nemocenského poistenia v sume 2392,20 eur za obdobie od 8.2.2015 do 27.1.2016 v dôsledku pracovného úrazu poisteného (zamestnanca). Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedených ustanovení je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti (prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca), tretia osoba nezodpovedá.
8. Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb podľa citovaných ustanovení, treba skúmať mieru zavinenia poberateľa dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (viď obdobne aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad z 27. novembra 2003 sp. zn. 2 Cdo 91/2003 a z 26. mája 2004 sp. zn. 4 Cdo 21/2004).
9. Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy (zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy zodpovednosti podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. (3MCdo 19/2008).
10. Podľa § 420 ods. (1) OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Je však treba poukázať na osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vzniká na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom, kde je osobitne upravené spôsobenie škody. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné
podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
12. Ako nesporná vyšla z dokazovania najavo skutočnosť, že 1/ poškodený V. A. bol v riadnom pracovnom pomere u žalovaného, 2/ že - ako vyplynulo z trestného rozkazu - v čase, keď čistil miešačku mäsa M-450-I, iný zamestnanec (N. N.) ju uviedol do chodu bez toho, aby sa pred jej spustením presvedčil, či V. A. nemanipuluje v nebezpečnom priestore a 3/ následkom toho miešačka vtiahla pravú ruku Lukáša Andrejčáka do jej točivých častí, čím utrpel neúplnú amputáciu 3. prsta v základnom článku pravej ruky
13. Podľa § 192 Zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.(2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.
14. Podľa § 195 Zákonníka práce: (1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.(2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
15. Ustanovenie § 192 ZP upravuje všeobecnú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi. Zamestnávateľ podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu zodpovedá, ak sú naplnené tieto predpoklady: a) škoda vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, b) škoda je dôsledkom porušenia právnych povinností, alebo porušenie povinností bolo spôsobené zamestnancom, ktorý konal v rámci plnenia úloh zamestnávateľa v jeho mene, c) existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinností
16. Zodpovednosť zamestnávateľa je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa jeho zavinenie. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikne zamestnancovi, zahŕňa tri relatívne samostatné skutkové podstaty zodpovednostného vzťahu, a to zodpovednosť za škodu, a) ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností, c) ktorú zamestnancovi porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa spôsobili zamestnanci konajúci v jeho mene.
17. Ustanovenie § 195 a nasl. ZP už upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi konkrétne pracovným úrazom alebo v dôsledku choroby z povolania. Predpokladom tejto zodpovednosti zamestnávateľa je a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) vznik škody za okolností uvedených v zákone, d) príčinná súvislosť medzi škodou a okolnosťami uvedenými v zákone.
18. Aj tu platí, že zamestnávateľ zodpovedá objektívne, teda bez zreteľa na to, či porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil.
19. Súd sa zaoberal i argumentáciou žalovaného, že za škodu spôsobenú výplatou nemocenských dávok zodpovedá podľa znenia § 238 ZSP len osoba, ktorá škodu priamo zavinila svojím protiprávnym konaním, v tomto prípade druhý zamestnanec žalovaného N. N.. V zmysle § 420 ods. 2 OZ, berúc do úvahy spustenie miešačky ako škodovú udalosť, však táto osoba nezodpovedá za škodu, ak za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnávateľa za cudzie konanie spája ustanovenie § 420 ods. 2 OZ so splnením týchto predpokladov: a/ škoda bola protiprávne spôsobená
tými, ktorých zamestnávateľ pri svojej činnosti použil a b/ ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) zamestnávateľa, a naplnenie ktorých predpokladov nebolo v konaní sporné. Žiadna zo strán v konaní nerozporovala, že v čase kedy došlo ku škodovej udalosti, boli obaja menovaní zamestnancami žalovaného, pričom v danom čase plnili svoje pracovné povinnosti. Z uvedeného dôvodu zodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú zamestnancom jeho zamestnávateľ, pričom tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť (zodpovedá objektívne).
20. Vychádzajúc z nesporných zistení, že tak škodca ako aj poškodený boli v pracovnom pomere so žalovaným, že k poškodeniu zdravia došlo počas výkonu práce nedbanlivostným konaním zamestnanca žalovaného inému zamestnancovi, keď sa v rozpore s predpismi na ochranu zdravia pri práci sa nepresvedčil, či sa v nebezpečnom priestore nenachádza iná osoba a teda má súd za to, že žalovaný sa ako zamestnávateľ poškodeného zamestnanca nezbavil svojej objektívnej zodpovednosti tak podľa ustanovení o zodpovednosti podľa úpravy v Zákonníku práce ako aj v Obč. zákonníku. Vzhľadom na to, že nebolo zistené ani čiastočné spoluzavinenie samotného poškodeného na danej udalosti, žalovaný nesie zodpovednosť za vznik pracovného úrazu v plnom rozsahu.
21. Obdobie a ani výšku žalobcom poskytnutého plnenia poistenému vo forme nemocenských dávok žalovaný nerozporoval a preto mu vznikla povinnosť uhradiť žalovanú sumu 2.392,20 eur tak, ako bol na to vyzvaný ešte listom žalobcu zo dňa 24.6.2016. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dôvodne podanej žalobe vyhovel.
22. Plne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania (ak mu vznikli), o výške ktorých bude po právoplatnosti rozhodnuté osobitným uznesením.
23. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
24. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že okruh strán sporu v tomto prípade nebol úplný a súd s poukazom na obsah podanej žaloby zo dňa 31.10.2016 mal vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podanej žaloby, čo sa týka okruhu žalovaných.
25. Žalovaný namieta skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že za vzniknutú škodu nezodpovedá priamo N., pretože nehodu spôsobil pri plnení pracovných úloh pre svojho zamestnávateľa a pritom poukazuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia a ako vyššie uviedli súd nevypočul žalovaného v konaní ako stranu sporu a tým pádom mu bolo odňaté právo konať pred súdom a právo navrhovať prípadne doplnenie dokazovania a tak isto bolo žalovanému odňaté právo na záverečné zhrnutie.
26. Žalovaný trvá na tom, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a tento nepredložil žiaden priamy dôkaz na podporu ním uplatnenej žaloby. Odkaz na rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn. 37C/105/2009 bez toho, aby žalobca konkrétne uviedol skutkové a právne okolnosti danej veci, či predložil uvedený rozsudok ako dôkaz do tohto konania, považuje za priamy prejav dôkaznej núdze na strane žalobcu.
27. Žalovanému nebolo preukázané žiadne zavinené protiprávne konanie a teda uplatnený nárok je nárokom bez právneho základu a bez dôkazu o tom, že za škodu bol a je zodpovedný žalovaný.
28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
29. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že okruh strán sporu, čo sa týka okruhu žalovaných, bol úplný, s čím sa súd vysporiadal v bode 32 rozsudku, preto je podľa žalobcu namietanie neúplnosti sporových strán, čo sa týka okruhu žalovaných, neodôvodnené.
30. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice má podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Nakoľko škodu poškodenému spôsobil zamestnanec, je v tomto prípade treťou osobou zamestnávateľ, ktorý nesie podľa § 420 ods. 2 zák. č.40/1964 Z.z. Občiansky zákonník objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Princíp objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je založený na zodpovednosti zamestnávateľa bez ohľadu na
zavinenie, a teda zamestnávateľ zodpovedá aj za nedodržanie pracovných predpisov spolupracovníkmi. Týmto nie je dotknutá zodpovednosť, podľa pracovnoprávnych predpisov, a teda zamestnávateľ si vzniknutú škodu má uplatniť voči zamestnancovi, ktorý škodu spôsobil v tom prípade voči pánovi N. N., na tomto základe v osobitnom konaní.
31. Vzhľadom na podstatu objektívnej zodpovednosti, ktorou je zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie, by bolo vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného bezpredmetné a nemalo by vplyv na právne posúdenie veci.
32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.6.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia samostatne boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúcom všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa súd prvej inštancie správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 287 ods. 1 a 2 C.s.p..
34. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovaného zaviazal na základe škody o zaplatenie dávok poskytnutých z nemocenského poistenia vo výške 2.392,20 eur.
35. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že okruh žalovaných nebol úplný. S okruhom žalovaných osôb sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal.
36. Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhom strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
37. Odvolací súd sa preto nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci.
38. Proces dokazovania v súdnom konaní slúži k preukazovaniu skutkových tvrdení uplatnených v žalobe (resp. obrane žalovaného proti žalobe) s tým, že súd prvej inštancie je vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku vyjadrenom v žalobnom petite oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov je potrebné pre meritórne rozhodnutie vykonať, ak zo skutkových tvrdení žalobcu, či jeho prednesoch na pojednávaní, bez pochybnosti vyplýva, že uplatnený nárok je po právnej stránke dôvodný, žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal.
39. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že poškodenému škodu spôsobil zamestnanec, je v tomto prípade treťou osobou zamestnávateľ, ktorý nesie podľa § 420 ods. 2 zák. č.40/1964 Z.z. Občiansky zákonník objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Princíp objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je založený na zodpovednosti zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie, a teda zamestnávateľ zodpovedá aj za nedodržanie pracovných predpisov spolupracovníkmi. Týmto nie je dotknutá zodpovednosť, podľa pracovnoprávnych predpisov, a teda zamestnávateľ si vzniknutú škodu má uplatniť voči zamestnancovi, ktorý škodu spôsobil v tom prípade voči pánovi N. N., na tomto základe v osobitnom konaní.
40. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného v odvolaní, súd nepovažuje, vzhľadom na presvedčivé odôvodnenie rozsudku jeho znenie znovu opakovať.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v
plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).