Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-214-2018.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/214/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti žalovanej: V.. U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. G. O. XXX/X, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Palárikova 1, o zaplatenie 390,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13Csp/168/2017-30 zo dňa 26. februára 2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 390,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.02.2018.
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.284,25 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Žalovaná celkovo uhradila sumu 894,07 eur. Žalobca si uplatňuje iba nesplatenú sumu úveru vo výške 390,18 eur ako ja úrok z omeškania a trovy konania. V zmysle ust. čl. 8 je v zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom je záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, a záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 215,75 eur. Žalovaná reálne od žalobcu obdŕžala len sumu 1.284,25 eur. Žalobcom dohodnuté úroky vo výške 70,01 % boli podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva v tejto časti neplatná, avšak pokiaľ žalobca požadoval od žalovanej iba zaplatenie sumy 390,18 eura, ako rozdiel pôžičky poskytnutej vo výške 1.284,25 eur a žalovanou zaplatenej sumy 894,07 eura, žalobe vyhovel po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 ods.1, 4, § 53 ods.1, 5, § 54 ods.1, 2, § 3 ods.1, § 39, § 41 a § 457 Obč. zákonníka. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní s plnením zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.04.2014 do zaplatenia v súlade s § 517 ods.1, 2 Obč. zákonníka a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
4. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
5. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/ a h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. V dôvodoch odvolania žalovaná namietala, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a súd prvej inštancie neprihliadol na premlčanie z úradnej moci tak, ako mu to ukladá ust. § 5b zák. č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K samotnému premlčaniu nároku uplatneného žalobcom žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sám uviedol, že žalobcom požadované úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je z uvedeného dôvodu neplatná. Keďže dohoda o úrokoch je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť zmluvy v tejto časti spôsobuje podľa žalovanej neplatnosť zmluvy ako celku. Keďže rozpor s dobrými mravmi spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, táto má za následok neplatnosť právneho úkonu od začiatku a plnenie prijaté na základe absolútne neplatného právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX - dátum vyplatenia finančných prostriedkov žalovanej, XX.XX.XXXX začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretože žaloba zo strany žalobcu bola podaná XX.XX.XXXX, žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí premlčacej doby. Napriek tomu, že Ústavný súd SR v konaní ÚS 11/2016 vyslovil nesúlad ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, predmetné ustanovenie je podľa žalovanej stále platné a účinné, keďže právny predpis jeho časti alebo niektoré ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia Nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov. Ku dňu vydania rozsudku nebol Nález Ústavného súdu SR o nesúlade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa publikovaný v Zbierke zákonov SR, preto konanie súdu prvej inštancie podľa odvolateľky má zásadnú procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v súlade s ust. § 365 ods.1 písm. d/ CSP.
7. Aj v prípade, ak by súd neuznal argumentáciu žalovanej v tom, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná ako celok a že objektívna premlčacia lehota nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť už 09.10.2012, z hľadiska právnej istoty žalovaná uviedla, že oznámením o zosplatnení zo dňa XX.XX.XXXX došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru žalovaného. V predmetnom oznámení žalobca uvádza, že žalovaná sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok (č. 15, 16 a 17) o viac ako tri mesiace a uplynutie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Keďže žalovaná meškala s plnením splátok, došlo k zosplatneniu úveru na základe neuhradenia splátky č. 15. V zmysle splátkového kalendára platí, že splátka č. 15, na základe nesplnenia ktorej došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu úveru, bola splatná dňa 19.01.2014. Premlčacia doba v uvedenom prípade začala plynúť najneskôr 19.01.2014 - deň zročnosti nesplnenej splátky a žaloba bola podaná na súd až 19.04.2017. Keďže dĺžka premlčacej doby v predmetom prípade je v zmysle § 101 Obč. zákonníka v dĺžke troch rokov, čo v spojení s § 103 OZ znamená, že premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom uplynula dňa 19.01.2014, nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby.
8. Zároveň žalovaná uviedla, že spor prejednaný a rozhodnutý súdom prvej inštancie je sporom spotrebiteľským, na ktorý je nevyhnuté aplikovať špeciálne ust. § 290 a násl. CSP. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 297 CSP a rozhodol spor bez pojednávania napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím znemožnil žalovanej ako spotrebiteľke, aby uskutočnila svoje procesné práva, aby sa mohla riadne brániť voči uplatnenému nároku na ústnom a verejnom pojednávaní. Citujúc ust. § 297 písm. b/ CSP žalovaná poukázala na to, že jednou z podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená preto, aby mohol súd rozhodnúť spotrebiteľský spor bez pojednávania, je nespornosť skutkových tvrdení strán. Táto podmienka splnená nebola, keďže súd prvej inštancie nemal zistenú spornosť, prípade nespornosť zo strany žalovanej, teda nemal splnenú jednu z podmienok pre rozhodnutie veci bez pojednávania. Napriek tomu spor bez pojednávania prejednal a rozhodol.
9. Z uvedených dôvodov má žalovaná za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (neprejednal vec na pojednávaní), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci lebo z úradnej moci neprihliadol na premlčanie nároku uplatneného žalobcom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej uviedol, že premlčacia doba sa počíta odo dňa, keď vzniklo právo žalobcu podať žalobu. Poukazujúc na ust. § 101 a § 103 druhej vety Obč. zákonníka a § 565 Obč. zákonníka v súvislosti s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka akcentoval žalovaný na to, že v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka bola výzva žalobcu doručená žalovanej dňa 09.04.2015 (správne 09.04.2014). Po uplynutí 15 dňovej lehoty, ktorá podľa žalobcu nastala dňa 27.04.2014 vzniklo právo podať žalobu na súd 28.04.2014. Preto má žalobca za to, že žaloba bola podaná včas, keďže až okamihom zosplatnenia celej pohľadávky vzniklo právo žalobcu domáhať sa splatenia žalovaného nároku. Odo dňa 10.05.2014, keď došlo zosplatneniu úveru, vznikla možnosť a oprávnenie žalobcu žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žaloba bola podaná na súde 13.04.2014, teda ešte v čase, keď všeobecná premlčacia doba plynula.
11. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadrila.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
13. Rozsudok bol verejné vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.06.2019 o 09.20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.06.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za porušenie práva na spravodlivý proces považuje žalovaná skutočnosť, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ust. § 297 a rozhodol spor bez pojednávania napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím znemožnil žalovanej ako spotrebiteľke, aby uskutočňovala svoje procesné práva a porušil právo žalovanej na spravodlivý proces.
15. Prvý diel druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku (§§ 290 až 306 CSP) upravuje osobitosti konania v individuálnych spotrebiteľských sporoch so zohľadnením vyššie uvedenej potreby aktívnej kompenzácie nerovnosti postavenia dodávateľa a spotrebiteľa. Ust. § 297 CSP vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie chránené dodržaním princípu ústnosti v civilnom procese a obmedzením výnimiek z tohto princípu. Procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie, sú uvedené pod písm. a/, b/ tohto ustanovenia. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie spore nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak: a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
16. Žalovaná v odvolaní namieta, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ CSP, lebo skutkové tvrdenia strán boli sporné.
17. Táto obrana žalovanej v odvolaní neobstojí. Žalovanej spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach s rozšírením mandukačnej povinnosti aj podľa § 291 ods.1, aj podľa ust. § 292 CSP bolo doručené aj uznesenie, v ktorom bola vyzvaná, aby sa k žalobe vyjadrila, uviedla vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok neuznáva.
18. Žalovaná podaním doručeným okresnému súdu 10.07.2017 (č.l. 15 spisu) nazvaným odpor proti návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedla, že sa jedná o stará záležitosť z roku 2012 a z dôvodu plánovanej dovolenky právneho zástupcu žalovanej nemôže sa adekvátne vyjadriť. Zo strany žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. dochádzalo pri uzatváraní pôžičiek k porušeniu práva spotrebiteľa, je preto nutné daný spis dôkladne preštudovať, preto žiadala, aby súd odročil rozhodnutie na neskorší termín.
19. Následne podaním doručeným Okresnému súdu Košice - okolie 06.11.2017 žalovaná podala stanovisko vo veci (č.l. 21 - 22 spisu), v ktorom uviedla, že 09.10.2012 uzatvorila so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. zmluvu o revolvingovom úvere, bol jej schválený úver vo výške 1.500,- eur. Ale celková dlžná suma, ktorú mala uhradiť podľa zmluvy bola až 3.375,54 eura, po schválení úveru jej bola vyplatená prevodom na jej účet sumu 1.284,25 eura. Pri omeškaní prvej splátky spoločnosť požiadala zamestnávateľa o zrážky zo mzdy a zrážkami zo mzdy žalovaná splatila spoločnosti sumu 894,07 eura. Nakoľko v roku 2014 nastúpila na materskú dovolenku zrážky zo mzdy sa zastavili. Po dôkladnom preštudovaní zmluvy a následnom konfrontovaní s právnikmi dospela k záveru, že predmetný úver bol úžerný, keďže bol dohodnutý úrok z úveru 70,01 %. Žalovanej preto vznikla povinnosť len na úhradu istiny vo výške 1.284,25 eura. Pretože už uhradila sumu 894,07 eura, ostáva douhradiť sumu 390,18 eura. Nakoľko sa spoločnosť rozhodla vymáhať len tú časť istiny, ktorá nebola douhradená, tá bude zo strany žalovanej vyplatená. Písomne už kontaktovala spoločnosť a vyžiadala si číslo účtu, na ktoré má poukazovať platby. Žalovaná suma 390,18 eura bude žalovanou žalujúcej spoločnosti vyplatená čo v najkratšom možnom termíne.
20. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ prvoinštančný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania boli splnené podmienky ust. § 297 písm. b/ CSP, keďže išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu (v chybnom poučovaní strán sporu) a v ďalších nedostatkoch činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú sami o sebe bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Žalovaná naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odôvodňuje tým, že prvoinštančný súd z úradnej moci neprihliadol na premlčanie nároku uplatneného žalobcom v súlade s ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa.
23. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 26.02.2018. Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí 07.02.2018 v pléne rozhodol, že ust. 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46 ods.1 v spojení s článkom 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR PL ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018).
24. Argumentácia žalovanej, že nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov a ku dňu vydaniu napadaného rozsudku, nález nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR neobstojí.
25. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. PL. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.
26. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 05.12.2018 za § 54 Obč. zákonníka sa vkladá ust. § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods.2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, avšak podľa prechodných ust. § 879v konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. To teda znamená, že v zmysle prechodného ust. § 879v CSP sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.
27. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie nemohol pochybiť, ak rozhodoval vo veci po vydaní Nálezu Ústavným súdom SR, teda nemohol ex offo skúmať, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, alebo je premlčaný iba sčasti.
28. Žalovaná v odvolacom konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.
29. Podľa § 366 CSP v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania za splnenia podmienok podľa ust. § 366 písm. d/ CSP (ak by išlo o novotu v konaní), teda ak ju odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní netvrdí, že námietku premlčania nemohla vzniesť bez svojej viny, naopak tvrdí, že bolo povinnosťou súdu ako orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, oslabenia nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, ktoré brania priznať plnenie žalobcovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Pretože žalovaná v konaní nepreukázala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani netvrdila, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, na vznesenú námietku premlčania žalovanou nemohol odvolací súd prihliadnuť.
32. Rovnako odvolací súd uzatvára, že nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
33. Odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny vo výroku vo veci samej i súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods.1, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP. Pretože žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, priznal žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).