Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/214/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti žalovanej: V.. U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. G. O. XXX/X, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Palárikova 1, o zaplatenie 390,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -30 zo dňa 26. februára 2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 390,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2018.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.284,25 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Žalovaná celkovo uhradila sumu 894,07 eur. Žalobca si uplatňuje iba nesplatenú sumu úveru vo výške 390,18 eur ako ja úrok z omeškania a trovy konania. V zmysle ust. čl. 8 je v zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, a záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 215,75 eur. Žalovaná reálne od žalobcu obdŕžala len sumu 1.284,25 eur. Žalobcom dohodnuté úroky vo výške 70,01 % boli podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva v tejto časti neplatná, avšak pokiaľ žalobca požadoval od žalovanej iba zaplatenie sumy 390,18 eura, ako rozdiel pôžičky poskytnutej vo výške 1.284,25 eur a žalovanou zaplatenej sumy 894,07 eura, žalobe vyhovel po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 ods.1, 4, § 53 ods.1, 5, § 54 ods.1, 2, § 3 ods.1, § 39, § 41 a § 457 Obč. zákonníka. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní s plnením zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.04.2014 do zaplatenia v súlade s , Obč. zákonníka a nariadenia vlády č. .

4. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Uplatnila odvolací dôvod podľa , a , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. V dôvodoch odvolania žalovaná namietala, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a súd prvej inštancie neprihliadol na premlčanie z úradnej moci tak, ako mu to ukladá ust. o ochrane spotrebiteľa. K samotnému premlčaniu nároku uplatneného žalobcom žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sám uviedol, že žalobcom požadované úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je z uvedeného dôvodu neplatná. Keďže dohoda o úrokoch je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť zmluvy v tejto časti spôsobuje podľa žalovanej neplatnosť zmluvy ako celku. Keďže rozpor s dobrými mravmi spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, táto má za následok neplatnosť právneho úkonu od začiatku a plnenie prijaté na základe absolútne neplatného právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX - dátum vyplatenia finančných prostriedkov žalovanej, XX.XX.XXXX začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretože žaloba zo strany žalobcu bola podaná XX.XX.XXXX, žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí premlčacej doby. Napriek tomu, že Ústavný súd SR v konaní vyslovil nesúlad ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa s SR, predmetné ustanovenie je podľa žalovanej stále platné a účinné, keďže právny predpis jeho časti alebo niektoré ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov. Ku dňu vydania rozsudku nebol Nález Ústavného súdu SR o nesúlade ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa publikovaný v Zbierke zákonov SR, preto konanie súdu prvej inštancie podľa odvolateľky má zásadnú procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v súlade s ust. .

7. Aj v prípade, ak by súd neuznal argumentáciu žalovanej v tom, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná ako celok a že objektívna premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť už 09.10.2012, z hľadiska právnej istoty žalovaná uviedla, že oznámením o zosplatnení zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru žalovaného. V predmetnom oznámení žalobca uvádza, že žalovaná sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok (č. 15, 16 a 17) o viac ako tri mesiace a uplynutie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaná meškala s plnením splátok, došlo k zosplatneniu úveru na základe neuhradenia splátky č. 15. V zmysle splátkového kalendára platí, že splátka č. 15, na základe nesplnenia ktorej došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru, bola splatná dňa 19.01.2014. Premlčacia doba v uvedenom prípade začala plynúť najneskôr 19.01.2014 - deň zročnosti nesplnenej splátky a žaloba bola podaná na súd až 19.04.2017. Keďže dĺžka premlčacej doby v predmetom prípade je v zmysle Obč. zákonníka v dĺžke troch rokov, čo v spojení s znamená, že premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom uplynula dňa 19.01.2014, nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

8. Zároveň žalovaná uviedla, že spor prejednaný a rozhodnutý súdom prvej inštancie je sporom spotrebiteľským, na ktorý je nevyhnuté aplikovať špeciálne ust. a násl. . Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. a rozhodol spor bez pojednávania napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím znemožnil žalovanej ako spotrebiteľke, aby uskutočnila svoje procesné práva, aby sa mohla riadne brániť voči uplatnenému nároku na ústnom a verejnom pojednávaní. Citujúc ust. žalovaná poukázala na to, že jednou z podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená preto, aby mohol súd rozhodnúť spotrebiteľský spor bez pojednávania, je nespornosť skutkových tvrdení strán. Táto podmienka splnená nebola, keďže súd prvej inštancie nemal zistenú spornosť, prípade nespornosť zo strany žalovanej, teda nemal splnenú jednu z podmienok pre rozhodnutie veci bez pojednávania. Napriek tomu spor bez pojednávania prejednal a rozhodol.

9. Z uvedených dôvodov má žalovaná za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (neprejednal vec na pojednávaní), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci lebo z úradnej moci neprihliadol na premlčanie nároku uplatneného žalobcom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej uviedol, že premlčacia doba sa počíta odo dňa, keď vzniklo právo žalobcu podať žalobu. Poukazujúc na ust. § 101 a § 103 druhej vety Obč. zákonníka a § 565 Obč. zákonníka v súvislosti s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka akcentoval žalovaný na to, že v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka bola výzva žalobcu doručená žalovanej dňa 09.04.2015 (správne 09.04.2014). Po uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá podľa žalobcu nastala dňa 27.04.2014 vzniklo právo podať žalobu na súd 28.04.2014. Preto má žalobca za to, že žaloba bola podaná včas, keďže až okamihom zosplatnenia celej pohľadávky vzniklo právo žalobcu domáhať sa splatenia žalovaného nároku. Odo dňa 10.05.2014, keď došlo zosplatneniu úveru, vznikla možnosť a oprávnenie žalobcu žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žaloba bola podaná na súde 13.04.2014, teda ešte v čase, keď všeobecná premlčacia doba plynula.

11. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania ( a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. a spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Rozsudok bol verejné vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.06.2019 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.06.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

14. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za porušenie práva na spravodlivý proces považuje žalovaná skutočnosť, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ust. a rozhodol spor bez pojednávania napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím znemožnil žalovanej ako spotrebiteľke, aby uskutočňovala svoje procesné práva a porušil právo žalovanej na spravodlivý proces.

15. Prvý diel druhej hlavy tretej časti (§ až 306 ) upravuje osobitosti konania v individuálnych spotrebiteľských sporoch so zohľadnením vyššie uvedenej potreby aktívnej kompenzácie nerovnosti postavenia dodávateľa a spotrebiteľa. Ust. vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie chránené dodržaním princípu ústnosti v civilnom procese a obmedzením výnimiek z tohto princípu. Procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie, sú uvedené pod písm. a/, b/ tohto ustanovenia. Podľa súd na prejednanie spore nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

16. Žalovaná v odvolaní namieta, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle , lebo skutkové tvrdenia strán boli sporné.

17. Táto obrana žalovanej v odvolaní neobstojí. Žalovanej spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach s rozšírením mandukačnej povinnosti aj podľa , aj podľa ust. bolo doručené aj uznesenie, v ktorom bola vyzvaná, aby sa k žalobe vyjadrila, uviedla vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok neuznáva.

18. Žalovaná podaním doručeným okresnému súdu 10.07.2017 (č.l. 15 spisu) nazvaným odpor proti návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedla, že sa jedná o stará záležitosť z roku 2012 a z dôvodu plánovanej dovolenky právneho zástupcu žalovanej nemôže sa adekvátne vyjadriť. Zo strany žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. dochádzalo pri uzatváraní pôžičiek k porušeniu práva spotrebiteľa, je preto nutné daný spis dôkladne preštudovať, preto žiadala, aby súd odročil rozhodnutie na neskorší termín.

19. Následne podaním doručeným Okresnému súdu Košice - okolie 06.11.2017 žalovaná podala stanovisko vo veci (č.l. 21 - 22 spisu), v ktorom uviedla, že 09.10.2012 uzatvorila so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. zmluvu o revolvingovom úvere, bol jej schválený úver vo výške 1.500,- eur. Ale celková dlžná suma, ktorú mala uhradiť podľa zmluvy bola až 3.375,54 eura, po schválení úveru jej bola vyplatená prevodom na jej účet sumu 1.284,25 eura. Pri omeškaní prvej splátky spoločnosť požiadala zamestnávateľa o zrážky zo mzdy a zrážkami zo mzdy žalovaná splatila spoločnosti sumu 894,07 eura. Nakoľko v roku 2014 nastúpila na materskú dovolenku zrážky zo mzdy sa zastavili. Po dôkladnom preštudovaní zmluvy a následnom konfrontovaní s právnikmi dospela k záveru, že predmetný úver bol úžerný, keďže bol dohodnutý úrok z úveru 70,01 %. Žalovanej preto vznikla povinnosť len na úhradu istiny vo výške 1.284,25 eura. Pretože už uhradila sumu 894,07 eura, ostáva douhradiť sumu 390,18 eura. Nakoľko sa spoločnosť rozhodla vymáhať len tú časť istiny, ktorá nebola douhradená, tá bude zo strany žalovanej vyplatená. Písomne už kontaktovala spoločnosť a vyžiadala si číslo účtu, na ktoré má poukazovať platby. Žalovaná suma 390,18 eura bude žalovanou žalujúcej spoločnosti vyplatená čo v najkratšom možnom termíne.

20. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ prvoinštančný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania boli splnené podmienky ust. , keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur.

21. Odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu (v chybnom poučovaní strán sporu) a v ďalších nedostatkoch činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú sami o sebe bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Žalovaná naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odôvodňuje tým, že prvoinštančný súd z úradnej moci neprihliadol na premlčanie nároku uplatneného žalobcom v súlade s ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 26.02.2018. Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí 07.02.2018 v pléne rozhodol, že ust. 5b o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods.1 v spojení s článkom 1 ods.1 (Nález Ústavného súdu SR -60 zo dňa 07.02.2018).

24. Argumentácia žalovanej, že nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov a ku dňu vydaniu napadaného rozsudku, nález nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR neobstojí.

25. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. , kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s , sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

26. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že novelou účinnou od 05.12.2018 za Obč. zákonníka sa vkladá ust. , ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ani ho platne zabezpečiť; ust. tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, avšak podľa prechodných ust. konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. To teda znamená, že v zmysle prechodného ust. sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.

27. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie nemohol pochybiť, ak rozhodoval vo veci po vydaní Nálezu Ústavným súdom SR, teda nemohol ex offo skúmať, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, alebo je premlčaný iba sčasti.

28. Žalovaná v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

29. Podľa v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania za splnenia podmienok podľa ust. (ak by išlo o novotu v konaní), teda ak ju odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní netvrdí, že námietku premlčania nemohla vzniesť bez svojej viny, naopak tvrdí, že bolo povinnosťou súdu ako orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, oslabenia nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, ktoré brania priznať plnenie žalobcovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Pretože žalovaná v konaní nepreukázala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani netvrdila, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, na vznesenú námietku premlčania žalovanou nemohol odvolací súd prihliadnuť.

32. Rovnako odvolací súd uzatvára, že nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny vo výroku vo veci samej i súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ust. potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a . Pretože žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, priznal žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).