Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: X. F., W. XX, F., zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., Koceľova 25, Bratislava, proti žalovanej: MUDr. V. Y., T. XX, F., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, o zaplatenie 26.814,18 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -329, zo dňa 28.3.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Intervenientovi priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 22.5.2013 domáhala voči pôvodnému žalovanému JUDr. N. Y. zaplatenia 26.814,18 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 26.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. bola zastúpená advokátom JUDr. N. Y. na základe plnej moci udelenej 1.2.2011. Mala za to, že advokát JUDr. N. Y. nekonal podľa , nakoľko napriek tomu, že riadne prevzal predvolanie na pojednávanie vytýčené v konaní na 12.12.2011, pojednávania sa nezúčastnil. Okresný súd Bratislava II na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej tak, že vyhovel žalobe žalobcu COMPRA, s.r.o. a ju (tam ako žalovanú) zaviazal na úhradu 14.800 eur spolu s príslušenstvom. Skutočnosť, že advokát sa pojednávania nariadeného na 12.12.2011 nezúčastnil, napriek tomu, že bol riadne predvolaný, súd uviedol v zápisnici o pojednávaní ako aj v rozsudku. Súd doručil rozsudok advokátovi JUDr. N. Y. dňa 23.1.2012. V spore bola v celom rozsahu neúspešná a trvala na podaní odvolania; advokátovi neudelila žiadny pokyn, aby odvolanie nepodával. Advokát opravný prostriedok proti rozsudku nepodal, čo malo za následok, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.2.2012 a vykonateľnosť 3.3.2012. Advokát jej ani len neoznámil, že Okresný súd Bratislava II vo veci rozhodol a bol mu doručený rozsudok. V exekučnom konaní uhradila sumu 26.814,18 eura, čím v plnom rozsahu splnila svoje záväzky vyplývajúce z rozsudku a exekúcie. Právnym titulom, na základe ktorého si uplatnila úhradu sumy 26.814,18 eura, je náhrada škody, ktorá jej vznikla z dôvodu hrubého porušenia povinností advokáta vyplývajúcich z ,

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pôvodný žalovaný JUDr. N. Y. stratil spôsobilosť byť stranou sporu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, nakoľko 6.6.2013 zomrel. V konaní tak pokračoval z dôvodu univerzálnej sukcesie s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného, manželkou MUDr. V. Y., T. XX, F., a dcérou Ing. V.W. A., Y. T. F. XXX. Právny zástupca žalobkyne podaním z 26.4.2016 vzal žalobu späť voči žalovanej Ing. V. A.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -201, zo dňa 25.5.2016, konanie voči Ing. V. A. zastavil.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že JUDr. N. Y. zastupoval žalobkyňu na základe plnej moci z 1.2.2011 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ; uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Mal za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, že JUDr. N. Y. sa nedostavil na pojednávanie konané 12.12.2011, predvolanie na pojednávanie mal riadne doručené 16.11.2011, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal súd z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Okresný súd Bratislava II pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa V predmetnej veci Okresný súd Bratislava II rozhodol rozsudkom č.k. -142, zo dňa 12.12.2011, tak, že žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi COMPRA, s.r.o. 14.800 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 21.4.2010 do zaplatenia a trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 2.215,54 eura. Rozsudok bol doručený JUDr. N. Y. osobne do vlastných rúk 23.1.2012, ktorý proti tomuto rozsudku v lehote stanovenej zákonom nepodal odvolanie; rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.2.2012 a vykonateľnosť 3.3.2012.

5. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že 29.3.2012 jej bankomat nevydal peniaze; v pobočke banky VÚB a.s. sa dozvedela, že súdnym exekútorom Mgr. L. mala zablokovaný účet. Kontaktovala advokáta JUDr. N. Y., ktorý jej povedal, že o ničom nevie. Po nahliadnutí do predmetného spisu na Okresnom súde Bratislava II zistila, že rozsudok bol doručený JUDr. N. Y.; vyhotovila si kópiu doručenky o doručení rozsudku JUDr. Y.. Advokát jej potom povedal, že rozsudok prevzal a celú vec navrhol riešiť z poistnej zmluvy. Dňa 2.7.2012 napísal aj čestné prehlásenie, v ktorom uviedol, že neinformoval žalobkyňu o pojednávaní vo veci vytýčenom na 12.12.2011 a že nepodal proti rozsudku odvolanie; podpis na čestnom prehlásení mal overiť u notára, čo však nespravil a neskôr sa jej vyhýbal. Na Slovenskú advokátsku komoru podala návrh na disciplinárne konanie voči advokátovi JUDr. N. Y., ktoré konanie však bolo zastavené z dôvodu jeho úmrtia.

6. Súd prvej inštancie tak mal preukázané porušenie povinností advokátom JUDr. N. Y. vyplývajúcich zo , keď menovaný pri výkone advokácie nekonal čestne a svedomito, dôsledne nevyužíval všetky právne prostriedky, nezúčastnil sa pojednávania na Okresnom súde Bratislava II dňa 12.12.2011, o pojednávaní neinformoval žalobkyňu, nepodal odvolanie proti rozsudku ani neinformoval žalobkyňu, že mu bol doručený rozsudok. Svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav nedoceňuje.

7. Povinnosťou žalobkyne bolo v konaní preukázať vznik škody. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. vedeného na Exekútorskom úrade Mgr. E. L. mal súd prvej inštancie preukázané, že 9.3.2012 bolo začaté exekučné konanie na návrh COMPRA s.r.o. ako oprávneného proti žalobkyni ako povinnej o vymoženie pohľadávky 14.800 eur spolu s príslušenstvom, na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.2.2012 a vykonateľnosť 3.3.2012. Podľa oznámenia Exekútorského úradu, JUDr. E. L. vo veci vedenej pod sp. zn. EX 83/12 z 19.2.2013 bola žalobkyňa povinná zaplatiť celkom 26.814,18 eura, ktorá suma vyčíslená k 20.2.2013 pozostávala z istiny 14.800 eur, úrokov z omeškania k 20.2.2013 v sume 3.889,46 eura, trov konania 2.215,54 eura, nákladov za overenie exekučného titulu 9,48 eura, trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie 319 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 eura, zákonnej odmeny exekútora podľa vyhlášky č. v sume 4.033,50 eura + 20 % DPH v sume 806,70 eura, zákonnej odmeny exekútora za zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam v sume 531,04 eura + 20 % DPH v sume 106,21 eura, za hotové výdavky za poštovné 86,30 eura a bankové poplatky v sume 0,45 eura. Žalobkyňa v konaní preukázala zaplatenie sumy 26.814,18 eura dňa 20.2.2013 prevodom z účtu v Tatra banke, a.s. Po zaplatení pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie bolo exekučné konanie skončené.

8. V súvislosti s výškou škody súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nebola dostatočne opatrná pri ochrane svojich práv; už na výzvu JUDr. E. Y. z 16.4.2010 na zaplatenie pohľadávky 14.800 eur, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 20.4.2010 (ešte pred podaním žaloby na Okresný súd Bratislava II) nereagovala a vo veci zostala nečinná; vo výzve bola poučená, že spoločnosť COMPRA s.r.o. si uplatní nárok súdnou cestou, pričom žaloba bola podaná na súd 23.9.2010. Taktiež poukázal na to, že žalobkyňa mohla zaplatiť pohľadávku 14.800 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania aj v lehote do 14 dní na podanie námietok proti exekúcii, pričom exekútor nemusel robiť ďalšie úkony zvyšujúce náklady exekučného konania, nakoľko z oznámenia Exekútorského úradu, JUDr. E. L. vo veci sp. zn. EX 83/12 zo dňa 19.2.2013 mal preukázané, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť sumu 26.814,18 eura vyčíslenú až ku 20.2.2013, v dôsledku čoho došlo k navýšeniu pohľadávky. Za dôvodnú nepovažoval argumentáciu žalobkyne v tom zmysle, že ak by mala vedomosť o rozsudku a súhlasila by s výrokom, tak by mala možnosť sa dohodnúť s oprávneným COMPRA s.r.o. či už na plnení v neskoršom termíne alebo v splátkach, čím by bolo možné zabrániť exekúcií a trovám exekúcie ako aj úrokom z omeškania, pokiaľ by v tom čase o rozsudku vedela a že zmenšenie jej majetku z dôvodu spôsobenej škody nastalo v dôsledku exekučného konania, ktorému nemohla zabrániť. Žalobkyňa totiž až po odmietnutí jej návrhu na mimoriadne dovolanie začala zháňať finančné prostriedky. Dĺžka exekučného konania závisela od nedostatku finančných prostriedkov žalobkyne a jej rozhodnutia zaplatiť vymáhanú pohľadávku.

9. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta by klient so svojim nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011 mal za preukázané, že medzi účastníkmi platne vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o obchodom zastúpení, na základe ktorého bola žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) povinná uzatvárať sprostredkovateľské zmluvy s príslušným klientom výhradne v mene a na účet žalobcu. Žalovaná svoj zmluvný záväzok porušila, keď zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností ako aj jej dodatok uzatvorila so záujemcom o predaji nehnuteľnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet. Pokiaľ by postupovala v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení, ktorú uzatvorila so žalobcom a zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností by uzatvorila v mene žalobcu a na jeho účet, nárok na províziu by sa v zmysle článku II. zmluvy medzi strany rozdelil na polovicu. Jediným dôvodom, pre ktorý nárok na vyplatenie provízie 20.800 eur nevznikol aj žalobcovi, bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní v mene a na účet žalobcu. Podľa zmluvy uzatvorenej so žalobcom bola žalovaná povinná predmet zmluvy realizovať na vlastné náklady a teda jeho náklady nemali vplyv na výšku jeho nároku na províziu ani v prípade, ak by žalovaná postupovala v súlade s uzatvorenou zmluvou.

10. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, nakoľko nepreukázala, že v dôsledku podaného odvolania proti rozsudku by súd žalobu zamietol; žalobkyňa ani v podanom odpore proti platobnému rozkazu dňa 2.2.2011 nesporovala existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spolupráci 24.8.2007. Tvrdenie, že JUDr. N. Y. neuviedol do podaného odporu všetky právne významné skutočnosti, o ktorých mal vedomosť, ako aj tvrdenie, že predložila advokátovi aj iné dôkazy v konaní, nepreukázala. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti advokáta a škodou je daná v tom, že povinnosť zaplatiť túto sumu mala žalobkyňa v exekučnom konaní, ktoré má jedinú priamu príčinnú súvislosť s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, výlučne na základe porušenia povinností advokáta. Vzhľadom na neexistenciu splnenia všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu súd prvej inštancie žalobu s poukazom na , , , , , v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ; žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Intervenient si neuplatnil náhradu trov konania, preto intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Upriamila pozornosť na tvrdenia intervenienta, že príčinná súvislosť medzi konaním advokáta a neúspechom jeho klienta je daná iba vtedy, ak právo klienta skutočne existovalo a nebolo mu priznané iba pre pochybenie advokáta. V tejto súvislosti uviedla, že ohľadom takejto predbežnej otázky nedošlo „k dokazovaniu“ a názor každého v tejto záležitosti je iba špekuláciou, nakoľko iba Okresný súd Bratislava II mohol tieto dôkazy aj svedkov vyhodnotiť. Len JUDr. N. Y. spôsobil a zavinil, že takéto dokazovanie a posúdenie všetkých dôkazov aj vykonanie právneho posúdenia veci už nie je možné nikdy uskutočniť, a teda svojim nekonaním jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a uplatnila dôkazy. Spôsobil také vady konania, ktoré mali za následok, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II je nesprávne a ona bez svojej viny nemohla uplatniť pred súdom všetky dôkazy, ktoré chcela a mala vtedy k dispozícii. Podotkla, že už sa nikdy nedá objektívne zistiť, či bola žaloba proti nej podaná naozaj dôvodne alebo nie. Každopádne je zrejmé, že s nárokom spoločnosti COMPRA s.r.o. nesúhlasila (vtedy ani teraz).

12. Mala za to, že nesprávnosť rozsudku je najzrejmejšia v tom, že súd prvej inštancie jej nepriznal vôbec žiadnu náhradu škody. Nemožno spochybniť, že exekučné konanie sa začalo iba z dôvodu, že o svojej povinnosti niekomu niečo uhradiť nevedela. To, či mala potom trvať exekúcia len 14 dní alebo trvala viac mesiacov je nepodstatné. Začala sa len preto, lebo JUDr. N. Y. porušil svoje povinnosti ako advokát a neinformoval ju o rozsudku a nepodaní odvolania. Právny zástupca žalovanej či intervenient namietajú, že v exekúcii vymáhanú sumu mala zaplatiť ihneď, ako sa dozvedela, že jej exekútor blokuje účet na základe rozsudku v prospech COMPRA s.r.o. Tento argument má však podľa jej názoru dve vážne vady. Za prvé, existencia právoplatného rozsudku bola popieraná JUDr. N. Y. a teda exekučné konanie nemalo pre ňu znaky zákonnosti. Za druhé, ak by aj zaplatila exekúciu „ihneď“, čím by podľa právneho zástupcu žalovanej znížila zákonnú odmenu exekútora na 50 %, znamená to, že všetky ostatné exekučné trovy by v tomto rozsahu aj tak vznikli a zodpovedá za ne JUDr. N. Y.Š.. Dá sa to vnímať aj ako uznanie záväzku žalovanou v tomto rozsahu (všetky dovtedajšie náklady exekúcie, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a 50 % odmeny exekútora) a súd to mal tak aj vyhodnotiť. Mala za to, že minimálne v tomto rozsahu nemôže byť pochybnosť, že žaloba je dôvodná. Intervenient aj žalovaná rovnako špekulatívne tvrdia, že aj jej odvolanie by zrejme bolo len nehospodárnym poskytovaním právnych služieb, neefektívne a neviedlo by k úspechu. Dôležité je však si uvedomiť, že mohla (a chcela) uplatňovať svoje práva a prezentovať svoju obranu nie v odvolacom konaní, ale v riadnom prvoinštančnom konaní, kedy by bez akýchkoľvek pochybností nešlo o niečo nehospodárne a neefektívne. Nepovažovala za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý posúdil jej konanie za nedostatočne opatrné, keď nereagovala na výzvu právnej zástupkyne spoločnosti COMPRA s.r.o. z 16.4.2010 a ani nezaplatila exekučne vymáhanú sumu do 14 dní po začatí exekúcie, t.j. sumu vysoko viac ako 20.000 eur. Bola totiž presvedčená, že spoločnosť COMPRA s.r.o. nemá nárok na požadovanú sumu a ohľadom exekučného konania bola spočiatku presvedčená, že ide o omyl, keď JUDr. N. Y. jej výslovne uvádzal, že rozhodnuté nebolo a rozsudok nemá.

13. Záverom odvolania žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie odkázal aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011. Ak by sa však malo posudzovať jej porušenie či neporušenie zmluvy o obchodnom zastúpení, je nutné prihliadať aj na dôkazy, ktorými disponuje, no v pôvodnom konaní ich vinou JUDr. N. Y. nemohla predložiť. Bez uvedeného nie je možné kvalifikovať predmetný rozsudok ako odzrkadľujúci reálny stav a všetky dohody medzi ňou a spoločnosťou COMPRA s.r.o.

14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o samotný skutkový stav a jeho právne posúdenie, považovala za potrebné zdôrazniť, že škoda mohla žalobkyni vzniknúť iba v prípade, ak by nárok priznaný Okresným súdom Bratislava II nebol dôvodný. Túto nedôvodnosť by musela preukázať v prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá však nielen že nedôvodnosť nárokov nepreukázala, ale ani neuviedla tvrdenia, ktoré by dôvodnosť nárokov spochybňovali. Potom považovala za bezpredmetné, či jej právny predchodca pri zastupovaní žalobkyne pochybil, pretože neexistuje škoda, ktorú by tým mohol spôsobiť. Argument žalobkyne, že pre pochybenie jej právneho predchodcu už nikdy nedôjde k objektívnemu zisteniu, či nároky žalované v konaní vedenom pod sp. zn. boli dôvodné alebo nie, pretože ich už nemôže prejednať zákonný sudca, mala za nesprávny. Predmetnú žalobu už nikdy neprejedná sudca, ktorý v predmetnom konaní rozhodoval, to ale podľa jej názoru neznamená, že sa nedá zistiť dôvodnosť samotných žalovaných nárokov. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené pochybenia jej právneho predchodcu do vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. , možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že žalobkyňou tvrdené znemožnenie brániť jej práva (pokiaľ by bolo preukázané) nemohlo spôsobiť vznik škody, nakoľko iba samotná možnosť brániť svoje domnelé práva nedokáže zabrániť priznaniu žalovaného nároku. Iba pokiaľ by žalobkyňa preukázala, že výkonom svojich procesných práv (ktorých výkon jej údajne právny predchodca žalovanej znemožnil) by vydaniu takéhoto rozsudku naozaj zabránila, prichádza do úvahy priznanie náhrady škody.

15. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody z dôvodu, že žalobkyňa nebola informovaná o vydaní a doručení rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. , t.j. v dôsledku vedenia exekučného konania, žalovaná konštatovala, že v konaní bolo preukázané, že konaním jej právneho predchodcu nedošlo k vzniku škody (t.j. chýbala príčinná súvislosť). Žalobkyňa v odvolaní účelovo predkladá súdu konštrukcie, čo by mohla urobiť v prípade, ak by vedela o rozsudku; to však v danom prípade nie je dôležité. Tieto hypotetické tvrdenia totiž boli v konaní vyvrátené dôkazmi o tom, čo skutočne žalobkyňa robila, keď sa o existencii rozsudku a o exekučnom konaní dozvedela. V tejto súvislosti poukázala na dokazovanie vykonané výsluchom samotnej žalobkyne, ktorá na otázku, či existoval iný dôvod na neuhradenie exekúcie ako nedostatok finančných prostriedkov, opakovane uviedla, že nedostatok finančných prostriedkov bol výlučným dôvodom. Žalobkyňa neuvádzala, že by mala problémy si požičať finančné prostriedky, a už vôbec nie, že tomu tak bolo v dôsledku vedenia exekúcie. Taktiež už na pojednávaní konanom 17.5.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa až po tom, ako bol „zamietnutý návrh na mimoriadne dovolanie“, začala zháňať finančné prostriedky. Je teda zrejmé, že žalobkyňa odďaľovala plnenie exekučného titulu dobrovoľne a z vlastnej vôle. Ak žalobkyňa čakala so zháňaním finančných prostriedkov a s úhradou súdom priznaného dlhu až do vybavenia podnetu na mimoriadne dovolanie, a to napriek vedomosti o vydanom a právoplatnom rozsudku a o prebiehajúcej exekúcii, je nepochybné, že jej hypotetické tvrdenia, ako mohla zabrániť narastaniu dlhu, ak by sa o rozsudku dozvedela skôr, sú iba účelovým zavádzaním. V tejto súvislosti považovala za potrebné zdôrazniť, že už v čase písania podnetu na podanie mimoriadneho dovolania mala žalobkyňa všetky informácie o priebehu súdneho konania a teda aj o údajných pochybeniach právneho predchodcu žalovanej. Na uvedenom základe mala za zrejmé, že čas trvania exekúcie ani sprostredkovane nezávisel od plnenia povinností jej právnym predchodcom, ale len od nedostatku finančných prostriedkov žalobkyne a jej dobrovoľného rozhodnutia začať zháňať tieto prostriedky až po posúdení jej podnetu na mimoriadne dovolanie.

16. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená iba v prípade súčasného splnenia predpokladov ako je porušenie povinnosti pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Vyslovil názor, že žalobkyňa v prejednávanej veci nielenže nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, ale nepreukázala ani samotné porušenie povinnosti zastupujúceho advokáta. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, pričom jeho neunesenie ho má stíhať zamietnutím žaloby zo strany súdu.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne ( ).

18. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) má za to, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu. S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby pre absenciu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a protiprávnym konaním právneho predchodcu žalovanej neboli žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa.

19. Podľa advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa si v predmetnej veci uplatňovala nárok na zaplatenie 26.814,18 eura s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej jej advokátom, právnym predchodcom žalovanej. Súd prvej inštancie tak dôvodne skúmal predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú advokátom v zmysle Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je v zmysle predmetného ustanovenia založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov a to činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca.

21. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že žalobkyňa spôsobenú škodu skutkovo odvodzovala od tej skutočnosti, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. , v ktorom ju právny predchodca žalovanej ako advokát zastupoval, nebola úspešná a bola zaviazaná na zaplatenie tam žalovanej sumy 14.800 eur s prísl. a náhrady trov konania 2.215,54 eura a že bola povinná uhradiť následné trovy exekúcie spojené s vymáhaním vyššie uvedených nárokov. Protiprávne konanie právneho predchodcu žalovanej malo spočívať v tom, že sa ako jej advokát nezúčastnil pojednávania konaného na Okresnom súde Bratislava II dňa 12.12.2011, že voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011 nepodal odvolanie a že ju ani neupovedomil o existencii zmieneného rozsudku, v dôsledku čoho podľa názoru žalobkyne vznikli trovy exekúcie.

22. O vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a ak je doložené, že nebyť protiprávneho konania škodcu, ku škode by nedošlo (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.4.2003, sp. zn. ). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť pôsobenia“ príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.1.2008, sp. zn. ).

23. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o neúčasti právneho predchodcu žalovanej na pojednávaní konanom 12.12.2011 a o nepodaní odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011 sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v prejednávanej veci nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením povinností advokáta súvisiacich s výkonom advokácie a vznikom škody. Súd prvej inštancie správne podotkol, že pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta by klient so svojim nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu (porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.6.2009, sp. zn. , rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.6.2007, sp. zn. , uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. ). Žalobkyňa v tejto súvislosti neuniesla ani len bremeno tvrdenia, keď neuviedla, ako sa predmetné porušenia povinnosti advokáta mali premietnuť do vzniku škody; žalobkyňa neuviedla akú argumentáciu mal jej advokát použiť na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil, prípadne aké dôkazy mal predložiť pre úspech žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ; žalobkyňa tiež neuviedla ako mal advokát postupovať pri podanom odvolaní, aby jej privodil priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Konštatovanie žalobkyne, že bez svojej viny nemohla uplatniť pred súdom všetky dôkazy, ktoré chcela a mala vtedy k dispozícii bez konkretizácie toho, aké dôkazy to mali byť, nemôže obstáť. Len samotné porušenie právnej povinnosti advokáta bez uvedenia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou vedie jedine k záveru o nepreukázaní všetkých predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Nad rámec uvedeného je tiež potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie správne zdôraznil jednoznačnosť záverov rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -142, zo dňa 12.12.2011. Odvolací súd v tejto súvislosti plne odkazuje na predmetnú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie (vyjadrenú v ods. 8 tohto rozhodnutia).

24. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o spôsobenej škode vo forme vzniknutých trov exekúcie odvolací súd konštatuje, že ani v tejto časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti advokáta a vzniknutou škodou. Žalobkyňa v tejto súvislosti v konaní na súde prvej inštancie poukázala na to, že pokiaľ by jej advokát oznámil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. bolo rozhodnuté, predmetnú čiastku by mohla uhradiť, resp. mohla sa so spoločnosťou COMPRA, s.r.o. (tam ako žalobcom) dohodnúť na splátkach žalovanej sumy a k vzniku exekučného konania by dôjsť nemuselo. Z obsahu spisu však takto popísaný priebeh nevyplýval. Samotná žalobkyňa na pojednávaní konanom 17.5.2016 uviedla, že jediným dôvodom, pre ktorý neuhradila exekúciou vymáhanú peňažnú čiastku, bol nedostatok peňažných prostriedkov na jej strane (č.l. 198, 199). Na inom mieste uviedla, že v tom čase splácala úver VÚB na rekonštrukciu bytu na L. ulici, v rámci ŠFRB čerpala pôžičku ohľadom bytu na Nejedlého ulici a tiež platila leasing na osobné motorové vozidlo (č.l. 216). Do úvahy bolo potrebné vziať aj to, že žalobkyňa sa o predmetnom rozsudku dozvedela najneskôr niekedy v apríli 2012 (asi 3 týždne po dátume 29.3.2012; č.l. 197), pričom vymáhanú sumu uhradila až koncom januára 2013, kedy uzatvorila pôžičku s pánom Š. (č.l. 198) t.j. takmer rok nato; pokiaľ by aj odvolací súd vzal do úvahy, že žalobkyňa čakala na výsledok podnetu podaného na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorý bol vybavený 10.8.2012, tak to bolo minimálne 5 mesiacov do času úhrady. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že v konaní tak nebolo preukázané, že nebyť porušenia právnych povinnosti advokáta, by ku vzniku škody vo forme trov exekúcie nedošlo; z obsahu spisu naopak vyplývali dôvodné pochybnosti o tom, že tieto trovy by vznikli aj napriek uvedenému pochybeniu advokáta, t.j. právneho predchodcu žalovanej. Odvolací súd pritom vzal v úvahu aj to, že ex post nie je možné rekonštruovať potenciálny sled udalostí, t.j. rekonštruovať, čo by žalobkyňa urobila v prípade, ak by sa o predmetnom rozsudku dozvedela; bolo však povinnosťou žalobkyne uniesť v tomto smere dôkazné bremeno, t.j. tvrdiť a následne aj preukázať s dostatočnou mierou pravdepodobnosti (keď s mierou istoty sa to dokázať nedá), že nebyť porušenia povinnosti advokáta by ku vzniku škody nedošlo; inými slovami, že práve predmetné porušenie bolo príčinou vzniku škody (len pre úplnosť treba uviesť, že žalobkyňa mohla preukázať, aké kroky podnikla okamžite po tom, ako sa dozvedela o predmetnom rozsudku, že vyvinula snahu sa žalobcom spoločnosťou COMPRA, s.r.o. dohodnúť na splátkovom kalendári, resp. preukázať snahu inak zabezpečiť úhradu predmetného dlhu; skutkový stav, keď samotná žalobkyňa tvrdila, že na úhradu dlhu nemala peňažné prostriedky, resp. dlh sa jej podarilo uhradiť až takmer rok po tom ako sa o ňom dozvedela, svedčil záveru, že k vzniku trov exekúcie by došlo aj napriek porušeniu povinnosti advokáta). S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti advokáta a vznikom škody a preto súd prvej inštancie žalobu dôvodne zamietol aj v tejto časti.

25. Keďže žalobkyňa v odvolaní ďalej neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanej a intervenientovi priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).